Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2013

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 7C/79/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5410202536
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Plutinský

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2013:5410202536.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v právnej veci navrhovateľa: X..

Š. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX, Č., zast.: JUDr. Tatiana Polková, advokátka, AK - Horný val
24, P.O.BOX 6, Žilina, proti odporcovi: I. K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, T., II. X.. S. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. W. XXXX/XX, Ž., III. Združenie regiónov Beskydy so sídlom Predmestská 1,
Žilina, IČO: 36 148 474, zast.: JUDr. Jozef Varmus, advokát so sídlom Palárikova 83, Čadca, v konaní
o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal toho, aby odporcovia v 1. až 3. rade boli zaviazaní
doručiť doporučenou zásielkou navrhovateľovi na adresu jeho trvalého bydliska a vedúcemu služobného
úradu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, 816 44 Bratislava, Špitálska 8, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku list s nasledovným obsahom: Dňa 09.04.2003 sme vypracovali a dňa
14.04.2003 sme doručili Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja SR sťažnosť na navrhovateľa
Ing. Š. K., v ktorej sme uviedli: „Vážený pán minister, predstavenstvo združenia Región Beskydy po
oboznámenísaspriebehomfinančnejkontrolyMinisterstvavýstavbyaregionálnehorozvojaSRopoužití

účelovej dotácie na projekty podporujúce euroregionálne aktivity (24.-26.2.2003) skonštatovalo, že člen
kontrolnej skupiny Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR Ing. Š. K. konal neštandardne a so
zjavnou zaujatosťou. Predstavenstvo Regiónu Beskydy si teda dovoľuje upozorniť nadriadených daného
pracovníka Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR na zváženie jeho odbornej spôsobilosti na
vykonávanie danej funkcie.“ Náš údaj o neštandardnosti a zjavnej zaujatosti, ako aj hodnotiace úsudky
vzťahujúce sa k Ing. Š. K., sú nepravdivé a navrhovateľovi Ing. Š. K. sa ospravedlňujeme. Zároveň sa
navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcov zaplatiť mu solidárne náhradu nemajetkovej ujmy vo

výške 500.000,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť mu trovy konania.

Navrhovateľ v konaní poukázal na skutočnosť, že obsah textu, ktorý zaslali odporcovia, možno
jednoznačne hodnotiť ako hodnotiaci úsudok autora, ktorý vyjadril kritiku na spôsob výkonu činnosti
štátneho zamestnanca, pričom dôkazné bremeno na preukázanie faktického základného hodnotiaceho
úsudku je bez najmenších pochybností na autorovi predmetného textu. Nie navrhovateľ, ale autor textu
musí preukázať skutkový základ svojho hodnotiaceho úsudku. Za tejto situácie je nepochybné, že

svojim hodnotiacim úsudkom bez skutkového základe zasiahol neoprávnene do osobnostných práv
navrhovateľa a závažným spôsobom ho poškodil v profesionálnej, ale aj v rodinnej sfére života. V žalobe
tvrdil,žeobsahsťažnostipovažujezahrubéponíženiesvojejprofesionálnejcti,vzhľadomnaskutočnosť,
že do funkcie bol menovaný na základe riadneho výberového konania, má pre pracovnú činnosť všetkyodborné predpoklady a o jeho osobe u zamestnávateľa bola týmto značne znížená dôstojnosť, navyše
sťažnosť bola zámerne podávaná 43 dní po výkone kontroly práve v čase vyhlásenia výberového
konania na obsadenie postu riaditeľa odboru kontroly Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja

SR, čo mu znemožnilo z dôvodu uvedenej sťažnosti sa výberového konania zúčastniť napriek splneniu
kvalifikačných predpokladov. Nemajetková ujma v peniazoch plní rovnakú funkciu ako primerané
zadosťučinenie.

Odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázali na to, že návrh považujú za

nedôvodný z viacerých dôvodov, v prvom rade poukázali na skutočnosť, že odporcovia 1 a 2 nie sú
v konaní pasívne legitimovaní, nakoľko tieto osoby sťažnosť nepodávali, ale len podpisovali sťažnosť
v mene odporcu v 3. rade. Odporcovia v 1. a 2. rade nekonali teda samostatne, ako nezávislé osoby,
ale konali v mene predstavenstva združenia, teda odporcu v 3. rade. Taktiež žaloba aj pokiaľ smeruje
proti odporcovi v 3. rade je absolútne nedôvodná, pretože obsahom sťažnosti je len konštatovanie,
že navrhovateľ ako člen kontrolnej skupiny Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR konal

pri kontrole, ktorá sa uskutočnila v dňoch 24. až 26.02.2003 u odporcu v 3. rade neštandardne a
so zjavnou zaujatosťou. Z vykonaného dokazovania napr. z výpovede svedka O. J. vyplynulo, že
navrhovateľ hneď na začiatku kontroly navodil zlú atmosféru nedôverou, pričom druhý kontrolór bol
na rozdiel od navrhovateľa normálny, celý priebeh kontroly vyzeral tak, že sa len hľadala chyba, za
ktorú by mohol byť odporca v 3. rade potrestaný. Správanie navrhovateľa nebolo normálne, došlo z

jeho strany k zvyšovaniu hlasu, je teda zrejmé, že sťažnosť bola pravdivá a nemohla zasiahnuť do
osobnosti navrhovateľa. Odporcovia poukázali na judikatúru súdov, kde sťažnosti urobené= primeraným
spôsobom a adresované príslušným orgánom, nemôžu sa považovať za neoprávnený zásah do ochrany
osobnosti fyzickej osoby, ako to má na mysli ustanovenie § 11 a nasl. OZ. Predpokladom úspešnosti
žaloby na ochranu osobnosti je preukázanie, že k neoprávnenému zásahu došlo, pričom dôkazné

bremeno je vždy na navrhovateľovi, avšak navrhovateľ žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázal,
že by obsahom sťažnosti boli tvrdenia a skutočnosti, ktoré by neboli urobené= primeraným spôsobom.
Naopak oni poukazujú na list bývalého ministra Výstavby a regionálneho rozvoja SR, v ktorom oznámil
odporcovi v 3. rade, že skutky, pre ktoré sa tento sťažoval na navrhovateľa, sa nepochybne stali a boli
opodstatnené. Len kvôli formálnym nedostatkom disciplinárna komisia ministerstva rozhodla o zastavení

disciplinárneho konania. Aj zamestnanec ministerstva, ktorý sa zúčastnil kontroly spoločne

s navrhovateľom, potvrdil nevhodné správanie navrhovateľa. Odporcovia ešte poukázali na to, že okrem
zamestnávateľa, teda príslušného orgánu, predmetnú sťažnosť nepublikovali ani neposkytli informáciu
o nej iným osobám.

Okresný súd Dolný Kubín vykonal v predmetnej veci dokazovanie listinnými dokladmi založenými
v spise, výsluchom účastníkov a výsluchom svedkov, pričom rozhodol svojim rozsudkom sp. zn.
7C/79/2010 zo dňa 13.04.2011 tak, že návrh zamietol, pričom v rozsudku konštatoval:

Niet sporu o tom, že v dňoch 24. až 26.02.2003 bola vykonaná Ministerstvom výstavby a regionálneho
rozvoja SR kontrola, ktorej predmetom bolo zistenia použitia účelovej dotácie na projekty podporujúce
euroregionálne aktivity, ktorú vykonával o. i. aj navrhovateľ. Taktiež nikto nerozporuje, že dňa 09.04.2003
Združenie Región Beskydy Žilina vypracovalo sťažnosť na pracovníka kontrolnej skupiny MVRR
SR tohto znenia: Vážený pán minister, predstavenstvo Združenia Región Beskydy po oboznámení

sa s priebehom finančnej kontroly MVRR SR o použití účelovej dotácie na projekty podporujúce
euroregionálne aktivity (24.-26.02.2003) skonštatovalo, že člen kontrolnej skupiny MVRR SR - Ing. Š.
K. konal neštandardne a so zjavnou zaujatosťou. Predstavenstvo Regiónu Beskydy si teda dovoľuje
upozorniť nadriadených daného pracovníka MVRR SR, na zváženie jeho odbornej spôsobilosti na
vykonávanie danej funkcie. Uvedenú sťažnosť podpísal odporca v 1. rade ako predseda združenia Ing.

S. D. ako manažér združenia (č. l. 13). Uvedená sťažnosť bola ministerstvom prešetrená s tým, že
v odpovedi na sťažnosť ministerstvo uviedlo, že na základe výsledku prešetrenia je podaný návrh na
disciplinárne konanie voči navrhovateľovi a že sťažnosť je opodstatnená (č. l. 14). Disciplinárna komisia
pri služobnom úrade ministerstva dospela k názoru, že navrhovateľ svojím konaním porušil ustanovenie
§ 53 ods. 1 písm. p) z. č. 312/2001 o štátnej službe a čl. II. ods. 4 Etického kódexu štátneho zamestnanca

tým, že sa nedôstojne správal pri výkone kontroly v Združení región Beskydy, Slovost s.r.o. Michalovce
a Regionálnom združení Záhorie a rozhodla o prepustení navrhovateľa z prípravnej štátnej služby (č. l.
15, 16). Nutné je však skonštatovať, že rozhodnutie bolo odvolacou komisiou zrušené kvôli formálnym
nedostatkom, ktoré mali spočívať v tom, že za každý skutok malo prebiehať samostatné disciplinárnekonanie a pretože toto disciplinárne konanie už nespĺňalo svoj účel a trvalo neprimerane dlho, vedúci
služobného úradu zobral svoj návrh späť a disciplinárne konanie bolo zastavené, avšak minister vo
svojom liste z 15.04.2004, kde oznámil súdu výsledok prešetrenia sťažnosti opätovne konštatoval, že

disciplinárna komisia na svojich rokovaniach, najmä stanoviskami spolupracovníkov Ing. K. zistila, že
skutky, pre ktoré sa subjekty sťažovali, sa nepochybne stali a sťažnosti boli opodstatnené (č. l. 26).
Zo zápisníc z výsledku prešetrenia jednotlivých sťažností je zrejmé, že v prípade kontroly u združení
Beskydy a Záhorie aj vedúci kontrolnej skupiny pán N. konštatoval nadradené správanie navrhovateľa
ktorévytváraloatmosférunapätostiaukontrolovanéhosubjektupocit,žeorgánkontrolyprišielnamiesto

kontroly s jediným cieľom, a to vrátenie účelovej dotácie (č. l. 49, 50, 52, 53), v sťažnosti Regionálneho
združenia Záhoria priamo píšu, že sa stretli s dvojakým prístupom členove kontroly, kde vedúci skupiny
pán N. bol ochotný konkrétne problémy obšírne popísať a dostatočne vysvetliť, druhý člen komisie
postupoval tak, akoby všetci účastníci mali odborné ekonomické vzdelanie. Taktiež firma Slovost (č.
l. 54) podala sťažnosť proti spôsobu a metódam vedenia kontroly zo strany vedúceho kontroly Ing.
K., kde podľa nich jednoznačne arogantným spôsobom nekorektne sa zameral na hľadanie nejakej

chyby v dokumentoch tak, aby mohol konštatovať porušenie akéhosi zákona, považovali to až za prejav
šikanovania byrokrata. Je nutné skonštatovať aj to, že spolupracovníčka navrhovateľa

vykonávajúca s ním kontrolu u tejto firmy potvrdila, že navrhovateľ sa choval nadradene a arogantne (č.
l. 56), vo svojom stanovisku k uvedenej sťažnosti.

Z výpovedí svedkov je nutné uviesť, že prednosta obce Č. S.. N. (č. l. 75) uviedol, že podľa neho išlo
o bežnú kontrolu, ktorá trvala 10 - 15 minút, oni však nie sú členmi Regiónu Beskydy, starosta obce I.
X.. N. (č. l. 76) uviedol, že on bol s navrhovateľom asi minútu alebo dve, pretože mal akurát zasadanie,
naňho navrhovateľ nekričal, je pravdou, že sa na predstavenstve odporcu v 3. rade hovorilo o tom, že

prebehla kontrola a že pôjde sťažnosť na ministerstvo, on sa však nezúčastnil kontroly v sídle Združenia
región Beskydy, starosta obce I. S. A. (č. l. 252) uviedol, že nemal z navrhovateľa zlý dojem, nevie, že sa
vyskytli nejaké problémy, celá kontrola trvala asi 2 minúty. Iba od primátora T. počul, že tam boli nejaké
nezrovnalosti. Nezúčastnil sa však svedok kontroly v sídle združenia. Svedok J.Ň. (č. l. 366) uviedol, že
kontrola bola veľmi nepríjemná, už na začiatku kontroly bola zlá atmosféra nedôvery, navrhovateľ mohol

riešiť veci inak, mohol to robiť v lepšej atmosfére, druhý kontrolór bol normálny, celé to vyzeralo tak, že
sa len hľadala chyba, za ktorú mali byť potrestaní. On navrhovateľa predtým nepoznal, v podstate išlo
o osadenie tabúl, kde sa mu snažili vysvetliť, že tieto nemohli osádzať do zamrznutej zeme, ale tento
tvrdil, že ho to nezaujíma, že ide o porušenie, hoci to vedeli vydokladovať a to ako tabuľky na sklade, tak
aj faktúru za ne. Nakoniec to dopadlo tak, že sa spísal zápis, že je to bez závad. Kontrolóri mali rozdielne

správanie, u navrhovateľa to bolo v polohe, že chcel len hľadať chyby, kdežto druhý kontrolór sa správal
normálne, vyžadoval faktúry a podklady. Navrhovateľ zvyšoval hlas, druhý kontrolór bol pokojnejší.
Svedok K. (č. l. 365) viedol, že on na jeseň 2004 pracoval na ŠFRB, kde sa na nejakej oslave dozvedel,
že navrhovateľ bol vykonávať nejakú kontrolu, kde sa správal arogantne a že je voči nemu vedené
disciplinárne stíhanie, kde vtedy stratil v jeho očiach dôveryhodnosť, i keď v súčasnosti si to už vysvetlili

a majú priateľský vzťah. Svedok Š. (č. l. 366) uviedol, že on navrhovateľa zamestnával nejakú krátku
dobu od roku 2004, kde ho poznal ako bývalého riaditeľa banky a myslel si, že bude posilou jeho novej
spoločnosti v obchodných sférach, ale firma sa nejako nenaštartovala, nevedel si vysvetliť prečo, ale
potom sa v kuloároch dozvedel určité veci, napr. keď sa angažoval v živnostenskom zväze a ponúkol tam
na funkciu navrhovateľa, tak ho zahriakli, že dáva človeka, ktorý nemá na veci opodstatnenie, hovorilo

sa, že je nejako stíhaný. On sa však s navrhovateľom o tom nerozprával, v podstate bol sklamaný, že
ich spolupráca nepriniesla nejaké výsledky a tak s ním pracovný pomer ukončil.

Manželka navrhovateľa ako svedkyňa uviedla, že po tom, ako bola podaná sťažnosť odporcom na jej
manžela, sa tento dostal do veľkých psychických problémov, čo sa odrazilo na rodinných aj manželských

vzťahoch, pretože dovtedy na neho nebola podaná žiadna sťažnosť, preto to veľmi zle znášala zaoberal
sa tým, že prečo to bolo podané. Bol nervózny, uzavrel sa do seba, komunikácia s ním bola zložitá,
v komunikácii odbočoval často od témy, bol melancholický, uzavretý, bála sa o neho, lebo to svedčilo
o jeho depresívnych stavoch. Z veselého človeka sa stal zrazu zádumčivý, uzavretý človek. V noci
nespával, chodil po dome a keď spal, tak rozprával zo sna, preto prestali zdieľať spoločnú spálňu. Prestal

sa zaujímať o rodinu, o ich dvoch synov s tým, že jedného syna majú ťažko zdravotne postihnutého.
Prestali fungovať ako normálna rodina.V zmysle § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

V zmysle § 13 ods. 1, 3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady

podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo.

Predmetom ochrany osobností sú predovšetkým imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka,
akými sú napr. meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita. Podľa súdnej praxe, predmetom
ochrany občana je aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojej odbornou prácou a

činnosťou. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne
spôsobilý privodiť tejto osobe ujmu, dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky na ochranu. K
zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním či prejavmi, pričom niektoré prejavy nemožno
považovať za neoprávnený zásah. Treba vždy skúmať okolnosti a v súvislosti s plnením akých práv a
činností ku konaniu či prejavu došlo. Je pravdou, že niekedy aj upozornenie na nedostatky či chyby

prednesené nevhodne a s určitou publicitou a na nevhodnom mieste môže byť objektívne spôsobilé
privodiť ujmu. Rovnako je to aj pokiaľ ide o kritiku. Kritika podľa ustálenej judikatúry je oprávnená,
ak nie sú prekročené medze vecnej kritiky opierajúcej sa o pravdivé skutočnosti a z nich vyplývajúce
závery, a tieto skutočnosti to odôvodňujú a ak je kritika primeraná obsahom a formou. Zákon neposkytuje
ochranu akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý

privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti, v rodine, na pracovisku, v odborných
kruhoch, na verejnosti a vo verejných funkciách (komentár k § 11 OZ, Peter Vojčík a kolektív, IURA
EDITION 2008).

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie, zistený skutkový stav, potom súd musel žalobu

zamietnuť. V zhode s vyššie uvedeným v predchádzajúcom odseku treba konštatovať, že je dôležité
skúmať okolnosti a v súvislosti s plnením akých práv k písomnému prejavu, v danom prípade k sťažnosti,
došlo. Tu súd konštatuje, že právo podať sťažnosť je jednoznačne právom či už fyzickej alebo právnickej
osoby, kde v zásade je postup upravený aj príslušným zákonom (v čase podania sťažnosti odporcom
v 3. rade zákon č. 152/1998 o sťažnostiach). V uvedenom zákone potom je skutočne zakotvené,

že podanie sťažnosti sa nesmie stať podnetom ani dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré by
sťažovateľovi spôsobili akúkoľvek ujmu (§ 6 z.č. 152/1998 Z.z.). V zásade možno konštatovať, že
pokiaľ odporca v 3. rade podal sťažnosť, tento jeho prejav nemožno považovať za zásah do cti či
dôstojnosti navrhovateľa práve preto, že nebol robený s určitou publicitou, ani na nevhodnom mieste (bol
adresovaný len zamestnávateľovi navrhovateľa) a navyše nemožno vzhľadom na text konštatovať, že

by išlo o prejav nevhodný. Konštatovanie, že navrhovateľ konal pri kontrole neštandardne a so zjavnou
zaujatosťou je také, ktoré musí navrhovateľ ako zamestnanec štátneho orgánu zniesť, pokiaľ by súd
pripustil, že samotné takéto konštatovanie je zásahom do osobnostných práv navrhovateľa a priznal
by mu satisfakciu, a to dokonca finančnú, v zásade každý sudca v súdnom konaní pri neoprávnene
vznesenej námietke zaujatosti by sa mohol potom voči účastníkom domáhať takejto satisfakcie, resp. i

finančnej. Tak, ako v súdnom konaní platí, že nestačí, pokiaľ je účastníkom dávaná spravodlivosť, ale
títo musia mať aj pocit, resp. sa im musí javiť, že im je spravodlivosť dávaná, o to viac to platí aj pri
konaní pracovníkov iných štátnych orgánov, ktorí sú taktiež nielen povinní postupovať v zmysle zákona,
ale musia postupovať korektne tak, aby účastníkom sa ich konanie aj javilo ako korektné, nestranné a
nezaujaté. Pokiaľ tomu tak nebolo, účastníci kontroly mali právo podať sťažnosť a žiadať prešetrenie

postupunavrhovateľa.Tusúddopozornostidávatúskutočnosť,žeodporcav3.radelenpodalsťažnosť,
ale prešetril a vyvodil z nej závery, teda to, že sťažnosť je oprávnená, štátny orgán, a to nielen na
základe sťažnosti odporcu v 3. rade, ale práve na základe ministerstvom vykonaného šetrenia aj v
súvislosti s ďalšími sťažnosťami podanými na navrhovateľa. Z tohto pohľadu je potom zrejmé, že nie je
ani podstatné skúmať, komu a ako sa konanie navrhovateľa javilo zaujaté, pokiaľ niektoré osoby takýto

pocit z konania navrhovateľa mali, bolo ich právom požiadať príslušný orgán korektným spôsobom o
prešetrenie konania navrhovateľa, pričom pokiaľ odporca v 3. rade to skutočne tak aj urobil, nezasiahol v
žiadnomprípadedoctiadôstojnostinavrhovateľa.Súhlasnestvrdenímodporcovsúdmázato,žepokiaľ
odporca v 3. rade ako právnická osoba prejavil svoju vôľu prostredníctvom fyzických osôb, v danomprípade odporcov v rade 1 a 2, nie sú tieto osoby pasívne legitimované v danom konaní a už len z tohto
dôvodu voči nim musel súd žalobu zamietnuť, nakoľko tieto osoby samotné svojim konaním do práva na
ochranu osobnosti navrhovateľa nezasiahli. V danom prípade pokiaľ navrhovateľ reagoval na sťažnosť

odporcu v 3. rade tak, ako opísala napr. jeho manželka, treba uviesť, že to bola reakcia neadekvátna
pre pracovníka štátneho orgánu, navyše treba podotknúť, že nešlo o jedinú sťažnosť na navrhovateľa a
napríklad oproti stručnej a jednoznačne primeranej sťažnosti odporcu v 3. rade možno poukázať napr.
na sťažnosť spoločnosti Slovost s.r.o., kde sú oveľa jednoznačnejšie a prísnejšie charakteristiky konania
navrhovateľa pri kontrole, kde navrhovateľ voči tejto spoločnosti sa ochrany osobnosti nedomáha. V

danom prípade však súd musí konštatovať jednoznačne aj to, že vykonaným dokazovaním nebola
preukázaná nepravdivosť tvrdení odporcu v 3. rade, nakoľko nielen z výsluchov členov Združenia
región Beskydy (A., J.), ale aj z vyjadrenia spolupracovníka navrhovateľa, ktorý vykonával kontrolu pri
prešetrovaní u zamestnávateľa navrhovateľa (N.) je zrejmá neadekvátnosť jednania navrhovateľa ako
pracovníka štátneho orgánu pri kontrole. Pokiaľ teda sa navrhovateľ správal neadekvátne, sťažnosť,
ktorou sa domáhal odporca v 3. rade prešetrenia jeho konania, nemožno považovať za zásah do práv

na ochranu osobnosti navrhovateľa.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline svojim uznesením sp. zn. 8Co/247/2011 zo dňa
31.07.2012 rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. konania 7C/79/2010-382 zo dňa 13.04.2011
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že Okresný súd

nezameral dokazovanie na obsah sťažnosti, čo malo byť navrhovateľove neštandardné konanie so
zjavnou zaujatosťou s tým, že zatiaľ v konaní nebolo preukázané, že by správanie navrhovateľa pri
výkone kontroly bolo neadekvátne. Odvolací súd dal do pozornosti prvostupňového súdu rozsudok NS
ČR sp. zn. 30Cdo/2573/2004, podľa ktorého ak vybočí kritika osoby z medzí prípustnosti, napr. pretože
ide o prekročenie medzí vecnej a konkrétnej kritiky, kritika je neprimeraná i čo do obsahu, formy a

miesta (vybočuje z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň uznaného cieľa, vychádza z
nepravdivých podkladov, z ktorých vyvodzuje vlastné hodnotiace úsudky), ide o neoprávnený zásah
do práva na ochranu osobnosti, na tom nič nemení skutočnosť, že týmto spôsobom bola dotknutá
osoba tzv. verejného záujmu. Ak postráda kritika prípustnosť, nemá v tomto konkrétnom prípade právo
na slobodu prejavu, prednosť pre právom na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Ďalej odvolací súd

uviedol, že výrazy ako neadekvátny a neštandardný sú všeobecnými výrazmi, ktoré je treba vyhodnotiť v
súvislostisokolnosťami,zaktorýchtietovýrazyboliakýmpoužité.Vsťažnostizodňa09.04.2003nebolo
špecifikované neštandardné konanie navrhovateľa a taktiež nebolo bližšie špecifikované voči komu bol
zjavne zaujatý a ako sa táto zaujatosť prejavovala. Odporcom nebola daná zo strany súdu otázka, prečo
nežiadali zapísať do zápisnice z vykonanej kontroly uvedené skutočnosti, že sa navrhovateľ správa

neštandardne a so zjavnou zaujatosťou. Pokiaľ odporcovia toto tvrdia, bolo potrebné, aby uvedené
skutočnosti preukázali. Odvolací súd poukázal, že v ďalšom bude povinnosťou prvostupňového súdu
doplniť dokazovanie na tvrdenia odporcov uvádzané v liste zo dňa 09.04.2003, prehodnotiť doposiaľ
vykonané dôkazy, najmä výsluch svedkov a účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť.

Okresný súd Dolný Kubín teda v ďalšom konaní v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu
vykonal ďalšie dokazovanie, predovšetkým opätovným výsluchom odporcov v 1/ a 2/ rade, svedka J.,
ako i vyžiadaním si zápisnice z rokovania predstavenstva Združenia región Beskydy zo dňa 09.04.2003.
Zároveň odmietol dôkazy opätovným výsluchom svedkov Ing. N. a JUDr. N., starostov obce I. O. Č. v
čase kontroly, nakoľko títo už boli riadne pred súdom vypočutí a zároveň neboli prítomní pri vykonávaní

kontroly v sídle združenia a ich opätovný výsluch v zásade nebol potrebný.

Na pojednávaní dňa 13.3.2013 odporca v 1/ rade uviedol, že keď prišiel do miestnosti, kde sa
vykonávala kontrola, hneď vycítil napätie. Bol veľmi prekvapený, lebo ten projekt bol veľmi jednoduchý a
neočakávali sa tam žiadne problémy. Navrhovateľ zvyšoval hlas, bol arogantný, nechcel brať do úvahy

ich argumenty, že značky sú vyrobené, že len pre veľkú zimu nemohli byť osadené. Stále dával najavo,
že on je tu hlavná osoba. V tej miestnosti bol navrhovateľ a druhý kontrolór p. N., pán J. a p. D.. Cieľom
projektubolavýrobainformačnýchtabúľ,ktorémalibyťosadenévjednotlivýchobciach,čosaajstalo,ale
vtedyboloveľmizlépočasie,dokoncaprišlakalamitaanievšetkyobcestihlitietotabuleztýchtodôvodov
aj osadiť. Oni teda tvrdili, že projekt bol splnený a navrhovateľ tvrdil opak a celé to bolo také nedôstojné.

Hlas zvyšoval len navrhovateľ. Ten druhý pán taký nebol. Zmysel projektu bol v tom, vyrobiť tie tabule a
teda aj ten druhý pán povedal, že musíme dôjsť k nejakému záveru, že treba skontrolovať, či skutočne
vyrobené boli a či existujú. Cieľom projektu teda bolo výroba tých tabúľ, nie ich osadenie. Navyše tam
bol v harmonograme ešte dostatočný časový priestor, takže nebol dôvod takýmto spôsobom vykonávaťkontrolu. On nebol prítomný pri podpise tej zápisnice z kontroly. On požiadal o jej podpis podpredsedu
p. J., ktorý bol prítomný celej kontrole. Jemu pracovné povinnosti neumožnili byť prítomným počas celej
kontroly. Ako boli vyrobené tie tabule dokázali tak, že bol rozpis vyrobených a distribuovaných tabúľ,

navyše niektoré sa ešte nachádzali v kancelárii, kde boli prítomní. Navrhovateľ si nedal vysvetliť, že časť
tabúľ ešte nie je zavesená. Z rozpisu si vytypoval niektoré obce a išiel tam, resp. ostatné tabule videl v
kancelárii, tak ako všetci. Bola tam zrejmá faktúra na približne 40 tabúľ. Oni jednoznačne uviedli, ktoré
tabule distribuovali a ktoré ešte boli v kancelárii vzhľadom aj na zlé počasie. Predstavenstvo je kolektívny
orgán, ako je zvyk, boli mu predložené výsledky kontroly a prejednali to a výsledok bola tá sťažnosť.

On vôbec nevie, čo povedal starosta obce I. a nevie, či vôbec na tom predstavenstve bol. Zaujatosť
navrhovateľa pri kontrole bola zrejme v tom, že tento je z Kysúc, on teda nevie aké vzťahy, záujmy alebo
kontakty tam tento mohol mať a bolo zaujímavé, že kým druhý kontrolór takto po Kysuciach nebehal,
navrhovateľ áno. Podľa neho úlohou kontrolóra bolo, že mal zistiť, či tie prostriedky boli využité, či tabule
boli vyrobené, vyfakturované a nevie on, čo by mohlo byť obsahom nadmernej ambície kontrolóra. Tie
tabule sú totiž účelové, nedajú sa úplne iným spôsobom použiť, ani marketingovo ani inak.

Odporca v 2/ rade na pojednávaní uviedol, že bol v čase kontroly zamestnancom odporcu v 3/ rade
asi pol roka. Vo februári prišli dvaja kontrolóri, ktorí ich vyzvali na predloženie projektov a dokladov.
Navrhovateľ neboloboznámenýstým,čoidekontrolovať,hocionivdecembrivšetkopracneskopírovali,

vynaložili náklady a zaslali to na ministerstvo. On si až vtedy začal pozerať projekt a hneď začal
zvyšovať hlas, začal kričať, pýtal sa či sme toto urobili, tieto doklady máte? Dajte mi ich. Nevidel dôvod,
prečo by mal niekto s ním takto jednať a kričať po ňom a to povýšenecky a arogantne. Navyše, bolo
tu porovnanie s druhým kontrolórom , ktorý mal slušné a korektné správanie, pokiaľ aj niečo chcel,
normálne o to požiadal. Bola to trojdňová kontrola. To napätie a konflikt vznikal v tom, že on nebol

ochotný akceptovať žiadne vysvetlenie, konkrétne napr. aj o tých tabuliach, ako to spomínal odporca
v 1/ rade. On o skutočnostiach z kontroly informoval predsedu a predstavenstvo s tým, že mal dojem,
keďže vedel, že navrhovateľ je z Kysúc, že je to akoby si chcel niekto dokazovať, kto je viac. Pokiaľ ide o
to zváženie odbornej spôsobilosti, tak to vychádzalo z toho, že navrhovateľ prišiel na kontrolu a nevedel
čo ide kontrolovať. Zisťoval to vlastne až z toho projektu. Podklady si mohol pýtať kľudne, všetky boli

pripravené v šanóne, lebo sa už zasielali na ministerstvo a boli poruke. Odporca uviedol, že je v praxi
už 10 rokov, stále robí s projektmi, zažil množstvo kontrol, ale iba jediná bola taká ako s navrhovateľom.
Inak boli všetci kontrolóri slušní, pripravení, mali pripravené konkrétne otázky.

Svedok O. J. na pojednávaní uviedol, že on v čase kontroly bol starostom I. a podpredsedom združenia.

Ten projekt, ohľadne ktorého bola kontrola bol podľa neho v poriadku. Všetko bolo riadne vyrobené,
zaplatené, zdokladované. Preto bol prekvapený povýšeneckým jednaním kontrolóra, teda navrhovateľa.
Ten arogantne zvyšoval hlas, nedal si vysvetliť niektoré veci, napr. že niektoré cedule pre nepriazeň
počasia sa pri -20 stupňoch nedali osadzovať, preto keď skončila kontrola, tak sme o týchto veciach
referovali na predstavenstve, ktoré sa uznieslo, že takto postupovať nemal. Navyše bol prekvapený, že

keď príde nejaká kontrola, sú zvyčajne pripravení. On si u nich vyžiadal projekt, vytrhával tam veci z
kontextu, ktoré mu bolo treba vysvetľovať, kdežto keď príde kontrola aj z NKÚ, tak sú pripravení, kladú
konkrétne otázky, na ktoré odpovedáme. Z navrhovateľa potom išiel taký dojem, že chce čosi nájsť,
hoci aj on pochádza z regiónu Kysúc, ktorý patrí do euroregiónu Beskydy a mal by skôr fandiť dobrým
projektom. Pokiaľ nežiadali jeho správanie uviesť priamo so zápisu, bolo to preto, že veci nechceli

vyhrocovať, ale aj preto, že chceli o tom najskôr povedať predstavenstvu, pretože oni nemohli bez
prerokovania v predstavenstve o tom rozhodnúť. Je pravdou, že navrhovateľ pri niektorých veciach
zvyšoval hlas, ale hlavne boli prekvapení takým nevraživým tónom. On videl podanú sťažnosť, pretože
ju predstavenstvo schvaľovalo, podpísaný tam bol predseda predstavenstva.. Mohol kontrolór ísť aj
osobne ich pozrieť, avšak tie tabule neboli vyrobené na to, aby si ich dal niekto do obývačky, ale aby

boli zavesené.

Na pojednávaní dňa 20.03.2013 právna zástupkyňa navrhovateľa poukázala na to, čo už uviedol v
písomnej forme sám navrhovateľ, kde je uvedené: „ Ja chcem uviesť, že ja som štatutárom združenia
Regiónu Beskydy, lebo som predsedom a konám ako zástupca a štatutár neobmedzene. Nepotrebujem

od nikoho, aby som mohol podať sťažnosť za Združenie Región Beskydy. Sťažnosť som podal ja
ako predseda predstavenstva. Táto sťažnosť bola štylizovaná mnou ako predsedom a predstavenstvo
Regiónu Beskydy o tom nerozhodlo aby bola podaná sťažnosť, túto som podal ja a dodatočne som
informoval o tejto sťažnosti aj ostatných členov.“ Odporca v rade 1/ túto skutočnosť potvrdil svojouvýpoveďou na OS Čadca 27.10.2004, čo považujú za závažné pre tento spor. Na pojednávaní dňa
27.10.2004 odporca v rade 2/ uviedol, že nepísal to on, ale diktoval mu ju odporca v rade 1/. Dňa
24.04.2003 bola predsedom Združenia Regiónu Beskydy, t. j. odporcom v 1/ a 2/ rade bola zaslaná

ministrovi a vedúcemu služobného úradu a riaditeľovi odbory kontroly Ministerstva výstavby a reg.
rozvoja sťažnosť na navrhovateľa. Obsahom sťažnosti bola skutočnosť, že navrhovateľ konal pri výkone
kontroly neštandardne a so zjavnou zaujatosťou. Z vykonanej kontroly bol vypracovaný záznam o
finančnej kontrole a keďže neboli počas výkonu kontroly zistené žiadne nedostatky u navrhovateľa,
nik z odporcov nevzniesol námietky ani nespokojnosť. Táto sťažnosť je nepravdivá. Sťažnosť bola

podaná po viac ako 40 dňoch od vykonania kontroly práve v čase výberového konania na post riaditeľa
odboru riaditeľa kontroly MVaRR. Sťažnosť bola napísaná so zjavnou snahou poškodiť navrhovateľa
v zamestnaní, pretože neexistujú žiadne fakty, ktoré by bolo možné objektívne preveriť, alebo len
hodnotiace úsudky bez primeraného skutkového základu. Navrhovateľovi od začiatku funkcie hlavného
radcu odboru kontroly MVaRR pri výkone svojich povinností nikdy neboli vytknuté žiadne nedostatky zo
strany iných subjektov. Na základe sťažnosti odporcu v rade 3/ Združenia Regiónu Beskydy, ktorá bola

doručená MVaRR bola znížená vážnosť na osobu navrhovateľa. Sťažnosť mala za následok začatie
disciplinárneho konania pred disciplinárnou komisiou v služobnom úrade MVaRR. Navrhovateľ sa proti
rozhodnutiu odvolal a konanie bolo ukončené dňa 15.04.2004. K zastaveniu konania došlo na základe
dispozitívneho úkonu vedúceho služobného úradu, ktorý svoj návrh na začatie disc. konania vzal späť.
Navrhovateľ bol po dobu niekoľkých mesiacov vystavený psychickému tlaku, nemohol sa uchádzať o

miesto na MVaRR ani na iné miesto. Hoci spĺňal všetky kvalifikačné predpoklady, boli znížené jeho
mzdové pôžitky a finančné prostriedky. Sťažnosť zo dňa 9.4.2003 mala veľký negatívny dopad na
celkový život navrhovateľa. Žil v sústavnom strese, ktorý sa prejavil v manželskom spolužití, v rodine
vládla napätá atmosféra, vo verejnej sfére sa tiež nemohol uplatniť, nakoľko bol niekoľko mesiacov bez
práce. Zároveň poukazujeme na § 11 OZ, kde fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,

najmä života a zdravia, občianskej cti, občianskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy. V súlade § 13 ods. 1 OZ sa navrhovateľ domáha satisfakcie formou písomného
ospravedlnenia, keďže bola do značnej miery znížená jeho vážnosť nielen u jeho zamestnávateľa, ale aj
v rodinnom živote a na verejnosti. Keďže písomné ospravedlnenie nie je postačujúce, preto v súlade s
§ 13 ods. 2 OZ sa domáha satisfakcie formou nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 16.596,96 EUR.

Právny zástupca odporcov uviedol, že poukazuje na skutočnosť, že v dňoch 24. -26.022003 bola
vykonaná u odporca v 3/ rade MVaRR SR, kde členom kontrolnej skupiny bol navrhovateľ a ďalším
členom kontrolnej skupiny bol p. N.. Pri výkone tejto kontroly došlo zo strany navrhovateľa k
nevhodnému správaniu na základe čoho odporca v 3/ rade podal na navrhovateľa na MVaRR sťažnosť.

Obsahom sťažnosti bola skutočnosť, že navrhovateľ konal neštandardne a so zjavnou zaujatosťou.
Neštandardnosť konania navrhovateľa spočívala v tom, že navrhovateľ sa správal arogantne,
povýšenecky, zvyšoval hlas, nedal si vysvetliť zisťované skutočnosti a nepripustil argumentáciu
kontrolovaného subjektu. Pocit zaujatosti u členov kontrolovaného subjektu vyplýval z toho, že
navrhovateľ,ktorýpochádzazregiónuKysuce,dávalsvojímsprávanímnajavo,žeonjetánajdôležitejšia

osoba a že jedine on má pravdu. Záver sťažnosti odporca v 3/ rade ponechal na zvážení jeho
odbornej spôsobilosti na vykonávanie funkcie, že navrhovateľ prišiel na výkon kontroly nepripravený,
bol neoboznámený s projektom, nevedel čo má kontrolovať a nemal pripravené konkrétne problémy a
otázky projektu. Či sa takéto správanie u navrhovateľ udialo alebo nie, vyplynulo jednak z listinných
dôkazov a svedeckých výpovedí. Výkonu kontroly sa zúčastnil ako navrhovateľ, tak aj člen kontrolnej

skupiny ministerstva N. a zo strany odporcu 3/ rade svedok J., odporca v 2/ rade a v krátkom časovom
úseku aj odporca v 1/ rade. Všetky osoby zúčastnené na výkone kontroly potvrdili vyššie opísané
nevhodné správanie sa navrhovateľa ako člena kontrolnej skupiny ministerstva, pričom ich výpovede
boli zhodné. Člen kontrolnej skupiny p. N. tieto skutočnosti potvrdil v zápisnici, ktorá bola vyhotovená v
disciplinárnom konaní voči navrhovateľovi, pričom tento sa jasne vyjadril, že správanie navrhovateľa pri

výkone kontroly bolo nadradené, vytváral atmosféru napätosti u kontrolovaného subjektu, u ktorého sa
vyvolával pocit, že kontrolór prišiel na miesto kontroly s jediným cieľom a to vrátenie účelovej dotácie. Z
týchto nespochybniteľných dôkazov jasne vyplynulo, že obsah sťažnosti odporcu v 3/ rade bol pravdivý
a nejedná sa zo stany odporcu v 3/ rade o žiadny hodnotiaci úsudok, ale ide o konkrétne tvrdenia, ktoré
počas súdneho konania boli bližšie špecifikované a opísané a preukázané vyššie uvedenými dôkazmi.

Uviedolžejezjavné,žeodporcoviav1/a2/radeniesúvsporepasívnelegitimovanýmiosobami,pretože
oni ako fyzické osoby sťažnosť na navrhovateľa nepodávali, ale obsah písomnej sťažnosti len písomne
potvrdzovali s tým, že odporca v 1 rade túto sťažnosť podpísal ako predseda odporcu v 3/ rade a odporca
v 2/ rade túto sťažnosť podpísal ako manažér združenia, ktorému bol obsah sťažnosti nadiktovaný. Zformálnych aj obsahových náležitostí tejto sťažnosti je nepochybné, že sa jedná o sťažnosť odporcu v
3/ rade, ktorá predtým ako bola odoslaná ministerstvu, bola prerokovaná v predstavenstve odporcu v
3/ rade a po schválení jej obsahu bola ministerstvu odoslaná. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že

by táto sťažnosť sama o sebe bola podnetom na začatie disciplinárneho konania voči navrhovateľovi.
Z listinných dôkazov zabezpečených súdom o disc. konaní voči navrhovateľovi jasne vyplýva, že
disciplinárne konanie sa voči nemu začalo tiež na základe toho, že sa nevhodne správal pri výkone
kontroly u subjektov Slovost, s. r. o. Michalovce a Regionálnom združení Záhorie. Minister dospel k
záveru, že všetky tieto sťažnosti boli dôvodné, čo písomne aj oznámil odporcovi v 3/ rade, že skutok,

ktorýbolobsahsťažnostiodporcuv3/radesaajskutočnestal,avšakvdôsledkuformálnychnedostatkov
bolo disciplinárke konania voči navrhovateľovi zastavené. Poukazujeme na platné právo, kde každý
môže využiť svoje petičné právo a sťažovať sa na nesprávny postup členov orgánov kontroly, pričom
pokiaľ je kritika pravdivá a svojou formou primeraná, nemôže ísť o neprimeraný zásah do osobnosti
takejto verejnej osoby, ako to má na mysli ustanovenie § 11 a nasl. OZ. Sťažnosť odporcu v 3/ rade
nebola nikde zverejňovaná, bola urobená primeraným spôsobom a adresovaná príslušnému orgánu, t.

j. MVaRR SR. Účelom sťažnosti vôbec nebolo znevážiť navrhovateľa a poškodiť ho v zamestnaní, ako
sa to snaží navrhovateľ podsunúť súdu, veď počas celého súdneho konania nebol uvedený motív, ktorý
by mal odporca v 3/ rade mať na tom, aby bol navrhovateľ vo svojom zamestnaní poškodený. Sťažnosť
vychádzala jedine a jednoznačne len ako následok správania sa navrhovateľa pri výkone kontroly. Medzi
príčinou a následkom musí byť daná aj nejaká súvislosť. V danom prípade priamo medzi sťažnosťou

odporcu v 3/ rade s disciplinárnym konaním voči navrhovateľovi nie je daná jediná priama súvislosť,
nakoľko disciplinárne konanie sa viedlo aj v dôsledku iných skutočností, t. j. nevhodného správania sa
navrhovateľa pri výkone iných kontrol. Je zaujímavé, že navrhovateľ voči týmto ďalším subjektom, ktoré
na neho podali sťažnosť, nepodal žalobu na ochranu osobnosti. Záverom môžem konštatovať, že žaloba
navrhovateľa je nedôvodná, nakoľko sťažnosť odporcu v rade 3/ bola dôvodná a potvrdená príslušným

orgánom MVaRR, že jej obsah je pravdivý a preto odporcovia žiadajú, aby voči im súd žalobu zamietol.
Pokiaľ bolo zo stany navrhovateľ namietaná, že sťažnosť bola podaná až po uplynutí dlhšej lehoty ako
40 dní, odporcovia poukazujú na skutočnosť, že pred podaním sťažnosti bolo potrebné toto prerokovať
v orgáne odporcu v 3/ rade a až následne mohol odporca v 3/ rade zaslať sťažnosť na navrhovateľa
príslušnému orgánu.

Zo zápisnice z rokovania zasadnutia Predstavenstva združenia Región Beskydy konaného dňa
09.04.2003 na Mestskom úrade v Žiline (č. l. 429) súd zistil, že v programe rokovania ako bod 1.
je zhodnotenie kontroly zo strany Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR SR) na
realizáciu projektov z dotácie na podporu euroregionálnych aktivít v roku 2002, pričom z priebehu

rokovania je k tomuto bodu v tejto zápisnici uvedené: Predseda združenie K. W., podpredseda
združenia O. J. a manažér združenia Ing. S. D. informovali prítomných o priebehu kontroly zo strany
MVRR SR konanej v dňoch 24.-26.02.2003 v Združení Región Beskydy. Predstavenstvo berie na
vedomie informáciu o priebehu kontroly MVRR SR o použití účelovej dotácie na projekty podporujúce
euroregionálne aktivity. Konštatuje, že člen kontrolnej skupiny MVRR SR Ing. Š. K. konal v priebehu

kontroly neštandartne a so zjavnou zaujatosťou, k čomu ukladá predsedovi K.. W. a manažérovi S.. D.
zaslať sťažnosť na MVRR SR.

Po doplnení dokazovania súd rozhodol opätovne tak, že návrh navrhovateľa zamietol a to z
nasledovných dôvodov:

V zmysle § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

V zmysle § 13 ods. 1, 3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu

práva došlo.

V zásade súd poukazuje na svoj predchádzajúci rozsudok a to aj na tam uvedený komentár k § 11 OZ,
z ktorého je zrejmé, že dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky na ochranu, ak došlo k takémuneoprávnenému zásahu do jej cti a dôstojnosti, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť tejto osobne ujmu,
pričom zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu ale len proti takému, ktorý je neoprávnený
a zároveň spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe.

V danom prípade malo byť zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľa napísaním sťažnosti a
jej doručením ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja SR a doručenie na vedomie vedúcemu
služobného úradu, riaditeľovi odboru kontroly MVRR SR pričom navrhovateľ bol hlavným radcom odboru
kontrolyMVRRSR.Vtejtosťažnostibolokonštatované,že navrhovateľkonalneštandartneasozjavnou

zaujatosťou, pričom bolo uvedené, že sťažovateľ upozorňuje nadriadených navrhovateľa na zváženie
jeho odbornej spôsobilosti na vykonávanie danej funkcie (podčiarknuté je presnou citáciou z predmetnej
sťažnosti).

K špecifikácii, resp. objasneniu výrazov neštandardne a so zjavnou zaujatosťou súd doplnil dokazovanie
opätovným výsluchom odporcov v rade 1/,2/ a svedka J., pričom odporca v 1/ rade poukázal na tú

skutočnosť, že navrhovateľ zvyšoval hlas, bol arogantný, nechcel brať do úvahy argumenty, stále dával
najavo, že on je tu hlavná osoba, odporca v 2/ rade taktiež poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ
zvyšovalhlas,začalkričať,správalsapovýšeneckyaarogantne.Navyšepoukázalnasprávaniedruhého
kontrolóra, ktorý mal slušné a korektné správania a pokiaľ niečo chcel, normálne o to požiadal. Taktiež
svedok J. uvádza, že bol prekvapený povýšeneckým správaním kontrolóra, teda navrhovateľa, ktorý

arogantne zvyšoval hlas, nedal si vysvetliť niektoré veci, jeho správanie bolo nadradené, mal pocit
zaujatosti v tom, že navrhovateľ chcel ukázať, aký je on kontrolór. Nebol ochotný prijať vysvetlenie,
arogancia vyplývala zo zvyšovania hlasu, z toho, že tam bolo cítiť nedôveru a nadradenosť. Navyše
samotný navrhovateľ minimálne na pojednávaní dňa 13.02.2013 pripúšťa, že možno zvýšil hlas, pokiaľ
neboli doklady poruke a pripravené na kontrolu. Navyše pred začatím disciplinárneho konania už 6.

mája 2003 MVRR SR prešetrila predmetnú sťažnosť, o čom bola vyhotovená zápisnica ( č.l. 49 spisu),
kde bol na prešetrenie prizvaný aj S. N., vedúci kontrolnej skupiny v kontrolovanom subjekte, ktorý
sa sťažoval, kde v zápisnici bolo uvedené, že tá obsahuje námietku, že konanie navrhovateľa bolo
neštandardné a so zjavnou zaujatosťou, pričom bolo uvedené, že boli zistené tieto skutočnosti a to
veľmi odmerané správanie zo strany navrhovateľa od prvého vstupu na výkon kontroly, nadradené

správanie, ktoré vytváralo atmosféru napätosti a u kontrolovaného subjektu pocit, že orgán kontroly
prišiel na miesto kontroly s jediným cieľom a to o vrátenie účelovej dotácie, pričom navrhovateľ začal
iniciatívne na služobnom vozidle vykonávať kontrolu osadenia tabúľ v jednotlivých obciach, čo vzhľadom
na nepriaznivé poveternostné podmienky nebolo možné realizovať. Zo strany starostov obcí to bolo
príjmané veľmi rozpačito, najmä keď bolo po 17.00 hod. Pre celkové pochopenie okolností a súvislostí

je nutné poukázať, že aj v zápisnici o výsledku prešetrenia sťažnosti RZZ Holíč (č.l. 52 spisu) sa
uvádza, že správanie navrhovateľa bolo nadradené, nepripúšťal iný názor ako svoj, resp. nezvládol
ani zabezpečenie ubytovania. Taktiež aj zo stanoviska kolegyne navrhovateľa Ing. J. (č.l. 56,57 spisu)
vyplýva, že aj v priebehu kontroly v spoločnosti Slovost sa navrhovateľ choval nadradene a arogantne,
prerokovanie správy z výsledku kontroly sa nieslo v nepríjemnej a napätej atmosfére.

Minimálne z vyššie uvedených dôkazov je potom zrejmé, že v prípade navrhovateľa v priebehu kontroly
u odporcu v 3/ rade možno konštatovať, že tento sa správal neštandardne, resp. vzbudzoval pochybnosti
o svojej nezaujatosti, mohol sa javiť s ohľadom na takéto správanie ako zaujatý, teda nie objektívny v
danej veci. Pohnútka k takémuto správaniu navrhovateľa nie je v danom prípade podstatná. Navyše v

danom prípade nejde zrejme len o jednorázové správanie navrhovateľa pri vykonávaní jednej kontroly,
ale ako vyplýva z vyššie citovaných dôkazov, navrhovateľ sa takto prával viackrát, v zásade všetky
vyššie uvedené kontrolované subjekty hodnotia správanie navrhovateľa obdobne ako odporca v 3/ rade
a čo je dôležité, správanie navrhovateľa tak hodnotia nielen kontrolované subjekty, ale aj samotný
spolupracovníci navrhovateľa. Ba dokonca aj sám navrhovateľa pripúšťa minimálne zvyšovanie hlasu.

Okresný súd potom zhodne s odvolacím súdom konštatuje, že v danom prípade sa treba pozerať na
vec z hľadiska dvoch práv, teda práva navrhovateľa na ochranu osobnosti a práva odporcov kritizovať
priebeh kontroly a práva odporcov podať sťažnosť. Zároveň aj z judikátu, ktorý odvolací súd dal do
pozornosti prvostupňového súdu je zrejmé, že kritika osoby je v zásade prípustná pokiaľ nevybočuje
z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň uznaného cieľa a nevychádza z nepravdivých

podkladov, z ktorých vyvodzuje vlastné hodnotiace úsudky.

V danom prípade navrhovateľ ako štátny zamestnanec bol aj podľa etického kódexu štátneho
zamestnanca povinný konať s verejnosťou, resp. aj s ostatnými zamestnancami čestne, korektne a vsúlade so zásadami slušného správania. Správanie navrhovateľa, ktoré je preukázané či už výsluchom
účastníkov, tak aj listinnými dokladmi, z ktorých vyplýva jeho správanie aj v iných kontrolovaných
subjektoch, resp. vyjadrenia jeho kolegov, však nemožno hodnotiť ako štandardné, resp. korektné a

mohlo vzbudzovať pocit neobjektívnosti, teda zaujatosti. Navyše pri takomto správaní navrhovateľa súd
považuje sťažnosť odporcu v 3/ rade za korektnú, nevybočujúcu z medzí prípustnosti a predovšetkým
za jeho nespochybniteľné právo kritizovať takéto správanie navrhovateľa, resp. je nespochybniteľné
jeho právo podať sťažnosť. V danom prípade súd nepovažuje za podstatné a naopak za úplne
pochopiteľné, že nežiadal odporca v 3/ rade zapísať tieto skutočnosti ohľadne správania navrhovateľa

do zápisnice o vykonanej kontrole a akceptuje vysvetlenie svedka J., že nechceli veci vyhrocovať, resp.
akceptuje v podstate zhodné vyjadrenia odporcu W. a svedka J., že chceli túto vec najskôr prerokovať
v predstavenstve.

V danom prípade však ďalším dôvodom, pre ktorý nemohol byť návrh úspešný je aj tá skutočnosť, že
zákon neposkytuje ochranu akémukoľvek zásahu, ale len takému, ktorý je neoprávnený a spôsobilý

privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti, v rodine, na pracovisku, verejnosti
atď. Je teda zrejmé, že odporca v 3/ rade mal ako právo podať sťažnosť, tak aj kritizovať navrhovateľa,
avšak v danom prípade treba hodnotiť či jeho prejav - sťažnosť mohla privodiť navrhovateľovi nejakú
ujmu. Bez ohľadu na vyššie uvedené súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na formuláciu
sťažnosti a výrazov tam uvedených, sťažnosť sama o sebe nebola spôsobilá privodiť navrhovateľovi

ujmu. Zamestnávateľ totiž postupoval štandardne a sám vykonal zistenie na vysvetlenie pojmov, resp.
výrazov uvedených v sťažnosti, teda že konania navrhovateľa malo byť neštandardné a so zjavnou
zaujatosťou. Nevychádzal však pri tom z konkretizácie týchto výrazov z ďalších údajov alebo vysvetlení
od odporcov, ale od svojich pracovníkov - vedúcich kontrolných skupín, resp. z ďalších sťažností, ktoré
na navrhovateľa prišli. Z tohto je zrejmé, že sťažnosť odporcu v 3/ rade sama o sebe nemohla privodiť

navrhovateľovi žiadnu ujmu a to s určitosťou ani na pracovisku, resp. tak potom ani v iných sférach.

Vyššie uvedené dôvody spôsobujú, že súd musel zamietnuť návrh voči všetkým odporcom. Pokiaľ
však ide o odporcov v rade 1/ a 2/, v danom prípade je ešte ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu
je nedostatok ich pasívnej legitimácie, ktorá vyplýva z toho, že sťažnosť podal odporca v 3/ rade a

odporca v 1/ rade je na nej uvedený len ako predseda - štatutár a odporca v 2/ rade ju len vypracoval
ako zamestnanec odporcu v 3/ rade. Tieto osoby teda len sprostredkovali vôľu odporcu v 3/ rade
ako právnickej osoby, nezasiahli však oni sami osobne do cti a dôstojnosti navrhovateľa. V tomto súd
poukazuje na výpovede odporcov 1/ a 2/ na pojednávaní dňa 27.10.2004 pred OS Čadca, kde dáva
do pozornosti, že K. W. bol vypočúvaný aj ako odporca, tak aj ako štatutár odporcu v 3/ rade a sú

zaprotokolované dve samostatné výpovede, kde ako odporca vo svojej výpovedi jednoznačne uvádza,
že síce sťažnosť nebola ním podpísaná, ale on ju nepodával ako fyzická osoba, ale podával ju za
Združenie Región Beskydy. To isté potvrdzuje aj hneď v prvej vete svojej výpovede ako štatutár odporcu
v 3/ rade. Z jeho výpovede ako štatutára vyplýva, že ju len štylizoval on ako predseda predstavenstva.
Pokiaľ ide o rozpory ohľadne tejto skutočnosti, tak tieto boli vyriešené tým, že súdu bola predložená

zápisnica z rokovania Predstavenstva združenia región Beskydy zo dňa 09.04.2003, z ktorej je zrejmé,
že predstavenstvo uložilo odporcom v rade 1/ a 2/ zaslať sťažnosť na MVRR SR. V zásade toto
potvrdzuje aj výpoveď svedka J., ale napríklad v minulosti aj výpoveď svedka Ing. S. N., ktorý vo svojom
výsluchu potvrdil, že sa hovorilo na predstavenstve o kontrole a že pôjde sťažnosť na ministerstvo.

Po doplnenom dokazovaní teda súd mal za to, že návrh nie je dôvodný a preto ho zamietol z vyššie
uvedených dôvodov.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. a vzhľadom na zložitosť prípadu rozhodol
o trovách tak, že o nich rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Žiline, a to písomne v 2 vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie
súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to
neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto vykonateľným rozhodnutím,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona
(Zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).