Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/415/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240539
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112240539.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaniach o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy pôvodne vedených Q. N. E. pod sp. zn. XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/
XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX,
XC XXX/XXXX takto

r o z h o d o l :

žaloby žalobcu vo veciach, ktoré boli pôvodne Q. N. E. vedené pod sp. zn. XC XXX/XXXX, XC XXX/
XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX,
XC XXX/XXXX, z a m i e t a,

náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a,

žalobu žalobcu vo veci, ktorá bola pôvodne Q. N. E. vedená pod sp. zn. XC XXX/XXXX v y l u č u j
e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobnými návrhmi Q. N. E. doručenými 27.9.2012 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému
zaplatiť mu náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy kvantifikujúc ju diferencovane, nárok na
priznanie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy odôvodňujúc však zhodne oneskoreným rozhodnutím
súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného voči povinným.
V konaní pôvodne vedenom na Q. N. E. pod sp. zn. XC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v
exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom D. XXXXX/XXXX proti povinnej D. H. žiadajúc
majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 669,37 eura, v konaní pôvodne vedenom na Q. N. E. pod
sp. zn. XC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod
číslom D. XXXX/XXXX proti povinnej S. A. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 365,11
eura, v konaní pôvodne vedenom na Q. N. E. pod sp. zn. XC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v
exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom D. XXXXX/XXXX proti povinnej O. K. žiadajúc
majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 660,15 eura, v konaní pôvodne vedenom na Q. N. E.
pod sp. zn. XC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom
pod číslom D. XXXXX/XXXX proti povinnej M. Y. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú
ujmu 641,75 eura, v konaní pôvodne vedenom na Q. N. E. pod sp. zn. XC XXX/XXXX poukazoval na
oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom D. XXXX/XXXX proti povinnej
S. K. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 449,94 eura, v konaní pôvodne vedenom
na Q. N. E. pod sp. zn. XC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym
exekútorom pod číslom D. XXXXX/XXXX proti povinnej O. X. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a

nemajetkovú ujmu 437,03 eura, v konaní pôvodne vedenom na Q. N. E. pod sp. zn. XC XXX/XXXX
poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom D. XXXX/XXXX
proti povinnému Š. F. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 1 451,23 eura, v konaní
pôvodne vedenom na Q. N. E. pod sp. zn. XC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci
vedenej súdnym exekútorom pod číslom D. XXXX/XXXX proti povinnej S. Ď. žiadajúc majetkovú škodu
125 Eur a nemajetkovú ujmu 1 377,47 eura, v konaní pôvodne vedenom na Q. N.O. E. pod sp. zn.
XC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom
D. XXXXX/. proti povinnému S. H. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 1 060,30
eura, v konaní pôvodne vedenom na Q. N. E. pod sp. zn. XC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v
exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom D. XXXX/XXXX proti povinnému K. N. žiadajúc
majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 881,43 eura.

Uznesením sp. zn. XC XXX/XXXX-X z 5.10.2012 Q. N. E. spojil na spoločné konanie veci vedené pod
sp. zn. XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX,
XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX s tým, že konanie sa bude viesť pod
spoločnou sp. zn. XC XXX/XXXX.

Uznesením sp. zn. XXNcC XX/XXXX-XX z 18.10.2012 H. N. I. K. rozhodol tak, že sudcovia Q. N. E. sú
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci XC XXX/XXXX M. I. K. J. K. M. V. Q. N. K..

Z dôvodov, pre ktoré boli žaloby podané vyplýva, že škoda a nemajetková ujma mala žalobcovi byť
spôsobená nesprávnym úradným postupom Q. N. E., nakoľko súd nerozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti. Podľa
žalobcu veci pritom nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala sa taká spolupráca
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu. Majetková škoda, ktorá žalobcovi vznikla predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 Eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15 Eur. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,
poukázal žalobca na to, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania
a došlo k vyvolaniu viacerých rizík. Náhrada nemajetkovej ujmy má kompenzovať vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovania podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich
konečné vymoženie pohľadávky.

Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že návrhy žalobcu sú nedôvodné a potrebné je ich zamietnuť. Pokiaľ
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody s odkazom na zákon č. 514/2003 Z. z., predpoklady pre
náhradu škody nepreukázal. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky podmienky
súčasne, musí ísť o nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, musí vzniknúť škoda a
medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou musí byť
príčinná súvislosť. Tieto predpoklady žalobca nepreukázal, nepreukázal taktiež predpoklady pre to, aby
mala mu byť priznaná nemajetková ujma. Žalovaný poukázal na povahu a predmet konaní, v ktorých
malo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej
činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu, spojené s touto podnikateľskou činnosťou,
vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Kvôli predmetom záujmu D. H.
súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci.
Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky zneužívajúca slabé finančné a
právne vnímanie nízkopríjmových osôb. Jeho postupy nie sú v súlade s dobrými mravmi.
Čo sa týka žalobcom vyčíslenej škody a sumy náhrad nemajetkovej ujmy, žalovaný uviedol, že suma
náhrady majetkovej škody v každom zo žalobných návrhov vo výške 125 Eur je len sumou hypotetickou,
nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, nejde o skutočnú škodu, ktorá by
žalobcovi bola vznikla. Taktiež sumy žiadaných náhrad nemajetkovej ujmy žalobca vyčíslil vychádzajúc

z rozhodnutí Ú. N. N. V., ktoré citoval. Úvaha žalobcu však nie je správna, pri rozhodovaní o výške
náhrady nemajetkovej ujmy je nevyhnutné zohľadniť špecifiká každej jednotlivej veci, aj to, o aký subjekt
ide pokiaľ tvrdí, že mu vznikla ujma, t. j. či ide o osobu fyzickú alebo právnickú. Žalovaný taktiež uviedol,
že tak u nárokov na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy neexistuje príčinná súvislosť.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol tiež, že pri každom z uplatnených nárokov, pri ktorom
došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 (t. j. 3 roky predo dňom, kedy boli
žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku) vznáša námietku premlčania;
žalobca k vyjadreniu žalovaného, ktoré mu bolo zaslané nezaujal žiadne stanovisko.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 10.4.2014. Žalovaný žiadal o ospravedlnenie
svojej neúčasti na pojednávaní s tým, aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti; o ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní žiadal taktiež žalobca žiadajúc súčasne o odročenie pojednávania z dôvodu
dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca advokátskej kancelárie, o čom súdu dôkaz nepredložil.
Táto požiadavka doručená bola v deň nariadeného pojednávania. Súd majúc za to, že nielen pre
nepreukázanie dôvodu pre odročenie, ale aj preto, že je súdu známe, že právny zástupca žalobcu
disponuje možnosťami, aby úkony právneho zastúpenia mohli byť realizované mal požiadavku za
nedôvodnú, a preto vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie listinami z exekučných spisov Q. N. E., pričom vo veci, ktorá bola pôvodne Q.
N. E. vedená pod sp. zn. XC XXX/XXXX z exekučného spisu XEr XXX/XXXX žalobcu ako oprávneného
proti povinnej D. H. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia doručená
4.10.2010, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Pred rozhodnutím o vydaní poverenia
súd realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie relevantnosti exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu
preto súd 20.10.2010 vyzval oprávneného, ako aj stály rozhodcovský súd k predloženiu listinných
podkladov. Opakovaná výzva bola realizovaná 23.5.2011, následne po preskúmaní rozhodol tak, že
28.6.2011 zamietol návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 18.8.2011.
Vo veci, ktorá bola pôvodne Q. N. E. vedená pod sp. zn. XC XXX/XXXX z exekučného spisu XEr XXX/
XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej O. K. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia doručená 30.9.2010, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok.
Pred rozhodnutím o vydaní poverenia súd realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie relevantnosti
exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu 22.10.2010 žiadal listinné podklady. Po doručení a preskúmaní
rozhodol 21.6.2011 o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
15.7.2011.
Vo veci, ktorá bola pôvodne Q. N. E. vedená pod sp. zn. XC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr XXX/
XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej M. Y. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia doručená 20.10.2010, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok.
Pred rozhodnutím o vydaní poverenia súd realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie relevantnosti
exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu preto 18.11.2010 žiadal listinné podklady. Po ich doručení a
preskúmaní rozhodol 15.6.2011 o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia; rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 12.8.2011.
Vo veci, ktorá bola pôvodne Q. N. E. vedená pod sp. zn. XC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr XXX/
XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej S. K. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia doručená 17.5.2011, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok.
Pred rozhodnutím o vydaní poverenia súd realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie relevantnosti
exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu preto dňa 2.6.2011 žiadal listinné podklady. Po ich doručení
rozhodol 16.11.2011 o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
16.12.2011.
Vo veci, ktorá bola pôvodne Q. N. E. vedená pod sp. zn. XC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr XX/
XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej O. X. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia doručená 17.1.2011, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok.
Pred rozhodnutím o vydaní poverenia súd realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie relevantnosti
exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu 31.1.2011 vyzval na predloženie listinných dokladov. Po
ich doručení a zisťovaní pobytu povinného rozhodol 17.10.2011 o zastavení exekúcie; rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 12.11.2011.
Vo veci, ktorá bola pôvodne Q. N. E. vedená pod sp. zn. XC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr XXX/
XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnému Š. F. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora
doručená 15.6.2009, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Pred rozhodnutím o

vydaní poverenia súd realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie relevantnosti exekučného titulu.
Z uvedeného dôvodu 27.7.2009 žiadal listinné podklady. 18.4.2011 rozhodol uznesením o zastavení
konania v časti a 24.6.2011 rozhodol o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia; rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 29.7.2011. V predmetnej veci účastníkovi konania musel byť ustanovený opatrovník, čomu
predchádzalo rozsiahle šetrenie.
Vo veci, ktorá bola pôvodne Q. N. E. vedená pod sp. zn. XC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr XXX/
XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej S. Ď. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia doručená 6.8.2009, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Pred
rozhodnutím o vydaní poverenia súd realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie relevantnosti
exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu preto 3.11.2009 žiadal listinné podklady. Na žiadosť súdu nebolo
reagované. Dňa 22.6.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol.
Vo veci, ktorá bola pôvodne Q. N. E. vedená pod sp. zn. XC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr X/
XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnému S. H. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia doručená 4.1.2010, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Pred
rozhodnutím o vydaní poverenia súd realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie relevantnosti
exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu preto dňa 13.1.2010 žiadal listinné podklady. Po ich doručení
17.1.2011 z časti zamietol žiadosť; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 9.2.2011. 6.6.2011 uznesením
exekúciu z časti zastavil; predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.4.2011 a dňa 19.8.2011
rozhodol o úplnom zastavení exekúcie, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6.10.2011.
Vo veci, ktorá bola pôvodne Q. N. E. vedená pod sp. zn. XC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr
XXX/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnému K. N. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia doručená 28.4.2010, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok. Pred rozhodnutím o vydaní poverenia súd realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie
relevantnosti exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu 19.5.2010 žiadal listinné podklady. Na požiadavku
súdu reagované nebolo. Uznesením z 20.6.2011 súd zamietol návrh na udelenie poverenia; rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 23.7.2011.

Na základe zisteného skutkového stavu súd vychádzajúc z právnej úpravy platnej v rozhodnom období
uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom aj len „zákon č. 514/2003“), štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone
exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami
uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálne mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň
pozbavenia osobnej slobody.

Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení
nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

S účinnosťou od 1.1.2013 bol § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zmenený tak, že znie: Pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných
prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia D. N. K. Ľ. K., ktorým sa rozhodlo, že bolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ú.
N.O. N. V. o ústavnej sťažnosti, ktorým Ú. N. N. V. konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov.
Zmena právnej úpravy realizovaná bola zákonom č. 412/2012 Z. z., pričom tento zákon prechodné
ustanovenia neobsahoval; nakoľko ide o ustanovenie s procesnoprávnym aspektom, súd nároky
uplatnené žalobcom posúdil v zmysle aktuálnej právnej úpravy, aj keď v čase, keď boli žalobné návrhy
podané, zákon č. 514/2003 Z. z. túto úpravu neobsahoval.

Žalobca žalobnými návrhmi uplatnil nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. argumentujúc nesprávnym úradným postupom Q. N. E. (zbytočnými prieťahmi,
nerozhodnutím v zákonom stanovenej lehote) v konkrétnych exekučných konaniach žalobcu ako
oprávneného voči povinným - dlžníkom z úverových zmlúv, ktoré s nimi uzavrel. Výšku majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy kvantifikoval ako následok toho, že exekučný súd - Q. N. E. nedodržal
zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu, v ktorej mal buď vydať poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi, ktorý o poverenie žiadal alebo jeho žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, predpokladom toho, aby bolo možné v konaní
pred súdom rozhodovať o náhrade škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho úradného
postupu, pre nedodržanie zákonnej lehoty alebo prieťahy v konaní je podanie sťažnosti na prieťahy v
exekučnom konaní, resp. podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní (§ 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.), rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia,
následkom ktorého sú prieťahy v súdnom konaní (§ 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.), rozhodnutie
D. N. K. Ľ. K., z ktorého vyplýva, že porušené bolo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo rozhodnutie Ú. N. N. V. o ústavnej sťažnosti konštatujúce porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.

Žalobca v žalobách ani netvrdil, že disponuje rozhodnutím alebo konštatovaním kompetentného orgánu,
že v namietaných exekučných konaniach došlo k zbytočným prieťahom alebo že by niektorý sudca
rozhodujúci v exekučnej veci bol disciplinárne zodpovedný za prieťahy exekučných konaní. Žalobca

síce poukazoval na to, že v exekučných konaniach podával žiadosti s cieľom získať informácie o stave
exekučného konania, tieto jeho žiadosti nie sú však sťažnosťami, aké právna úprava predpokladá.
Pri absencii záväzného stanoviska, resp. rozhodnutia kompetentného orgánu o tom, že exekučný súd
spôsobil zbytočné prieťahy v konaní je možné konštatovať absenciu podstatného predpokladu pre
posúdenie relevantnosti žalobami uplatnených nárokov.

Aj pri neexistencii zmeny právnej úpravy, ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., účinnej od
1.1.2013, je potrebné uviesť, že nároky uplatnené žalobcom posúdené by boli ako nedôvodné.
Ako vyplýva z exekučných spisov, vo všetkých prípadoch žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, pričom povinným v exekučnom
konaní bol spotrebiteľ. Slovenská právna úprava poskytuje subjektom majúcim v záväzkových vzťahoch
postavenie spotrebiteľa zvýšenú ochranu. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Exekučný súd je v každom štádiu exekučného
konania povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Pri zistení neexistencie
podmienok materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu musí na tieto zistenia
procesne reagovať. Vo všetkých exekučných veciach, na ktoré žalobca poukazoval žalobnými návrhmi,
exekučným titulom bolo rozhodcovské rozhodnutie. Súd v exekučnom konaní rozhodujúci musel
vychádzať nielen z príslušných ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zo zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a) a b),
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

V exekučných konaniach, z ktorých žalobca vyvodzoval svoje nároky, exekučný súd postupoval v
súlade s citovanou právnou úpravou, preto po doručení žiadosti exekútora o vydanie poverenia žiadal
rozhodcovský súd o predloženie listín, posúdenie ktorých považoval za potrebné v záujme skúmania, či
sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Táto povinnosť súdu akcentovaná
je aj v uznesení Ú. N. N. V. N.. L.. F. Ú. XXX/XXXX-XX z 9.12.2010.

Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom s určitými špecifikami, na rozdiel od iných exekučných
titulov zákon oprávňuje, aby súdy v konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku toto konanie
zastavili na návrh alebo aj bez návrhu ak rozhodcovské konanie nemalo vôbec prebehnúť, pretože
predmetom sporu bola vec, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, alebo predmetom
sporu bola vec už rozhodnutá, tiež vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom alebo
je v rozpore s dobrými mravmi, alebo ním prisúdené plnenie je nemožné. Nie je podstatné, že nebola
podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku (uznesenie J. N. N. V. N.. L.. XCdo XXX/XXXX
z 29.3.2011).

Výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, preto exekučný súd v exekučných
konaniach, na ktoré žalobca poukazoval, skúmal exekučné tituly žalobcu, čím dĺžka exekučného konania
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania samotného poverenia nebola
takej povahy, aby bolo možné usúdiť, že vydanie poverení v exekučných konaniach vykazovalo znaky
prieťahov konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ú. N. N. V. F.. Ú.N. XXX/
XXXX-XX zo 14.12.2012, kde Ú. N. N. V. konštatoval, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom autonómnym, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. Podľa Ú. N. N. V. doba rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľnou, ale
pokiaľ sťažovateľ (sťažovateľom v konaní pred ústavným súdom bol samotný žalobca) podával žiadosti

o udelenie poverení na vykonanie exekúcie hromadne v rovnakom čase, zaťažil tým všeobecný súd
väčším počtom podaní, vzhľadom na čo musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním
na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o žiadostiach exekútora bolo rozhodnuté s určitým
časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

Z listinných dôkazov súd zistil, že postup exekučného súdu nevykazoval také znaky konania, z ktorých
bolo možné usúdiť, že súd postupoval nesústredene a že by dôsledkom tejto jeho činnosti mala byť ujma
či už majetková alebo nemajetková, ktorá mala žalobcovi, ako tvrdil, na jeho strane vzniknúť.

Čo sa týka kvantifikácie majetkovej škody, je potrebné uviesť, že žalobca mal za to, že je potrebné,
aby súd žalovanému uložil nahradiť mu skutočnú škodu, ku ktorej došlo v dôsledku zmenšenia jeho
majetku. Pokiaľ žalobca mal za to, že náklady, ktoré vo vzťahu ku konkrétnym exekučným veciam
vyčíslil mu vznikli, súd mal jeho tvrdenia za nie relevantné. Informačné systémy, na ktoré žalobca
poukazoval vzhľadom na svoj predmet činnosti musí udržiavať tak či tak a náklady, ktoré vyčíslil, nemohli
byť priamo spôsobené tvrdeným oneskoreným konaním exekučného súdu. Žiadna priama príčinná
súvislosť z tvrdení žalobcu nevyplynula. Okrem toho, ak žalobca realizuje podnikateľskú činnosť spojenú
so značným rizikom, na čo sám poukázal, musí si byť vedomý, že pri jeho podnikateľskej činnosti
vzniknú riziká s dôsledkami z rizík vyplývajúcimi. Uvedené sa týka nielen žalobcom tvrdenej vzniknutej
majetkovej škody, ale aj nemajetkovej ujmy, ktorú požadoval.

Čo sa týka žalovaným vznesenej námietky premlčania, ktorá mala sa týkať nárokov, pri ktorých došlo
k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009, je potrebné
uviesť, že tieto časové súvislosti sa netýkali ani z jednej veci pôvodne vedených na Q. N. E., preto sa
súd námietkou premlčania nezapodieval.

Z dôvodov, ktoré súd uviedol žalobné návrhy žalobcu ako nedôvodne zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
Žalobca bol neúspešný, nemá právo na náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Úspešný žalovaný trovy
nežiadal, ich náhradu si v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, preto mu súd náhradu
trov konania nepriznal.

Vec, ktorá bola pôvodne vedená na Q. N. E. pod sp. zn. XC XXX/XXXX vylúčil na samostatné konanie
z dôvodu, že do času, než súd o návrhu žalobcu rozhodoval nebol súdu doručený exekučný spis Q.
N.O. E. a preto súd nemohol zistiť relevantnosť tvrdení žalobcu, ktorými bol jeho žalobný návrh v konaní
pôvodne vedenom na Q. N. E. pod sp. zn. XC XXX/XXXX odôvodnený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.