Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/286/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113214776
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113214776.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský

priemysel a.s., Mlynské Nivy č. 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát
so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: D. U., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX,
H., o zaplatenie 247,90 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 247,90 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 140,44 eur od 5.7.2012 do zaplatenia, s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,23 eur
od 7.10.2011 do zaplatenia, s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 31,23 eur od 7.10.2011 do
zaplatenia, v mesačných splátkach vo výške 20,- eur vždy do 20-eho dňa toho ktorého mesiaca až do

úplného zaplatenia pod výstrahou straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku,

žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku
16,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia 70,54 eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.5.2013 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť mu istinu 247,90 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 140,44 eur
od 5.7.2012 do zaplatenia a 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 31,23 eur od 7.10.2011 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

Súd vo veci rozhodol a dňa 20.6.2013 vydal platobný rozkaz č.k. 12Ro 187/2013 - 20, proti, ktorému

podalžalovanýodôvodnenýodpor.Vodporežalovanýžiadaloodpustenietrovkonaniavcelomrozsahu,
a to z toho dôvodu, že je dlhší čas bez príjmu, je nezamestnaný a rozvedený, evidovaný na Úrade práce
sociálnych vecí a rodiny.

Neúčasť na pojednávaní právny zástupca žalobcu ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd pojednával v
jeho neprítomnosti, Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Tento sa
na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, pojednávanie nežiadal
odročiť.Bolitaksplnenépodmienkyprekonaniearozhodnutievneprítomnostiúčastníkovkonaniapodľa
§101 ods. 2 O.s.p.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: návrhom, zmluvou o dodávke plynu,

obchodnými podmienkami, platobným rozkazom, odporom, rozsudkom o rozvode manželstva,
vyjadrením žalovaného, a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci:Žalobca žalovanému na základe zmluvy o dodávke zemného plynu zo dňa 9.12.2009 dodával zemný
plyn, ktorého spotrebu v zúčtovacom období fakturoval vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume
76,23 eur s dátumom splatnosti 6.10.2011 a faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 31,23 eur s dátumom

splatnosti 6.10.2011.

Podľa § 409 ods. 1 Obch. zák. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú
vec /tovar/ určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto
veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 18 ods. 1, 3 zák.č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len
Zákon o energetike) predmetom trhu s elektrinou a s plynom je dodávka elektriny a plynu, pripojenie a

prístup do prenosovej sústavy, distribučnej sústavy, prepravnej siete a distribučnej siete, prenos elektriny
a distribúcia elektriny na vymedzenom území, preprava plynu a distribúcia plynu na vymedzenom
území, uskladňovanie plynu, poskytovanie podporných služieb v elektroenergetike a plynárenstve,
poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike, pripojenie a prístup nových výrobcov elektriny
a plynu do sústavy alebo do siete.

Účastníkom trhu s plynom je

a) výrobca plynu,

b) b) prevádzkovateľ prepravnej siete,

c) prevádzkovateľ distribučnej siete,

d) prevádzkovateľ zásobníka,

e) dodávateľ plynu [§ 2 písm. c) 18. bod],

f) odberateľ plynu [§ 2 písm. c) 23. bod].

Podľa § 2 písm. c) bod 13 Zákona o energetike je odberným miestom miesto odberu plynu vybavené
určeným meradlom. Podľa bodu 25 je odberateľom plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje
plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti.

Podľa § 40 ods. 2 písm.b) Zákona o energetike výrobca plynu je povinný zabezpečiť meranie
dodaného množstva plynu a kvality plynu vrátane vyhodnocovania a odovzdávania potrebných údajov
prevádzkovateľoviprepravnejsietealeboprevádzkovateľovidistribučnejsiete,aksavýrobcanedohodne
s prevádzkovateľom prepravnej siete alebo prevádzkovateľom distribučnej siete inak.

Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 Zákona o energetike dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej

siete určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a
pravidelne overuje správnosť jeho merania. Prevádzkovateľ distribučnej siete je na základe uzatvorenej
zmluvy o doprave plynu povinný umožniť prístup k nameraným údajom o dodávke plynu. Dodávateľ
plynu fakturuje dodané množstvo plynu na základe skutočne nameraných údajov o dodávke plynu.

Podľa § 59 zákona č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom v čase neoprávneného u žalovaného

neoprávneným odberom plynu je odber

a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou,

b) nemeraného plynu,

c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa
nesprávne zaznamenáva odber plynu,d) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,

e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje

odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,

f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,

g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,

h) zrušené od 1.4.2008.

(2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu,

prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka
skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť
spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete.

(3) Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,

použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa vyhlášky č. 155/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu (1) Škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva
neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odseku 2 a sadzby za 1 m3 plynu, ktorá je

a) v prípade neoprávneného odberu plynu pre domácnosti cenníkovou cenou pre odberateľov plynu v
domácnosti v najvyššej tarife,

b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu plynu sadzbou, ktorá sa používa na zúčtovanie odchýlok
pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete, platná
počas neoprávneného odberu plynu; príslušná sadzba za 1 m3 plynu, ktorá sa používa na zúčtovanie

odchýlok pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete,
sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.

(9) K sume vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú náklady plynárenského podniku, ktorému vznikli v
súvislosti s neoprávneným odberom plynu, najmä náklady plynárenského podniku spojené s dopravou
príslušného množstva neoprávnene odobratého plynu do miesta neoprávneného odberu, náklady

spojenésozisťovanímneoprávnenéhoodberuplynuanákladyspojenésodstraňovanímjehonásledkov.

V danom prípade po zhodnotení všetkých predložených dôkazov má súd za preukázané, že medzi
účastníkmi konania bola platne uzavretá Zmluva o dodávke plynu, na základe ktorej žalobca dodával
žalovanému zemný plyn v kvantite a kvalite dohodnutej zmluvnými stranami, za čo mu bol v zmysle
Zmluvy žalovaný povinný zaplatiť vyfakturovanú cenu spotrebovaného plynu.

Taktiež na základe vykonaného dokazovania mal súd zistené, že žalovanému bolo faktúrami č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX faktúrované v zmysle zmluvných podmienok a z dôvodu
neoprávneného odberu podľa ustanovenia § 59 zákona č. 656/2004 Z.z. a ustanovenia § 9 ods. 9
vyhlášky č. 155/2005 Z.z. vrátane dopravy na odbernom mieste sumou 76,23 eur.

Realizácia dodávok plynu žalovanému za obdobie od 19.6.2011 do 17.2.2012 bola fakturovaná

vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX, fakturované celkovo bola suma 312,44 a eur, pričom boliodpočítané prijaté preddavkové platby za opakované dodávky 172,- eur, a tak vznikol nedoplatok v sume
140,44 eur s dátumom splatnosti 4.7.2012.

Úroky z omeškania boli žalobcom požadované od splatnosti tej ktorej faktúry.

Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov(ďalejlenOZ)príslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,poplatokzomeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

Podobne ako pri príslušenstve veci možno hovoriť o príslušenstve práva. O príslušenstve práva
možno hovoriť najmä pri pohľadávkach; preto sa občiansky zákonník v obmedzuje na výklad
pojmu príslušenstvo pohľadávky. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok

z omeškania, náklady spojené s jej uplatnením, úroky z omeškania sú majetkovou sankciou za
oneskorené splatenie peňažnej pohľadávky.

Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľnéplnenie,môženaodsaodstúpenieveriteľazatýchtopodmienoktýkaťajlenjednotlivýchplnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa NV SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka -
Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Výška základnej sadzby ECB bola ku dňu splatnosti jednotlivých splátok v čase od 21.10.2010 do
12.04.2011 - 1,00 % ročne, v čase od 13.04.2011 do 12.07.2011 - 1,25 % ročne, v čase od 13.07.2011
do 08.11.2011 - 1,50 % ročne, v čase od 09.11.2011 do 13.12.2011 - 1,25 %, v čase od 14.12.2011 do
10.7.2012 - 1 %, od 11.7.2012 do 31.1.2013 - 0,75 %.

V ustanovení § 517 OZ sú upravené právne dôsledky spojené s omeškaním dlžníka. O omeškanie s
plnenímdlhuidevzásadevtedy,akdlžníkvdobesplatnostidlhu,prípadnenapožiadanie(výzvu)veriteľa
dlh nesplní buď vôbec alebo len sčasti z dôvodov, ktoré možno pričítať. Ak dlžník svoj dlh riadne a včas
nesplní je v omeškaní. Omeškanie dlžníka nastáva tým, že dlžník v stanovenom čase nezariadi všetko,
čo je z jeho strany na splnenie povinnosti potrebné.

Pre určenie momentu, do ktorého má dlžník splniť svoj dlh, aby sa nedostal do omeškania je rozhodný
čas, dokedy má dlžník splniť svoj dlh. Čas môže byť presne stanovený dohodou účastníkov zmluvného
vzťahu, ustanovený právnym predpisom pre konkrétne záväzkové vzťahy, určený v rozhodnutí súdu,
ustanovený všeobecne zákonom.

V danej právnej veci žalobca vystavil vyúčtovaciu faktúru a faktúry žalovanému v ktorých určil dátum

splatnosti v zmysle zmluvných dojednaní, preto i čo do uplatneného úroku z omeškania mal súd za to,
že nárok žalobcu je dôvodný.

Pokiaľ ide o povolenie zaplatenia dlžnej sumy v splátkach, žalovaný okrem svojho tvrdenia ničím
nepreukázal, že v súčasnosti má zlú finančnú situáciu, a nie je schopný zaplatiť dlh v splátkach. Preto
súduložilpovinnosťzaplatiťdlhvzmysleust.§160ods.1O.s.p.dotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Je teda zrejmé, že zaplatenie dlžnej sumy v celku je nereálne, preto súd podľa § 160 ods.1 O.s.p. povolil
splátky.

Pretože žalobca mal v konaní plný úspech, za podmienok podľa ust. § 142 ods.1, O.s.p. mu súd proti

neúspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške súdom zistených preukázane a
účelne vynaložených trov; naopak neúspešný žalovaný musí prípadné vlastné trovy v plnej výške znášať
sám.

Trovy konania pozostávajú z náhrady za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 eur, a trov
právneho zastúpenia žalobcu.

Žalobca, ktorý bol v konaní zastúpený advokátom, vo svojom návrhu v tejto veci postupom podľa ust. §

151 ods.1 OSP navrhol a vyčíslil svoj nárok na náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia spolu
za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie vo veci) - s odmenou 2 x
á 21,58 eur za jeden úkon právnej služby s paušálnou náhradou režijných výdavkov 2 x á 7,63 eur +
z 20 % DPH, čo spolu predstavuje sumu 70,54 eur.

Súdpriznalztaktovyčíslenéhonárokunatarifnúodmenuapaušálnunáhradurežijnýchvýdavkov-podľa

ust. § 10 ods.1 a súvisiacich ust. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Pretože žalobca ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným
miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149
ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.