Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2013

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/92/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912208030
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2013:6912208030.3

Rozhodnutie

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS
KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35724803, zastúpeného spoločnosťou
TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36613843 proti odporkyni: A.. Y.
Š., X.. XX.XX.XXXX, V. L. V.-R., Y. XX, zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v
Lučenci,J.Kráľa5/A,zaúčastivedľajšiehoúčastníka:ZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,

Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42176778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom
v Lučenci, J. Kráľa 5/A o zaplatenie sumy 921,52 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 694,06 Eur spoločne s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 694,06 Eur od 23.06.2010 až do zaplatenia, všetko do 30
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 227,46 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo

výške 9 % ročne zo sumy 22,96 Eur od 23.06.2010 až do zaplatenia s a

z a m i e t a .

Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania s a z a m i e t a .

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 94,- Eur, ktoré je povinná
zaplatiť spoločnosti TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. - zástupcovi navrhovateľa na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX,
VÚB, a.s., VS: 1871255061, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 01.06.2012 v zmysle jeho opravy zo dňa 19.09.2012 domáhal
proti odporkyni zaplatenia sumy 921,52 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 717,02 Eur od 23.06.2010 až do zaplatenia, a taktiež trov konania spolu vo výške 257,20 Eur (z
toho sumu 212,70 Eur z titulu trov právneho zastúpenia a sumu 44, 50 Eur z titulu zaplateného súdneho
poplatku za návrh).

Navrhovateľ si uplatňoval žalovaný nárok z toho dôvodu, že odporkyňa nezaplatila pôvodnému veriteľovi

- právnemu predchodcovi navrhovateľa: VÚB, a.s. žalovanú sumu z titulu úveru poskytovaného
odporkyni prostredníctvom kreditnej platobnej karty MasterCard Elektronic na základe zmluvy zo dňa
20.04.2006, ktorý odporkyňa doteraz neuhradila vo výške žalovanej sumy.ZoZmluvyopostúpenípohľadávokzodňa18.07.2007súdzistil,žepôvodnýveriteľ-Všeobecnáúverová
banka, a.s. postúpil predmetnú pohľadávku na navrhovateľa.

Súd pôvodne rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 25.09.2012, voči

ktorému podal vedľajší účastník odpor zo dňa 12.11.2012. V odpore vedľajší účastník vzniesol námietku
premlčania v súvislosti s celým žalovaným nárokom navrhovateľa a zároveň poukázal na to, že Dohoda
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 18.05.2010 obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, a to predĺženie premlčacej doby a rozhodcovskú doložku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom v zmysle jeho opravy zo dňa 19.09.2012,
žiadosťou o poskytnutie kreditnej platobnej karty zo dňa 20.04.2006, obchodnými podmienkami VÚB,

a.s., výpismi z účtovných kníh VÚB, a.s., výpoveďou zmluvy zo dňa 21.05.2007 vrátane doručenky
preukazujúcej prevzatie odporkyňou, prehľadom histórie transakcií na kartovom účte č. XXXXXXXXX,
odporom vedľajšieho účastníka zo dňa 12.11.2012, vyjadrením zástupcu odporkyne zo dňa 29.01.2013,
vyjadreniami zástupcu navrhovateľa zo dňa 07.08.2012 a zo dňa 10.01.2013, dohodou o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 18.05.2010, a výpoveďou odporkyne na pojednávaní

dňa 31.01.2013.

Na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým však na základe Žiadosti o vydanie kreditnej
platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 20.04.2006, podpísanej pôvodným veriteľom a odporkyňou, ktorú súd
kvalifikuje ako úverovú zmluvu súd zistil, že pôvodný veriteľ poskytol odporkyni možnosť čerpať jeho
finančné prostriedky cez nákupnú platobnú kartu MasterCard Electronic.

Z prehľadu histórie transakcií na kartovom účte č. XXXXXXXXX súd zistil, že v období od 25.11.2006
do 30.01.2007 vyčerpala odporkyňa prostredníctvom platobnej karty peňažné prostriedky pôvodného
veriteľa spolu vo výške 54.300,- Sk (1.802,43 Eur).

Z návrhu na začatie konania súd zistil, že odporkyňa uhradila v súvislosti s takto poskytnutým úverom
len sumu 1.108,37 Eur.

ZDohodyouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzkuzodňa18.05.2010súdzistil,žeodporkyňa
uznala dlh vo výške 717,02 Eur, pričom sa zaviazala zaplatiť ho navrhovateľovi v splátkach po 100,- Eur
mesačne počnúc dňom 22.06.2010.

Dňa 18.09.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník, ktorý v odpore zo dňa 12.11.2012 vzniesol
námietku premlčania voči žalovaným nárokom zo strany navrhovateľa.

Zástupca odporkyne vo svojom vyjadrení zo dňa 29.01.2013 uviedol, že v mene odporkyne vznáša
námietkupremlčaniauplatnenéhonároku,pričomsúčasnepoukázalajnato,žeodporkyňasinespomína
na okolnosti podpisovania tejto dohody a nepamätá si, že by túto dohodu vôbec podpisovala.

Odporkyňa na pojednávaní dňa 31.01.2013 pred súdom uviedla, že si je vedomá toho, že vyčerpala z
platobnej karty finančné prostriedky pôvodného veriteľa vo výške "niečo nad 50.000,- Sk", ktoré však

potom nevedela vrátiť, pretože sa dostala do finančných problémov. Potvrdila, že v máji 2010 podpísala
na jednaní s p. H. Y. V. dohodu o splátkovom kalendári a o uznaní, avšak následne pre určité problémy
neuhradila ani jednu splátku.

Zástupcanavrhovateľavlistezodňa10.01.2013uviedol,žepodľajehonázorunemôževedľajšíúčastník
vystupujúci na strane odporcu podať námietku premlčania, pretože toto právo prináleží len odporcovi

ako dlžníkovi, pričom vedľajší účastník môže vykonávať len procesné úkony a nie hmotno-právne úkony,
medzi ktoré námietka premlčania patrí. Zároveň uviedol, že vedľajšiemu účastníkovi neprináleží ani
právo podať odpor voči platobnému rozkazu.Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa musel súd v prvom rade vysporiadať so vznesenou námietkou
premlčania zo strany zástupcu vedľajšieho účastníka aj odporkyne, ako aj s argumentmi zástupcu
navrhovateľa proti tejto námietke.

Na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že došlo ku vypovedaniu zmluvy o vydaní a
používaní platobnej karty, pričom sa tak stalo výpoveďou zo dňa 21.05.2007, ktorú odporkyňa prevzala
dňa 28.05.2007. Vo výpovedi sa určila odporkyni lehota na úhradu dlžnej sumy vo výške 53.826,70 Sk
(vypočítanej ku dňu 21.05.2007), a to do 15 dní od jej doručenia. Z uvedeného vyplýva, že konečná
splatnosť dlžnej sumy nastala dňa 12.06.2007.

V súvislosti s predmetnou úverovou zmluvou súd konštatuje, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere

uzavretú podľa zákona č. 258/2001 Z.z.

Zároveň možno konštatovať, že predmetnú úverovú zmluvu je možné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu spravujúcu sa ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka okrem vzniku právneho
vzťahu a nárokov vzniknutých z tohto vzťahu (uvedené vyplýva z § 879j Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom na ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka sa na premlčanie a dĺžku premlčacej doby v

právnychvzťahochvzniknutýchdo01.01.2008použijeObčianskyzákonník,apretodospelsúdkzáveru,
že premlčacia doba v predmetnej právnej veci je podľa § 101 Občianskeho zákonníka 3-ročná, pričom
začala plynúť dňa 13.06.2007.

Priposudzovanívznesenejnámietkypremlčaniamuselsúdprihliadnuťajnapísomnéuznaniedlhu,ktoré
uskutočnila odporkyňa (voči navrhovateľovi) čo do sumy 717,02 Eur, pričom tento prejav odporkyne sa

nachádza v listine označenej ako "Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku" zo dňa
18.05.2010, konkrétne v článku 2.

Uznaním dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh
v čase uznania trval. Ak ide o dlh, ktorý bol v čase uznania už premlčaný, má uznanie tento právny
následok len vtedy, ak dlžník o jeho premlčaní vedel.

Súd s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že odporkyňa relevantným spôsobom
uznala svoj dlh voči navrhovateľovi vo výške 717,02 Eur, pričom v čase uznania tento dlh ešte nebol
premlčaný.

Uznanie vykonané odporkyňou čo do sumy 149,37 Eur súd neakceptoval, nakoľko predmet uznania
špecifikovaný ako " príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy a náklady na inkasné konanie" je potrebné

považovať za neurčitý právny úkon vzhľadom na jeho nejasnosť.

Vedľajší účastník, ale ani odporkyňa, v konaní nepreukázali, že by uznanie dlhu vykonané odporkyňou
dňa 18.05.2010 bolo v rozpore s podmienkami ustanovenými v § 558 pre platné uznanie dlhu.

Súd pri tom prihliadol aj na výpoveď odporkyne na pojednávaní dňa 31.01.2013, v ktorej priznala, že
dohodu a uznanie zo dňa 18.05.2010 podpísala a pamätá si na to.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto považuje súd vznesenú námietku premlčania v časti týkajúcej
sa žalovanej sumy vo výške 717,02 Eur za nedôvodnú a v časti týkajúcej sa sumy 204,50 Eur
(predstavujúcej rozdiel medzi žalovanou sumou 921,52 Eur a relevantne uznanou sumou 717,02 Eur)
za dôvodnú.

V súvislosti so sumou 204,50 Eur súd navyše konštatuje, že premlčacia doba uplynula dňa 13.06.2010

(nakoľko uznanie dlhu zo dňa 18.05.2010 sa jej netýkalo), pričom navrhovateľ podal návrh na súd až
dňa 12.06.2012.Pokiaľ ide o obranu odporkyne prezentovanú jej zástupcom vo vyjadrení zo dňa 29.01.2013 spočívajúcu
v tvrdení, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, tak súd považuje
túto obranu za dôvodnú v časti sumy 22,96 Eur.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2, 3 a 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ)
musí obsahovať dojednanie o úrokoch a poplatkoch, a tiež o sankciách za porušenie zmluvy, pričom
veriteľ nesmie od spotrebiteľa požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Z prehľadu histórie transakcií na kartovom účte č. 700156001 súd zistil, že v období od 30.11.2006 do

31.07.2007vyúčtovalpôvodnýveriteľodporkyninazákladnýchúrokoch,sankčnýchúrokoch,poplatkoch
za vedenie účtu ("Monthly account Fee") a poplatkoch po splatnosti úveru ("Overdue Fee") sumu spolu
vo výške 7.456,- Sk (247,49 Eur).

Predložená úverová zmluva však vôbec neobsahovala údaje o povinnosti odporkyne platiť pôvodnému
veriteľovi konkrétne úroky a poplatky čo do výšky a dôvodu (a to ani uvedené v histórii transakcií), a
preto súd na nich nemôže prihliadať. Súd poukazuje na to, že navrhovateľ v konaní nepredložil žiadny

taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo oprávnenie pôvodného veriteľa uplatňovať si predmetné (vyúčtované)
úroky a poplatky voči odporkyni.

Vzhľadom na uvedené, preto súd konštatuje, že ak odporkyňa na základe úverovej zmluvy vyčerpala z
peňažných prostriedkov pôvodného veriteľa sumu 1.802,43 Eur a vrátila sumu 1.108,37 Eur, tak jej trvá
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zostatok vo výške 694,06 Eur. Rozdiel oproti uznanej sume 717,02

Eur vo výške 22,96 Eur bol vedľajším účastníkom v mene odporkyne úspešne namietaný, a preto ho
odporkyňa nie je povinná navrhovateľovi uhradiť.

Domnienka existencie dlhu založená uznaním je vyvrátiteľná. Znamená to, že aj dlžník, ktorý svoj dlh
uznal, môže namietať, že dlh v čase uznania celkom alebo sčasti už netrval. Uznaním dlhu sa dlžník
nezbavuje možnosti aj v súdnom konaní namietať dôvod alebo výšku žalovaného nároku.

Súd v predmetnom prípade akceptoval, že predmetnú námietku týkajúcu sa časti žalovaného nároku
uplatnil v záujme odporkyne vedľajší účastník vystupujúci v konaní v mene odporkyne.

Spoukazomnavšetkyuvedenéskutočnostisúdzaviazalodporkyňunazaplateniesumyvovýške694,06
Eur predstavujúcej zostatok neuhradeného úveru a zároveň v časti žalovaného nároku vo výške 227,46
Eur návrh navrhovateľa zamietol vrátane úrokov z omeškania prináležiacich ku sume 22,96 Eur.

Súd považuje nárok navrhovateľa na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 694,06 Eur od
23.06.2010 do zaplatenia za dôvodný, nakoľko splatnosť uznaného záväzku nastala dňom 23.06.2010
v zmysle článku 3. odsek 3.2, na základe ktorého ak dlžník nebude splácať záväzok podľa vyššie
dohodnutých splátok, stane sa splatným celý zvyšok záväzku, a to prvým dňom nasledujúcim po
splatnosti prvej neuhradenej splátky. Z návrhu je zrejmé, že odporkyňa neuhradila navrhovateľovi žiadnu

splátku v zmysle dohodnutých nových splátok. Ku dňu 23.06.2010 bola účinná základná úroková sadzba
ECB vo výške 1 % , ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov predstavuje 9 %.

S ostatnými námietkami navrhovateľa, vedľajšieho účastníka a odporkyne sa súd vysporiadal
nasledovne:

Pokiaľ ide o námietku zástupcu navrhovateľa vyjadrenú v listine zo dňa 10.01.2013, založenú na tvrdení,

že vedľajší účastník nemôže v konaní vzniesť námietku premlčania, tak súd uvádza, že vedľajší účastník
vystupujúci na strane odporcu podľa § 93 ods. 2 O.s.p. má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník, a preto má tiež právo vzniesť námietku premlčania, ak tak robí v rámci procesného úkonu,
ktorý mu prináleží z titulu jeho procesného postavenia v konaní. Takýmto úkonom je aj podaný odpor.
Ak by sa vedľajší účastník na strane odporcu nemohol pri realizácii svojich procesných práv vyjadrovať

aj k hmotno-právnym otázkam, bol by tým účel jeho vstupu do konania (podpora odporcu) zmarený.Pokiaľ ide o námietky vedľajšieho účastníka a odporkyne, v ktorých sa poukazuje na existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok, a to:

- predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu, tak súd konštatuje, že Dohoda o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku zo dňa 18.05.2010 neobsahuje žiadne vyhlásenie odporkyne o predlžení
premlčacej doby; uznanie dlhu je jednostranný právny úkon (hoci aj nachádzajúci sa na jednej
listine s iným dvojstranným právnym úkonom), a preto nikdy nemôže obsahovať neprijateľnú zmluvnú
podmienku; odporkyňa svojím uznaním záväzku zo dňa 18.05.2010 neuskutočnila žiadne predĺženie
premlčacej doby, pretože uznaním sa premlčacia doba prerušuje s tým, že začína plynúť nová 10-ročná

premlčacia doba;

- rozhodcovská doložka, tak súd konštatuje, že predmetná doložka uvedená v tej istej dohode (v článku
4.) nebola vôbec zrealizovaná, spotrebiteľa nijako nepoškodila, a preto nie je potrebné konštatovať jej
neprijateľnosť.

Zástupca vedľajšieho účastníka v odpore zo dňa 12.11.2012 tiež žiadal, aby súd prerušil konanie podľa
§ 109 ods. 1, písm. c) O.s.p. a požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke týkajúcej

sa obsahu dohody a uznania zo dňa 18.05.2010.

Súd tento návrh vedľajšieho účastníka zamietol.

Systém prejudiciálneho konania je základným mechanizmom práva Európskej únie, ktorého účelom
je poskytnúť vnútroštátnym súdom prostriedok pre zabezpečenie jednotného výkladu a uplatňovanie
práva Európskej únie v každom členskom štáte. Súdny dvor Európskeho spoločenstva má právomoc

vydať prejudiciálne rozhodnutie o výklade práva Európskej únie a o platnosti aktov sekundárneho práva.
Táto všeobecná právomoc je mu daná článkom 234 Zmluvy ES a v niektorých presne vymedzených
prípadoch aj inými predpismi.

Úlohou Súdneho dvora v rámci prejudiciálneho konania je poskytnúť výklad práva spoločenstva alebo
rozhodnúť o jeho platnosti a nie uplatňovať toto právo na skutkový stav v konaní vo veci samej, pretože

toto je úlohou vnútroštátneho súdu. Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach
prejednávaných vo veci samej a ani rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatnenie
vnútroštátnych právnych predpisov.

Každý dotknutý súd má možnosť položiť Súdnemu dvoru otázku ohľadne výkladu normy práva
spoločenstva,aktopovažujezapotrebnéprerozhodnutiesporu,oktoromkoná.Súd,protirozhodnutiam

ktorého nie je možné podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je v zásade povinný položiť
takúto otázku Súdnemu dvoru s výnimkou prípadov, ak v danej oblasti už existuje judikatúra (a prípadné
nové okolnosti nevyvolávajú skutočné pochybnosti o možnosti uplatniť túto judikatúru), alebo ak sa
správny spôsob výkladu práva spoločenstva javí byť úplne jednoznačným.

Podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania v konaní pred vnútroštátnym súdom môže byť

užitočné v prípade, ak ide o novú otázku výkladu, s ktorou sa spája všeobecný záujem na jednotnom
uplatňovaní práva spoločenstva v celej únii, alebo ak sa existujúca judikatúra javí byť neuplatniteľnou
na nový skutkový stav.

Je úlohou vnútroštátneho súdu vysvetliť, prečo je požadovaný výklad potrebný pre jeho rozhodnutie.

Otázku, ktorú vedľajší účastník navrhuje predložiť Súdnemu dvoru EÚ a za tým účelom prerušiť konanie,

je však takou otázkou, ktorá smeruje k zodpovedaniu ako uplatňovať vnútroštátne právo na zistený
skutkový stav. Toto je však výlučne vecou vnútroštátnych súdov. V súdenej veci teda nevznikla potreba
stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
uvedenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
lehota je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobne veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny

následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. - účinného v čase uzavretia
úverovej zmluvy sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej

forme.

Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. - účinného v čase uzavretia
úverovej zmluvy sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. - účinného v čase uzavretia
úverovej zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2, písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. - účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať sumu, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3, písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. - účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať sankcie za porušenie
zmluvy.

Podľa § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. - účinného v čase uzavretia

úverovej zmluvy veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa§879jObčianskehozákonníka,ustanoveniamitohtozákona(Občianskehozákonníkavznenízák.
č. 568/2007 Z.z.) sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnychvzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 vl. nar. č. 586/2008 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

O náhrade trov konania navrhovateľovi rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko navrhovateľ
bol v tomto konaní tým účastníkom, ktorý mal vo úspech v časti 75,32 %. Jeho miera úspechu je preto
50,46 %.

Priznaná suma 94,- Eur predstavuje 50,46 % z trov konania vo výške 44,50 Eur - za súdny poplatok a vo
výške 212,70 Eur - za trovy právneho zastúpenia (za prípravu a prevzatie zastúpenia a za vyhotovenie

návrhu - dvakrát po 51,45 Eur + 20 % DPH a dvakrát režijný paušál po 7,63 Eur + 20 % DPH).

Súd nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania za pokus o zmier zo dňa 06.07.2011,
nakoľko nebolo v konaní preukázané, že navrhovateľ skutočne doručoval odporkyni predmetnú listinu
(a to ani formou predloženia poštového podacieho hárku, ktorým by sa preukázalo aspoň odovzdanie
tejto listiny na poštovú prepravu).

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.

V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak si odporkyňa dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť

domáhať sa svojich nárokov proti odporcovi prostredníctvom exekúcie.