Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 3, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/387/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217705
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4312217705.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom

v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia

majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 330 eur, keď Okresný súd v Leviciach
viac ako 6 mesiacov nerozhodol o vydaní poverenia vo veci vedenej exekútorom pod exekučným číslom
EX 5331/2010.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, za ktorého sa
dostavil právny zástupca a odporcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomných vyjadrení, žiada
návrhu vyhovieť, keď navrhoval vykonať dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom alebo
jeho vykonaním.
Právny zástupca navrhovateľa v záverečnom návrhu uvádzal, že žiada návrhu vyhovieť a priznať
náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými

dôkazmi, a to : exekučným spisom sp. zn. 3Er/595/2010 OS Levice, vyjadrením odporcu doručeným
dňa 23.04.2013, listom európskej komisie, novinovým článkom a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia
majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 330 eur. Navrhovateľ ako oprávnený
prostredníctvom súdneho exekútora podal návrh na Okresný súd Levice na vykonanie exekúcie
voči povinnému: C. H.. Príslušný okresný súd vydal poverenie po uplynutí zákonom stanovenej

doby s omeškaním viac ako 6 mesiacov, keď pre daný prieťah neexistoval dôvod. Majetková škoda
predstavovala náklady navrhovateľa v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a
rozhodnutím o nej. Pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného systému predstavovali
sumu 70 eur. Náklady na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur a administratívnenáklady v sume 15 eur. Navrhovateľ sa zároveň domáhal nemajetkovej ujmy, keď márnym uplynutím
času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa na vymoženie pohľadávky, keď mohlo
dôjsť k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným, k insolventnosti povinného. Nemajetková ujma

má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona. Pri výške nemajetkovej ujmy navrhovateľ
vychádzal z toho, že Ústavný súd SR za prieťahy v konaní priznáva priemerne 660 eur ročne a
navrhovateľ sa domáhal sumy 330 eur za 6 mesiacov.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. V prvom rade mal za to, že návrh je

zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne
dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol
žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný
predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej
navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne
prerokovaný. K samotnému postupu súdu odporca uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na

vydanie poverenia výraznou prekážkou, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová
lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Odporca poukazoval, že v prípade
posudzovania prieťahov v konaní v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je treba tieto posudzovať aj
v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ vo vzťahu k predpokladom posúdenia

existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Odporca
namietal vyčíslenie materiálnej škody, keď mal za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a
účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal. K
nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal za to, že prieťahy v konaní môže posudzovať

len Ústavný súd. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických,
či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej osoby. V tomto prípade
odporca poukazoval na nie vždy legitímne postupy navrhovateľa vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom
na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie, pri vydávaní poverenia,
vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu je návrh

navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá mala vzniknúť
pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Odporca namietal aj premlčanie
návrhu, keď 15 dňová lehota na vydanie poverenia uplynula pred dňom 23.04.2009, teda tri roky pred
uplatnením si nároku v rámci predbežného prerokovania veci. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky
príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa odporcu nemožno

tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Odporca mal za to, že navrhovateľ
nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla
nemajetková ujma, či majetková škoda.

Zo spisu sp. zn. 13Er/595/2010 Okresného súdu Levice súd zistil, že návrh na začatie konania o vydanie

poverenia bol podaný dňa 16.07.2010. Poverenie v predmetnej exekučnej veci bolo Okresným súdom
v Leviciach vydané dňa 12.10.2010. Navrhovateľ ako oprávnený podal sťažnosť na prieťahy v konaní
zo dňa 30.08.2010. Dňa 28.07.2010 bol oprávnený cestou exekútora vyzvaný na doplnenie návrhu čo
urobil dňa 06.09.2010. Exekúcia nie je skončená.

Súd vyzval exekútora na vyjadrenie o stave exekúcie a dôvodoch jej neskončenia. Napriek prevzatiu
zásielky exekútor navrhovateľa nereagoval.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránenýchzáujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti

pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na

vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone právo na

náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné
rozhodnutie.Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone Lehota
neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia

prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekúcie
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekúcie exekútor,

ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručeniaaleboodstráneniavádnávrhusúdu(§45)apožiada
ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekúcie súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
Podľa súdu bol návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z.z. platného
v čase podania návrhu. Navrhovateľ v petite návrhu uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého

dôvodu. Nepredloženie dôkazov, nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné zamietnutie
návrhu. Súd mal k dispozícii ako dôkaz predmetný exekučný spis. Navrhovateľ sa v podaní zo dňa
23.04.2012 adresovaným priamo odporcovi domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody. Uplynula
šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti a navrhovateľ sa nároku domáhal na súde. Navrhovateľ sa
domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo v zákonnej

15-dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k
nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká
škoda vznikla. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. bolo v čase podania návrhu
na vydanie poverenia možné vydať poverenie na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených, ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti
novelizovaný tak že exekučným titulom boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa

navrhovateľa rozhodcovský rozsudok je exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku.
Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku
novelou účinnou od 01.06.2011. Bola by takáto novela nadbytočná ak by išlo o exekučný titul podľa
písmena i). Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa písmena d)
svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 01.06.2010

o zániku 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia, na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu
potreby preskúmavania písomností, pre prípad neprípustnosti exekúcie. Novela č. 144/2010 Z.z. sa
vzťahuje aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona (ASPI komentár k § 44 Exekučného
poriadku). K vydávaniu poverení, na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku dochádzalo
a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Zhodný názor vyplýva i z rozhodnutia KS

v Prešove sp. zn. 6CoE/60/2011 z 19.05.2011. Pre výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu. V
podstatepodľazdôvodnenianavrhovateľabysúdmuselvydávaťpoverenie,nazákladerozhodcovského
rozsudku v lehote 15 dní s poukazom na § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku aj v súčasnosti,
čo je nižšie uvádzanou judikatúrou vyvrátené. V čase podania návrhov na vydanie poverenia lehota na
vydanie poverenia v prípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu neexistovala. Nárok na

náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný
súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu
sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, sťažnosť na prieťahy v konaní bola neopodstatnená (Spr. OS
Levice č. 1550/2010), nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva.

V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady by boli relevantné
pre priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh bol podaný v roku
2012 súd však mal za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného
ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania
návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto konania.

Navrhovateľ tvrdil, že poverenie bolo vydané viac ako so 6 mesačným omeškaním. Súd zistil, že
poverenie bolo vydané 88 dní od podania návrhu, z toho súd 39 dní čakal na doplnenie návrhu
oprávneným- navrhovateľom. Navrhovateľ uvádzal minimálne štyri urgencie vo veci vydania poverenia,
ktoré sa v exekučnom spise nenachádzajú a všetky nekorešpondujú ani s časom omeškania s vydaním

poverenia. Navrhovateľ len raz podal hromadnú sťažnosť na prieťahy v konaní. Informoval sa však aj o
konaniach kde už bolo v tom čase poverenie vydané (spis OS Levice sp. zn. 8Er/40/2009 založený v
spise sp. zn. 25C/342/2012 OS Nitra). Údaje navrhovateľa sú nesprávne priam zavádzajúce, z ktorých
vyplýva,ženavrhovateľakooprávnenýnemaloveciprehľad,nazákladečohovyznievajújehovyjadrenia
o údajnej majetkovej škode, či dôvodoch pre nemajetkovú škodu značne nedôveryhodne. Táto

skutočnosť nárok navrhovateľa vyvracia. pripúšťa, že možné sa pomýliť, urobiť chybu v písaní, nie však
v podstatných veciach a vo všetkých prejednaných návrhoch. V predmetnej veci, z ktorej sa navrhovateľ
domáhal náhrady škody bol exekučný titul rozhodcovský rozsudok. Účastníkom exekučného konania
nerozhodnutím v zákonnej lehote nevznikol stav právnej neistoty. Navrhovateľom tvrdená majetková
škoda nebola nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku,

pričom na navrhovateľovi je preukázať svoje tvrdenia. Navrhovateľ svoje tvrdenia o škode v návrhu
všeobecnepopísanénijakonedokladoval.Určenievýškyškodyvnávrhuniejedôkazovzniknutejškode.
Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej
ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiťvznik a rozsah ujmy. Pokiaľ navrhovateľ v danom prípade tvrdil, že o škode sa dozvedel až doručením
upovedomenia o začatí exekúcie, nepochybne dovtedy nemal vedomosť o (ne)činnosti exekučného
súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie. Preto doba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti

súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúciu
a exekučným titulom, až do samotného vydania poverenia exekučným súdom, ale aj do doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla v ňom
vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo viesť
k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom

a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Znalecký posudok je na
preskúmanie správnosti preukázaných tvrdení účastníkov konania, čo navrhovateľ ani nepreukázal.
Z tohto dôvodu by súd prípadný návrh na doplnenie dokazovania považoval za nehospodárne.
Navrhovateľ ani nevedel špecifikovať v čom konkrétne boli ohrozené jeho podnikateľské aktivity (sp.
zn. 25C/52/2013). Navrhovateľ navrhoval ohľadne výšky škody predloženie znaleckého posudku resp.
znalecké dokazovanie, alebo postup podľa § 136 O.s.p.. I k takémuto postupu je potrebné aby účastník

predložil podklady -dôkazy, bez nich nie je možné posudok vypracovať či rozhodnúť podľa § 136
O.s.p.. Znalecký posudok je na preskúmanie správnosti preukázaných tvrdení účastníkov konania Z
tohto dôvodu súd návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom ako nehospodárne zamietol,
i s poukazom na ďalšie dôvody pre zamietnutie návrhu. Súd sa nestotožňuje ani s názorom, že
možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia

a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Súd však nevidel dôvod, aby sa
nejakou výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal za to že k vzniku škody ani nedošlo.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať
súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti

toho ktorého prípadu. Lehoty nemôžu zohľadniť množstvo podaní o ktorých ten ktorý súd v danom
čase rozhoduje. Nemožno zvyšovať počet pracovníkov na súdoch len z dôvodu dočasného, i keď
podstatného zvýšenia množstva práce. Sám navrhovateľ žiadal v exekučnom konaní o predĺženie lehoty
navyjadreniepreveľkémnožstvovecíaprípisovzosúdov(exekučnýspisOSLevicesp.zn. 8Er/40/2009
založený v spise sp. zn. 25C/352/2012 OS Nitra). Navrhovateľ v konaní sp. zn. 25C/319/2012 predložil

vyjadrenie po výzve súdu na pojednávaní dňa 17.01.2013 až po 210 dňoch! Objektívne tak nie je vždy
možné rozhodnúť v zákonnej lehote. Je pravdou, že exekučný súd vydal poverenie po 15-tich dňoch
od návrhu. Bolo vydané na 49 deň, nepočítajúc dobu počas ktorej súd čakal na doplnenie návrhu.
Exekučný súd má právo preskúmať, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie

a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné
tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané),
ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a
presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má
nútene vykonať). Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny

úradný postup (uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo 1018/2007 zo dňa 25.08.2009). Do pozornosti súd
dáva skutočnosť, že aj exekútor, u ktorého oprávnený navrhovateľ podal návrh na začatie exekúcie
nedodržal lehotu podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku na podanie návrhu na súd do 15 dní (napr.
konanie sp. zn. 25C/378/2012, 25C/82/2013 a ďalšie, bolo to niekedy aj viac ako tri mesiace), z čoho
navrhovateľ žiadne tejto žalobe podobné závery nevyvodzoval. Na výzvu súdu exekútor vždy nereaguje

(napr. sp. zn. 25C/332/2012). Súd uvedenú lehotu prekročil o 34 dní. Ide o dobu, ktorá je v rámci
súdneho konania časovo zanedbateľná. Z pohľadu súdnictva sa o uvedenej dobe dá hovoriť ako o
výrazne krátkom časovom intervale. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno
hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Súd nie je presvedčený, že by bol počas tejto doby navrhovateľ v
neistote a hrozila by mu akákoľvek škoda. Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na

náhradu škody (rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 16/2002). Je potrebné vyhodnotiť, či vôbec existovala zákonná
lehota. Vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia o dva odseky vyššie v čase podania návrhu na vydanie
poverenia na základe rozhodcovského rozsudku neexistovala 15-dňová lehota. Potom treba skúmať
či nevydanie poverenia po dobu 49 dní má mať za následok priznanie škody. Nevydanie poverenia v
dĺžke 49 dní je zanedbateľné. Otázka je, či aj k škode došlo. Ako už bolo konštatované majetková

ujma nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí automaticky, len od konštatovania nedodržania
zákonnej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe ktorých
súdnevideldôvodprefinančnúsatisfakciuvoformenemajetkovejujmy.Podľasúdusanavrhovateľsnaží
predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutiavo svojej podnikateľskej aktivite, ktorá i podľa súdnej praxi nie v súlade s dobrými mravmi. O návrhu na
vydanie poverenia bolo rozhodnuté. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto
konaní oprávnený konštatovať. Neboli konštatované zbytočné prieťahy v konaní, či nečinnosť súdu.

Hromadná (opakovane podaná do množstva konaní) sťažnosť z 30.08.2010 bola reakciou navrhovateľa
na to, že exekučný súd žiadal o doplnenie návrhu na vydanie poverenia s ktorým oprávnený nesúhlasil.
Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti, treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich

do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003
Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve (iba) týmto postupom. Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku
navrhovateľa rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu , jeho majetok by
sa nezmenšil. V konaní nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom škody. V prvom rade mal súd za to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade,
ak by aj teoreticky navrhovateľ nejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním
zákonnej lehoty na vydanie poverenia, teda že by mu tvrdené náklady nevznikli aj tak. Exekučné konanie
bolo pritom skončené úspešne v prospech navrhovateľa jeho plným finančným uspokojením.

Z dokazovania nebolo možné konkrétne zistiť, kedy sa navrhovateľ ako oprávnený dozvedel o nevydaní
poverenia v 15-dňovej lehote. Od uplynutia 15 dňovej lehoty po podaní návrhu o vydanie poverenia
(dňa 16.07.2010) do uplatnení si náhrady škody priamo u odporcu dňa 23.04.2012 neuplynula trojročná
doba. Odporca namietal premlčanie návrhu. Súd mal za to že návrh nie je premlčaný.

Navrhovateľ vo svojich žalobách (bolo podaných veľké množstvo žalôb, v ktorých si navrhovateľ
uplatňuje nárok podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. na voči odporcovi) v podstate žiada, aby
okresný súd opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Súd preto k
veci dodáva, že by predmetné poverenie nevydal, keďže exekučný titul nie je vydaný v súlade so
zákonom, keď rozhodcovská doložka bola v rozpore s dobrými mravmi, resp. išlo o neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Súdy SR v predmetných veciach majú rovnaký právny názor, nielen ohľadne navrhovateľa,
napríklad zhodne rozhodoval Krajský súd v Nitre napr. vo veciach 26CoE/140/2012, 8CoE/121/2012,
7CoE/13/2013, Krajský súd v Banskej Bystrici vo veciach 16CoE 228/2012, 17CoE 47/2011, Krajský
súd v Prešove vo veci 6CoE 167/2012, Najvyšší súd SR vo veciach 1 Cdo 103/2012 , 2 Cdo 216/2012,
3 Cdo 46/2012, 5Cdo 42/2012, 6Cdo 98/2012, ako aj Ústavný súd ČR vo veci č.k. II.ÚS 2164/2010.

Nemožno skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na okolnosti veci. Všetky konštatované okolnosti veci
ako sú zanedbateľná dĺžka nedodržania lehoty, neexistencia zákonnej lehoty na vydanie poverenia,
nepravdivé údaje navrhovateľa o dĺžke nedodržania lehoty reálne nepreukázanie škody, neexistencia
konštatovania prieťahov v konaní, či porušenia povinnosti, vykonávanie dokazovania ako podstata

súdnictva, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody,
exekučný titul v rozpore so zákonom viedli samostatne i vo vzájomnom kontexte súd k zamietnutiu
návrhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,

nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie

možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.