Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200142
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Okresný úrad Košice - okolie,
katastrálny odbor, pracovisko Moldava nad Bodvou, Podhorská č. 28, Moldava nad Bodvou, za účasti
X.Q. U., bytom A. E. Č.. XXX/XX, Z. H. C., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-KS-KO2-
V 1252/2013 zo dňa 27.11.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-KS-KO2-V 1252/2013 zo dňa 27.11.2013.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. K. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-KS-KO2-V 1252/2013 zo dňa 27.11.2013 podľa § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona, zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podanom dňa 31.
októbra 2013, ktorého prílohou je zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi účastníkmi:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast. Ľ. C., konateľom ako záložným veriteľom
a X. U., A. E. XXX/XX, XXX XX Z.F. H. C. ako záložcom, zastúpeným ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava.

Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti v katastrálnom území Z. H. C. zapísané v liste vlastníctva č. XXXX
ako pozemky reg. C KN parcela č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2 a parcela č.

XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2 a stavba - dom súpisné číslo XXX na parc. reg.
C KN č. XXXX/X v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu.

Odporca v odôvodení napadnutého rozhodnutia citoval ust. § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona a
uviedol, že nemožno akceptovať ako platné uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva za zmluvnú
stranu záložcu, pretože dohodu o splnomocnení je treba považovať za neplatnú podľa ustanovenia
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že k uzavretiu dohody o splnomocnení došlo v
spojení so zmluvami o úvere - spotrebiteľskými zmluvami v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
Dohodu o splnomocnení podpísal záložca ako splnomocniteľ súčasne pri uzavretí zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXX dňa 26.03.2012 a splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci dňa
27.03.2012. Uviedol, že pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy, tzv. spotrebiteľskej zmluvy,nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení. Táto dohoda má charakter formulára a nie je
možnépovažovaťjuzaindividuálnedohodnutú,pretožedlžník-záložcanemoholovplyvniťobsahtakejto
dohody, označenie záložného veriteľa aj splnomocnenca záložcu je v nej už predtlačené a je zrejmé, že

nie je ponechané na vôľu záložcu, či bude pri uzavretí zmluvy o zriadení záložného práva v prospech
POHOTOVOSŤ, s.r.o., konať osobne, resp. prostredníctvom splnomocnenca, ktorého si sám zvolí. V
bode 2 dohody o splnomocnení splnomocniteľ udelil Združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých
veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho
posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so

spoločnosťouPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,akoposkytovateľomúveru.Zovšetkýchokolnostívyplývazáver,že
k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle dlžníka, ale z vôle veriteľa, čo spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka - spotrebiteľa. Z obsahu dohody
o splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec mal splnomocniteľovi poskytnúť právnu pomoc a
obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo
nie je účelom tohto právneho úkonu, a preto sú uvedené dohody o splnomocnení neplatným právnym

úkonom aj v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, keď daný právny úkon nie je dostatočne určitý pre
jeho rozporný obsah.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že okrem toho z obsahu zmluvy o
zriadení záložného práva č. 380/2013-RAČ vyplýva, že navrhované záložné právo má byť zriadené
na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa - vrátenie istiny 600 eur a príslušenstva. Zriadením

záložného práva nie je rešpektovaná vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy (výška úveru a jeho
príslušenstva)apredmetomzáložnejzmluvy,ktorýmisúnehnuteľnostivbezpodielovomspoluvlastníctve
záložcu v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia dlžníka. Tým sa výrazne zasahuje v
neprospech účastníka konania do práv dlžníka - záložcu a v konečnom dôsledku sa uvedeným konaním
ohrozujú aj dobré mravy. Konštatoval, že pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka, ide o absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 20.12.2013, opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť
preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu záložného
práva. Citoval ustanovenie § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 zákona č. 70/1971 Zb. o správnom konaní (správny

poriadok), § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a vyslovil názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá
riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti
platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Uviedol, že
záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej

pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam,
ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj
na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného
vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom
práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,

že pre Správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5
Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie Správneho orgánu musí
okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá
správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia predpokladov
znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam.

Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú
skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome.
Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie Správy katastra vychádza len s ničím nepodložených
„predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade
možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní

napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca
so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na
poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom
naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a
poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú.

Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhotorozporu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho

obsah.

Mal za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a
zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné
náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze
slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol

prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej
praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje.

Odôvodnenie napadnutého považoval navrhovateľ za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Uviedol, že nevedno či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku
alebo v úroku z omeškania. Ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku alebo v
úroku z omeškania, v rozhodnutí chýbajú dôvody, pre čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný.

Podotkol, že obsahom spisu správneho orgánu nie je zmluva o úvere, pričom aj správny orgán určil
neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto
smere spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Ďalej uviedol, že ak sa námietka správneho orgánu mala
dotýkať poplatku, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy
o úvere a ak by aj bola táto odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže ísť o neplatnosť

čiastočnú, a ak by aj napriek tomu išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú platnosť
zmluvy o úvere. Namietal, že odporca naviac neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred
ustanovením § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého
obchodného styku. Konštatoval, že zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka,

tzv. absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má
prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Vyslovil názor, že prípadná neplatnosť dojednania o
úroku z omeškania nemá za následok celkovú neplatnosť zmluvy o úvere a naviac sa v takomto prípade
aplikujú zákonné úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka. Ďalej
uviedol, že ak by aj správny orgán narážal na výšku dojednaného poplatku alebo úroku z omeškania,

ani v takomto prípade by nekonal správne. Z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia
totiž nie je rozhodujúca len samotná číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti
konkrétneho prípadu. Konštatoval, že z rozhodnutia odporcu však nemožno vyvodiť, že by situáciu takto
komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav. Považoval za logické, že s ohľadom
na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované nebankovými veriteľmi tiež vyššie, ako

obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška
úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke
a úvere v určitom období.

Konštatoval, že z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona vyplývajú zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení

platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne
určitéazrozumiteľnéainéďalšiepovinnosti.Nazávernavrhovateľuviedol,žeodporcanezistilspoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znení jednotlivých pripojených príloh,
následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi
nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 21.02.2014 navrhovateľ, ani odporca neboli prítomní, pričom boli na
pojednávanie riadne a včas predvolaní. Listom zo dňa 11.02.2014, doručenom tunajšiemu súdu dňa
17.02.2014 oznámil navrhovateľ súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o prejednanie veci a

rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Odporca taktiež listom zo dňa 17.02.2014, doručenom tunajšiemusúdu dňa 21.02.2014 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby sa pojednávanie
uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Súd preto postupoval v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na
základe § 250l ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu.

Na pojednávaní súdu dňa 21.02.2014 účastník uviedol, že nevie čítať, ani písať, pričom pokiaľ požiadal
navrhovateľa o poskytnutie úveru, tento mu predložil na podpis nejaké písomnosti, pričom si myslel,
že sa jedná výlučne len o zmluvu o pôžičke. Navrhovateľom všetky predložené listiny podpísal a až
následne si dal prečítať obsah dohody o splnomocnení, kedy zistil, že splnomocnil Združenie ProHelp na
uzatvorenie záložnej zmluvy. Uviedol, že na podpísanie dohody o splnomocnení nebol navrhovateľom

vôbec upozornený a pokiaľ by o tom mal vedomosť pred jej podpisom, takúto dohodu o splnomocnení,
by nikdy nepodpísal a taktiež by nežiadal navrhovateľa o poskytnutie úveru. Konanie navrhovateľa
považoval v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko pri podpísaní dohody o splnomocnení ho uviedol do
omylu, pretože mu obsah tohto splnomocnenia nevysvetlil.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 26.03.2012. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 600 eur a dlžník

sa zaviazal vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných
pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov
v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania do zaplatenia.

Dlžník dohodou o splnomocnení zo dňa 26.03.2012 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552

Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom X. U. dňa 26.03.2012
ako splnomocniteľom a S. Z., predsedom občianskeho združenia ProHelp dňa 27.03.2012, ako

splnomocnencom.

Dňa 04.10.2013 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 380/2013-RAČ medzi
navrhovateľom a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,

ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.03.2012.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia

sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z

hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie)
je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so

zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení medzi
dlžníkom X. U. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú
požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé,

na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžník
úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny
úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy,
t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje
zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení

nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na
vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v
podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli,

s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva.
Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení
uzavretá medzi dlžníkom a jej zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná
aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca
dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za

neho záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného
práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná
do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na
vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, aby v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Takéto

dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie
fyzickýchaprávnickýchosôbzaloženénaochranuprávaoprávnených záujmovúčastníkovvkonaniach
pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené

záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti
a cieľov predmetného združenia.

Súd ďalej dodáva, že predmetná Zmluva o zriadení záložného práva odporuje aj dobrým mravom v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ju nemožno považovať za platne uzavretú.
Súd má za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom uvedená v zmluve

o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.03.2012 a hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného
práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného práva je
neporovnateľné vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd uvádza, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti

vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy o zriadení záložného práva,
ako na to správne poukázal správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,

že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený

podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.