Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/19/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306899806
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1306899806.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa:

VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., Košická 37, Bratislava, IČO: 31 342 841, proti odporcovi v 1. rade:
Z.. R. J., nar. XX. XX. XXXX, E. XX, U., štátny občan SR, zastúpeného opatrovníkom H. T., súdnou
tajomníčkou K. Y. U. I, odporcovi v 2. rade: H.Z., nar. XX. XX. XXXX, Q. XXX/XX, U., štátny občan SR
a odporcovi v 3. rade: R.Z., nar. XX. XX. XXXX, U. XX, U., štátny občan SR, oboch zastúpených JUDr.
Máriom Bednárikom, Jahodová 7, Bratislava, o zaplatenie 55 643,19 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcom v 1., 2. a 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Súd štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 09. 01. 2004 sa navrhovateľ domáhal od odporcu, označeného ako
„LIVAK PLAST s.r.o., Pri Dynamitke 11, Bratislava, IČO: 35 695 790“ zaplatenia sumy 200 000,- Sk (= 6
638,78 eura) s úrokom z omeškania vo výške 21 % ročne a zmluvnou pokutou vo výške 0,5 % denne zo
sumy50000,-Skod16.03.2001aždozaplatenia,zosumy50000,-Skod16.04.2001aždozaplatenia,
zo sumy 50 000,- Sk od 16. 05. 2001 až do zaplatenia a zo sumy 50 000,- Sk od 16. 06. 2001 až do

zaplatenia a trov konania s odôvodnením, že navrhovateľ nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 18. 12. 2003 od Ing. Jána Sarkocyho - VENUS, IČO: 14 021 129 voči odporcovi pohľadávku v
celkovej sume 1 800 000,- Sk s príslušenstvom, vyplývajúcu zo sprostredkovateľskej zmluvy č. 293/1998
zo dňa 15. 12. 1998. O tejto skutočnosti bol odporca písomne formou doporučenej listovej zásielky dňa
18. 12. 2003 vyrozumený. Odporca má majetok zapísaný na LV č. XXXX Kat. úradu U. Z.. Navrhovateľ
žiada od odporcu zaplatiť neuhradený paušál v sume 200 000,- Sk (4x50 000,- Sk) s úrokom z meškania
21% p.a. a zmluvnou pokutou vo výške 0,5% denne z dlžnej sumy. Nárok na náhradu paušálu osvedčuje

čl. IV bod. č. 2 a bod č. 3 sprostredkovateľskej zmluvy č. 293/1998 zo dňa 15. 12. 1998.

Tunajšísúdvydaldňa14.01.2004platobnýrozkazč.k.42ROB17/04,protiktorémupodaladvokátJUDr.
Róbert Dupkala ako právny zástupca odporcu odpor dňa 23. 01. 2006. Súd uvedený odpor uznesením
č.k. 23 Cb 19/06 dňa 27. 02. 2006 zamietol ako podaný oneskorene. Proti tomuto uzneseniu podal
dňa 13. 04. 2006 odvolanie advokát JUDr. Róbert Dupkala ako právny zástupca odporcu. Krajský súd
v Bratislave ako odvolací súd uvedené uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie uznesením č.k.

3Cob 188/2006 zo dňa 30. 06. 2006.

Súd uznesením č.k. 23Cb 19/06 zo dňa 10. 11. 2006 konanie prerušil z dôvodu vyhlásenia konkurzu na
majetok odporcu, a po jeho ukončení uznesením č.k. 23Cb 19/06 zo dňa 21. 05. 2008 zrušil platobnýrozkaz č.k. 42ROB 17/04 zo dňa 14. 01. 2004. Proti tomuto uzneseniu podal dňa 13. 06. 2008 odvolanie
navrhovateľ a zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd uznesením č.k. 23Cb 19/06
zo dňa 30. 07. 2008 priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský súd v Bratislave

ako odvolací súd uznesením č.k. 3Cob 254/2008 zo dňa 29. 05. 2009 uznesenie č.k. 23Cb 19/06 zo dňa
21. 05. 2008 o zrušení platobného rozkazu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ dňa 13. 10. 2009 rozšíril návrh na začatie konania tak, že žiadal do konania pripustiť na
strane odporcu ako odporcu v 2. rade Z.. R. J. a ako odporcu v 3. rade A.Z. s odôvodnením, že z výsledku

konkurzného konania voči odporcovi LIVAK PLAST s.r.o. je nesporným, že konatelia odporcu v I. rade
si nesplnili zákonom im uloženú povinnosť podať návrh na konkurz podľa ust. § 66g ods. 1 zákona o
konkurze a navrhovateľovi tým vznikla škoda v sume 6 638,78 eura s príslušenstvom. Za túto škodu
zodpovedajú podľa ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka s akcentom na uvedené ustanovenie
konatelia spoločnosti odporcu LIVAK PLAST s.r.o. Súd uznesením č.k. 23Cb 19/06 zo dňa 16. 10. 2009
pripustil rozšírenie návrhu na začatie konania tak, že pripustil do konania na strane odporcu (LIVAK

PLAST s.r.o.) Z.. R. J. ako odporcu v 2. rade a A.Z. ako odporcu v 3. rade.

Navrhovateľ dňa 28. 10. 2009 navrhol zmeniť návrh na začatie konania tak, že žiadal zaviazať odporcov
v 1. rade (LIVAK PLAST s.r.o.), v 2. rade (Z.. R. J.) a v 3. rade (A.Z.) na zaplatenie sumy 6 638,78 eura s
úrokom z omeškania vo výške 21 % ročne a zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 1 659,69

eura od 16. 03. 2001 až do zaplatenia, zo sumy 1 659,69 eura od 16. 04. 2001 až do zaplatenia, zo sumy
1659,69euraod16.05.2001aždozaplateniaazosumy1659,69euraod16.06.2001aždozaplatenia,
a to spoločne a nerozdielne s odôvodnením, že z obsahu konkurzného spisu č.k. 8K 1/04, vedeného na
Krajskom súde v Bratislave a z písomných prejavov konateľov spoločnosti LIVAK PLAST s.r.o. Z.. R. J.
ako odporcu v 2. rade a A. T. ako odporcu v 3. rade je nesporným, že sa bránili konkurznému konaniu,

čo potvrdzujú ich odvolania, ako aj ustálenie právneho stavu rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Je teda
nesporné, že odporcovia v 2. a 3. rade si nemienili splniť zákonom im uloženú povinnosť a ani nechceli
konať v súlade s ust. § 66g ods. 1 a 2 zákona o konkurze a vyrovnaní. Súd uznesením č.k. 23Cb 19/06
zo dňa 06. 11. 2009 pripustil navrhovateľom navrhovanú zmenu návrhu na začatie konania.

Nakoľko pobyt odporcu v 2. rade Z.. R. J. nebol súdu známy, súd mu uznesením č.k. 23Cb 19/06 zo
dňa 15. 04. 2010 ustanovil opatrovníka v osobe H. T., súdnej tajomníčky Okresného súdu Bratislava I.

Nakoľko bol odporca v 1. rade (LIVAK PLAST s.r.o.) vymazaný z obchodného registra ku dňu 27.
05. 2010 bez právneho nástupcu, súd uznesením č.k. 23Cb 19/06 zo dňa 21. 10. 2010 konanie voči

odporcovi v 1. rade zastavil z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra. V konaní sa preto stal
odporcom v 1. rade Z.. R. J. a odporcom v 2. rade A.Z..

Nakoľko odporca v 2. rade A.Z. zomrel dňa XX. XX. XXXX, súd uznesením č.k. 23Cb 19/06 zo dňa
15. 12. 2010 konanie prerušil do okamihu zistenia okruhu právnych nástupcov (dedičov) po zomrelom

odporcovi v 2. rade A. T.

Navrhovateľ dňa 12. 04. 2011 navrhol zmeniť návrh na začatie konania tak, že žiadal pripustiť na strane
odporcu ako odporcu v 3. rade H. T. a ako odporcu v 4. rade R. T. ako dedičov zomrelého odporcu v
2. rade A. T. a zároveň žiadal zaviazať odporcov v 1., 2., 3. a 4. rade na zaplatenie sumy 6 638,78 eura

s úrokom z omeškania vo výške 21 % ročne zo sumy 1 659,69 eura od 16. 03. 2001 až do zaplatenia,
zo sumy 1 659,69 eura od 16. 04. 2001 až do zaplatenia, zo sumy 1 659,69 eura od 16. 05. 2001 až do
zaplatenia a zo sumy 1 659,69 eura od 16. 06. 2001 až do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 0,1
% denne zo sumy 1 659,69 eura od 16. 03. 2001 až do zaplatenia, zo sumy 1 659,69 eura od 16. 04.
2001 až do zaplatenia, zo sumy 1 659,69 eura od 16. 05. 2001 až do zaplatenia a zo sumy 1 659,69

eura od 16. 06. 2001 až do zaplatenia, a to spoločne a nerozdielne.

Nakoľkoodpadlaprekážka,prektorúsúdkonanieprerušil(zistenieokruhuprávnychnástupcov/dedičov/
po zomrelom odporcovi v 2. rade A. T., súd v konaní pokračoval nariadením pojednávania dňa 23. 05.
2011. Odporcami boli v konaní súdom ustálení tak, že odporcom v 1. rade bol Z.. R. J., odporcom v

2. rade bola H. T. a odporcom v 3. rade bol R. T. (odporcovia v 2. a 3. rade boli právnymi nástupca
zomrelého pôvodného odporcu v 2. rade A. T.).Na pojednávaní dňa 23. 05. 2011 navrhovateľ uviedol, že popretie pohľadávky správcom konkurznej
podstaty úpadcu spoločnosti LIVAK PLAST s.r.o. je právne irelevantné, pretože predmetná pohľadávka
bola žalovaná na tunajšom súde, pričom sa konalo po zrušení platobného rozkazu odporom, podaným

z iniciatívy zástupcu odporcov p. Bednárika a p. Pokorného. Pri konkurze išlo o konanie podľa zákona
o konkurznom konaní, pričom nebolo povinnosťou navrhovateľa podať incidenčnú žalobu vzhľadom k
tomu, že bolo povinnosťou správcu konkurznej podstaty zabezpečiť postup podľa ust. § 47 zákona č.
5/2005 Z.z. oznámiť túto skutočnosť a incializovať pokračovanie v konaní, čo však správca konkurznej
podstaty neurobil, pričom túto povinnosť si mal splniť preto, aby mohla byť žalovaná pohľadávka

rozhodnutá v konaní pred tunajším súdom, a aby sa následne mohla stať časťou obsahu rozvrhového
uznesenia, čiže exekučným titulom. Tunajší súd bol povinný vo veci konať bez ohľadu na existenciu
dôvodu na prerušenie konania pre konkurz na spoločnosť LIVAK PLAST s.r.o., pričom podľa ust. § 47
zákona č. 5/2005 Z.z. nebol dôvod na prerušenie konania.

Napojednávanídňa23.05.2011zástupcaodporcovv2.a3.radeuviedol,ženávrhnazačatiekonaniaje

zmätočný a právne irelevantný, pretože z neho nevyplýva dôvod nároku navrhovateľa na náhradu škody
voči odporcom. Z uvedeného dôvodu vzniesol námietku premlčania. Na spoločnosť LIVAK PLAST s.r.o.
boli podané dva návrhy na začatie konkurzu. Zmluva o sprostredkovaní bola uzavretá pred konkurzným
konaním, ktoré bolo neskôr zastavené pre nemajetnosť spoločnosti LIVAK PLAST s.r.o., i keď neskôr
bolo Najvyšším súdom SR zrušené a spoločnosť bola opätovne zapísaná do obchodného registra.

Uvedená zmluva o sprostredkovaní sa nikdy nenachádzala v evidencii odporcov, čo potvrdzuje fakt, že
nebola ani založená v konkurzných spisoch. Škoda mala navrhovateľovi vzniknúť niekedy v máji až júni
2003, ale v tomto období už nastala objektívna nemožnosť plnenia, nakoľko predmetná spoločnosť bola
v tom čase zrušená. Navrhovateľ si uplatnil pohľadávku v konkurznom konaní, ale táto bola správcom
konkurznej podstaty popretá, rovnako ako jeho ďalšie pohľadávky, pričom navrhovateľ nevyužil právo

na podanie incidenčnej žaloby. Navrhovateľ nebol veriteľom v konkurznom konaní, preto mu nemohla
vzniknúť škoda. Jeho pohľadávky neboli uspokojené nie z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov,
ale z dôvodu, že boli správcom konkurznej podstaty popreté. Navrhovateľ by mal nárok domáhať sa
náhrady škody, pokiaľ by boli jeho pohľadávky v konkurznom konaní správcom konkurznej podstaty
priznané alebo ak by bol úspešný v incidenčnom konaní proti správcovi konkurznej podstaty alebo

ostatným veriteľom a následne bol uspokojený len čiastočne, čo však nie je tento prípad. Na základe
uvedeného žiadal návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietnuť.

Navrhovateľ dňa 18. 11. 2011 navrhol zmeniť návrh na začatie konania tak, že žiadal zaviazať odporcov
v 1. rade (Z.. R. J.), v 2. rade (H. T.) a v 3. rade (R. T.) na zaplatenie sumy 55 643,19 eura s

úrokom 9,5 % ročne od 17. 09. 2009 do zaplatenia, a to spoločne a nerozdielne s odôvodnením, že
navrhovateľpodalprihláškuvykonateľnejpohľadávkydokonkurznéhokonaniač.k.8K1/2004,vedeného
na Krajskom súde v Bratislave na podklade judikovanej pohľadávky v čase vyhlásenia konkurzu, t.j.
stále právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu č.k. 42Rob/17/04 zo dňa 14. 01. 2004 a
upravil ju podaním zo dňa 22. 07. 2005, pričom celková jej výška bola 1 676 307 Sk, tj. 55 643,19

eura. V zápisnici o prieskumnom pojednávaní zo dňa 12. 03. 2007 správca konkurznej podstaty poprel
vykonateľnú pohľadávku navrhovateľa. Navrhovateľ nepodal incidenčnú žalobu, avšak si uplatnil právo
z tejto pohľadávky na Okresnom súde Bratislava III návrhom na pokračovanie v tomto konaní. V zmysle
vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ si navrhovateľ uplatnil pohľadávku v konkurznom konaní, ktoré ešte
prebieha, je vylúčené kvalifikovať túto ako škodu, pretože ešte môže byť v rámci konkurzu uspokojená.

Totiž uplatnenie a vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi a zároveň jej uplatnenie ako náhrady škody sa
vzájomne vylučujú a podmieňujú a až výsledok uplatnenia pohľadávky môže privodiť vznik škody. Súd
uznesením č.k. 23Cb 19/06 zo dňa 13. 12. 2011 zastavil konanie v časti zaplatenia úroku z omeškania vo
výške21%ročnezosumy6638,78euraazmluvnejpokutyvovýške0,1%dennezosumy1659,69eura
od 16. 03. 2001 až do zaplatenia, zo sumy 1 659,69 eura od 16. 04. 2001 až do zaplatenia, zo sumy 1

659,69 eura od 16. 05. 2001 až do zaplatenia a zo sumy 1 659,69 eura od 16. 06. 2001 až do zaplatenia.
Ďalej súd uznesením č.k. 23Cb 19/06 zo dňa 19. 12. 2011 pripustil navrhovateľom navrhovanú zmenu
návrhu na začatie konania tak, že odporcovia v 1., 2. a v 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi sumu 55 643,19 eura s úrokom 9,5 % ročne od 17. 09. 2009 do zaplatenia.

Na pojednávaní dňa 23. 05. 2011 zástupca odporcov v 2. a 3. rade uviedol, že pohľadávku, ktorú si
navrhovateľ uplatnil, bola v konkurznom konaní správcom konkurznej podstaty popretá a navrhovateľ
nepodal incidenčnú žalobu na zistenie jej pravosti, výšky a poradia, čím prestal byť konkurznýmveriteľom. Preto nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na vznik škody, ktorú údajne mali spôsobiť
odporcovia, resp. ich právny predchodca.

Súd dňa 25. 01. 2012 vyhlásil vo veci samej rozsudok, ktorým návrh navrhovateľa zamietol ako
neodôvodnený.Protitomutorozsudkupodalnavrhovateľodvolaniedňa29.04.2012,nazákladektorého
Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd predmetný rozsudok súdu prvého stupňa zrušil uznesením
č.k. 2Cob 188/2012 zo dňa 30. 10. 2012, z dôvodu, že „súd prvého stupňa zasielal predvolánky na
pojednávanie na adresu sídla spoločnosti navrhovateľa, hoci mu bola známa iná adresa na doručovanie

zásielok určených navrhovateľovi, čím odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom“.

Súd prvého stupňa, súc zviazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa ust. § 226 O.s.p. vytýčil
vo veci nový termín pojednávania na 18. 02. 2013, pričom navrhovateľa v zmysle záverov citovaného
zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu predvolával na toto pojednávanie aj z adresy sídla, aj zo
súkromnej adresy konateľa navrhovateľa, i keď je takéto predvolávanie v rozpore s ust. § 48 ods. 2 O.s.p.

a prípadnou fikciou doručenia v zmysle tohto zákonného ustanovenia. Od navrhovateľa sa predvolanie
na pojednávanie vrátilo ako nedoručené, ale konateľovi navrhovateľa súd doručil predvolanie na toto
pojednávanie dňa 28. 01. 2013. Navrhovateľ sa na toto pojednávanie ospravedlnil z dôvodu kolízie
pojednávaní, takže prvostupňový súd, aby mu neodňal právo konať pred súdom osobne, odročil už
stanovenépojednávaniena18.03.2013aopätovnenaňpredvolávalnavrhovateľaajzadresyjehosídla,

aj zo súkromnej adresy konateľa navrhovateľa. Na toto pojednávanie sa navrhovateľ ospravedlnil zo
zdravotných dôvodov na strane konateľa a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Prvostupňový
súd opätovne odročil termín pojednávania, aby navrhovateľovi neodňal konať pred súdom osobne
na termín 13. 05. 2013, na ktorý opätovne volal navrhovateľa aj z adresy sídla spoločnosti aj zo
súkromnej adresy konateľa navrhovateľa. Na toto pojednávanie sa opätovne navrhovateľ ospravedlnil z

rovnakého dôvodu, teda z dôvodu PN svojho konateľa a požiadal o odročenie pojednávania. Súd preto
pojednávanie odročil na 12. 06. 2013, na ktoré volal navrhovateľa opätovne z adresy sídla spoločnosti
aj zo súkromnej adresy konateľa navrhovateľa.

Na pojednávanie, vytýčené na 12. 06. 2013 sa štatutárny zástupca navrhovateľa ospravedlnil písomne

v deň konania pojednávania tak, že faxom o 08.25 hod. súdu oznámil, že žiada odročiť pojednávanie
z dôvodu PN, pričom potvrdenie o PN súdu predložil. Nakoľko však v danej veci súd už trikrát dával
navrhovateľovi možnosť zúčastniť sa pojednávania a tento ani v jednom prípade sa na stanovený termín
pojednávania nedostavil, pričom ním predkladané potvrdenia o PN podľa názoru súdu a s odvolaním
sa na ust. § 119 ods. 2 a 3 O.s.p. súd takéto ospravedlnenie navrhovateľa považoval za účelové

a vyhodnotil ich ako snahu navrhovateľa o vyhnutie sa súdnemu konaniu a o jeho naťahovanie. Na
základe uvedeného, teda že žiadosť navrhovateľa o odročenie pojednávania, stanoveného na 12. 06.
2013 nespĺňala náležitosti v zmysle ust. § 119 ods. 3 O.s.p. súd na tomto pojednávaní pojednával v
neprítomnosti navrhovateľa podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Na pojednávaní konanom dňa 12. 06. 2013 súd vo veci vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania
podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p.
Nakoľko navrhovateľ v intervale od doručenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu (17. 12. 2012) a
vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa o skončení dokazovania (12. 06. 2013) súdu ani nepredložil,
ani neoznámil žiaden iný dôkaz než, ktoré predložil v konaní súdu prvého stupňa do vyhlásenia

zrušeného rozsudku odvolacieho súdu (teda do 25. 01. 2012) a opatrovníčka odporcu v 1. rade ani
zástupca odporcov v 2. a 3. Rade nemali po doručení zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania, súd prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z
dôkazov vykonaných do vyhlásenia jeho rozsudku zo dňa 25. 01. 2012.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa navrhovateľa, zástupcu odporcov v 2. a
3. rade, pričom v ďalšom konaní po zrušení jeho rozsudku žiadne nové dôkazy nevykonával, pretože
účastníci konania ani zástupca odporcov v 2. a 3. rade nepredložili ani neoznačili súdu ďalšie dôkazy v
zmysle ust. § 120 ods. 1 a 4 O.s.p., a ďalej listinnými dôkazmi, a to: sprostredkovateľskou zmluvou č.
293/1998 zo dňa 15. 12. 1998, špecifikáciou výrobkov, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 12.

2003, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12. 08. 2003, spismi Krajského súdu v Bratislave č.k.
4K 127/2000 a č.k. 8K 1/2004, výpisom z obchodného registra spoločností navrhovateľa a pôvodného
odporcu, ako aj inými listinami, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním
týchto dôkazov.Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 prvá a druhá veta Obch. Z.právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľaust.§2ods.2písm.a/Obch.Z.podnikateľompodľatohtozákonajeosobazapísanávobchodnom
registri.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak
pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľaust.§269ods.1Obch.Z.ustanoveniaupravujúcevhlaveIItejtočastizákonajednotlivétypyzmlúv
sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené
v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch

ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby
sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

Podľa ust. § 642 Obch. Z. zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať
činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a

záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa ust. § 643 Obch. Z. sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi
okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný
oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie tejto

zmluvy.

Podľa ust. § 644 Obch. Z. sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá
je predmetom sprostredkovania.

Podľa ust. § 645 Obch. Z. ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre
záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi
nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

Podľa ust. § 647 ods. 1 veta druhá Obch. Z. sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak

zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako
sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva.

Podľa ust. § 650 Obch. Z. zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetom
sprostredkovania, nie je uzavretá v čase určenom v zmluve o sprostredkovaní. Ak nie je tento čas takto

určený, môže ktorákoľvek strana zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové
vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. § 526 ods. 1 veta prvá OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného

odkladu oznámiť dlžníkovi.

Podľa ust. § 529 ods. 1 OZ námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia,
mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.Podľa ust. § 373 Obch. Z. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobom druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami

vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa ust. § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku
osôb, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 438 ods.1 OZ ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení.

Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok

uvedených v § 205a.

Medzi navrhovateľom ako postupníkom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 12.
2003 a pôvodným odporcom (LIVAK PLAST s.r.o.) existoval obchodno-záväzkový vzťah titulom platne
uzavretej sprostredkovateľskej zmluvy č. 293/1998 zo dňa 15. 12. 1998. Nakoľko sa navrhovateľ

domáhal od odporcov náhrady škody, ktorú mali odporcovia zaviniť nesplnením si povinností podľa
zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda ju mali zaviniť porušením právnej povinnosti podľa ust.
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na právny vzťah účastníkov konania sa vzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd mal z vykonaných listinných dôkazov v konaní za preukázané, že živnostník Ing. Ján Sarkocy -
VENUS, IČO: 14 021 129 uzavrel so spoločnosťou LIVAK PLAST s.r.o. sprostredkovateľskú zmluvu č.
293/1998 dňa 15. 12. 1998. Dňa 18. 12. 2003 živnostník Ing. Ján Sarkocy - VENUS, IČO: 14 021 129
ako postupca postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky navrhovateľovi ako postupníkovi pohľadávku
voči pôvodnému odporcovi (LIVAK PLAST s.r.o.) v celkovej sume 1 800 000,- Sk s príslušenstvom.

O tejto skutočnosti informoval živnostník Ing. Ján Sarkocy - VENUS, IČO: 14 021 129 ako postupca
pôvodného odporcu (LIVAK PLAST s.r.o.) písomne formou doporučenej listovej zásielky dňa 18. 12.
2003. Odporca v 1. rade a právny predchodca odporcov v 2. a 3. rade (pôvodný odporca v 2. rade A.
T.) boli jedinými konateľmi pôvodného odporcu (spoločnosti LIVAK PLAST s.r.o.) od 021. 03. 2006 až
do výmazu tejto spoločnosti z obchodného registra (dňa 27. 05. 2010). Na majetok pôvodného odporcu

(spoločnosti LIVAK PLAST s.r.o.) bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8K 1/2004 zo dňa 07.
12. 2004 vyhlásený konkurz. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4K 127/2000 zo dňa 08. 08.
2000 bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok pôvodného odporcu (spoločnosti LIVAK
PLAST s.r.o.) pre nemajetnosť.

Nakoľko sa navrhovateľ domáhal od odporcov v 1., 2. a 3. rade nároku na náhradu škody, bol v zmysle
zaužívanej rozhodcovskej činnosti slovenských súdov povinný preukázať všetky nasledovné zložky
náhrady škody:
1.) vznik škody,
2.) výška škody,

3.) zavinenie odporcu v 1. rade a pôvodného odporcu v 2. rade (A. T.),
4.) príčinná súvislosť medzi vznikom škody a jej zavinením odporcom v 1. rade a pôvodným odporcom
v 2. rade (A. T.).1.) Vznik škody - navrhovateľova pohľadávka vznikla s uzatvorenej sprostredkovateľskej zmouvy č.
293/1998 zo dňa 15. 12. 1998, pričom ju nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 12.
2003 od sprostedkovateľa Ing. Jána Sarkocyho - VENUS, IČO: 14 021 129, ktorý svoju pohľadávku

postúpil uvednou zmluvou o postúpení pohľadávky na navrhovateľa, ktorý sa dostal do pozície
veeriteľa voči pôvodnému odporcovi (LIVAK PLAST s.r.o.). Predmetom uvedenej sprostredkovateľskej
zmluvy bola činnosť sprostredkovateľa (Ing. Jána Sarkocyho - VENUS) sprostredkovanie a marketing
predaja PE výrobkov spoločnosti LIVAK PLAST s.r.o. tretím osobám. Navrhovateľ tvrdil, že ako právny
zástupca pôvodnej zmluvnej strany uvedenej sprostredkovateľskej zmluvy (Ing. Jána Sarkocyho -

VENUS) nadobudol voči pôvodnému odporcovi (LIVAK PLAST s.r.o.) pohľadávku predstavujúcu cenu
za sprostredkovateľskú činnosť. Navrhovateľ však v zmysle ust. § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. nepreukázal
súdu žiadnym hodnoverným dôkazom, že si pôvodná zmluvná strana uvedenej sprostredkovateľskej
zmluvy (Ing. Ján Sarkocy - VENUS) svoju zmluvnú povinnosť (sprostredkovanie a marketing predaja
PE výrobkov spoločnosti LIVAK PLAST s.r.o. tretím osobám) splnila, a teda že mu splnením uvedenej
zmluvnej povinnosti vznikol nárok na splnenie si zmluvnej povinnosti druhej zmluvnej strany (spoločnosti

LIVAK PLAST s.r.o.), ktorá mala spočívať v zaplatení ceny za uvedenú zmluvnú povinnosť. Na základe
uvedeného súd nemal v konaní preukázané, že navrhovateľovi vznikla z uvedenej sprostredkovateľskej
zmluvy pohľadávka, zaplatením ktorej sa titulom náhrady škody domáhal od odporcov.

2.) výška škody - nakoľko navrhovateľ nepreukázal, ako už bolo vyššie uvedené vznik škody,

nepreukázal ani žiadnym hodnoverným dôkazom zmysle ust. § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. ani výšku škody.
Navrhovateľ si v návrhu na začatie konania uplatnil výšku pohľadávky 200 000,- Sk (= 6 638,78 eura)
s príslušenstvom a zmluvnou pokutou a počas konania upravil výšku uplatnenej pohľadávky na sumu
55 643,19 eura s príslušenstvom a bez zmluvnej pokuty, pričom výšku takto uplatnenej žalovanej
pohľadávky ani v jednom prípade nepreukázal, resp. nepreukázal spôsob výpočtu výšok žalovanej

pohľadávky. Na základe uvedeného súd nemal v konaní preukázané, že navrhovateľovi vznikla z
uvedenej sprostredkovateľskej zmluvy pohľadávka, zaplatením ktorej sa titulom náhrady škody domáhal
od odporcov.

3.) zavinenie odporcu v 1. rade a pôvodného odporcu v 2. rade (A. T.) - navrhovateľ uvádzal, že
odporca v 1. rade a pôvodný odporca v 2. rade (A. T.) „spôsobili navrhovateľovi škodu tým, že si
nesplnili povinnosť podať návrh na konkurz“. Žalovaná pohľadávka, ktorú si navrhovateľ v tomto konaní
uplatnil, bola v konkurznom konaní správcom konkurznej podstaty popretá a navrhovateľ nepodal
incidenčnú žalobu na zistenie jej pravosti, výšky a poradia, čím prestal byť konkurzným veriteľom.

Preto neboli splnené hmotnoprávne podmienky na zavinenie odporcu v 1. rade a pôvodného odporcu
v 2. rade (A. T.) ako štatutárnych zástupcov úpadcu (spoločnosti LIVAK PLAST s.r.o.), pretože títo
neporušili v tom čase platné ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii ( 7/2005 Z.z.). Ak teda
v prebiehajúcom konkurznom konaní na majetok pôvodného odporcu (spoločnosti LIVAK PLAST s.r.o.)
nebolapohľadávka(ktorúsiuplatnilvtomtokonaní)navrhovateľavyriešená,zodpovedázatonazáklade

vyššie uvedeného navrhovateľ a nie odporca v 1. rade a pôvodný odporca v 2. rade (A. T.) ako štatutárny
zástupcovia pôvodného odporcu (spoločnosti LIVAK PLAST s.r.o.).

4.) príčinná súvislosť medzi vznikom škody a jej zavinením odporcom v 1. rade a pôvodným odporcom
v 2. rade (A. T.) - tzv. kauzálny nexus. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal v zmysle ust. § 120 odds. 1 a

4 O.s.p. ani vznik škody, ani zavinenie odporcu v 1. rade a pôvodného odporcu v 2. rade (A. T.), takže
nemohol preukázať ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a zavinením škodcov (odporcu v 1. rade
a pôvodného odporcu v 2. rade (A. T.).

Z uvedených úvah vyplýva záver, že odporca v 1. rade a pôvodný odporca v 2. rade (A. T.) nezapríčinili

škodu, náhradu ktorej sa od nich navrhovateľ v tomto konaní domáhal. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol teda súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku a navrhovateľov nárok jako neodôvodnený zamietol, nakoľko tento nepreukázal podľa
ust. § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. žiadnu z vyššie uvedených zložiek nároku na náhradu škody. O námietke
premlčania, ktorú si uplatnil zástupca odporcov v 2. a 3. rade, súd nerozhodoval vzhľadom k tomu, že

akékoľvek rozhodnutie súdu o tejto námietke nemohlo mať žiaden vplyv na rozhodnutie súdu vo veci
samej, a to s ohľadom na samotné dôvody tohoto rozsudku.Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý vo veci mal plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporcom v 1., 2. a 3. rade sice na základe princípu úspechu účastníka v konaní podľa ust. § 142 ods. 1

O.s.p. Vzniklo právo na náhradu trov konania, nakoľko im však v konaní žiadne trovy konania nevznikli,
súd im náhradu trov konania nepriznal.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Keďže bol navrhovateľ neúspešným účastníkom konania, súd podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. Nepriznal
štátu náhradu trov konania od navrhovateľa, ktoré platil, pretože navrhovateľ bol oslobodený od súdnych
poplatkov uznesením tunajšieho súdu č.k. 23Cb 19/06 zo dňa 30. 07. 2008.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.