Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 15, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10Cpr/5/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112217904
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112217904.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom I.. G. O., vo veci navrhovateľa I. T., L.. XX. S. XXXX,

J. J. J., O. XX, zastúpeného C.. V. G., S., J. J., Y. XX, proti odporcovi I.. K. I., J. J., Y.Á. X, správcovi
konkurznej podstaty úpadcu C. Q. D..O..M.. „. T., XXX XX J. J., B. Q. X, W.: XX XXX XXX, zastúpeného
I.. B. C., O.. Š., S., Ž., P. X, o určenie trvania pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania v sume 723,04 Eur na účet jeho právnej
zástupkyne vo VÚB, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiada súd o určenie, že jeho pracovný pomer založený pracovnou zmluvou dňa 30.
septembra 2007 s terajším úpadcom C. Q. s.r.o. trvá, lebo nebol skončený zákonom predpokladaným

spôsobom. Svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňuje nielen nutnosťou
preukázať pravosť a výšku pohľadávky uplatnenej prihláškou č. 2 do konkurzného konania, ale najmä
tvrdením, že pre úradné účely nedisponuje riadnym dokladom o skončení pracovného pomeru čo
vyvoláva stav právnej neistoty. Pred súdom navrhovateľ uviedol, že dňa 31. januára 2009 boli prepustení
všetci zamestnanci úpadcu s tým, že sa firma ruší a dostanú výpovede. Dňa 2. februára 2009 sa stal
práceneschopným,potvrdenieotomzaniesolpracovníčkezamestnávateľa,ktoráhoposlalanaSociálnu
poisťovňu, kde odovzdal nielen toto potvrdenie, ale neskôr i potvrdenie o ukončení práceneschopnosti.
Potvrdil,žedňa23.marca2009bolzaregistrovanýakonezamestnanýuchádzačnaúradepráce.Právna

zástupkyňa navrhovateľa o.i. argumentovala, že podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len „ ZP “)
musí byť výpoveď písomná a doručená druhej strane, inak je neplatná a odporca doručenie písomnej
výpovede alebo inej formy skončenia pracovného pomeru v konaní nepreukázal.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Pripustil, že administratívu úpadcu našiel v takom stave, že písomným
dokladom o skončení pracovného pomeru s navrhovateľom nedisponuje, považuje však za nesporné,
že tento pracovný pomer skončil rovnako ako pracovný pomer ďalších zamestnancov úpadcu dňa
31.januára 2009. Namietal absenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom

určení a s poukazom na § 36 ZP i na uplynutie prekluzívnej lehoty namietať neplatnosť skončenia
pracovného pomeru. Poukázal na fakt, že zamestnávateľ navrhovateľa odhlásil zo sociálneho a
zdravotného poistenia, vystavil mu potvrdenie o skončení pracovného pomeru, navrhovateľ je od marca
2009 zaregistrovaný na úrade práce a písomným podaním zo dňa 27. apríla 2011 sám prejavil záujem
pracovný pomer skončiť.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkýň W.. Ľ. D. S. O. J., vypočutím právnych
zástupcov účastníkov a oboznámením sa s ich písomnými vyjadreniami, pracovnou zmluvou
navrhovateľa a spoločnosti C. Q. D..O..M.. dňa 30. septembra 2008, platobným rozkazom Okresného

súdu Banská Bystrica č.k. 16Ro/92/2010-27 zo dňa 5. mája 2010, uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 2K/64/2010-61 zo dňa 14. marca 2011, prihláškami pohľadávok poradové číslo 1 a 2
v konaní sp.zn. 2K/64/2010 zo dňa 27. apríla 2011, písomnou žiadosťou navrhovateľa adresovanou
odporcovi dňa 27. apríla 2011, odpoveďou odporcu na výzvu adresovanou navrhovateľovi dňa 1. marca
2012, ďalšou korešpondenciou účastníkov, správou Sociálnej poisťovne zo dňa 9. novembra 2012 a

prehľadom zamestnávateľov navrhovateľa, vyjadreniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Bystrica zo dňa 18. februára 2013 a 13. marca 2013 s potvrdením o zamestnaní navrhovateľa, pričom
zistil nasledovné:

Niet sporu, že navrhovateľ a úpadca uzatvorili dňa 30. septembra 2008 na dobu neurčitú pracovnú
zmluvu s termínom nástupu do zamestnania dňa 1. októbra 2008.

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/64/2010 - 61 zo dňa 14. marca 2011 bol vyhlásený

konkurz na majetok úpadcu a odporca ustanovený za správcu konkurznej podstaty.

Prihláškou pohľadávky poradové číslo 1 k sp.zn. 2K/64/2010 si navrhovateľ dňa 27.apríla 2011 uplatnil
mzdu za mesiace október 2008 - marec 2010 v sume 14.439 Eur na základe platobného rozkazu
tunajšieho súdu č.k. 16Ro/92/2010-27 zo dňa 5. mája 2010, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným
dňa 3. septembra 2010.

Prihláškou pohľadávky poradové číslo 2 k sp.zn. 2K/64/2010 si navrhovateľ dňa 27.apríla 2011 uplatnil
mzdu za mesiace apríl 2010 - február 2011 v sume 8.824 Eur.

Písomnou „žiadosťou“ zo dňa 27.apríla 2011 navrhovateľ odporcovi oznámil, že netrvá na pokračovaní
pracovného pomeru a žiada o jeho ukončenie zákonným spôsobom.

Z písomnej odpovede na výzvu adresovanej odporcom navrhovateľovi dňa 1. marca 2011 súd konštatuje

evidenciu pohľadávky navrhovateľa v sume 17.343,18 Eur, popretie pohľadávky v sume 8.824 Eur
a vyjadrenie, že podľa listinných dôkazov nachádzajúcich sa v archíve úpadcu bol navrhovateľ
zamestnancom úpadcu do 31. januára 2009.

Zo správy Sociálnej poisťovne Banská Bystrica zo dňa 9. novembra 2012 vyplýva, že navrhovateľ nemal
ku dňu vypracovania správy registrované poistenie v informačnom systéme poisťovne. Z pripojeného

zoznamu zamestnávateľov navrhovateľa súd konštatuje evidenciu jeho pracovného pomeru u úpadcu
od 1. októbra 2008 do 31. januára 2009.

Svedkyňa W.. Ľ. D., bývalá mzdárka úpadcu, uviedla, že o veci navrhovateľa nič nevie. Svoj pracovný
pomer v spoločnosti C. Q. s.r.o. skončila okamžitým skončením z dôvodu nevyplatenia mzdy dňa 31.
januára 2009, a tento deň bol jej posledným v tomto zamestnaní.

Svedkyňa O. J., bývalá pokladníčka úpadcu, uviedla, že mala na starosti fakturácie a výplaty miezd. Svoj
pracovný pomer v spoločnosti C. Q. s.r.o. skončila okamžitým zrušením z dôvodu nevyplatenia mzdy
dňa 31. januára 2009. Potvrdila, že v spoločnosti pracovalo približne 60 zamestnancov a všetci skončili
pracovný pomer dňa 31. januára 2009.

Podľa vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 18. februára 2013

predložil navrhovateľ pri zaevidovaní do evidencie uchádzačov o zamestnanie dohodu o rozviazaní
pracovného pomeru so zamestnávateľom C. Q. s.r.o. „v konkurze“, v ktorej pracoval od 1. októbra 2008
do 31. januára 2009, a potvrdenie o práceneschopnosti v čase od 2. februára 2009 do 15. marca 2009.
Dňa 23. marca 2009 bol zaradený do evidencie úradu s tým, že od 16. marca 2009 do 22. marca 2009
bol dobrovoľne nezamestnanou osobou.Podľa opravného vyjadrenia úradu práce zo dňa 13. marca 2013 (zjavne omylom datovaného dňom
13.februára 2013) bola predchádzajúca informácia o doložení listinných dokladov nesprávna a
navrhovateľ v skutočnosti predložil potvrdenie o zamestnaní u zamestnávateľa C. Q. s.r.o. od 1. októbra

2008 do 31. januára 2009, podľa ktorého boli dôvodom skončenia pracovného pomeru organizačné
zmeny (§ 63 ods. 1 písm. b/ ZP), a potvrdenie o pracovnej neschopnosti od 2. februára 2009 do 15.
marca 2009.

Z pripojeného potvrdenia o zamestnaní navrhovateľa u úpadcu súd konštatuje, že dôvodom skončenia
pracovného pomeru boli organizačné zmeny zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP, doba

zamestnania bola od 1. októbra 2008 do 31. januára 2009.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. možno návrhom na začatie konania uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z povinnosti preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení sú výnimky v prípadoch,
keď naliehavý právny záujem preukazovať netreba, lebo vyplýva z právneho predpisu (napr. určenie
neplatnosti rozviazania pracovného pomeru).

Podľa § 77 ZP môže zamestnanec i zamestnávateľ uplatniť neplatnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou, okamžitým zrušením, skončením v skúšobnej dobe, alebo dohodou na súde najneskôr v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa
zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa, alebo príslušného

orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom
zabezpečiť efektívnosť práce, alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 60 ods. 1, 2, 3 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného
pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru
zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia

pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z
dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ až c/. Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného
pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa § 63 ZP dochádza k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, len v prípadoch
uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 193 ods.

2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí stanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj
keď to účastník konania nenamietne.

Podľa § 15 ZP treba prejav vôle vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil,
zodpovedá dobrým mravom.

Súd má za to, že napriek tomu, že navrhovateľ formuluje svoj návrh ako žiadosť o určenie, že jeho

pracovný pomer s úpadcom trvá, v skutočnosti ide o žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru. V takomto prípade naliehavý právny záujem na požadovanom určení preukazovať netreba,
vyplýva zo zákona (§ 77 ZP).

Fakt, že odporca nie je schopný listinným dokladom preukázať skončenie pracovného pomeru úpadcu
s navrhovateľom je nesporný. Nesporné je však i to, že navrhovateľ sa po odporcom tvrdenom termíne

skončenia pracovného pomeru dňa 31. januára 2009 správal tak, akoby už zamestnaný nebol, do
zamestnania neprišiel, o pridelenie práce nežiadal, a po skončení práceneschopnosti sa išiel nahlásiť na
úrad práce. Až tu sa dozvedel, že nedisponuje dokladom o riadnom skončení pracovného pomeru. Pretoby bolo podľa názoru súdu možné konštatovať, že dňa 31. januára 2009 došlo k skončeniu pracovného
pomeru dohodou, lebo napriek tomu, že dohoda o skončení pracovného pomeru sa podľa citovaného
zákonného ustanovenia musí uzavrieť písomne, písomná forma nie je podmienkou jej platnosti a v

skutočnosti ju možno uzavrieť aj ústne alebo konkludentne.

V potvrdení o zamestnaní vystavenom úpadcom navrhovateľovi dňa 28. januára 2009 je však uvedený
dôvod skončenia pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP. Vzhľadom k popísanému
správaniu sa navrhovateľa po 31.januári 2009 považuje súd za nesporné, že bez ohľadu na to, či mu
zamestnávateľ vydal, alebo nevydal písomný doklad o skončení pracovného pomeru, treba zo správania

sa navrhovateľa vyvodiť, že si skončenia pracovného pomeru dňa 31. januára 2009 bol vedomý. Preto
mu podľa § 77 ZP v nasledovný deň (1.februára 2009) začala plynúť dvojmesačná prekluzívna lehota na
uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde, ktorú nevyužil. Tak jeho právo uplatniť
neplatnosť skončenia pracovného pomeru zaniklo dňa 31. marca 2009 a návrh podaný dňa 23. júla
2012 je po uplynutí prekluzívnej zákonnej lehoty. Za tohto stavu nemal súd inú možnosť ako návrh
navrhovateľa zamietnuť.

Pretože bol odporca v konaní úspešný, priznal mu súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov
konania - trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom, písomné vyjadrenie k návrhu, účasť na súdnych pojednávaniach v dňoch 23.
októbra 2012, 5. februára 2013 a 15. marca 2013) v hodnote 3x 58,69 Eur s režijným paušálom 3x 7,63
Eur za úkony v roku 2012 a 2x 60,07 Eur s režijným paušálom 2x 7,81 Eur za úkony v roku 2013, náhradu

cestovného a PHM za cestu na súdne pojednávanie na trase Žilina - Banská Bystrica a späť v sumách
52,30 Eur, 51,75 Eur a 51,89 Eur, náhradu za stratu času na ceste Žilina - Banská Bystrica a späť na tri
súdne pojednávania ( celkom 18 polhodín ) v sume 232,38 Eur.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia,

písomne vo vyhotovení dvojmo (inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa) prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a

podpis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie,

c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.