Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809206837
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3809206837.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: GE Money, a.s., so sídlom Bratislava, Bottova č.
7, IČO: 17 324 220,právne zastúpený Advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Partizánska č. 2, proti povinnému: J. W., bytom A., X. XXXX/XX, t.č. T., o vymoženie 1.154,35 eur
s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.
septembra 2013, č.k. 16Er/988/2009-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňaexekúciuzastavil.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,
že návrhom zo dňa 08.06.2009 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre
vymoženie istiny 1.154,35 eur s prísl., na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej a.s. so sídlom v Bratislave - spisová značka

XXXXXXX zo dňa 19.09.2008. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2008 a vykonateľnosť
28.10.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi X.. Z. H. udelené dňa
09.07.2009. Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v
posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia
exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného
súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný

skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre
účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť,
pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Súd opätovne
preskúmal exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie,
predloženú zmluvu o pôžičke a vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov v exekučných

veciach, kde je povinným spotrebiteľ a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom
rozsahu. Z predloženého exekučného titulu - vyššie špecifikovaného
rozhodcovského rozsudku súd zistil nasledovné skutočnosti. Dňa 22.05.2007 bola medzi oprávneným a
povinným uzavretá zmluva o úvere a ďalších úverových produktov č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
bol povinnému poskytnutý úver výške 31.041,-Sk, ktorý sa povinný zaviazal splácať v 12 mesačných
splátkach vo výške 2.898,- Sk. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú „Obchodné podmienky

úverových produktov ( verzia 2/2006)“. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi
konaniabolauzavretázmluvaospotrebiteľskomúvere,nakoľkozobsahuspisunevyplýva,žebypovinný
pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje
za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú
zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z

obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je „poskytovanie úverov “. Z tohto dôvodu sa
oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinnýnemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom
formulári“, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy,
s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy má súd za to, že pôžička bola povinnému

poskytnutá ako spotrebiteľovi. Zmluva medzi oprávneným a povinným má charakter spotrebiteľského
úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm.a) zákona č.258/2001 Z.z.. V danom prípade, a to vzhľadom ku
skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil
si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky v
bode 5.38, kde „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov

na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy,
predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná a.s., Bratislava, IČO: 35862882 podľa jeho základných vnútorných predpisov. Zmluvné strany
sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu . Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné. Zároveň
sa zmluvné strany môžu písomne dohodnúť v lehote 30 dní od doručenia návrhu niektorej zmluvnej
strany na tom, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou

súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy predložia na rozhodnutie (v
zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) pred iný rozhodcovský súd.“ Preskúmaním
predmetných obchodných podmienok, ako neoddeliteľnej časti zmluvy o úvere, konkrétne bodu 5.38,
vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku k čomu ho viedli nasledovné
dôvody. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je

inkorporovaná do obchodných podmienok - v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju
akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného
dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Je treba brať na zreteľ ustanovenie § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni
konaniu pred štátnym súdom. Ak aj zmluva o úvere poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na

všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože trvá len do podania návrhu na začatie
arbitrážneho konania. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských
úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade,
ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy
alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu

v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne (rozhodcovský súd v sídle
veriteľa, ktorý má navyše logický ekonomický záujem na tom, aby rozhodoval takým spôsobom,
aby mu veriteľ predkladal na rozhodovanie čo najviac sporov). Aj z predloženého rozhodcovského
rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd neposkytol povinnému ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami, ktorá mu ex lege patrila. Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a

spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a
ktorá nebola dojednaná individuálne, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej
zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej
doložkynemôžebyťnapodkladetakejtodoložkyvydanýrozhodcovskýrozsudokspôsobilýmexekučným
titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu

spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach
v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu v súlade
s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo
v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia
súd rozhodne o trovách exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Dal do pozornosti dôvodovú správu Národnej rady
Slovenskej republiky k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej postup
exekučného súdu nie je správny. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde

uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc
rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za
neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči

dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne,
v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. V zmysle tejto dôvodovej správy je teda
predmetná rozhodcovská doložka v súlade so zákonom a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebránidlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a
zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom
súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Zdôraznil, že v období do 31.12.2007 bola zmluva

o úvere upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z. z. a ustanovenia
§ 52 až § 54 Občianskeho zákonníka sa na ňu nevzťahovali. V dôsledku toho sa na účastníkov
úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť vyplývajúca z § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka
dať do súladu svoju zmluvu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka v lehote 3
mesiacov od 01.04.2004 a ani sankcia neplatnosti vyplývajúca z odseku 4 tohto ustanovenia. Vzhľadom

na uvedené, práva a povinnosti vzniknuté pred dňom 01.01.2008 z uzavretej úverovej zmluvy nie je
možné posudzovať podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Oprávnený poukázal na
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/924/09, sp. zn. 18CoE/927/09 a sp.
zn. 18CoE/954/09. Taktiež zdôraznil rozsudok Súdneho dvora zo dňa 9. októbra 2009 vo veci C-40/08,
v ktorom sa uvádza, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii

nevyhnutnéinformácieoprávnomskutkovomstave,ajbeznávrhuposúdiťneprimeranosťrozhodcovskej
doložky obsiahnutej v zmluve uzavretej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je
podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obchodných konaní
na základe vnútroštátneho práva. Na základe vyššie uvedeného bol presvedčený, že nenastala
ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,

rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza tu
teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému,
a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 19.09.2008, sp. zn. XXXXXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24.10.2008 a vykonateľnosť dňa 28.10.2008. Na základe návrhu oprávneného a

žiadosti súdneho exekútora súd prvého stupňa vydal dňa 09.07.2009 súdnemu exekútorovi X.. Z. H.
poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie 1.154,35 eur s príslušenstvom, zmluvnej
pokuty, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie.

V každej fáze exekučného konania je exekučný súd ex offo povinný skúmať, či tu nie je daný niektorý

z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takýto postup je zákonný a upravený v ust. § 45
ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Exekúciu
možno zastaviť podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Exekučného
poriadku alebo osobitného zákona. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu,

ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky uvedené v ust. § 45 ods. 1 písm. b) alebo c)
citovaného zákona, t. j., ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo
ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Skutočnosti, ktoré citované zákonné ustanovenie upravuje ako predpoklady pre tento postup súdu, sú
zistiteľnélenzkompletnejúverovejzmluvyuzavretejmedziúčastníkmi,vrátanevšeobecnýchzmluvných
podmienok alebo iných obdobných zmluvných dojednaní.
Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že rozhodcovská doložka inkorporovaná do
Obchodných podmienok úverových produktov (verzia 2/2006) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou

a preto je absolútne neplatná. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že v spise
sa nenachádza príslušná zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania, na základe ktorej
bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v predmetnej exekúcii. Za týchto
okolností je preto záver súdu prvého stupňa o spotrebiteľskom vzťahu medzi účastníkmi konania ao neprimeranom charaktere rozhodcovskej doložky predčasný a napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa je nepreskúmateľné.

Úlohou súdu prvého stupňa bude preto v ďalšom konaní vyzvať oprávneného na doloženie
konkrétnej zmluvy o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul tak, aby mohol preskúmať obsah
tohto právneho úkonu, spolu s poučením, že predloženie požadovaného dokumentu je podmienkou
ďalšieho konania, bez splnenia ktorej súd konanie zastaví podľa § 104 ods. 2 O.s.p. a po predložení
zmluvy o úvere následne posúdiť, či je potrebné v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov predmetné exekučné konanie čiastočne
alebo v celom rozsahu zastaviť.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1
písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .