Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15Cpr/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212212298
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4212212298.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Dušanom Krč-Šeberom v právnej veci navrhovateľa: X.

Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G. utca XX, XXXX B., C., právne zast.: JUDr. Ondrej Tóth, advokát so
sídlom Dunajské nábrežie 14, P.O.BOX 22, Komárno, proti odporcovi: Weldteco s.r.o., IČO: 45 381 704,
so sídlom Palatínova 61/2, Komárno, právne zast.: JUDr. Gabriel Szabó, advokát so sídlom Kostolné
námestie 32, Kolárovo, o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že dohoda o skončení pracovného pomeru spísaná odporcom dňa 27.4.2012 a doručená
navrhovateľovi dňa 8.5.2012 je n e p l a t n á.

Súd určuje, že pracovný pomer navrhovateľa u odporca založený na základe pracovnej zmluvy zo dňa
24.2.2011 naďalej t r v á.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi náhradu trov konania, súdny poplatok za návrh vo výške

99,50 eur, súdny poplatok za odvolanie vo výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa
v sume 445,14 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaním doručeným súdu dňa 27.6.2012 domáhal určenia neplatnosti dohody o
skončení pracovného pomeru podľa ustanovenia § 77, § 79 a § 80 Zákonníka práce. Uviedol, že
mu odporca dňa 12.5.2012 doručil dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.4.2012, podľa
ktorej sa mal pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 24.2.2011 skončiť dňom 30.4.2012,
a to v zmysle ustanovenia § 60 Zákonníka práce. Navrhovateľ poukázal na závažné pochybenie zo

strany odporcu, ktorý uvedenú dohodu o skončení pracovného pomeru podal na poštovú prepravu dňa
8.5.2012, navrhovateľovi bola doručená dňa 12.5.2012 a pracovný pomer sa mal skončiť ešte dňa
30.4.2012. Navrhovateľ mal za to, že takéto skončenie pracovného pomeru, t.j. so spätným dátumom, je
neplatné.Okremtohonavrhovateľeštepredspísanímdohodyoskončenípracovnéhopomeruodporcom
ústne oznámil odporcovi, že nesúhlasí so skončením pracovného pomeru dohodou. Navrhovateľ preto
žiadal odporcom svojvoľne vypracovanú a jednostranne podpísanú dohodu o skončení pracovného
pomeru určiť za neplatnú, ďalej určiť, že pracovný pomer navrhovateľa vzniknutý na základe pracovnej

zmluvy zo dňa 24.2.2011 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom naďalej trvá a zaviazať odporcu
na zaplatenie trov konania navrhovateľa. Navrhovateľ k predmetnému návrhu priložil pracovnú zmluvu
uzatvorenú medzi navrhovateľom a odporcom dňa 24.2.2011 a dohodu o skončení pracovného pomeru
zo dňa 27.4.2012 podpísanú odporcom.Odporca dňa 12.11.2012 predložil súdu vyjadrenie k návrhu navrhovateľa a zároveň navrhol zamietnuť
návrh na začatie konania a zaviazať odporcu k náhrade trov konania. Odporca uviedol, že navrhovateľ
v mesiaci apríl 2012 prejavil záujem rozviazať pracovný pomer s odporcom, pričom táto skutočnosť

vyplýva aj z návrhu navrhovateľa, podľa ktorého navrhovateľ uviedol, že ukončenie pracovného pomeru
dohodou odmietol. Podľa tvrdenia odporcu navrhovateľ prejavil záujem ukončiť pracovný pomer a
z dôvodu, že odporcovi nepodal výpoveď, odporca mal za to, že k ukončeniu pracovného pomeru
došlo dohodou. Dohoda o ukončení pracovného pomeru bola z dôvodu pracovnej vyťaženosti odporcu
napísaná až o pár dní neskôr, jej obsah však bol obom stranám zrejmý, keďže navrhovateľ od 1.5.2012

nenastúpil do práce. Na základe uvedeného odporca odhlásil navrhovateľa zo Sociálnej aj zdravotnej
poisťovne. Keďže sa odporcovi nevrátila podpísaná dohoda o skončení pracovného pomeru od
navrhovateľa, ten bol dňa 10.5.2012 kontaktovaný zamestnancom odporcu a zistilo sa, že navrhovateľ
odmietolukončiťpracovnýpomerdohodou,zároveňodmietolnastúpiťajdopráce.Navrhovateľažlistom
zo dňa 26.6.2012 oznámil navrhovateľovi, že nesúhlasí so skončením pracovného pomeru dohodou.
Podľa tvrdenia odporcu bolo na základe vyššie uvedeného zrejmé, že navrhovateľ mal záujem ukončiť

pracovný pomer a u odporcu už nechcel pracovať, jeho snahou bolo len získanie odstupného. Uvedené
vyplýva aj z konania navrhovateľa, ktorý do práce nenastúpil už ani na výzvu odporcu zo dňa 10.5.2012.
Odporcapoobdržanílistuodnavrhovateľazodňa26.6.2012zrušilodhlásenienavrhovateľazoSociálnej
a zdravotnej poisťovne a dňa 28.6.2012 vyzval navrhovateľa, aby nastúpil do zamestnania. Odporca
až dňa 11.7.2012 ukončil pracovný pomer s navrhovateľom, a to okamžitým ukončením pracovného

pomeru, keďže navrhovateľ ani napriek výzve nenastúpil do zamestnania. Odporca predložil súdu list zo
dňa 11.7.2012 adresovaný navrhovateľovi o okamžitom skončení pracovného pomeru, výzvu o porušení
pracovnej disciplíny zo dňa 28.6.2012 adresovanú navrhovateľovi, žiadosť o zrušenie odhlášky zo dňa
28.6.2012 adresovanú zdravotnej poisťovni a nesúhlas so skončením pracovného pomeru s oznámením
o trvaní jeho ďalšej existencie zo dňa 26.6.2012 adresovaný odporcovi navrhovateľom.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zo dňa 27.3.2013 mal za to, že pracovný pomer
navrhovateľa trvá, za mesiac máj 2012 bola navrhovateľovi vyplatená mzda dňa 2.7.2012, mzda za
mesiac apríl a jún nebola vyplatená. Ohľadom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa
11.7.2012, ktoré bolo spísané v slovenskom jazyku, uviedol, že bolo prevzaté manželkou navrhovateľa
dňa 24.7.2012, teda nie osobne navrhovateľom. Z dôvodu, že okamžité skončenie pracovného pomeru

bolo v slovenskom jazyku a navrhovateľ je občanom Maďarskej republiky, nebol s jeho obsahom
uzrozumený.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní zo dňa 27.3.2013 poukázal na to, že sa v rámci
korešpondencie s navrhovateľom vždy komunikovalo v slovenskom jazyku, a to aj zo strany
navrhovateľa. Čo sa týkalo dohody o skončení pracovného pomeru, odporca uviedol, že mala určité

pochybenia. Odporca však mal pre navrhovateľa prácu, ktorú mu ponúkol, navrhovateľ ju však odmietol.

Právny zástupca navrhovateľa považoval tvrdenia odporcu o tom, že komunikovali v slovenskom jazyku,
za účelové a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ je občanom Maďarskej republiky, pracovná zmluva
a okamžité skončenie pracovného pomeru mali byť vyhotovené dvojjazyčne. Navrhovateľ sa snažil
viackrát telefonicky kontaktovať odporcu a jeho sekretárku, avšak márne. Na základe vyššie uvedeného

mal navrhovateľ za to, že je v predmetnom konaní potrebné vyriešiť platnosť dohody o skončení
pracovného pomeru a rovnako okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Keďže dohoda o skončení pracovného pomeru nebola podpísaná, právny zástupca odporcu mal za
to, že došlo k pochybeniu a považoval ju za neplatnú. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
doručené navrhovateľovi, pričom právny zástupca navrhovateľa uviedol, že bolo prevzaté manželkou

navrhovateľa, všetku korešpondenciu preberala manželka navrhovateľa.

Navrhovateľ na pojednávaní zo dňa 27.3.2013 uviedol, že sa voči jeho osobe stala nespravodlivosť,
pretosarozhodoldanúsituáciuriešiťsúdnoucestou.Odporcanatelefonátyatextovésprávynereagoval.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11.7.2012, ktoré bolo
vyhotovené v slovenskom jazyku, prevzala jeho manželka dňa 24.7.2012, hoci nemala splnomocnenie

na preberanie zásielok do vlastných rúk, a následne ho odovzdala navrhovateľovi dňa 24.7.2012.Navrhovateľ ďalej uviedol, že sa telefonicky skontaktoval s odporcom po tom, ako mu bola doručená
dohoda o skončení pracovného pomeru, konkrétne telefonoval so sekretárkou, ktorá mu oznámila, že sa
v uvedenej veci má obrátiť priamo na odporcu - konateľa spoločnosti. Navrhovateľ obvykle komunikoval

so sekretárkou, čo potvrdil aj právny zástupca odporcu s uvedením, že odporca má viacero firiem a so
zamestnancami nikdy nekomunikuje, ani ich osobne nepozná.

Odporca na pojednávaní zo dňa 27.3.2013 uviedol, že sa s odporcom dohodli, že sa pracovný pomer
skončí. Sekretárka odporcu oznámila navrhovateľovi, že v prípade, ak sa vyskytne ďalšia zákazka, tak
navrhovateľa zoberú naspäť do práce. Na základe uvedeného bola navrhovateľovi odoslaná písomná

dohoda o skončení pracovného pomeru, na základe ktorej navrhovateľ telefonicky oznámil odporcovi,
že s dohodou nesúhlasí. Po uvedených skutočnostiach odporca dostal ďalšie zákazky, preto mohol
navrhovateľa znova zamestnať, ten sa však odmietol dostaviť do zamestnania. Na základe uvedeného
odporcazaslalnavrhovateľoviokamžitéskončeniepracovnéhopomerunajehoposlednúznámuadresu.
Išlo o zásielku do vlastných rúk, doručenka bola vrátená, podpísaná manželkou navrhovateľa. Odporca
ďalej uviedol, že navrhovateľ vykonával prácu v zahraničí na základe pracovnej zmluvy vyhotovenej

v slovenskom jazyku a podpísanej sekretárkou odporcu. Keďže si to navrhovateľ nežiadal, pracovná
zmluva nebola vyhotovená aj v maďarskom jazyku.

Právny zástupca navrhovateľa na záver poukázal na to, že právny zástupca odporcu uznal, že dohoda
o skončení pracovného pomeru je neplatná. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo spísané len
v slovenskom jazyku a prevzaté manželkou navrhovateľa. Navrhovateľovi bola mzda za mesiac máj

2012 zaplatená dňa 2.7.2012, mzda za mesiace apríl, jún a júl 2012 vyplatená nebola. Navrhovateľ
uviedol, že by súd mal rozhodnúť o dni skončenia pracovného pomeru na základe okamžitého skončenia
pracovného pomeru.

Právny zástupca odporcu taktiež mal za to, že dohoda o skončení pracovného pomeru nebola
uzatvorená platne a uvedenú skutočnosť nepovažoval za spornú. Pracovný pomer však bol platne

ukončený na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Preto je
potrebné určiť deň skončenia pracovného pomeru. Odporca navrhol návrh zamietnuť v celom rozsahu.

Na základe vyššie uvedeného súd rozsudkom č. k. 15Cpr/4/2012-59 zo dňa 22.5.2013 návrh
navrhovateľa zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania.

Proti predmetnému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a

vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľ mal za to, že súd nesprávne právne
posúdil vec a nedostatočne zistil skutkový stav. Bolo jednoznačne preukázané, že návrh navrhovateľa
o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru bol podaný dôvodne. Súd si nevyjasnil
otázku protirečivého tvrdenia účastníkov konania a neskúmal v potrebnom rozsahu ani spôsob a rozsah
komunikácie navrhovateľa s odporcom a naopak.

Právnyzástupcaodporcusadňa18.9.2013vyjadrilkodvolaniunavrhovateľa.Uviedol,ženajdôležitejším
faktom prípadu je skutočnosť, že bez ohľadu na platnosť či neplatnosť dohody o skončení pracovného
pomeru pracovný pomer skončil okamžitým skončením pracovného pomeru, preto je platnosť alebo
neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru irelevantným faktom. Okrem toho je z konania
navrhovateľa zrejmé, že nemal záujem naďalej pracovať u odporcu. Taktiež bolo z výpovede

navrhovateľa zrejmé, že mu zásielku - okamžité skončenie pracovného pomeru odovzdala manželka.
Odporca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Odvolací súd uznesením č. k. 5CoPr/5/2013-82 zo dňa 4.12.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
13.2.2014, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil, keď v rámci

dokazovaniapokladalzapreukázané,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomerudovlastnýchobdržala
manželka navrhovateľa, ktorá to následne odovzdala navrhovateľovi dňa 24.7.2012, a z toho dôvodupovažoval pracovný pomer za skončený dňom 24.7.2012. Účinky zrušovacieho prejavu uskutočneného
v súlade s ustanovením § 70 Zákonníka práce však nastávajú zo zákona dňom, keď sa písomný prejav
o okamžitom skončení pracovného pomeru doručil druhému účastníkovi, a to do vlastných rúk. Odvolací

súd sa tak nestotožnil so závermi súdu prvého stupňa. Uviedol, že k platnému doručeniu okamžitého
skončenia pracovného pomeru odporcom do vlastných rúk navrhovateľa nedošlo a tým nebola splnená
povinnosť odporcu podľa ustanovenia § 70 Zákonníka práce z dôvodu, že predmetnú zásielku prevzala
iná osoba než navrhovateľ. Prvostupňový súd zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny
záver o tom, že pracovný pomer zo dňa 24.2.2011 medzi navrhovateľom a odporcom skončil okamžitým

skončením pracovného pomeru zo dňa 11.7.2012 ku dňu jeho doručenia navrhovateľovi dňa 24.7.2012,
čo malo za následok aj nesprávne právne posúdenie petitu.

Súd v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu oboznámil účastníkov konania na pojednávaní zo dňa
16.10.2014 priebehom doterajšieho pojednávania, najmä uznesením odvolacieho súdu a ďalším
postupom v konaní. Právny zástupca odporcu uviedol, že vyplývajúc z odôvodnenia odvolacieho súdu
je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné, preto je potrebné zaoberať sa dohodou o skončení

pracovného pomeru. Odporca je však naďalej toho názoru, že keďže nedošlo k podpísaniu tejto dohody,
tá je neplatná a odporca je ochotný navrhovateľovi doplatiť mzdu, ktorá mu prináleží do dňa okamžitého
skončenia pracovného pomeru, t.j. ku dňu 24.7.2012, pretože k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru došlo dňa 24.7.2012, čo navrhovateľ nenamietal. Inak mal odporca za to, že navrhovateľ nemá
naliehavý právny záujem na uvedenom určení a navrhol návrh zamietnuť. Okrem toho poukázal na to, že

odvolací súd vo svojom odôvodnení uviedol, že sa súd má zaoberať právnym posúdením petitu návrhu,
nie je možné v konaní priznať viac ako navrhovateľ žiada.

Právny zástupca navrhovateľa navrhol rozhodnúť v intenciách petitu návrhu, pričom uviedol, že aj
v čase výsluchu navrhovateľa, aj na ostatnom pojednávaní namietal platnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Právny zástupca odporcu uviedol, že súd môže posudzovať len v intenciách petitu

návrhu,ktorýdoteraznebolzmenenýaanitonebolonavrhnuté.Ďalejuviedol,žejepotrebnéposudzovať
platnosť alebo neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru, pričom mal za to, že dohoda je
neplatná,alepracovnýpomerskončilinýmspôsobom,pretonavrhovateľnemalnaliehavýprávnyzáujem
na určení neplatnosti tejto dohody.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu, pracovnou zmluvou zo

dňa 24.2.2011, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.4.2012, okamžitým skončením
pracovného pomeru zo dňa 11.7.2012, výzvou o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 28.6.2012,
žiadosťou o zrušenie odhlášky pre Dôveru zdravotnú poisťovňu zo dňa 28.6.2012, nesúhlasom so
skončením pracovného pomeru a oznámením o trvaní jeho ďalšej existencie zo dňa 26.6.2012, výpisom
z obchodného registru odporcu, fotokópiou reklamácie listovej zásielky zo dňa 19.10.2012, reklamáciou

listovej zásielky zo dňa 10.9.2012, oznámením o predložení reklamačného konania zo dňa 24.9.2012
a zistil tento skutkový stav veci:

Z výpisu z obchodného registra odporcu bolo zistené, že odporca je spoločnosť s ručením obmedzením,
ktorá je zapísaná ako subjekt práva v obchodnom registri od 19.2.2010. Od 22.10.2013 má odporca
obchodné meno Weldteco s.r.o.

Súd zistil, že pracovnou zmluvou zo dňa 24.2.2011 bol medzi navrhovateľom a odporcom založený
pracovný pomer na dobu neurčitú s nástupom do zamestnania dňa 1.3.2011, na základe ktorej mal
navrhovateľ vykonávať pre odporcu pomocné práce s miestom výkonu práce na území Slovenskej
republiky. Pracovná zmluva bola podpísaná navrhovateľom a zástupcom odporcu.

Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.4.2012, z fotokópie listovej zásielky a z výsluchu

navrhovateľa súd zistil, že dohodou o skončení pracovného pomeru sa mal skončiť pracovný pomer
medzi účastníkmi konania, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.2.2011, a to ku dňu
30.4.2012 z dôvodu podľa ustanovenia § 60 Zákonníka práce. Dohoda o skončení pracovného pomeru
bola navrhovateľovi odoslaná na pošte dňa 8.5.2012 a doručená dňa 12.5.2012. Z obsahu dohody súdzistil,ženavrhovateľtútodohodunepodpísal.Súdďalejznesúhlasusoskončenímpracovnéhopomerua
oznámením o trvaní jeho ďalšej existencie zo dňa 26.6.2012 zistil, že dňa 12.5.2012 bola navrhovateľovi
doručená jednostranne spísaná a podpísaná dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.4.2012,

podľa ktorej sa mal pracovný pomer skončiť dňa 30.4.2012 z dôvodu uvedeného v ustanovení § 60
Zákonníka práce. Navrhovateľ považoval uvedenú dohodu za neplatnú, keďže nebola v súlade s § 60
ods. 1 Zákonníka práce, navrhovateľ sa s odporcom na skončení pracovného pomeru nikdy nedohodol.
Nesúhlas so skončením pracovného pomeru dohodou navrhovateľ odporcovi oznámil ústne už skôr
pred vyhotovením a doručením tejto dohody. Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.4.2012

bola podaná na pošte dňa 8.5.2012 a odporcovi doručená dňa 12.5.2012 s tým, že pracovný pomer sa
mal skončiť dňa 30.4.2012. Navrhovateľ mal za to, že dohodou nemožno skončiť pracovný pomer so
spätným dátumom. Tiež uviedol, že naďalej trvá na ďalšom zamestnávaní.

Zo žiadosti o zrušenie odhlášky zo dňa 28.6.2012 súd zistil, že odporca požiadal Dôveru zdravotnú
poisťovňu, a.s. o zrušenie odhlášky zo zdravotného poistenia u navrhovateľa podanej ku dňu 30.4.2012
vzhľadom k tomu, že jeho pracovný pomer ešte trvá. Podľa výzvy o porušení pracovnej disciplíny zo

dňa 28.6.2012 súd zistil, že odporca vyzval navrhovateľa, aby nastúpil do práce, keďže od 1.5.2012
navrhovateľ nenastúpil do práce, hoci mu výkon práce bol umožnený. Odporca evidoval absenciu
na pracovisku. Zároveň bol navrhovateľ oboznámený s tým, že túto výzvu je potrebné považovať za
porušenie pracovnej disciplíny podľa Zákonníka práce. Navrhovateľ bol vyzvaný, aby sa k porušeniu
pracovnej disciplíny vyjadril a dostavil sa do práce nasledujúci pracovný deň od prevzatia výzvy.

Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 11.7.2012 súd zistil, že odporca podľa § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom zo dňa 24.2.2011,
a to na základe porušenia pracovnej disciplíny, na ktorú bol navrhovateľ upozornený a vyzvaný na
nastúpenie do práce. Vzhľadom k tomu, že na uvedenú výzvu navrhovateľ nereagoval, ani sa nedostavil
do zamestnania, považoval odporca túto skutočnosť za absenciu a podľa platného Zákonníka práce

za opätovné porušenie pracovnej disciplíny. Preto s navrhovateľom skončil pracovný pomer, a to dňom
doručenia zásielky.

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11.7.2012
prevzala manželka navrhovateľa dňa 24.7.2012 Táto zásielka bola zásielkou do vlastných rúk. Manželka
navrhovateľa síce nemala osobitné splnomocnenie na doručovanie zásielok do vlastných rúk, ale

bolo obvyklé, že manželka navrhovateľa preberala poštové zásielky. Navrhovateľ vo svojej výpovedi
potvrdil, že mu následne všetky zásielky manželka odovzdala. Okamžité skončenie pracovného pomeru
zo dňa 11.7.2012 mu manželka odovzdala osobne do jeho rúk dňa 24.7.2012. Navrhovateľ po
doručení dohody o skončení pracovného pomeru telefonicky hovoril so sekretárkou odporcu, ktorá bola
poverená konateľom odporcu na tieto účely. Navrhovateľ uviedol, že zásielky, ktoré preberal od odporcu,

predkladal svojmu právnemu zástupcovi.

Výsluchom odporcu súd zistil, že sa odporca s navrhovateľom dohodli na skončení pracovného
pomeru. Dohoda o skončení pracovného pomeru bola odoslaná na pošte. Následne volal navrhovateľ,
že s touto dohodou nesúhlasí. Odporca dostal medzi časom ďalšie zákazky a mohli navrhovateľa
znova zamestnať. Navrhovateľ odmietol prísť na pracovisko. Keď navrhovateľ na výzvu nereagoval a

nenastúpil do práce, odporca s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer. Okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo doručované do vlastných rúk a bolo odoslané na pošte v Komárne. Doručenka
bola podpísaná manželkou navrhovateľa.

Podľa § 15 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) prejav vôle treba
vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia
zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo
právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne
ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.Podľa § 17 ods. 3 prvá veta Zákonníka práce neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi
na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám.

Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia

pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich
sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.

Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť

a) dohodou,

b) výpoveďou,

c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a
zamestnanecuzatvárajúpísomne.Vdohodemusiabyťuvedenédôvodyskončeniapracovnéhopomeru,
ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných

zmien.

Podľa § 60 ods. 3 Zákonníka práce jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá
zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne
a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako

platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) právny úkon je
prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy
s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho

záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj
ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo
konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo
žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R

17/1972). Súd postupujúc v súlade s názorom odvolacieho súdu vyriešil ako predbežnú otázku platnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 11.7.2012 prevzatého manželkou navrhovateľa
dňa 24.7.2012. Súd má za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11.7.2012 nie je
možné považovať za platné z dôvodu jeho nedoručenia do vlastných rúk navrhovateľovi. Keďže sa
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11.7.2012 nepovažuje za platný právny úkon, zo strany

navrhovateľa bol daný naliehavý právny záujem na tom, či dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorá
predchádzalaokamžitémuskončeniupracovnéhopomeru,jeplatnáaleboniejeplatná.Danáskutočnosť
vytvorila pre navrhovateľa právnu neistotu. Preto bolo namieste domáhať sa uvedeným návrhom podľa
ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku určenia, že dohoda o skončení pracovného
pomeru je neplatná a v prípade úspechu domáhať sa zo strany navrhovateľa, že jeho pracovný pomer

naďalej trvá.

V predmetnom konaní sa navrhovateľ domáhal určenia, že dohoda o skončení pracovného pomeru
spísaná odporcom dňa 27.4.2012 a doručená navrhovateľovi dňa 12.5.2012 je neplatná a teda pracovný
pomer založený pracovnou zmluvou dňa 24.2.2011 naďalej trvá. Na základe vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že odporca vyhotovil písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru dňa

27.4.2012, ktorá bola odporcom už dopredu podpísaná, a na základe ktorej mal byť pracovný pomer
skončený dňa 30.4.2012. Predmetná dohoda bola navrhovateľovi doručená dňa 12.5.2012. Odporca
tvrdil, že pred tým, než bola dohoda o skončení pracovného pomeru vyhotovená v písomnej forme,
viedol s navrhovateľom rozhovor, z ktorého bolo zrejmé, že navrhovateľ mal záujem na skončení
pracovného pomeru u odporcu. Na základe uvedeného odporca vyhotovil a odoslal navrhovateľovi

dohodu o skončení pracovného pomeru. Keďže navrhovateľ nechcel ukončiť pracovný pomer dohodou
u odporcu a uvedenú situáciu s odporcom nevedel vyriešiť, podal návrh na určenie neplatnosti dohody
o skončení pracovného pomeru a na určenie, že jeho pracovný pomer u odporcu naďalej trvá. V
priebehu konania odporca tiež mal za to, že v prípade dohody o skončení pracovného pomeru sú určité
pochybenia, t.j. dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.4.2012 je neplatná. Odporca navrhol

súdu držať sa petitu návrhu a návrh zamietnuť, pričom uviedol, že dohoda o skončení pracovného
pomerujeneplatná,alepracovnýpomerskončilinýmspôsobom,atookamžitýmskončenímpracovného
pomeru, preto navrhovateľ nemal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto dohody.

Súd uvádza, že jeden z možných spôsobov skončenia pracovného pomeru je dohoda o skončení
pracovného pomeru uzavretá medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ide o dvojstranný právny úkon,

pri ktorom na základe zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dôjde k rozviazaniu
pracovného pomeru ku dňu dojednanému v dohode. Dohoda o skončení pracovného pomeru musí
byť uzatvorená v písomnej forme, a ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil
dohodou z dôvodov organizačných zmien, musí v nej byť uvedený dôvod skončenia pracovného
pomeru. Zákonník práce však nedodržanie písomnej formy nesankcionuje neplatnosťou, t.j. aj ústnadohoda o skončení pracovného pomeru je platná. Vzhľadom na znenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce
pracovnoprávne vzťahy podliehajú režimu Zákonníka práce iba v rozsahu ustanovenom v prvej časti
Zákonníka práce; inak sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o subsidiárnu pôsobnosť

Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho proces vzniku dohody o skončení pracovného pomeru, ako aj
existenciu požadovaných náležitostí je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
(§ 43a a nasl.). Obsah dohody o skončení pracovného pomeru musí vykazovať všetky podstatné
náležitosti platného právneho úkonu, absencia niektorého z nich má za následok neplatnosť dohody.

Pri určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa využíva zásada tzv. relatívnej neplatnosti. Je

založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu (napr. výpovede). To znamená, že
relatívne neplatný právny úkon spôsobuje následky, akoby bol platný, ak nebol zbavený predmetných
následkov. Právnych následkov môže byť zbavený rozhodnutím súdu alebo tým, že ho účastníci po
vzájomnej dohode uznajú za neplatný. Preto pri domáhaní sa určenia neplatnosti skončenia pracovného
pomeru platí, že pracovný pomer skončil, pokiaľ súd nerozhodne o neplatnosti jeho skončenia.
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote

dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Dohoda o skončení pracovného pomeru ako dvojstranný právny úkon vyžaduje k svojmu vzniku zhodný
prejav vôle zmluvných strán. Platnosť takejto dohody je, okrem iného, podmienená tým, že netrpí
vadami vôle (je urobená slobodne a vážne). Podstatnou náležitosťou právneho úkonu, teda aj dohody
o skončení pracovného pomeru je vôľa. Navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti písanej dohody

o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.4.2012 podpísanej iba navrhovateľom. Uvedená dohoda
aj keď bola písaná, nebola podpísaná navrhovateľom, čo teda znamená, že v danom prípade nejde
o dvojstranný právny úkon, druhá strana neurobila vôľu prejavujúci úkon, t.j. došlo len k predloženiu
návrhu jedným účastníkom - odporcom, pričom k akceptácii druhým účastníkom - navrhovateľom už
nedošlo. Aj v prípade, ak by dohoda o skončení pracovného pomeru bola uzavretá ústne, keďže takúto

formu Zákonník práce tiež nevylučuje, by musela mať náležitosti podľa Zákonníka práce a Občianskeho
zákonníka, muselo by dôjsť k prejaveniu vôle uzavrieť takú dohodu. Napríklad len prosté neodmietnutie
návrhu - mlčanie zamestnanca - nie je právne relevantným prejavom vôle, ktorého právnym následkom
by bolo uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru.

Na základe vyššie uvedeného a na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že

dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.4.2012 doručená navrhovateľovi dňa 12.5.2012 je
z dôvodu nedostatku vôle navrhovateľa, t.j. pre chýbajúci podpis navrhovateľa, neplatná. Pracovný
pomer navrhovateľa založený pracovnou zmluvou zo dňa 24.2.2011 uzatvorenou medzi navrhovateľom
a odporcom tak naďalej trvá.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keďže súd návrhu
navrhovateľa vyhovel, navrhovateľ tak mal vo veci plný úspech. Právny zástupca navrhovateľa si
podaním zo dňa 20.10.2014 vyčíslil trovy konania vo výške 445,14 eur za 7 úkonov právnej služby, a to

1x prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 26.6.2012 v sume 58,69 eur, 1x
písomné podanie na súd dňa 27.6.2012 v sume 58,69 eur, 1x účasť na pojednávaní dňa 27.3.2013 v
sume 60,07 eur, 1x účasť na pojednávaní dňa 22.5.2013 v sume 60,07 eur, 1x odvolanie proti rozsudku
dňa 29.7.2013 v sume 60,07 eur, 1x účasť na pojednávaní dňa 16.10.2014 v sume 61,85 eur, 1/2 x
vyhlásenie rozsudku dňa 5.11.2014 v sume 30,93 eur. Spolu za 6 úkonov a jeden polovičnú úkon právnej

služby 445,14 eur, režijný paušál za 2 úkony právnej služby za rok 2012 vo výške 15,26 eur, režijný
paušál za 3 úkony právnej služby za rok 2013 vo výške 23,43 eur a režijný paušál za 2 úkony právnej
služby za rok 2014 vo výške 16,08 eur.Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo

práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa § 13a ods. 1 vyhlášky účinnej od 1.7.2013 odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za tieto úkony právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,

b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,

c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,

d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve
hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín;
ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve
skončené hodiny,

e) vypracovanie právneho rozboru veci,

f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu,

g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto
rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie
mimoriadneho dovolania,

h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa § 13a ods. 4 prvá veta vyhlášky za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu
rozhodnutia, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom

osobitne nedohodol.

Súd preskúmal právnym zástupcom navrhovateľa predložené vyčíslenie trov konania v zmysle vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení právnych predpisov účinných v čase vykonania jednotlivých úkonov právnej služby a dospel k
záveru, že trovy konania boli vyčíslené správne. Právny zástupca navrhovateľa správne určil v zmysle

ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, t.j. za rok 2012 je jedna trinástina výpočtového
základu vo výške 58,69 eur, za rok 2013 vo výške 60,07 eur a za rok 2014 vo výške 61,87 eur. Podľa
§ 13a ods. 4 prvá veta vyhlášky právnemu zástupcovi patrí odmena vo výške jednej polovice základnej
tarifnej odmeny za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia. Právny

zástupca navrhovateľa správne určil aj odmenu za zastupovanie na pojednávaní, pri ktorom dôjde iba
k vyhláseniu rozhodnutia, keď určil odmenu vo výške 30,93 eur, t.j. jedna polovice z odmeny vo výške
61,85 eur. Na základe vyššie uvedeného súd právnemu zástupcovi navrhovateľa priznal náhradu trov
konania tak, ako bolo právnym zástupcom navrhovateľa vyčíslené:

odmena za právnu pomoc:

1. prevzatie a príprava zastúpenia 26.6.2012 ....................................................... 58,69 eur

režijný paušál za rok 2012 ................................................................................. 7,63 eur

2. písomné podanie na súd 27.6.2012 ................................................................. 58,69 eurrežijný paušál za rok 2012 ................................................................................. 7,63 eur

3. účasť na pojednávaní 27.3.2013 ...................................................................... 60,07 eur

režijný paušál za rok 2013 ................................................................................. 7,81 eur

4. účasť na pojednávaní 22.5.2013 ...................................................................... 60,07 eur

režijný paušál za rok 2013 ................................................................................. 7,81 eur

5. odvolanie vo veci samej 29.7.2013 .................................................................. 60,07 eur

režijný paušál za rok 2013 ................................................................................. 7,81 eur

6. účasť na pojednávaní 16.10.2014 ..................................................................... 61,85 eur

režijný paušál za rok 2014 ................................................................................. 8,04 eur

7. účasť na pojednávaní - vyhlásenie rozhodnutia 5.11.2014 .............................. 30,93 eur

režijný paušál za rok 2014 ................................................................................. 8,04 eur

spolu ............................................................................................................... 445,14 eur

Náhrada trov právneho zastúpenia spolu vo výške .............................................. 445,14 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienokkonania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.(§ 251 ods. 1 O.s.p.).