Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 24, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/143/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112215184
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112215184.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa N. N., nar.

XX.XX.XXXX, občana SR, bytom T., C. XXXX/XX proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761,
sp. zn. SR 00517/12 zo dňa 25.04.2012, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť sumu
1 999,22 € spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 1 550,91 € od 07.12.2011 do
zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 1 550,91 € od 07.12.2011 do zaplatenia a náhradu

trov rozhodcovského konania 475,27 €.

II. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 08.06.2012 domáhal, aby súd zrušil rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 00517/12 zo dňa 25.04.2012; aby súd vyzval
odporcu skončiť konanie zmierom alebo dohodou o urovnaní; zastavil konanie do výšky už zaplatených
súm. Uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, čo
považoval za rozporné s dobrými mravmi. Nepamätal si, že by dostal výzvu rozhodcovského súdu na
vyjadrenie. Okrem toho popieral, že bol odporcom vyzvaný listom na zaplatenie celého zosplatneného

dlhu a tvrdil, že neboli splnené podmienky pre začatie rozhodcovského konania. Poukázal taktiež na
neprimerane vysoké náklady právneho zastúpenia navrhovateľa, priznané rozhodcovským rozsudkom.
Dlh z úverovej zmluvy plnil pravidelne, až do doby, keď sa vplyvom nepredvídateľných okolností dostal
do problémov. Poukázal na to, že v zmluve o úvere nie je vyplnená RPMN, pričom zmluva je predtlačená,
dopĺňali sa tam len nacionálie a sumy. Podľa jeho názoru je poplatok za poskytnutie úveru 772,- € v
rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská zmluva / doložka bola súčasťou zmluvy, bola spísaná vopred
a bola podmienkou pre poskytnutie úveru. Aj keď rozhodcovskú zmluvu podpísal, neznamená to, že bol

s ňou oboznámený. Odporca mu zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu nevysvetlil. Zmluvy uzatvoril
v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Využitie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskom vzťahu
mal za protiprávne, postavené na značnej nerovnosti strán, pretože ide o dojednania, ktoré spotrebiteľa
v podstate zbavujú práva na súdnu ochranu. Odporca mu vôbec nedal na výber, pokiaľ ide o osobu
rozhodcu. Rozhodcovská zmluva nie je platná, pretože obchádza § 12 až 15, § 17, § 18, § 25 až 27
zákona o rozhodcovskom konaní, keď výber rozhodcu nie je založený na spôsobe, ktorý by garantoval
rovnosť šancí účastníkov. Výber rozhodcu závisel od vôle spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s..

Poukázal na to, že žalobu o zrušenie rozsudku podal v zákonnej lehote. Taktiež zdôraznil, že problémys odporcom chcel riešiť, najal si spoločnosť Attila FINANCIAL, s.r.o., ktorá odporcovi navrhla konkrétne
riešenia, ale odporca s nimi nekomunikoval. Poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním, doručeným súdu dňa 25.10.2013, ktoré bolo

navrhovateľovi doručené 30.11.2013 tak, že žiadal, aby súd žalobu zamietol. Uviedol, že sa nestotožňuje
s názormi navrhovateľa, pričom súd by sa nemal zaoberať argumentami navrhovateľa, ktoré sú
výsledkomjehosnahypreskúmaťveczosamotnejprávnejstránky,čojevtomtokonanívylúčené.Žaloba
o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu nie je riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom
a jej účelom je umožniť v inom konaní súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky

pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. V tomto smere poukázal
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 335/2010 a rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2675/2007, z ktorých citoval. Poprel postavenie navrhovateľa
ako spotrebiteľa, pretože pri uzatvorení zmluvy o úvere č. 308100285 zo dňa 21.07.2010 navrhovateľ
prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania. Zmluva bola pritom
uzatvorená na základe žiadosti navrhovateľa. Navrhovateľ sa riadne oboznámil so Všeobecnými

podmienkami poskytnutia úveru, prejavil súhlas s obsahom zmluvy a so Všeobecnými podmienkami a
zaviazal sa ich dodržiavať. Zmluva o úvere zo dňa 21.07.2010 nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
podľa z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ani spotrebiteľskou zmluvou, pretože navrhovateľ
vstúpil do právneho vzťahu s odporcom na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky
použije na výkon zamestnania, nie na svoju súkromnú potrebu. Navrhovateľ taktiež v zmluve vyhlásil,

že túto neuzatvoril v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok a toto jeho tvrdenie nekorešponduje
s reálnou skutočnosťou. K podpisu zmluvy nebol žiadnym spôsobom nútený. Podľa jeho názoru je
dôležité to, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie to, na aký účel navrhovateľ peňažné prostriedky
naozaj použil, pričom odporca pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásenia navrhovateľa, že ide o
úver poskytnutý na výkon zamestnania. V tomto prípade by mal súd prihliadnuť aj na dobrú vieru

odporcu, s ktorou do právneho vzťahu s navrhovateľom vstupoval. V tomto smere poukázal na judikatúru
ESD, podľa ktorej je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ konal v dobrej viere, že
druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa
(ESD, C-464/01). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom alebo v tomto smere
uvedie dodávateľa do omylu, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský

záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným
princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04, publikovaný o.i. v
Eliáš, K. a kol.: Občanský zákoník, Velký akademický komentář, 1. Svazek, § 1-487, Praha, Linv de,
2008, str. 324). Vzhľadom k tomu, že eurokonformný výklad pojmu spotrebiteľa nie je zhodný v ust.
Občianskeho zákonníka a v ust. zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je zákonom špeciálnym,

je namieste použiť znenie definície spotrebiteľa uvedené v smernici Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (č.l. 2 písm. b/) a v podstate totožné znenie čl. 3 smernice
európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého spotrebiteľom
je akákoľvek fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci svojej obchodnej činnosti, podnikania alebo povolania,
profesijnej činnosti. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je potom obchodnoprávnym vzťahom

a uplatnenie spotrebiteľských noriem nie je namieste. Vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere nie je
zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nemusela obsahovať
údaje o RPMN, a preto má nárok nielen na vrátenie istiny, ale aj dojednaného poplatku. Pokiaľ ide o
rozhodcovskú zmluvu, táto bola uzatvorená vo forme samostatnej zmluvy, ktorú navrhovateľ podpísal,
nie vo forme rozhodcovskej doložky. Je síce neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, ale predstavuje

samostatný dokument. Navrhovateľ v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemal k obsahu žiadne
výhrady, oboznámil sa s ňou, jej ustanoveniam porozumel a túto skutočnosť potvrdil vlastnoručným
podpisom. Navrhovateľ zároveň vyhlásil, že bol pred uzavretím zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch
uzavretia rozhodcovskej zmluvy, k čomu pripojil vlastnoručný podpis. Nie je pravdou, že rozhodcovská
zmluva je písaná drobným písmom, táto je prehľadná a jej písmo nemožno považovať za drobné. Z

textu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že účastníci uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, preto
neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ jednak
nie je spotrebiteľom a jednak ide o nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá hovorí o tom, že žalujúca
zmluvná strana je oprávnená riešiť spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere buď pred rozhodcovským
súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Možnosť obrátiť sa so svojím nárokom na

rozhodcovský súd prislúcha ako navrhovateľovi tak aj odporcovi. Odporca razantne odmieta, že by
rozhodcovský súd priznal rozsudkom plnenie nezákonné. Zmenkový vzťah medzi účastníkmi vznikol vsúlade s platnými právnymi predpismi. Pokiaľ ide o ustanovenie rozhodcu, vychádzalo sa z rokovacieho
poriadku rozhodcovského súdu, konkrétne čl. IX ods. 6. Zmluvné strany sa pritom v čl. II ods. 1
písm. a/ rozhodcovskej zmluvy zo dňa 21.07.2013 dohodli, že rozhodcovské konanie bude vedené

jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov súdov. Za rozhodcu je ustanovená osoba
zapísaná v zozname rozhodcov Stáleho rozhodcovského súdu. Čo sa týka námietky navrhovateľa,
že mu nebola doručená výzva na vyjadrenie sa k návrhu na začatie rozhodcovského konania, z
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd navrhovateľovi písomnosti riadne doručil.

Uznesenímč.k.27C/143/2012-99zodňa21.08.2014súdkonaniezastavilvčasti,vktorejsanavrhovateľ

domáha, aby súd vyzval odporcu na ukončenie sporu zmierom alebo dohodou o urovnaní a zastavil
konanie do výšky už zaplatených súm.

Súd prejednal vec na pojednávaní, konanom za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v
neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol
v jeho neprítomnosti. Vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvou o úvere zo dňa
21.07.2010, zmenkou zo dňa 21.07.2010, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 21.07.2010, oznámením o

vydaní rozhodcovského rozsudku zo dňa 02.05.2012, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa
25.04.2012, výpisom z obchodného registra odporcu, písomnými podaniami účastníkov, podstatným
obsahom spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C/23/2014: žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa
19.10.2011,dohodaozrážkachzomzdyzodňa21.07.2010,návrhnanariadeniepredbežnéhoopatrenia
zo dňa 03.02.2014, uznesenie č.k. 11C/23/2014-22 zo dňa 25.02.2014 a uznesenie Krajského súdu v

Trenčíne č.k. 5Co/431/2014-38 zo dňa 18.06.2014; odpoveďou Stáleho rozhodcovského súdu, vrátane
príloh, nachádzajúcich sa na pripojenom CD-nosiči, ktoré súd vyhotovil aj v písomnej forme: návrh
na začatie rozhodcovského konania zo dňa 09.01.2012 vrátane prehľadu splátok, pokus o zmier
zo dňa 15.10.2011, rozhodcovská zmluva zo dňa 21.07.2010, zmluva o úvere zo dňa 21.07.2010,
zmenka zo dňa 21.07.2010, oznámenie o doručení návrhu na začatie rozhodcovského konania zo

dňa 26.01.2012, zaslanie žaloby s prílohami zo dňa 22.02.2012 vrátane doručenky od navrhovateľa,
podanie rozhodcovského súdu zo dňa 27.03.2012 vrátane doručenky od navrhovateľa, oznámenie o
vydaní rozhodcovského rozsudku zo dňa 02.05.2012 od navrhovateľa, oznámenie o právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku zo dňa 28.05.2012, ostatným spisovým materiálom, výsluchom navrhovateľa
a zistil nasledovné:

Navrhovateľ ako dlžník a odporca ako veriteľ uzavreli dňa 21.07.2010 zmluvu o úvere č. 308100285, na
základe ktorej odporca navrhovateľovi poskytol úver 800,- € za poplatok 772,-€, ktorý mal navrhovateľ
v celkovej výške 1.572,- € vrátiť odporcovi, a to v 12-tich mesačných splátkach po 131,- € počnúc dňom
22.08.2010 na účet veriteľa. Navrhovateľ je v zmluve označený menom, priezviskom, adresou rodným
číslom a číslom občianskeho preukazu. Zmluva je vyhotovená ako formulár, do ktorého sa vypisujú

údaje, vrátane prehlásenia dlžníka, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania,
povolania,podnikaniaalebonainýúčel.Vtomtoprípadenavrhovateľmalvzmluveprehlásiť,žefinančné
prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania. Bližšia špecifikácia zamestnania, resp. na čo
konkrétne sa majú finančné prostriedky použiť, sa v zmluve nenachádza. Súčasťou zmluvy o úvere boli
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „Všeobecné podmienky“).

Súčasne s uzatvorením zmluvy o úvere navrhovateľ ako vystaviteľ vystavil zmenku č. XXXXXXXXX,
ako tzv. blankozmenku, pričom dohoda o jej vyplnení bola obsiahnutá v čl. 13 Všeobecných podmienok.

Na zabezpečenie záväzkov navrhovateľa zo zmluvy o úvere bola medzi účastníkmi dňa 21.07.2010
dojednaná aj dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorú
odporca v dôsledku neplnenia dlhu zo strany navrhovateľa predložil na realizáciu zamestnávateľovi

navrhovateľa listom zo dňa 19.10.2011, doručeným zamestnávateľovi navrhovateľa dňa 03.11.2011.

Dňa 21.07.2010 bola medzi účastníkmi dojednaná aj rozhodcovská zmluva, ktorá sa nachádza na
samostatnej listine, a ktorú navrhovateľ osobitne podpísal. V rozhodcovskej zmluve je navrhovateľ
označený menom, priezviskom, adresou, rodným číslom. Rozhodcovská zmluva je taktiež vyhotovenáako formulár, v ktorom sa nachádza priestor na doplnenie údajov o dlžníkovi, ručiteľovi, čísle úverovej
zmluvy a dátume uzatvorenia úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy. Podľa čl. II bod 1 rozhodcovskej
zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 308100285, uzatvorenej dňa 21.07.2010,

vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenia, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmienky, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho

rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanovením podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,

b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa ďalej v čl. II bod 2 rozhodcovskej zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených

v bode 1 z tohto článku zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s
vnútornýmipredpismiStálehorozhodcovskéhosúduzaloženáprávomocStálehorozhodcovskéhosúdu.

RozhodcovskýmsúdomsanaúčelytejtozmluvyrozumelStályrozhodcovskýsúdzriadenýspoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, IČO: 35 922 761 (čl. I, bod
1 rozhodcovskej zmluvy).

Dňa 09.01.2012 vyhotovil odporca návrh na začatie rozhodcovského konania, ktorý doručil Stálemu
rozhodcovskému súdu zriadenému Slovenskou rozhodcovskou, a.s., Bratislava, ktorým sa domáhal

aby rozhodcovský súd zaviazal navrhovateľa (tu v postavení odporcu) titulom blankozmenky č.
XXXXXXXXX, zaplatiť odporcovi (tu v postavení navrhovateľa) 1 550,91 €, zmenkový úrok 0,25 %
denne zo sumy 1 570,91 € od 18.08.2011 do 06.12.2011 vo výške 432,- €, zo sumy 1 550,91 € od
07.12.2011 do zaplatenia, zákonný úrok 6 % ročne zo sumy 1 570,91 € od 18.08.2011 do 06.12.2011
vo výške 16,31 €, zo sumy 1 550,91 € od 07.12.2011 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského

konania 475,27 €. Rozhodcovský súd oznámením zo dňa 26.01.2012 oznámil navrhovateľovi (tu v
postavení odporcu), že dňa 09.01.2012 mu bol doručený návrh na začatie rozhodcovského konania v
danej veci, že mu bola pridelená spisová značka SR 00517/2 a rozhodcovským súdom bol menovaný
rozhodca S.. K. W.. Poučil ho o možnosti uzatvorenia zmieru s tým, že rozhodcovské konanie bude
prebiehať v písomnej forme, súd bude rozhodovať na základe písomných vyjadrení účastníkov konania,

predložených písomností a listín zo strany účastníkov konania a na základe vykonaných dôkazov.
Rozhodcovské rozhodnutie je pre účastníkov záväzné a má charakter exekučného titulu. Výzvou zo
dňa 22.02.2012 vyzval rozhodcovský súd navrhovateľa (tu v postavení odporcu), aby v lehote desiatich
dní od doručenia výzvy predložil písomnú žalobnú odpoveď. Predmetná výzva bola navrhovateľovi (tu
v postavení odporcu) doručovaná na jeho aktuálnu adresu s tým, že túto si neprevzal v odbernej lehote

a zásielka sa vrátila rozhodcovskému súdu dňa 23.03.2012. Vzhľadom k uvedenému, rozhodcovský
súd výzvou zo dňa 27.03.2012 opakovane vyzval navrhovateľa (tu v postavení odporcu), aby sa vyjadril
písomne k žalobnému návrhu v lehote desiatich dní odo dňa doručenia výzvy. Túto výzvu navrhovateľ
(tu v postavení odporcu) prevzal dňa 17.04.2012, ako to vyplýva z pripojenej doručenky. Rozhodcovský
súd vydal dňa 25.04.2012 rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 00517/12, ktorým navrhovateľa (tu v

postavení odporcu) zaviazal zaplatiť odporcovi (tu v postavení navrhovateľa) sumu 1 999,22 € spolu so
zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 1 550,91 € od 07.12.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom
6 % ročne zo sumy 1 550,91 € od 07.12.2011 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania
475,27 €. Rozsudok spolu s oznámením rozhodcovského súdu o tom, že bol vydaný, bol navrhovateľovi
(tu v postavení odporcu) doručený dňa 14.05.2012, ako to vyplýva z pripojenej doručenky.Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/23/2014-22 zo dňa 25.02.2014 bolo nariadené predbežné
opatrenie, ktorým súd odporcovi a zamestnávateľovi navrhovateľa uložil povinnosť zdržať sa výkonu
zrážok zo mzdy do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o

zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na odvolanie odporcu
uznesením č.k. 5Co/431/2014-38 zo dňa 18.06.2014 uznesenie súdu 1. stupňa zmenil tak, že návrh
navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Pri výsluchu navrhovateľ zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach, pričom doplnil, že dojednaná
rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom, pretože neobsahuje priame

určenie rozhodcu, alebo konkrétny spôsob jeho určenia, ale len stanovuje, že rozhodca bude určený
jednou stranou zo zoznamu rozhodcov vedeného právnickou osobou, ktorá nie je rozhodcovským
súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom konaní s tým, že rozhodcovské konanie bude
prebiehať podľa pravidiel vydaných touto právnickou osobou. Zmluva o úvere a rozhodcovská zmluva
sú spotrebiteľskými zmluvami, dojednania sú pripravené jedinou stranou a druhý účastník k takejto
zmluve iba pristúpi alebo nepristúpi. Vyjednávacia pozícia spotrebiteľa je potom nulová. Rozhodcovská

doložka neobsahuje dohodu strán na konkrétnej osobe rozhodcu, ale umožňuje jedinej strane, aby
ponechala na vôli tretej osoby, akého rozhodcu vyberie zo zoznamu, vedeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., teda súkromnou osobou, podľa jej pravidiel, ktoré môžu byť kedykoľvek menené.
Poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok aj zmluvy úplne vynechávajú inštitúty zamerané na ochranu
spotrebiteľa. Záverom zdôraznil, že odporca uplatňuje dlh jednak formou konania na rozhodcovskom

súde a jednak dohodou o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ ide o uzatvorenie zmluvy o úvere a rozhodcovskej
zmluvy, celé sa to odohralo v budove Q. na C., kde žiadal o úver. Podpísal zmluvu o úvere, dohodu
o zrážkach zo mzdy, iné si nepamätal. Pracovníčka, pani C., mu presne povedala, že toto je zmluva
o úvere, toto dohoda o zrážkach zo mzdy, ostatné papiere mu nespomenula. Bolo tam veľa papierov,
aj šek na zaplatenie jednej splátky. Nepamätal si, že by podpisoval rozhodcovskú doložku, či zmluvu,

ani zmenku. Text dokumentov vypisovala pani C., on nevypisoval nič, len sa podpísal. Niečo tam už
mala vypísané vopred, aj oštemplované, len to hádzala na kopu, bolo tam toho veľa, mali veľa klientov.
Označenie, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania v zmluve o úvere on
nezaškrtol, všetko to vypisovala pracovníčka, on nič také ani nespomenul. Na výkon jeho zamestnania
to určite nebolo, nevedel, prečo to tam dala. Bol vtedy zamestnaný, tak ako teraz, na K. M. v T.. Peňažné

prostriedky, ktoré mu poskytol odporca, použil tak, že kúpil veci do domácnosti, niečo deťom, niečo na
zariadenie.

Súd vec posúdil podľa právnych predpisov platných a účinných ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi
účastníkmi, t.j. ku dňu 21.07.2010.

Podľa § 2 písm. a/ z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného

vzťahu medzi účastníkmi (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

Podľa § 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim 1.
podnikateľ, 1) ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho

splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej
drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 2) 3. fyzická osoba, ktorá
predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.

Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods.1-4 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu medzi účastníkmi (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom
istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí
zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou
vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom
nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi
účinkami.

Podľa§53ods.1,2Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred

podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s

uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je
ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje
predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto
zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa

uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými
vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom
konaní“) rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa

rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom

alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 veta prvá zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Z vykonaného dokazovania súd v prvom rade zistil, že navrhovateľ sa domáha zrušenia vydaného

rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 00517/12 zo dňa 25.04.2012 v zákonom stanovenej 30-dňovej
lehote, keďže rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 14.05.2012 a žalobný návrh na súd doručil
dňa 08.06.2012.

Zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku sa navrhovateľ domáha z dôvodov uvedených v § 40
ods. 1 písm. c/ a j/ zákona o rozhodcovskom konaní.

Súd sa najprv zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy, uzavretej účastníkmi dňa 21.07.2010.

Dňa 21.07.2010 navrhovateľ ako dlžník a odporca ako veriteľ uzatvorili zmluvu o úvere č. 308100285
so zabezpečovacími inštitútmi - blankozmenkou zo dňa 21.07.2010 a dohodou o zrážkach zo mzdy zo
dňa 21.07.2010. Zároveň v totožný deň 21.07.2010 uzatvorili aj samostatnú rozhodcovskú zmluvu, v
ktorej sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 308100285 zo dňa 21.07.2010

budú riešené: a/ pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu nastálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanovením podľa vnútorných predpisov stáleho
rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana

podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok). Na základe rozhodcovskej zmluvy zo dňa 21.07.2010 bol rozhodcovským súdom Slovenská
rozhodcovská, a. s., dňa 25.04.2012 vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 00517/12.

Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi

navrhovateľom a odporcom túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere, dohoda o zrážkach zo
mzdy aj rozhodcovská zmluva boli vyhotovené ako formulár; súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné
obchodné podmienky, pričom text týchto dokumentov navrhovateľ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli
pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Táto skutočnosť vyplýva nielen z listinných
dôkazov, ale aj z výsluchu navrhovateľa, keď vypovedal, že predpripravené zmluvy vyplnila pracovníčka,
resp. zástupca odporcu. Z vykonaného dokazovania pritom súd ustálil, že zmluva o úvere zo dňa

21.07.2010 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ je
spotrebiteľom v zmysle § 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. fyzickou osobou, ktorá použila
službu pre osobnú potrebu, resp. pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti a odporca je dodávateľom
v zmysle § 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. podnikateľom, ktorý spotrebiteľovi poskytol
finančnú službu.

Zmluva o úvere zo dňa 21.07.2010 predstavuje zároveň zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle
§ 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ktorá
bola uzavretá medzi veriteľom - odporcom (§ 2 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch)
a spotrebiteľom - navrhovateľom ako dlžníkom (§ 2 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských
úveroch). Právny vzťah medzi účastníkmi možno totiž zaradiť medzi zmluvy, na ktoré sa daný zákon

vzťahuje v zmysle § 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je pravdou, že podľa § 2 písm. a/
zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
pričom v zmluve o úvere zo dňa 21.07.2010 je vyznačené, že dlžníkovi - navrhovateľovi sú peňažné
prostriedky poskytnuté na výkon zamestnania, avšak súd však na základe vykonaného dokazovania

konštatoval, že navrhovateľ je a v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, pretože pri uzavieraní
zmluvy nekonal v rámci výkonu povolania, podnikania alebo zamestnania. Účel poskytnutia peňažných
prostriedkov, vyznačený v zmluve - na účel zamestnania navrhovateľa - spotrebiteľa - nebol v konaní
spoľahlivo preukázaný. S poukazom na interpretačné ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste
pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j. dôkazné bremeno na

preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je na
odporcovi/akoveriteľovi/.Odporcavšakokremsvojhosubjektívnehotvrdenianepredložilžiadnedôkazy,
ktorébypreukazovaliopak.Vkonanínebolozistené,žebynavrhovateľpriuzavieranízmluvypredstieral,
že prostriedky použije na výkon zamestnania alebo v tomto smere uviedol odporcu do omylu. Na druhej
strane, odporca pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ako to

vyplýva z výpisu z obchodného registra. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského
úverutakzákonospotrebiteľskýchúverochnevylučujeaprávnyvzťahmedziúčastníkmimožnopodradiť
pod ust. § 2 písm. a/, b/ a d/ citovaného zákona.

Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou i v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi odporcom - veriteľom ako dodávateľom,

ktorý pri uzavieraní a plnení zmluvy vystupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ktorá
vyplývazvýpisuzobchodnéhoregistraohľadneodporcu anavrhovateľom-dlžníkomakospotrebiteľom,
pričom v konaní nebolo zistené, že by navrhovateľ pri uzavieraní a plnení zmluvy vystupoval v rámci
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Vzťah medzi Občianskym zákonníkom, zákonom o ochrane spotrebiteľa a zákonom o spotrebiteľských

úveroch je vzťahom všeobecného zákona (lex generalis), ktorými je Občiansky zákonník k špeciálnym
zákonom (lex specialis), čo znamená, že na právne vzťahy je potrebné aplikovať najprv špeciálnuprávnu úpravu a v prípade, že táto niektoré právne inštitúty neupravuje, je potrebné aplikovať Občiansky
zákonník.

Pokiaľ ide o samotnú rozhodcovskú zmluvu, Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 32 Cdo

2282/2008, vyslovil, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní nie je porušením čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd, pokiaľ účastníci konania majú možnosť ovplyvniť, aký rozhodca (či
skupina rozhodcov) bude o ich právach a povinnostiach v súlade s platnou rozhodcovskou zmluvou
rozhodovať.

Arbitráž v spotrebiteľských právnych vzťahoch teda môže fungovať, ale za transparentných podmienok,
ako efektívny prostriedok ochrany.

V tomto prípade bola rozhodcovská zmluva uzavretá v priamej súvislosti so zmluvou o úvere, ktorá
je v zmysle vyššie uvedeného spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa aj
Občianskeho zákonníka, pričom ide o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom

postavení. To platí aj vo vzťahu, keď zmluvný vzťah obsahuje aj vedľajšie zmluvné ustanovenia
formulárovej povahy (napr. záložné zmluvy, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a
pod.). Z týchto dôvodov súd rozhodcovskú zmluvu zo dňa 21.07.2010 podrobil kontrole z hľadiska
spotrebiteľského práva.

Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská zmluva zo dňa 21.07.2010, na

základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je individuálne dojednaná a v negatívnom prípade, či zakladá
hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (ako neprijateľná podmienka).

Po preskúmaní veci súd zistil, že rozhodcovská zmluva zo dňa 21.07.2010 nebola s navrhovateľom
individuálne dojednaná.

V danej veci je zrejmé, že spotrebiteľ nemohol meniť formulárovú zmluvu o úvere ani obsah

rozhodcovskej zmluvy, vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Ak by súd bez ďalšieho
prijal argumentáciu odporcu, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne, pretože podľa jej
textu (ktorý ale vopred sformuloval sám odporca ako dodávateľ) navrhovateľ vyhlásil, že bol pred
uzavretím zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, k čomu pripojil
vlastnoručný podpis, potom by platilo, že všetky rozhodcovské zmluvy dohodnuté so spotrebiteľom sú

individuálne vyjednané len z dôvodu, že ich spotrebiteľ podpísal. Úplne by sa strácal cieľ a zmysel súdnej
kontroly formulárových podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ nemôže nejako zmeniť. Naopak, na strane
odporcu je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie.
V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné dôkazy podporujúce záver o individuálnom vyjednaní
rozhodcovskej doložky. Nie spotrebiteľ má totiž dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale

dodávateľa zaťažuje bremeno presvedčivo preukázať individuálne vyjednanie (§ 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka). Naviac, ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo
platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Z vykonaného dokazovania však takýto
záver rozhodne nemožno prijať. Dôvodne teda možno konštatovať, že odporca si dôkazné bremeno o
individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnil. Navrhovateľ nemal možnosť ovplyvniť obsah

predmetnej rozhodcovskej zmluvy, mohol ju buď prijať ako celok alebo ako celok odmietnuť. Obsah tejto
rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom (odporcom) vopred pripravený a na jej obsahu navrhovateľ
nijakým spôsobom neparticipoval. V konaní nebolo zistené, že by odporca vysvetlil navrhovateľovi -
spotrebiteľovi význam rozhodcovskej zmluvy, nepredstavil mu pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť
súkromný „súdny“ proces a nedal mu po preukázateľnom poučení na výber rozhodnúť sa.

Následne súd otázku, či rozhodcovská zmluva, ktorá nebola individuálne dojednaná, z hľadiska svojho
obsahu predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku skúmal z nasledujúcich hľadísk: 1/ či spôsobujeznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 2/ a či je nerovnováha daná v neprospech
spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Citované zákonné ustanovenie musí byť vykladané z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z
pohľadu dodávateľa. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonnému ustanoveniu ,,spotrebiteľ môže
svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne,
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle

navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“. Rozhodcovskú doložku alebo zmluvu teda
nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Ustanovenie § 53
ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je totiž len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť
sa nezvratne arbitráži.

Rozhodcovská zmluva zo dňa 21.07.2010 bola uzavretá ako tzv. nevýhradná rozhodcovská zmluva,
pričom odporca argumentuje, že žalujúca zmluvná strana je oprávnená riešiť spory, ktoré vzniknú zo
zmluvy o úvere buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky
a teda možnosť obrátiť sa so svojím nárokom na rozhodcovský súd prislúcha ako navrhovateľovi
tak aj odporcovi. Súd po preskúmaní veci zistil, že možnosť takejto voľby pre spotrebiteľa je len

iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť
aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ
výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd.

O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak

by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porov. uznesenia Krajského súdu v Trnave vo veciach
sp. zn. 10CoE 153/2011, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoE 15/2011, sp. zn. 8CoE 5/2012
a ďalšie). Aj právna veda na tento problém reaguje, keď uvádza: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž
rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná

zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve
proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus
spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ (Kristián Csach: Štandardné zmluvy, str.
214, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).

Neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy zo dňa 21.07.2010 súd videl aj v tom, že vôľa k tomu, aby strany

spormedzinimipredložilikrozhodnutiurozhodcovskýminštitúciám pochádzalenodjednej,atosilnejšej
zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Zatiaľ čo
veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná riadnymi súdmi,
odporca neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa
zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES z

30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských
sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých
pre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú
založené na všeobecných právnych zásadách.

Na základe uvedených dôvodov súd konštatoval, že rozhodcovská zmluva zo dňa 21.07.2010

predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka,
ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, absolútne neplatná. Existujúca, ale neplatná
rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca
svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal rozhodcovskýrozsudok, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. V
súvislosti s absolútnou neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy súd poukazuje aj na to, že je povinnosťou
nielen súdu, ale aj rozhodcu rozhodcovského súdu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne

dôsledky a poskytnúť spotrebiteľovi náležitú ochranu. Nakoľko rozhodca rozhodcovského súdu vo
veci konal, pričom platnosť založenia vlastnej právomoci iba formálne skonštatoval ako danú v
rozhodcovskom rozsudku, í súd nadobudol presvedčenie, že tento postup je prejavom nerešpektovania
práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.

Na základe všetkých uvedených dôvodov súd podľa § 40 ods. 1 písm. c/ a j/ zákona o rozhodcovskom

konaní zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 00517/12
zo dňa 25.04.2012, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť sumu 1 999,22 € spolu so
zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 1 550,91 € od 07.12.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom
6 % ročne zo sumy 1 550,91 € od 07.12.2011 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského
konania 475,27 €.

Navrhovateľ, ako je vyššie uvedené, namietal i ďalšie dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku,
súvisiace s neprimeranosťou plnení, priznaných dotknutým rozhodcovským rozsudkom. Týmito sa ale
súdužnezaoberal,čojeodôvodnenézásadourýchlostiahospodárnostikonania,keďibezvyhodnotenia
týchto námietok bol rozhodcovský rozsudok zrušený z iných dôvodov.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, má podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov
konania. Nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnil a v konaní mu preukázateľne trovy konania
nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.