Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 16, 2012

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/28/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110211268
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2012:3110211268.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobkyne B. L.,

bytom X. nad O., H. II XX/XX, štátnej občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej Mgr. Janou
Štefánekovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Vážska 45, proti žalovanému W. Z., bytom X. nad O.,
N.. I. XXX/X, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňasadomáhala,abysúdžalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťjej3.077€ zaujmunazdraví
a osobné utrpenie, ku ktorému došlo v dôsledku násilného trestného činu, znásilnenia, spáchaného
žalovaným na jej osobe. Ďalej sa domáhala zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 6.000 €, a to

ako ujmy, ku ktorej na jej osobnostných právach došlo v dôsledku uvedeného trestného činu žalovaného.

Pokiaľ ide o sumu 3.077 €, súd v tejto časti rozhodnutím zo dňa 07.01.2011 č.k. 16C/28/2010-52 konanie
zastavil a postúpil vec k vybaveniu Ministerstvu spravodlivosti SR, a to na základe ustanovení zákona
č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi.

V ďalšom sa teda súd zaoberal len sumou 6.000 €. Žalobkyňa tvrdila, že okrem spôsobenej fyzickej
bolesti žalovaný svojim konaním zasiahol aj do jej osobnostnej stránky, prinútením k súloži znížil jej
ľudskú dôstojnosť, po spáchaní skutku je neustále slovne napádal a vyhrážal sa jej, dokonca aj zabitím.
Všetko toto počuli susedia z domu, v ktorom bývala, žalovaný ich presvedčil o tom, že žalobkyňa je
osobu, ktorá si všetko vymyslela, v dôsledku takého ohovárania a uvádzania nepravdivých skutočností

bola narušená aj česť a vážnosť jej osoby.

Žalovaný sa k veci vyjadril písomne, z jeho písomného vyjadrenia možno dovodiť, že nesúhlasil s
podanou žalobou. Mal za to, že žalobkyni nemohla vzniknúť žiadna ujma na zdraví, navyše, sama
priznala, že približne po dvoch mesiacoch od trestného činu s ním mala viac krát pohlavný styk. Okrem
toho, v priebehu trestného konania bola žalobkyňa dotazovaná, či jej vznikla akákoľvek škoda, či trauma
z trestného činu, ona uviedla, že nevznikla.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámil podstatný obsah spisu tunajšieho súdu sp.
zn. 8T/74/2008 a zistil tento skutkový stav veci:V konaní Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/74/2008 dňa 14.01.2010 bolo rozhodnuté, že žalovaný je
vinný, že dňa 20.09.2007 v čase asi o 6,00 hod. v priestoroch bytu na ulici J. N. č. XX/XX v I. Dubnici
začal sexuálne obťažovať B. L., čomu sa ona bránila, načo obžalovaný reagoval tak, že jej dal dve facky

a sotil ju na gauč, následne jej vyzliekol teplákové nohavice ako i nohavičky, a následne sa snažil vniknúť
pohlavným údom do pošvy B. L., čomu sa ona opätovne bránila tak, že ho kopla do oblasti nohy a tiež na
neho stále kričala, aby prestal, načo však on nereagoval a násilím vnikol do pošvy menovanej a na tejto
vykonal súlož až do jeho vyvrcholenia, teda násilím donútil ženu k súloži. Tým spáchal zločin znásilnenia
podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, za to bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov, ktorý

si vykoná v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. B. B. L. bola s
uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Žalobkyňa uviedla, že v čase, keď došlo k znásilneniu, žalovaný býval v rovnakom bytovom dome a v
rovnakom vchode, ako ona. V rovnaký deň, ako k znásilneniu došlo, žalovaný na ňu z okna vykrikoval,
že je „špinavá cigánka“, „kurva“, že jej neprejde, keď ho oznámi na políciu a že ju zabije, ak to oznámi.
Takéto vykrikovanie bolo hlasné a museli ho počuť aj iní obyvatelia domu. Následne žalovaný vyšiel von,

a ďalším ľuďom rozprával, že si na neho vymyslela znásilnenie, škaredo nadával na jej adresu, počula
to z okna. Rovnako jeho babka, u ktorej býval, rozprávala celému bloku, že znásilnenie si na žalovaného
vymyslela. Toto o nej babka žalovaného rozprávala od chvíle, keď sa skutok stal, až do chvíle, keď išiel
žalovaný do výkonu trestu. V minulosti, asi dva roky, mala so žalovaným blízky vzťah, aj intímneho rázu,
tento chcela ukončiť s úmyslom žiť s iným mužom. Žalovaný jej rozhodnutie ťažko znášal, rozísť sa

nechcel, obťažoval ju najmä telefonicky. Po znásilnení rodina žalovaného naliehala, aby s ním zostala,
zostala teda jeho priateľkou, ale mala s ním niekoľkokrát aj intímny styk, nakoniec sa definitívne rozišli.
Žalobkyňa uviedla, že sa jej dotklo veľmi najmä to, že žalovaný o nej rozširoval nepravdivé informácie
o vymyslenom znásilnení, v dôsledku týchto obvinení susedia z domu začali od nej bočiť, trvalo to asi
dva mesiace, potom si susedov prestala všímať. Rovnaký stav trval až do marca 2011, kedy sa z domu

odsťahovala. Predtým mala s nimi normálne vzťahy, vzájomne sa zdravili, sem - tam s niekým prehodila
pár slov v rámci bežnej zdvorilosti. Ani s jedným so susedov nemala ale taký vzťah, že by sa stretávali
v súkromí, príp. mali nejaké spoločné aktivity.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že hoci nemala bližší priateľský vzťah so žiadnym zo susedov, nemala so
žiadnym ani konflikt, s výnimkou babky žalovaného Brigitou Z., ktorá jej po znásilnení robila zle,

ohovárala ju, kade chodila, nadávala na jej adresu vulgárnym spôsobom, s takýmito rečami chodila po
dome, vyklopkávala ľuďom na dvere, väčšina susedov jej uverila. Žalovaný u babky býval príležitostne,
nie vždy ho do bytu pustila. V takých prípadoch obvykle pod vplyvom alkoholu, robil nepríjemnosti vo
vchode on, dobýjal sa domu, zvonil na cudzie zvončeky, rozbil vchodové dvere a podobne. Žalovaný
nechodil po susedoch, aby ju ohováral, väčšinou, keď mal vypité, vykrikoval pod oknom vulgárne veci na

jej adresu. Žalobkyňa sa z domu odsťahovala v marci 2011, bolo to po tom, čo jej matke, u ktorej bývala,
byt zobrali za dlhy na nájomnom. Klebety babky žalovaného sa prejavili tak, že jej síce nikto z domu do
očí nepovedal, čo si on je myslí, ale všetci boli toho názoru, že si znásilnenie vymyslela. Žalobkyňa bola
presvedčená o tom, že ju susedia medzi sebou ohovárali, v tejto súvislosti, čo započula niekedy, keď
išla okolo. Ani jej trom deťom, ktoré sú t.č. plnoleté, celá situácia nebola príjemná. Žalobkyňa nevedela

uviesť žiadnu konkrétnu ujmu, ktorá by jej vznikla ohováraním jej osoby v súvislosti so znásilnením.

Žalovaný uviedol, že celý spor žalobkyne začal len z toho dôvodu, aby od neho získala nejaké peniaze,
keďže jej hrozí vypratanie z bytu. Žiadne nemajetková ujma jej nevznikla, a nakoniec, za to, čo vykonal,
bol právoplatne odsúdený. Žiadna ujma jej vzniknúť nemohla, keďže ešte dva týždne po skutku s ním
viedla pohlavný život. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že dobré vzťahy so susedmi žalobkyňa nemala.

Na jej adresu boli viaceré sťažnosti od susedov, žalobkyňa sa hlučne správala, neplatila nájomné. Nikdy
sa jej ničím nevyhrážal, po znásilnení s ním žila intímne dobrovoľne.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.Podľa § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdopráva naochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce takéto zadosťučinenie

najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe,
ktorá má popri ďalších chránených zložkách osobnosti aj právo na ochranu svojej občianskej cti, mena,
súkromia. Chránená je teda aj intímna sféra osobnosti občana. Ak určitý skutok fyzickej osoby bol

predmetom trestného konania, je možné, aby sa následná reakcia iných osôb na takýto skutok stala
predmetom konania o ochranu osobnosti. V prvom rade má poškodená osoba právo na morálne
zadosťučinenie, pokiaľ toto nie je dostačujúce, prichádza do úvahy aj finančné zadosťučinenie formou
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Takéto riešenie však prichádza do úvahy len vtedy, ak došlo
k tomu, že postavenie poškodenej osoby a jej uplatnenie v spoločnosti je významne ohrozené.

V tomto prípade tvrdila žalobkyňa, že k ujme na jej cti a vážnosti došlo nepravdivými tvrdeniami

žalovaného a jeho babky spočívajúcimi v tom, že ju obviňovali z toho, že si skutok, ktorého sa žalovaný
dopustil, vymyslela. Dôsledkom týchto nepravdivých tvrdení podľa žalobkyne malo byť, že ju susedia z
domu medzi sebou ohovárali, prestali ju zdraviť, a prestali s ňou hovoriť.

Z vykonaného dokazovania výsluchom žalobkyne vyplýva, že nepravdivé tvrdenia vyššie popísané,
mala rozširovať najmä babka žalovaného, ktorá nie je v tomto konaní žalovanou osobou. Pokiaľ ide o

žalovaného, cítila žalobkyňa ujmu v dôsledku toho, že žalovaný sa na jej adresu určitú dobu, pokiaľ
nešiel do výkonu trestu a pokiaľ bol pod vplyvom alkoholu, vulgárne vyjadroval. Treba poukázať však
aj na to, že zo zhodných tvrdení účastníkov vyplýva, že po zločine znásilnenia ešte spolu udržiavali
vzťah, ktorý mal dokonca intímny charakter. Súd dospel k záveru, že aj keď sa nepriaznivo a verejne
žalovaný na adresu žalobkyne vyjadroval, nemohlo to znamenať v jej osobnostnej sfére takú ujmu,

ktorá by ju výrazne negatívne ovplyvnila pokiaľ ide o jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Za tejto
situácie teda žalobkyni nevznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, súd preto žalobu zamietol. Súd
nemohol brať do úvahy nepravdivé tvrdenia, ktoré podľa názoru žalobkyne rozširovala o jej osobe iná
osoba ako žalovaný v tomto konaní, a ak došlo k následku spočívajúcemu v tom, že ľudia z domu so
žalobkyňou prestali komunikovať a prestali ju zdraviť, nejde o závažný následok vyžadujúci si finančné

zadosťučinenie, keďže ani pred tým jej vzťahy so susedmi neboli intenzívne, ale boli len v povrchnej
rovine, boli dôsledkom bežného správania sa ľudí, ktorí sa pozdravia, keď sa stretnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).