Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17P/30/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113213994
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113213994.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou vo veci starostlivosti o maloletého S. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov - matky: D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XX, a otca: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. A. E. XX, E., zastúpený: Mgr. Zuzana Lányiová, advokátka,
Nám.sv.Michala11,Hlohovec,oúpravuprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasdorozvodu,takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý S. sa na čas do rozvodu zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Otec je povinný platiť na výživu maloletého S. sumu 220,00 eur mesačne s účinnosťou od 27.05.2013
vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky.

III. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 27.05.2013 do 31.10.2014 pre maloletého

S. v sume 1.201,30 eura sa otec zaväzuje zaplatiť v mesačných splátkach po 100,00 eur spolu s
bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým S. každú stredu od 15.00 hodiny do 18.00 hodiny, počas
prvých dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň od soboty od 10.00 hodiny
do 18.00 hodiny a od nedele od 10.00 hodiny do 18.00 hodiny, a po uplynutí dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň od soboty od 10.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny, a to
v neprítomnosti matky, s tým, že otec v čase začiatku stretnutia maloletého vyzdvihne v mieste bydliska

matky a po skončení stretnutia ho matke v mieste jej bydliska tiež odovzdá, pričom je povinný dodržiavať
stanovené hodiny styku. Matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť.

V. Súd ukladá matke a otcovi povinnosť zúčastňovať sa odborného poradenstva na Referáte
poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko
Hlohovec po dobu 4 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :Otec maloletého spolu s návrhom na rozvod manželstva s matkou maloletého (prebieha pod sp.zn.
16P/34/2013), zo dňa 16.05.2013, doručeného súdu dňa 20.5.2013, navrhol súdu vydanie predbežného
opatrenia, pričom tento návrh bol vylúčený na samostatné konanie a zapísaný pod sp.zn. 17P/30/2013.

Okresný súd Trnava uznesením č.k. 17P/30/2013-11 zo dňa 27.05.2013 nariadil predbežné opatrenie,
ktorým upravil styk otca s maloletým a zároveň bez návrhu začal konanie vo veci úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému. Na základe odvolania matky rozhodoval vo veci Krajský
súd v Trnave, ktorý uznesenie v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletým uznesením č.k.
11CoP/77/2013 zo dňa 17.07.2013 zmenil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každú stredu

v roku od 15.00 hod. do 18.30 hod., každý piatok v nepárnom týždni od 15.00 hod. do 18.30 hod. a
každú sobotu v párnom týždni v roku od 10.00 hod. do 18.00 hod. v neprítomnosti matky.

Predmetom tohto konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do
rozvodu.

Otec na začiatku konania navrhoval striedavú osobnú starostlivosť, po vypracovaní znaleckého posudku
v konaní sp.zn. 16P/34/2013 navrhoval upraviť styk otca na čas do rozvodu tak, že otec je oprávnený

stretávať sa s maloletým každú stredu v roku vždy od 16.00 hod. do štvrtka do 08.00 hod. a každý párny
víkend v roku vždy od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., bez prítomnosti matky, s tým, že
matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a otec ho odovzdá v mieste bydliska matky. Výživné
navrhoval vo výške 150,- eur mesačne, ktoré je postačujúce na úhradu potrieb maloletého.

Matka navrhovala, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, s tým, že ho budú obaja rodičia

zastupovať a spravovať jeho majetok, výživné požadovala najskôr vo výške 200,00 eur mesačne, neskôr
vo výške 250,00 eur mesačne. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým, tento žiadala upraviť počas dňa a
keď si dieťa zvykne a pomery sa upravia, potom môže byť rozšírený.

Kolízny opatrovník sa vo veci vyjadril tak, že súhlasia so závermi znaleckého dokazovania, s tým, aby
matka bola zaviazaná návštevou psychologického zariadenia.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 16.05.2013, sobášnym listom, rodným
listom maloletého, potvrdením Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 24.09.2013, potvrdeniami
ÚPSVaR zo dňa 25.09.2013, potvrdením o príjme otca zo dňa 15.10.2013, psychologickou správou
zo dňa 08.10.2013, rozhodnutím CPP zo dňa 11.06.2013, rozhodnutím CPP zo dňa 23.07.2014,
znaleckým posudkom č. 28/2014, úradným záznamom ÚPSVaR zo dňa 26.09.2014, nákladmi na

dieťa, potvrdeniami ÚPSVaR zo dňa 26.09.2014, fotografiami, správou kolízneho opatrovníka zo
dňa 09.10.2014, potvrdením o príjme otca zo dňa 16.10.2014, lekárskou správou MUDr. Z. zo dňa
21.10.2014, lekárskou správou MUDr. G. zo dňa 23.10.2014, lekárskou správou Mgr. W. zo dňa
24.10.2014, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 23.10.2014, lustráciou matky v Sociálnej
poisťovni zo dňa 12.11.2014, ako aj ostatným obsahom spisu, a tiež obsahom spisu sp.zn. 16P/34/2013,

výsluchom účastníkov konania, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Maloletý S. pochádza z manželstva S. S. a D. S. rod. V., pričom v súčasnosti prebieha na tunajšom súde
konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode, a
to pod sp.zn. 16P/34/2013. Maloletý sa nachádza v starostlivosti matky, ktorá sa spolu s maloletým v
marci 2013 odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom. Matka má na maloletého výdavky

primerané jeho veku vo výške približne 212,00 eur mesačne, zvýšené však z dôvodu atopického
ekzému, pričom náklady na lieky a kozmetické prípravky uvádzala vo výške približne 100,00 eur
mesačne, keď predložila doklad o ich zakúpení v sume 51,36 eura. Priemerný čistá mesačná mzda otca
bola za obdobie od 10/2013 do 9/2014 vo výške 1.096,89 eura. Matka je v súčasnosti na predĺženej
rodičovskej dovolenke, bez príjmu, poberá iba prídavky na dieťa v sume 23,52 eura mesačne. Otec

prispieva na výživu maloletého v sume 150,00 eur mesačne. Matka aj otec majú iba jednu vyživovaciupovinnosť, a to k maloletému S.. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým upravený predbežným opatrením,
tento sa v podstate nerealizuje z dôvodu, že maloletý s otcom odísť nechce.

Zo znaleckého posudku vypracovaného dňa 09.08.2014 pre potreby konania o rozvod manželstva

sp.zn. 16P/34/2013, použiteľného aj pre potreby tohto konania, vyplýva, že maloletý má vytvorenú
pozitívnu citovú väzbu na oboch rodičov. Ak styk s otcom zlyháva, teda dieťa s ním nechce odísť, je
pravdepodobné to, čo uvádza otec. Ide o vplyv matky na dieťa, ktorým zabraňuje pozitívnej motivácii
dieťaťa k styku s otcom. Takýto postoj matky potvrdzuje i jej popis osobnosti otca, ktorá v jej podaní
vyznieva absolútne negatívne, nepripúšťa žiadne jeho pozitívne vlastnosti. Navyše psychodiagnostické

vyšetrenie matky preukázalo výraznú tendenciu prezentovať svoju osobnosť až nerealisticky ako
jednoznačne pozitívnu. Neboli zistené také okolnosti, že by dieťa malo s otcom negatívne zážitky, že by
bolo obeťou zlého zaobchádzania zo strany otca. Ak by matka motivovala dieťa vo veci styku s otcom
pozitívne, styk by fungoval. Dieťa potrebuje cítiť, že mu matka stretnutia s otcom dopraje, v opačnom
prípade môže prežívať vinu za to, že nekoná v súlade s matkinou predstavou. Za súčasnej situácie
znalkyňa striedavú osobnú starostlivosť neodporúčala, odporúčala čo najčastejší styk otca s maloletým

ajsprenocovanímuneho.Zároveňuviedla,žesajavínevyhnutnépracovaťnaúrovniÚPSVaRsmatkou,
aby svoje postoje k styku dieťaťa s otcom dokázala v prospech zdravého vývinu dieťaťa korigovať.

Pri výsluchu účastníka konania otec uviedol, že styk v súčasnosti sa realizuje asi tak, že príde pre
maloletého 2x do týždňa, pričom maloletý s ním ísť nechce, podľa jeho názoru je maloletý štvaný proti
nemu, aby s ním nechcel ísť. Už vyše roka s maloletým nestrávil viac ako 3-6 minút zo vzdialenosti 3-4

metrov. Bol na úrade práce za kolíznou opatrovníčkou, kde uviedli, že s matkou pracovať nebudú skôr,
ako to nariadi súd. Maloletý príde k nemu k bráne, zoberie si sladkosti, už mu ani pusu nechce dať a ide
preč. Matka robí pri tom grimasy akoby trpela, po čom je syn úzkostný. K tomu, že nechodí do práce, mu
matka uviedla ako aj svokra, že nebude chodiť do práce, pretože vysúdi toľko peňazí, že ho zničí. V čase,
keď matke skončila rodičovská dovolenka po 3 rokoch, jej zohnal 4 zamestnania, ktoré však odmietla.

Pri výsluchu účastníka konania matka uviedla, že nesúhlasí so znaleckým posudkom, nikdy dieťa
neovplyvňovala, dieťa zažilo to, čo povedala aj pred znalcom aj pred súdom. Maloletý odmieta s otcom
ísť. Pochybuje o pravdivosti, že pred znalkyňou dal S. otcovi pusu, pretože túto mu dáva, ako on
sám uviedol, iba za sladkosť, pričom v znaleckom posudku nie sú uvedené tie skutočnosti, ako sú,
že sme sa s S. držali za ruky aj my. Keď otec príde, styk trvá 2-3 minúty, maloletý nechce ísť s

otcom, aj keď maloletému hovorím, že sa pôjdu zahrať. Maloletý nastúpil do MŠ, keď mal 3 roky,
po skončení tejto rodičovskej dovolenky pokračovala v predĺženej rodičovskej dovolenke. Rodičovský
príspevok nepoberá, príjem nemá žiaden. Na predĺženej rodičovskej dovolenke je z dôvodu, že musí
maloletého odvádzať do škôlky, nemal by jej ho inak kto vodiť. Maloletý je v MŠ 4 hodiny, nakoľko
má nárok iba na 4 hodiny, pretože je na predĺženej rodičovskej dovolenke. Predtým pracovala v

spoločnosti M. Piešťany, kde mala príjem 400,- až 500,- eur mesačne. Pracovný pomer v Piešťanoch
s ňou bol skončený z organizačných dôvodov zamestnávateľa, a to od októbra/novembra roku 2008.
Je momentálne nezamestnaná, prácu si hľadá, nie je evidovaná, pretože je na predĺženej rodičovskej
dovolenke. S výdavkami na maloletého jej pomáhajú rodičia. Nevie momentálne preukázať, že si aktívne
hľadá zamestnanie, lebo si nedávala potvrdzovať žiadosti o prijatie do zamestnania. Zamestnanie si

hľadá osobne, písomne si žiadosti nepodáva. Ďalej uviedla, že si nepamätá, kedy si naposledy hľadala
zamestnania, naposledy to bolo v H., kde jej bolo povedané, že berú len študentov brigádnikov. Otec
si plní vyživovaciu povinnosť vo výške 150,- eur, pričom neplatí pravidelne do 15-teho dňa v mesiaci,
niekedy 16-teho, niekedy na konci mesiaca. Otec maloletému prinesie iba sladkosti ako darček. Keď
maloletému hovorí, že pôjde s otcom niekam, tak jej povie, aby mu to už nehovorila, že veď vie, že

s otcom nikam nepôjde. Tú skutočnosť, že maloletý nechce ísť s otcom, nahlásila aj na úrade práce
a bolo jej povedané, že oni viac urobiť nemôžu. Ona sa aj z dôvodu požívania alkoholických nápojov
zo strany otca odsťahovala zo spálne a spala so synom v detskej izbe. Fotografie, ktoré založila do
spisu, sú z obdobia, keď žili spolu v byte s maloletým, chce poukázať najmä na to, že maloletý takto
otca videl. Maloletý jej hovoril, že keď bol s otcom, tento išiel do šenku a kupoval si pivá. Viacej ľudí ho

vídava opitého. Nesúhlasí s tým, aby maloletý prespával u otca, nakoľko nechce s otcom stráviť ani tri
hodiny a nesúhlasí, aby maloletý cez týždeň prespával u otca, nakoľko chodí do škôlky. Ak by maloletý
s otcom chcel ísť, nemá problém s tým, aby maloletý trávil čas s otcom, a to aj cez noc. Chce, aby to
bolo dobrovoľne.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa§24ods.4ZR,súdprirozhodovaníovýkonerodičovskýchprávapovinnostíaleboprischvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením
rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane
súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav
v čase jeho vyhlásenia.Podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o
uložení týchto výchovných opatrení: d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa
sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Súd po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi a po vypočutí účastníkov konania dospel k
záveru, že vzhľadom k osobnej starostlivosti o maloletého matkou od jeho narodenia, ktorú táto riadne
vykonáva, pričom žiadne nedostatky v starostlivosti zistené neboli, ako aj s prihliadnutím na odporúčania
znalkyne je v záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky, o čom rozhodol vo
výroku I.. Súd zároveň určil, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v
bežných veciach, nakoľko nevidel dôvody na obmedzenie rodičovských práv a povinností otca, pričom

poznamenáva, že v podstatných veciach bude potrebná dohoda rodičov maloletého.

Pokiaľ ide o výšku výživného zo strany otca, súd vychádzal z priemernej výšky čistej mesačnej mzdy
otca 1.100,00 eur, pri ktorej považuje za primerané výživné sumu 220,00 eur mesačne. Súd prihliadol
pritom na skutočnosť, že otec má iba jednu vyživovaciu povinnosť, ďalej na náklady na maloletého
primerané jeho veku (vo výške 212,00 eur) v spojení s tým, že z dôvodu atopického ekzému vznikajú

mimo obvyklých nákladov aj zvýšené náklady na lieky a špeciálne kozmetické prípravky (súd ich uznal
za odôvodnené vo výške cca 60,00 eur mesačne). Vo zvyšnej miere je potrebné, aby sa na nákladoch
na maloletého podieľala aj matka, pričom súd vychádzal z jej možností a schopností dosahovať čistú
mesačnú mzdu vo výške 400,00 až 500,00 eur mesačne. Matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke
lenzdôvodu,ženemáktomaloletéhoodvádzaťdoškôlky,čosúdnepovažujezadôležitýdôvod.Zároveň

matka uviedla, že si prácu hľadá, avšak to nepreukázala. Pritom ak by matka ukončila rodičovskú
dovolenku a zaevidovala sa na úrade práce, zvýšili by sa jej možnosti nájsť si zamestnanie. Súd preto
zotrvávanie matky na predĺženej rodičovskej dovolenke posúdil ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu
zárobku a vychádzal z jej schopností dosahovať príjem 400,00 až 500,00 eur mesačne, z čoho by bola
schopná podieľať sa na výžive maloletého aj finančne, pričom vo zvyšku sa na nej podieľa osobnou

starostlivosťouomaloletého.Zároveňvšaksúdpoznamenáva,žemaloletýmáprávopodieľaťsaživotnej
úrovni rodiča, ktorého životná úroveň je vyššia, pričom týmto rodičom je otec, preto je tento povinný
poskytovať výživné vo vyššej miere ako matka. Výšku výživného uloženého otcovi v sume 220,00 eur
mesačnevovýrokuII.rozsudkupovažujesúdvzhľadomkjehozárobkuakuskutočnosti,žemáibajednu
vyživovaciu povinnosť za primeranú, a táto zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, prihliadnuc

k zásade, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká.

Nakoľko súd určil výživné odo dňa začatia konania, t.j. vydania uznesenia o začatí konania dňa
27.05.2013, vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 27.05.2013 do 31.10.2014
v sume 1.201,30 eura (za 27.05.-31.05.2013 mal dať 35,50 eura - dal 24,20 eura; za obdobie 6/2013 -
10/2014 mal za každý mesiac dať 220,00 eur - za každý z uvedených mesiacov dal 150,00 eur).

Súd z dôvodu vyššej sumy nedoplatku povolil otcovi vo výroku III. rozsudku splácať nedoplatok v
splátkach po 100,00 eur spolu s bežným mesačným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v
prípade omeškania sa čo i len s jednou splátkou. Súd je pritom názoru, že pri čistom príjme otca cca
1.100,00 eur mesačne bude otec schopný prechodne plniť aj sumu 320,00 eur, pretože i po odrátaní
tejto sumy mu zostane dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie svojich vlastných životných

potrieb.

Podľa názoru súdu je nepochybne v záujme maloletého, aby sa na jeho výchove podieľal aj otec, aby
vzťahy medzi otcom a synom boli vytvárané a rozvíjané, nakoľko k svojmu zdravému a harmonickému
vývoju potrebuje dieťa aj starostlivosť otca, a to najmä v prípade maloletého chlapca. Súd pritom
nepovažoval tvrdenia matky o požívaní alkoholu otcom za skutočnosť odôvodňujúcu obmedzovanie

styku otca s maloletým, nakoľko nebolo preukázané požívanie v takej miere, aby to diskvalifikovalo otca
zo starostlivosti o maloletého. Fotografie predložené matkou zachytávajú ojedinelé situácie, z ktorých
nemožno vyvodiť záver o alkoholizme otca. Zároveň ani znalecké dokazovanie nepreukázalo negatívne
zážitky maloletého v prítomnosti otca, ktorý by bol pod vplyvom alkoholu. Tiež možno poukázať na to,
že ak by otec užíval alkohol v takej miere, ako to tvrdí matka, nesúhlasila by so stykom otca s maloletýmvôbec, pričom však na pojednávaní uviedla, že nemá problém s tým, aby maloletý trávil čas s otcom,
a to aj cez noc, ak by maloletý sám chcel. Súd pritom poukazuje na závery znaleckého posudku, z
ktorého jednoznačne vyplýva, že sa nezistili žiadne dôvody, ktoré by mali viesť k obmedzeniu styku

otca s maloletým a žiadne skutočnosti, že by otec mal negatívny vplyv na dieťa, práve naopak bolo
poukázané na to, že matka poskytuje dieťaťu negatívny obraz o otcovi. Súd preto považuje otca za
schopného venovať sa a tráviť čas so svojim synom v určenej dobe.

Pokiaľ ide o samotnú úpravu styku, súd styk otca s maloletým upravil vo výroku IV. s prihliadnutím na
závery znaleckého posudku, ale zároveň aj s prihliadnutím na skutočnosť, že i napriek nariadenému

predbežnému opatreniu sa styk v súčasnosti viac menej nerealizuje pre odmietavý postoj zo strany
maloletého. Súd je pritom povinný vychádzať zo stavu, ktorý tu je v čase vyhlásenia rozsudku. Z tohto
dôvodu súd neurčil styk v zmysle odporúčaní znaleckého posudku aj s prenocovaním u otca hneď po
právoplatnosti rozsudku, pretože je potrebné najskôr narušený vzťah medzi otcom a synom obnoviť.
Súd preto určil prechodné obdobie dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, počas ktorých sa bude
styk otca s maloletým realizovať iba cez deň, a to každý párny týždeň od soboty od 10.00 hodiny do

18.00 hodiny a od nedele od 10.00 hodiny do 18.00 hodiny, pričom po uplynutí dvoch mesiacov to bude
každý párny týždeň od soboty od 10.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny, t.j. aj s prenocovaním. Počas
obdobia dvoch mesiacov by mohlo prísť za pomoci odborného poradenstva k zlepšeniu komunikácie
medzi rodičmi, a tým aj k zlepšeniu vzťahu medzi otcom a synom, kedy by maloletý otca neodmietal,
a bude reálne očakávať, že maloletý bude chcieť u otca aj prenocovať. Pokiaľ ide o styk v stredu, súd

tiež vychádzal zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku, t.j. problematického styku maloletého s otcom, a
preto nepovažoval za vhodné rozširovať styk v rámci týždňa aj na prenocovanie u otca, nakoľko by tým
mohlo prísť k narušeniu režimu dieťaťa cez týždeň, keď navštevuje škôlku. Ak sa postupne upravený
styk ustáli, je možné požiadať zo strany otca o jeho rozšírenie na dva dni v rámci pracovného týždňa,
avšak za súčasnej situácie by to bola predčasná úprava, a preto ponechal úpravu v pracovnom týždni

na jeden deň v stredu od 15.00 do 18.00 hodiny. Súd pritom styk upravil v neprítomnosti matky, nakoľko
prítomnosť matky by mohla brániť maloletému, aby sa v prítomnosti otca správal uvoľnene. Za takto
upraveného styku bude mať otec priestor na to, aby si zachoval citový vzťah so synom a aby sa aj sčasti
podieľal na jeho výchove.

Otec je povinný stanovené hodiny styku dodržiavať a povinnosťou matky je maloletého na styk s otcom

pripraviť, čo v tomto konkrétnom prípade predstavuje najmä prípravu psychickú, t.j. matka by sa mala
snažiť potlačiť v sebe nevraživý postoj k otcovi, aby tento postoj maloletý nepreberal, ale aby sa naopak
na otca tešil. Samozrejmosťou zo strany otca by malo byť, aby prihliadal na záujmy maloletého a snažil
sa čas s ním využiť plnohodnotne.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzájomné vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené,

sú voči sebe nevraživí, pričom navzájom sa obviňujú z klamstiev. Rodičia spolu nedokážu riadne
komunikovať a pohľad každého z nich na vzniknutú situáciu je rozdielny. Vzhľadom k tomu, že v konaní
mal súd preukázané, že komunikácia rodičov nie je vhodná, za účelom zlepšenia tejto komunikácie,
zlepšenia rodičovskej zručnosti a v záujme zabezpečenia čo najvhodnejšieho bezkonfliktného prostredia
v prospech maloletého dieťaťa, uložil rodičom výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa

odbornému psychologickému poradenstvu v trvaní 4 mesiacov, ktorú dobu súd považuje za primeranú.
Nakoľko schopnosť konštruktívnej komunikácie je vecou oboch rodičov a táto schopnosť je narušená
u oboch, súd uložil toto výchovné opatrenie vo výroku V. nielen matke, ale obom rodičom. V prípade
matky uložil výchovné opatrenie aj s cieľom zlepšenia akceptácie úlohy otca ako druhého rodiča vo
výchove dieťaťa. Je v záujme maloletého, aby sa obaja rodičia podieľali na jeho výchove a vzájomným

akceptovaním tejto skutočnosti prispievali k zdravému psychickému i fyzickému vývinu maloletého. V
prípade otca by odborné poradenstvo mohlo prispieť k postupnému odstráneniu bariéry, ktorá vznikla
medzi ním a maloletým, otcovi by mohlo pomôcť v priblížení sa k maloletému, čo by prispelo k tomu,
aby sa styk otca s maloletým, upravený v tomto rozsudku, aj skutočne a plnohodnotne realizoval.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho

výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.O náhrade trov konania rozhodol súd vo výroku VI., keď žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal, keďže ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní

uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.