Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. apríl 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/107/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200784
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200784.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a

členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ W. K.,
G. XXX/X, E., právne zastúpený advokátom: JUDr. Pavol Sabol, Malý trh 2/A, Bratislava, 2/ Q. K., Z.
XXXX/XX, E., právne zastúpená advokátkou: Mgr. Alexandra Rapiová, Dunajská 25, Bratislava proti
žalovanému: Obvodný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava,
za účasti: 1/ R.. V. K., bytom O. XX, Z., 2/ R.. F. K., bytom O. XX, Z., 3/ V. Y., N. XX, Z., 4/ K. Y., N. XX,
Z. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2012/1125-DLD zo dňa 13.2.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č.

A-2012/1125-DLD zo dňa 13.2.2012 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) OSP a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcom66,-€,titulomnáhradysúdnehopoplatku(spoločneanerozdielne)
a na účet právneho zástupcu žalobcu v 1. rade JUDr. Pavla Sabola 307,22 €, titulom náhrady trov
právneho zastúpenia a žalobkyni v 2. rade na účet právnej zástupkyne Mgr. Alexandry Rapiovej 307,22
€, titulom náhrady trov právneho zastúpenia, všetko do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 24.4.2012 domáhali preskúmania
zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. A-2012/1125-DLD zo dňa 13.2.2012, ktorým
žalovaný zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie príslušného stavebného úradu obce Chorvátsky

Grob č. ÚK-ASP-2011-1697-IK-4-PH1 zo dňa 29.7.2011 tak, že vo výroku rozhodnutia upresnil zákonné
ustanovenia, podľa ktorých stavebný úrad rozhodol, opravil vymedzenie predmetu konania a to tak, že
v celom rozsahu nahradil časť výroku.

Žalobcovia žiadajú, aby súd predmetné rozhodnutie zrušil z dôvodu, že je nezákonné, nakoľko žalovaný
svojím postupom v odvolacom konaní vedenom pred žalovaným pod č.

A-2012/1125-DLD odňal žalobcom možnosť konať pred správnym orgánom, pretože žalovaný nekonal
so splnomocneným zástupcom žalobcov. Žalobcovia mali v konaní splnomocnenú zástupkyňu Mgr.
Alexandru Rapiovú, advokátku, pričom jej splnomocnenie na zastupovanie preukázali písomným

plnomocenstvom predloženým stavebnému úradu obce Chorvátsky Grob. Žalobcovia v žalobe tvrdia,
že žalovaný v odvolacom konaní žiadnu z písomností určenú žalobcom ako účastníkom konania
nedoručoval splnomocnenej zástupkyni. Žalovaný tak nekonal s právnou zástupkyňou žalobcov a odňal
tak žalobcom možnosť konať pred správnym orgánom. V tejto súvislosti žalobcovia poukazujú na túskutočnosť, že žalovaný ani samotné napadnuté rozhodnutie nedoručil a teda neoznámil splnomocnenej
zástupkyni žalobcov.

Ďalej žalobcovia v žalobe tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože výrok napadnutého

rozhodnutia po formálnej ani po materiálnej stránke nezodpovedá ust. § 59 ods. 2 správneho
poriadku a napadnutým rozhodnutím a nezákonným postupom žalovaného, ktorý vydaniu napadnutého
rozhodnutia predchádzal, bola žalobcom odňatá možnosť odvolať sa, to znamená bola podľa názoru
žalobcov porušená zásada dvojinštančnosti správneho konania.

Žalobcovia ďalej v žalobe tvrdia, že zmenenie odvolaním napadnutého rozhodnutia na základe
skutočností zistených až v odvolacom konaní, je v rozpore so zásadou dvojinštančnosti konania.

Podľa názoru žalobcov, ak právny predpis pripúšťa proti rozhodnutiu správneho orgánu odvolanie,
na jeho preskúmanie má účastník právny nárok a odvolací orgán ho musí vybaviť a rozhodnúť
o ňom. Pri realizácii práva účastníka na preskúmanie rozhodnutia uplatňuje odvolací orgán svoje
reformačné, kasačné alebo potvrdzovacie oprávnenia. Až vydaním rozhodnutia odvolacieho orgánu sa
končí odvolanie a odvolanie je vybavené. Tento stav podľa názoru žalobcov môže nastať len vtedy, ak

odvolací orgán rozhodne niektorým zo spôsobov uvedeným v ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku.

V danom prípade prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu obce Chorvátsky Grob zo dňa 29.7.2011
nespĺňalo náležitosti správneho rozhodnutia vyžadované v § 47 ods. 2 správneho poriadku, pretože
nebol z neho zrejmý predmet konania a neobsahovalo ani uvedenie ustanovení právnych predpisov,
podľa ktorých prvostupňový stavebný úrad rozhodol. Napadnutým uznesením vo výroku 1 tak žalovaný

nevykonal zmenu rozhodnutia, ale fakticky odstránil nedostatky, neurčitosti a medzery vo výrokovej
časti prvostupňového rozhodnutia. Jednoznačne to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
kde na strane 4 napadnutého rozhodnutia, žalovaný uvádza, že zmena výrokovej časti napadnutého
rozhodnutia bola uskutočnená na podklade spisového materiálu a jeho doplnenia v rámci odvolacieho
konania a spočívala v oprave a v spresnení tých ustanovení právnych predpisov, podľa ktorých stavebný

úrad rozhodol.

Žalobcovia majú za to, že žalovaný sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia neobmedzil len
na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia, ale nahradil prvostupňové konanie, keď na základe
skutočností a podkladov odstránených až v odvolacom konaní, žalovaný rozhodol o novej veci, ktorá
nebola predmetom prvostupňového konania. Žalovaný tak v odvolacom konaní nepreskúmaval len

prvostupňové rozhodnutie, ale napadnutým rozhodnutím nanovo rozhodol o inej veci. Žalovaný tak pri
vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval nezákonne a prekročil svoju právomoc a takýto postup
žalovaného je nezákonný a porušuje zásadu dvojinštančnosti správneho konania. Týmto nezákonným
postupom žalovaný odňal žalobcom možnosť vyjadriť sa k veci a tiež možnosť odvolať sa, t.j. možnosť
podať riadny opravný prostriedok.

Žalobcovia ďalej v žalobe tvrdia, že pokiaľ zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho orgánu nahradzuje
prvostupňové rozhodnutie, tak zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho orgánu sa nemôže stať
neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia.

Žalobcovia ďalej rozhodnutiu žalovaného vyčítajú, že ním vykonaná zmena prvostupňového rozhodnutia
je po formálnej stránke nesprávna a žalovaným použitá nesprávna technika zmeny výrokovej časti

prvostupňového rozhodnutia, robí výrok napadnutého rozhodnutia neprehľadným a neurčitým, a preto
aj nepreskúmateľným. Žalobcovia ďalej napadnutému rozhodnutiu vyčítajú, že postupom žalovaného,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, boli porušené viaceré zásady správneho konania
a to najmä zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania, zakotvená v ust. § 3 správneho poriadku.

Žalobcovia považujú preskúmavané rozhodnutie za nezákonné aj z dôvodu, že žalovaný sa nezaoberal

v napadnutom rozhodnutí s námietkami žalobcov. Ďalej namietajú, že upovedomením účastníkov
konania o možnosti nahliadnuť do spisového materiálu a podať vyjadrenie pre vydanie rozhodnutia,ktoré mal žalovaný voči žalobcom urobiť písomnosťou zo dňa 23.1.2012, nemohlo dôjsť k náprave
nezákonného postupu stavebného úradu v prvostupňovom konaní, ktorým sa žalobcom odňala možnosť
zúčastniť sa na konaní a takýto záver žalovaného nemá oporu v žiadnom ustanovení správneho

poriadku. Pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že stavebný úrad sa takéhoto nesprávneho postupu dopustil,
išlo by bezpochyby o dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu a žalovaný
ho mal zrušiť. V tejto súvislosti žalobcovia opätovne poukazujú na skutočnosť, že písomnosť zo
dňa 23.1.2012 žalovaný nedoručoval splnomocnenej zástupkyni žalobcov a nekonal tak s právnou
zástupkyňou žalobcov, čím odňal žalobcom možnosť konať pred správnym orgánom. Žalobcovia ďalej

v žalobe tvrdia, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu namietali, že
prvostupňové rozhodnutie je nezrozumiteľné, nedostatočne odôvodnené, a preto aj nepreskúmateľné.
Týmito námietkami sa však žalovaný správny orgán náležitým spôsobom nevyrovnal.

Ďalej žalobcovia v žalobe tvrdia, že napadnuté rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď žalovaný nesprávne posúdil otázku, že umiestnenie stavby v odstupe 0,1 m
od spoločnej hranice pozemku, parcelné číslo XXXX/XX v spoluvlastníctve žalobcov a pozemku

stavebníkov tak, ako ho povolil žalovaný v napadnutom rozhodnutí, nie je v rozpore so stavebným
zákonom a neodporuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu. Žalovaný podľa názoru
žalobcov nesprávne posúdil splnenie zákonnej podmienky zabezpečenia prístupu na stavenisko
stavebníkov v rozsahu potrebnom pre uskutočnenie stavby, ktorá splnená nie je. Uskutočnenie
stavebných prác na stavbe umiestnenej len 0,1 m od spoločnej hranice pozemkov si nevyhnutne

vyžaduje zriadenie staveniska na pozemku parcelné č. XXXX/XX v spoluvlastníctve žalobcov a vstup
osôb uskutočňujúcich stavebné práce na stavbe na pozemok parcelné číslo XXXX/XX v spoluvlastníctve
žalobcov, čo by bolo v rozpore s ustanoveniami osobitných predpisov, najmä Občianskeho zákonníka
upravujúcich obsah vlastníckeho práva a porušovalo by práva a oprávnenia vyplývajúce žalobcom zo
spoluvlastníctva pozemku parcelné číslo XXXX/XX, pretože žalobcovia na takéto zriadenie staveniska

naichpozemkuaninauskutočňovaniestavebnýchprácnastavberodinnéhodomustavebníkovneudelili
žiadne právo ani súhlas. Žalovaný tak dospel k nesprávnemu správnemu záveru, že takáto podmienka je
zrejme splnená, pretože v prípade, ak si dokončenie stavby vyžiada vstup na cudzí pozemok, podmienky
budú predmetom riešenia v samostatnom konaní začatom na základe žiadosti stavebníkov. Na základe
vyššie uvedených skutočností žalobcovia žiadajú, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie

žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil 15.6.2012 uviedol, že žalovaný zastáva názor, že
žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, žalovaný
podrobne a v celom rozsahu preskúmal odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie tak po

procesno-právnej ako aj po hmotno-právnej stránke, zistené nedostatky odstránil zmenou výrokovej
časti napadnutého prvostupňového rozhodnutia v intenciách ustanovenia § 59 ods. 1 správneho
poriadku, nakoľko nešlo o také pochybenia, ktoré by odôvodňovali potrebu zrušenia rozhodnutia
a opätovného prejednania veci, žalovaný zároveň v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu žalobou
napadnutého druhostupňového rozhodnutia, v dostatočnom rozsahu zabezpečil procesné práva a

povinnosti účastníkov konania, čo platí aj pre postup stavebného úradu pri prejednaní veci. K priebehu
konania a postupu správnych orgánov ako aj k dôvodom zmeny prvostupňového rozhodnutia sa
žalovaný podrobne vyjadril v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia, v ktorom zároveň podrobne
rozviedol správnu úvahu, ktorou sa riadil pri vydávaní svojho rozhodnutia a vysporiadal sa s
námietkami uvedenými v odvolaní žalobcov. Zmenou prvostupňového rozhodnutia sa žalobcom

neodňala možnosť sa odvolať a nebola porušená zásada dvojinštančnosti. Zmena prvostupňového
rozhodnutia nepresiahla rámec predmetu konania prejednávaného stavebným úradom, nakoľko
táto zmena odstraňovala nedostatok rozhodnutia spočívajúceho v nesprávnom správnom posúdení
prejednávanej veci. Predmet konania a jeho rozsah zostali zachované, bez pochybnosti bola predmetom
konania zmena rozostavanej stavby v podobe rozšírenia garáže povoľovaná v režime dodatočnej

legalizácie. Nešlo o nahradenie prvostupňového rozhodnutia, ale o jeho zmenu za účelom odstránenia
pochybení zo strany stavebného úradu. Žalovaný tvrdí, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, žežalovaným odňal možnosť zúčastniť sa na konaní. Žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia
riadne upovedomil účastníkov konania o možnosti oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a
podať vo veci vyjadrenie. Žalobcovia danú procesnú možnosť nevyužili. Žalovaný navrhuje, aby Krajský

súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 3.7.2012 č.k. 1S 107/2012-41 Krajský súd v Bratislave pribral do
konania účastníkov správneho konania: R.. V. K., R.. F. K., obaja bytom O. XX, Z. a V. Y. a K. Y., obaja
bytom N. XX, Z. podľa ust. § 250 ods. 1 OSP.

Pribratý účastník R.. V. K. na pojednávaní dňa 11.4.2013 uviedol, že podľa jeho názoru je garáž aj dom
umiestnený v súlade s územným plánom ako aj v súlade so stavebným povolením. Nie je pravdou, že

stavbazasahujenapozemokžalobcov,jepravdou,žemomentálnebolooplotenieplotutrochuposunuté,
ale ide o dočasný stav, ktorý súvisel s realizáciou stavby. Čo sa týka samotnej stavby garáže, táto bola
realizovaná v súlade so stavebným povolením a po predchádzajúcom súhlase susedov (žalobcov), keď
podľa predbežných dohovorov si mali garáž na pozemku postaviť aj oni a konečná verzia mala byť taká,
že by sa obe garáže dotýkali. Pribratá účastníčka R.. F. K. sa stotožnila s vyjadrením svojho manžela.

Zostávajúci pribratí účastníci V. a K. Y. sa k žalobe nevyjadrili a nezúčastnili sa ani súdneho
pojednávania.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba je

dôvodná.

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom
SR, teda najmä s hmotnými a administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244

ods. 1 súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť
správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú
zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať
úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý ako

príslušný odvolací orgán rozhodujúc o odvolaniach Q. K. a W. K., podaných proti rozhodnutiu obce
Chorvátsky Grob č. UKaSP-2011-1697-IK-4-PH1 zo dňa 29.7.2011 zmenil odvolaním menovaných
účastníkov konania napadnuté rozhodnutie príslušného stavebného úradu obce Chorvátsky Grob č.
UKaSP-2011-1697-IK-4-PH1 zo dňa 29.7.2011.

Podľa ust. § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ust. § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými a administratívnymi predpismi. V
intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho

orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych
noriem, ktorou sa realizuje právomoc stanovená zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny
orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním
rozhodnutia.

V predmetnej veci je spornou namietaná otázka doručenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.2.2012,

právnej zástupkyni žalobcov. Krajský súd sa preto primárne zaoberal otázkou, či predmetné rozhodnutie
ako aj jemu predchádzajúce zásielky doručované v správnom konaní preberala oprávnená osoba.

Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona o správnom konaní, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia sa doručujú
dovlastnýchrúkadresátovialeboosobe,ktorásapreukážejehosplnomocnenímnapreberaniezásielok.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že v správnom konaní sa podľa tohto ustanovenia dôležité
písomnosti najmä rozhodnutia doručujú do vlastných rúk adresátovi, resp. osobe, ktorá sa preukáže jeho

splnomocnením na preberanie zásielok. Ak by písomnosť doručovanú do vlastných rúk, prevzala iná
osoba než osoba uvedená v § 24 ods. 1, písomnosť by bolo potrebné považovať z právneho hľadiska
za nedoručenú.

Z obsahu administratívneho spisu mal súd nepochybne za preukázané, že v prvostupňovom správnom
konaní splnomocnením zo dňa 21.9.2011 žalobkyňa Q. K., splnomocnila na zastupovanie vo veci

stavebného konania o dodatočné povolenie nepovolenej stavby Mgr. Alexandru Rapiovú, advokátku.

Ako je nesporné z obsahu administratívneho spisu prvostupňový správny orgán konal s ustanovenou
právnou zástupkyňou žalobkyne. Po podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa
23.9.2011 bol spis postúpený na Krajský stavebný úrad v Bratislave. Ako vyplynulo z obsahu
druhostupňového správneho orgánu tento v konaní splnomocnenie pre právnu zástupkyňu Mgr.

Alexandru Rapiovú ignoroval a všetky zásielky - (upovedomenie o možnosti nahliadnuť do
spisového materiálu zo dňa 23.1.2012, rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 28.12.2011 vrátane
druhostupňového rozhodnutia) už právnej zástupkyni nedoručoval.

Keďže doručenie vyvoláva právne následky vo vzťahu k adresátovi písomnosti (rozhodnutia), napríklad
plynutie lehôt, je dôležité skúmať, či došlo k ich riadnemu doručeniu. Riadne doručenie je také, ktoré je

v súlade s ustanoveniami správneho poriadku.

V preskúmavanej veci je zrejmé, že druhostupňový správny orgán riadne nedoručil druhostupňové
rozhodnutie adresátovi písomnosti prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne. Toto súd
považoval za procesné pochybenie žalovaného.

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konaní správneho orgánu
bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Z dôvodu procesného pochybenia žalovaného a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd
postupoval podľa vyššie citovaného ustanovenia a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešný žalovaný
je povinný nahradiť žalobcom trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu vo
výške 66,- € a z trov právneho zastúpenia vo výške 307,22 € za 3 úkony právnej pomoci - prevzatie

a príprava zastúpenia, písomné podanie žaloby, porada a rokovanie s klientom týkajúca sa uznesenia
Krajského súdu v Bratislave o pribratí ďalších účastníkov do konania. Spolu trovy právneho zastúpenia
predstavujú sumu 307,22 € (každému zo žalobcov). Pribratým účastníkom trovy konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.