Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Soňa Langová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4S/85/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200846
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200846.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu

JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobkyne: G. X., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. XX, XXX XX U., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitalská 8, 812
67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2012/01986-NSVOPPK/JH zo
dňa 16.2.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 4.5.2012 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného

č. AA/2012/01986-NSVOPPK/JH zo dňa 16.2.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a
potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. B5/2011/30800/2/SUL zo
dňa 14.10.2011, ktorým nevyhovel žiadosti žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú
asistenciu. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že je zdravotne ťažko postihnutá, miera jej funkčnej poruchy
je 80%. Bez pomoci inej osoby nie je schopná si privolať lekára, vykonať základné životné úkony,
prípadne opustiť byt. Bez pomoci inej fyzickej osoby by sa ocitla v ohrození zdravia a života. Žalobkyňa
obýva garsónku spolu s pánom J., ktorý nemá okrem vlastného morálneho cítenia inú povinnosť na

poskytovanie pomoci. Zo strany žalovaného jej nebola poskytnutá žiadna pomoc na zabezpečenie
nevyhnutných úkonov. Jej spolubývajúci trpí vážnym ochorením srdca a 80% slepotou. Uviedla,
že v komplexnom posudku vypracovanom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo
dňa 11. 10. 2011 sa uvádza, že jej miera funkčnej poruchy predstavuje 80 % podľa prílohy číslo 3,
časť V, bod 1, písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon č. 447/2008 Z.z., resp. zákon o peňažných príspevkoch), a preto sa podľa § 2 ods. 3

zákona považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V posudku sa ďalej uvádza,
že má sťaženú pohybovú schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných
funkcií, pohybuje sa na mechanickom vozíku, nie je schopná prepravovať sa v prostriedkoch verejnej
hromadnej dopravy osôb a je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ktorú
využíva minimálne, v dôsledku čoho sa kompenzácia nenavrhuje. Má čiastočne narušenú schopnosť
komunikácie v dôsledku poškodenia telesných funkcií ale má sprístupnené informácie a kompenzácia
sa nenavrhuje. Žalobkyni nevznikajú zvýšené výdavky na diétne stravovanie, pretože ochorenie nie

je zaradené do skupiny chorôb a porúch podľa prílohy číslo V k zákonu číslo 447/2008 Z.z., vznikajú
zvýšené výdavky súvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia podľa prílohy
číslo 7, a je odkázaná na používanie hygienických pomôcok v dôsledku inkontinencie a používanie
technicky náročné pomôcky - mechanického vozíka. Má obmedzenú schopnosť zabezpečiť si úkonysebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť a obmedzenú schopnosť pri realizácii základných
sociálnych aktivít, stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V, podľa osobitného predpisu
a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, pričom tohto času jej pomáha známy, kompenzácia sa

nenavrhuje. Žalobkyňa je z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia odkázaná na sprievodcu. Sociálne
dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa navrhujú kompenzovať formou peňažného príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne,
obuvi a bytového zariadenia. Z lekárskeho posudku vyplynulo, že žalobkyňa žije so známym pánom
J., poberá starobný dôchodok. Je v sledovaní odborných lekárov po náhlej cievnej mozgovej príhode s

epilepsiou a rozvojom imobilizačného syndrómu pre ťažkosti so žalúdkom a inkontinenciou. Pohybuje
sa na mechanickom vozíku a nie je schopná prepravy vozidlami verejnej hromadnej dopravy. Podľa §
36 ods. 2 zákona číslo 447/2008 Z.z. možno poskytnúť peňažný príspevok na prepravu fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá na svoje pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity
alebo občianske aktivity využíva prepravu zabezpečovanú osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie
prepravy, obcou alebo registrovaným subjektom podľa osobitného predpisu. Žalobkyňa bola dňa 19. 9.

2001 vyzvaná na osobný pohovor, pričom na výzvu reagoval pán Š. J. písomne. Uviedol, že menovaná
nie je mobilná a nie je schopná realizovať osobný pohovor. Pri zisťovaní v domácnosti žalobkyne dňa
6. 10. 2011 bolo zistené, že žalobkyňa individuálnu prepravu využíva minimálne, nemá pracovné a
vzdelávacie aktivity a aktivity uvedené pri osobnom pohovore sú limitované jej zdravotným stavom. Z
uvedeného dôvodu jej nebol navrhnutý peňažný príspevok na prepravu. V posudku bolo ďalej uvedené,

že peňažný príspevok na osobnú asistenciu podľa § 22 ods. 2 možno poskytovať najskôr od 6. roku
veku do dovŕšenia 65. roku veku fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Po dovŕšení 65. roku
veku možno tento príspevok poskytovať len ak bol fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím
tento príspevok poskytovaný pred dovŕšením 65 rokov. Žalobkyňa dňa 25. 4. 2011 dovŕšila vek 65 rokov
a pred dovŕšením jej nebol poskytovaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Z uvedeného dôvodu

jej nebolo možné peňažný príspevok na osobnú asistenciu poskytnúť. Riešením súčasnej situácie
môže byť poskytovanie sociálnej služby, ktorú zabezpečuje obec, právnická osoba alebo neverejný
poskytovateľ sociálnej služby. Žalobkyni bol podľa § 57 ods. 3 zákona vydaný preukaz občana s ťažkým
zdravotným postihnutím so sprievodcom. Žalobkyňa poukázala na vypracované posudky z ktorých je
zrejmé, že je odkázaná na individuálnu prepravu, že má narušenú schopnosť komunikácie a v oblasti

sebaobsluhy je odkázaná na pomoc inej osoby. Zdôraznila, že nemá žiadnu príbuznú osobu, ktorá by
mala povinnosť poskytnúť jej nevyhnutnú pomoc. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v odvolaní voči vydaným
rozhodnutiam žiadala, aby odvolací orgán tieto posúdil vo vzťahu k medzinárodným dohovorom, ktorými
je Slovenská republika viazaná. Žalovaný sa s námietkami nevysporiadal. Napadnutým rozhodnutím
žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým nebolo žalobkyni vyhovené vo veci žiadosti o

poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Uviedol, že je odkázaná na pomoc inej osoby
pri stravovaní, vyprázdňovaní, osobnej hygiene a celkovom kúpeli, obliekaní, vyzliekaní, zmene polohy a
státí, pohybe po rovine a po schodoch, orientácií a dodržiavaní liečebného režimu. Žiadne kompenzácie
jej však nepriznal. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že jej poskytoval pomoc a informácie
a zároveň, že si mala zabezpečiť advokáta, pričom platí nevyvrátiteľná domnienka, že každý právny

predpis je dňom jeho zverejnenia v Zbierke zákonov známy každému. Uviedol, že jej boli poskytované
informácie v predchádzajúcich konaniach vo veciach peňažných príspevkov. Uvedené nesvedčí o tom,
že jej prvostupňový orgán poskytoval potrebnú pomoc a poučenia ale je priznaním, že o uvedené
kompenzácie už opakovane žiadala a tieto jej neboli priznané. Následne správne orgány tvrdia, že
príspevok na osobnú asistenciu jej nemôžu poskytnúť, lebo dovŕšila vek 65 rokov a pred jeho dovŕšením

kompenzácie nepoberala. Žalobkyňa poukázala na § 7 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách,
článok6ods.5,článok47ods.2Ústavyslovenskejrepubliky,článok13bod1,článok15bod3Európskej
sociálnej charty. Uviedla, že vydanými rozhodnutiami, ale aj nečinnosťou žalovaného boli porušené jej
ľudské práva vyplývajúce z uvedených predpisov. Na základe uvedených dôvodov žiadala súd, aby
napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil, vec mu vrátil na nové konanie, v ktorom žalovaný vydá nové

rozhodnutie ktoré bude rešpektovať jej práva.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukazoval na vydané rozhodnutia vo veci, ktorými nevyhovel
žiadosti žalobkyne a nepriznal jej peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Pred vydaním svojho
rozhodnutia požiadal o preskúmanie prvostupňového komplexného posudku. Odbor posudkových

činností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny vydal dňa 6.2.2012 komplexný posudok č.
AA/2012/02010-NSVOPC, v ktorom sa konštatuje, že miera funkčnej poruchy žalobkyne je 80 %
podľa prílohy č. 3, časť V.1.b k zákonu o peňažných príspevkoch. Žalobkyňa je teda považovaná za
občana s ťažkým zdravotným postihnutím a v komplexnom posudku jej nebola navrhnutá kompenzácia- požadovaný peňažný príspevok. Žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu.
Zistil, že rozhodnutím zo dňa 14. 10. 2011 nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne a nebol jej priznaný
peňažný príspevok na osobnú asistenciu na základe komplexného posudku Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 11. 10. 2011. Podľa tohto posudku je žalobkyňa považovaná za fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, pričom v uvedenom
posudku nebola navrhnutá žiadaná forma kompenzácie. Záväzným podkladom pre rozhodnutie o
odvolaní bol komplexný posudok zo dňa 6. 2. 2012. Poukázal na ust. § 20 ods. 1, 2 zákona o
peňažných príspevkoch a druhostupňový komplexný posudok. Podľa lekárskeho posudku a lekárskych

nálezov je najzávažnejšou poruchou zdravia žalobkyne, porucha zaradená podľa prílohy číslo 3 v
časti V. 1. “Nervový systém. Centrálne neurogénne poruchy. Ťažká hemiparéza až monoplégia". Podľa
lekárskeho posudku spracovaného na podklade zdravotnej dokumentácie prekonala žalobkyňa náhlu
cievnu mozgovú príhodu s oslabením a ľavostranných končatín s vývojom imobilizačného syndrómu.
Je liečená pre epilepsiu s difúznym poškodením mozgu. Je po operácii žalúdka pre žalúdočný vred s
chronickou poruchou trávenia. Trpí močovou inkontinenciou 3. stupňa. Je po opakovaných operačných

zákrokoch na chrbtici pre bolestivý chrbticový syndróm a liečená na vysoký krvný tlak a je srdcovopľúcne
kompenzovaná. Má chronický zápal podžalúdkovej žľazy a poškodenie pečene, ktoré je v štádiu
zisťovania príčiny. Žalobkyňa je schopná mobility na krátku vzdialenosť drobnými krôčikmi len za
podpory inej osoby. Inak je mobilná len na mechanickom invalidnom vozíku s pomocou inej fyzickej
osoby, ktorá vozík tlačí. Je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože

nie je schopná premiestňovať sa v prostriedku verejnej hromadnej dopravy osôb. Komunikácia so
žalovanoujeprimeraná,pričomjeodkázanánapomocinejosobypristravovaní,vyprázdňovaní,osobnej
hygiene a v celkovom kúpeli, obliekaní, vyzliekaní, zmene polohy a státí, pohybe po rovine, po schodoch,
orientácií a dodržiavaní liečebného režimu. Zisťovaním v domácnosti správny orgán zistil, že žalobkyňa
žije v spoločnej domácnosti s pánom J.. Podľa jeho vyjadrenia je odkázaná na jeho pomoc pri všetkých

úkonoch sebaobsluhy. Žalobkyňa verbálne nekomunikuje, pričom komunikácia prebieha tak, že tak
J. sa jej opýta, či chce niečo a ona prikývne alebo inak prejaví súhlas, sama sa nedožaduje žiadnej
činnosti. Pán J. jej pripravuje a podáva lieky, sprevádza ju k lekárovi, chodí s ňou na prechádzky von
a zabezpečuje všetky činnosti potrebné pre chod domácnosti. Žiadaný peňažný príspevok jej nebol
navrhnutý s poukázaním na vyššie citované ustanovenia. Z dôvodu, že stupeň odkázanosti žalobkyne

na pomoc inej osoby je VI., bol jej navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie. Z uvedeného dôvodu
žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len správny poriadok) v spojení s § 22 zákona o peňažných príspevkoch odvolanie žalobkyne
zamietolanapadnutéprvostupňovérozhodnutiepotvrdil.Žalovanývosvojomvyjadreníuviedol,žepodľa
§ 51 písm. b) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, na

poskytnutie peňažného príspevku neexistuje právny nárok. Dôvodnosť uplatnenia a jeho priznania sa
posudzuje na základe vypracovaného komplexného posudku. Miera funkčnej poruchy ako i sociálne
dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne boli posudzované v zmysle citovaného zákona
a na základe predloženej spisovej dokumentácie. Správny orgán v priebehu odvolacieho konania
žalobkyni vysvetlil, že si môže ustanoviť svojho zástupcu a žalovaný mal za to, že týmto zvoleným

zástupcom je pán J., ktorý uviedol, že jej pomáha vo všetkých veciach a poskytuje jej nevyhnutné
služby. Žalovaný zdôraznil, že na základe zákona o peňažných príspevkoch je záväzným podkladom pre
rozhodnutie komplexný posudok. Z dôvodu, že v komplexnom posudku nie je navrhnutá žiadaná forma
kompenzácie, nie je možné peňažný príspevok poskytnúť. Pri osobnej asistencii sa od fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím očakáva vysoká miera aktivity, je určená najmä pre tých ľudí, ktorí chcú

rozhodovať o svojom živote, chcú organizovať svoje každodenné aktivity, nezávisle rozhodovať o tom
čo budú robiť bez ohľadu na ťaživé pocity zaviazanosti a vďačnosti voči svojmu okoliu. Predpokladom
aktívnosti je schopnosť stanoviť si rozsah hodín osobnej asistencie, ktorý bude potrebovať v závislosti od
jeho životného štýlu. Sám si vyhľadáva a vyberá osobného asistenta, či osobných asistentov, komplexne
ich informuje o činnostiach, ktoré budú vykonávať, zaškoľuje ich o spôsoboch vykonávania týchto

činností a uzatvára s nimi zmluvy o výkone osobnej asistencie, pričom mesačne spracováva výkaz
o odpracovaných hodinách a vypláca osobným asistentom odmenu za vykonanú prácu. Na základe
vykonaného šetrenia odbor posudkových činností nenavrhol ako vhodnú formu kompenzácie príspevok
na osobnú asistenciu. Jej sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia navrhol kompenzovať
peňažným príspevkom na opatrovanie. Žalovaný špecifikoval opatrovanie ako dôsledok nepriaznivého

zdravotného stavu, pri ktorom si fyzická osoba nie je schopná zabezpečiť nevyhnutné životné úkony
v domácom prostredí, a to ani za pomoci svojej rodiny, opatrovateľskú službu nemožno poskytnúť v
jeho prirodzenom prostredí. K námietkam ohľadom formálnosti poučenia žalovaný uviedol, že práve z
dôvodu mentálnej dispozície a zdravotného stavu žalobkyne jej bolo doporučené zastupovanie formousplnomocnenia zástupcom, ktorého si vyberie. V celej veci je zrejmé, že vo všetkých konaniach jej
výrazne pomáha ak tieto zabezpečuje pán Š. J., ktorý s ňou žije a býva. Žalovaný na záver svojho
vyjadrenia uviedol, že na základe vyššie citovaných dôvodov bol žalobkyni navrhnutý peňažný príspevok

na opatrovanie, o ktorý však žalobkyňa doteraz nepožiadala. Na základe uvedených dôvodov žiadal
súd, aby žalobu zamietol.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl.
O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249

ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. Termín a miesto vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené zákonom
určeným spôsobom na úradnej tabuli a internetovej stránke súdu.

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi.

Podľa § 245 ods. 1 zákona, pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i
zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo
preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.

Podľa § 250i, ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový

stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu,
že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o

subjektívne právo vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že bol porušený
zákon.

V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného, ako i
správnosťjehoprávnychzáverov vkonaníožiadostižalobkynezodňa22.6.2011opriznaniepeňažného

príspevku na osobnú asistenciu.

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 22. 6. 2011 prostredníctvom
Slovenského národného strediska pre ľudské práva Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave
žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a to

na osobnú asistenciu, na prepravu, na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou a opotrebovaním šatstva a bielizne. K žiadosti
boli pripojené doklady, originál vyhlásenia o majetku, kópia rozhodnutia sociálnej poisťovne o sume
starobného dôchodku od 1. januára 2011, doklad o výške dôchodkových dávok v kalendárnom roku
2011, 2010, vyhlásenie za rok 2011 pre ekonomickú kontrolu, vyhlásenie pána Š. J. o tom, že žije

v spoločnej domácnosti so žalobkyňou, úradný záznam zo šetrenia zo dňa 15. 4. 2009, posudok zo
dňa 27. 6. 2008 a zoznam činnosti, pri ktorých potrebuje žalobkyňa pomoc a opateru inej osoby.
Súčasťou podanej žiadosti bolo aj splnomocnenie udelené žalobkyňou pánovi Š. J. na zastupovanie vo
všetkých úkonoch pred miestnym úradom, sociálnou poisťovňou, súdom, úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Bratislave, zdravotníctve, zdravotných zariadeniach, poštou. V zmysle úradného záznamu

založeného v spise, dňa 17. 8. 2011 bol pán J. telefonicky oboznámený s potrebou doloženia odborných
lekárskych nálezov od gastroenterológa a neurológa žalobkyne. V spise sa nachádza korešpondencia
medzi Slovenským národným strediskom pre ľudské práva a správnym orgánom, sprievodný list pána
J. s lekárskym nálezom zo dňa 24. 8. 2011, kópia článku z dennej tlače týkajúca sa sociálnej situácie
žalobkyne. Dňa 9. 9. 2011 bol vypracovaný lekársky posudok v ktorom bola určená miera funkčnej

poruchy žalobkyne v rozsahu 80 %, bolo konštatované, že žalobkyňa je v starostlivosti u neurológa
s epilepsiou a rozvojom imobilizačného syndrómu, gastroenterológia pre ťažkosti so žalúdkom pričom
nikde nie je posúdenie stavu výživy, urológa pre močovú inkontinenciu. Bolo konštatované, že žalobkyňa
spĺňa kritéria zdravotne postihnutej osoby, pričom sa pohybuje len s pomocou inej fyzickej osoby,používa invalidný mechanický vozík, nie je schopná sa prepraviť prostriedkami miestnej hromadnej
dopravy, je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom pre telesné postihnutie,
stupeň odkázanosti na pomoc druhej osoby je v sebaobslužných a ostatných činnostiach po 5 bodov.

Boli navrhnuté kompenzácie zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, nadmerným opotrebovaním
šatstva a bielizne, obuvi a bytového zariadenia.

Podaním zo dňa 19. 9. 2011 bola žalobkyňa vyzvaná na osobný pohovor vo veci vybavenia jej žiadosti
o poskytnutie kompenzácií zvýšených výdavkov. Dňa 28. 9. 2011 bol prvostupňovému správnemu

orgánu doručený list, ktorým Š. J. oznámil, že žalobkyňa nie je mobilná a nie je schopná realizovať
pohovor na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. Žiadal o jeho realizáciu v byte
žalobkyne. Dňa 6. 10. 2011 bol vypracovaný posudkový záver pracovníkom posudkových činností,
v ktorom boli konštatované už vyššie uvedené zdravotné postihnutia žalobkyne. Dňa 11. 10. 2011
bol vypracovaný komplexný posudok, ktorý vyhodnotil mieru funkčnej poruchy žalobkyne na 80 %.
Bolo v ňom konštatované, že má sťaženú pohybovú schopnosť samostatne sa premiestňovať, nie je

schopná prepravovať sa v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy osôb, avšak individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom využíva minimálne, a preto sa kompenzácia nenavrhuje. Žalobkyňa
má čiastočne narušenú schopnosť komunikácie ale má sprístupnené informácie a kompenzácia sa
nenavrhuje.Žalobkyninevznikajúzvýšenévýdavkynastravovanie,pretožejejochorenieniejezaradené
do skupiny chorôb a porúch podľa prílohy číslo 5 zákona o peňažných príspevkoch, avšak vznikajú jej

zvýšené výdavky v súvisiace so zabezpečením bežnej osobnej hygieny a hygieny domácnosti podľa
prílohy číslo 6 zákona. Vznikajú jej zvýšené výdavky súvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne,
obuvi a bytového zariadenia podľa prílohy číslo 7 zákona a bola jej navrhnutá kompenzácia zvýšených
výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
V oblasti sebaobsluhy má obmedzenú schopnosť zabezpečiť si úkony sebaobsluhy, starostlivosti o

svoju domácnosť, má obmedzenú schopnosť pri realizácii základných sociálnych aktivít a stupeň
odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je 5 podľa osobitného predpisu. Je odkázaná na pomoc inej
osoby, ktorú tohto času vykonáva jej známy a kompenzácia sa nenavrhuje. Žalobkyňa je z dôvodu
ťažkého zdravotného postihnutia odkázaná na sprievodcu. V komplexnom posudku bol poukaz na
ustanovenie § 36 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch, v zmysle ktorého peňažný príspevok na

prepravu možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá na svoje pracovné
aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity využíva prepravu zabezpečovanú
osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie prepravy, obcou alebo registrovaným subjektom podľa
osobitného predpisu. Pri sociálnom zisťovaní v domácnosti žalobkyne dňa 6. 10. 2011 bolo zistené,
že žalobkyňa individuálnu prepravu využíva minimálne, nemá pracovné, vzdelávacie aktivity a aktivity

uvedené pri osobnom pohovore sú limitované jej zdravotným stavom. Z uvedeného dôvodu jej peňažný
príspevok na prepravu nebol navrhnutý. V Komplexnom posudku bol aj poukaz na ustanovenie § 22
ods. 2 zákona o peňažných kompenzáciách, v zmysle ktorého možno peňažný príspevok na osobnú
asistenciu poskytovať najskôr od 6. roku veku do dovŕšenia 65. roku veku fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím. Po dovŕšení 65. roku veku možno tento príspevok poskytovať len ak bol

fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytovaný pred dovŕšením 65. roku veku. Žalobkyňa
dovŕšila vek 65 rokov dňa 25. 4. 2011 a pred jeho dovŕšením jej nebol poskytovaný peňažný príspevok
na osobnú asistenciu. Vzhľadom na uvedené jej predmetný príspevok nebol navrhnutý. Vzhľadom
na okolnosť, že je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby je riešením situácie poskytnutie sociálnej
služby, ktorú zabezpečuje obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou, právnická

osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom, a iná osoba -
neverejní poskytovatelia sociálnej služby. K tejto forme kompenzácie spracovateľ posudku dospel
na základe posúdenia individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
najmä ohodnotenie jej schopnosti a úsilia riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu vlastným pričinením,
posudzovaním rodinného prostredia, ktoré zahŕňa hodnotenie schopností a rozsahu pomoci, ktorú

jej poskytuje rodina ako aj na základe posudzovania prostredia, ktoré zahŕňa najmä hodnotenie do
právnych systémov a podmienok vydania vrátane prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia podľa
osobitného predpisu. Žalobkyni bol vydaný preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím so
sprievodcom. Dňa 14. 10. 2011 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, nepriznal žalobkyni peňažný príspevok na osobnú asistenciu. V odôvodnení

rozhodnutia poukázal na citované závery komplexného posudku. Napadnuté rozhodnutie prevzal
splnomocnený zástupca žalobkyne dňa 28. 10. 2011. V predmetný deň boli vydané aj ďalšie rozhodnutia
ohľadom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie a peňažného príspevku
na prepravu. Voči všetkým rozhodnutiam žalobkyňa podala odvolanie doručené dňa 9. 11. 2011.Odvolanie voči rozhodnutiu o nepriznaní finančného príspevku na osobnou asistenciou odôvodňovala
okolnosťou, že je imobilnou osobou s mierou funkčnej poruchy 80 % a nie je sama schopná sa o
seba postarať. Okrem pána J. nemá inú príbuznú osobu, ktorá by sa o ňu mohla postarať. Uviedla,

že pán J. nemá žiadnu povinnosť ani právny dôvod aby sa o ňou denne staral a zabezpečoval jej
potreby. Napadnuté rozhodnutie jej nezabezpečuje poskytnutie žiadnych služieb nevyhnutných pre
život. Nútil ju žiť v strachu a strese. Vo vzťahu k navrhnutému riešeniu o poskytnutie sociálnej služby
žalobkyňa uviedla, že tomuto vysvetleniu nerozumie a žiada, aby jej Úrad práce, sociálnych vecí a
rodinynapísalzrozumiteľnýmspôsobom,čojepotrebnévykonaťabymalazabezpečenúpomocaslužby

na základe uvedených dôvodov. V odvolacom konaní bol vypracovaný lekársky posudok zo dňa 31.
1. 2012, v ktorom sú zhrnuté nálezy odborných lekárov konštatujúci zdravotné postihnutie žalobkyne.
Dňa 6. 2. 2012 bol vypracovaný Komplexný posudok odborom posudkových činností, v ktorom okrem
zistení prezentovaných v posudku vypracovanom prvostupňovým orgánom je uvedené, že prepravu do
zdravotníckych zariadení zabezpečuje žalobkyni pán J. pešo na invalidnom vozíku, nízkopodlažnými
autobusmi alebo sanitkou. Bolo zistené, že žalobkyňa počas dňa leží ak pán J. jej rozpráva. Zástupca

žalobkyne uviedol, že s ňou chodí na prechádzky v okolí bydliska. Bol s ňou zoologickej záhrade a
pri Dunaji, pričom prechádzky absolvujú počas priaznivého počasia. Bolo konštatované, že žalobkyňa
nemá pravidelné rodinné, občianske, pracovné aktivity, zdržiava sa prevažne doma alebo v rámci
prechádzky sa prejde v okolí bytu. Doprava na účely zdravotníckej starostlivosti je v kompetencií
rezortu zdravotníctva. Konštatuje zistenia, ktoré boli uvedené už v predchádzajúcom komplexnom

posudku. Na základe predmetného podkladu bolo dňa 21. 2. 2012 vydané druhostupňové rozhodnutie,
ktoré odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Na odôvodnení predmetného
rozhodnutia súd konštatované skutočnosti, ktoré boli popísané vyššie.

V zmysle prechodných a záverečných ustanovení zákona o peňažných príspevkoch (§ 65 a nasl.) je

potrebné vec posudzovať podľa znenia zákona účinného v čase začatia konania, t.j. do 30.6.2011.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona o peňažných príspevkoch, tento zákon upravuje právne vzťahy
pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,

vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len
"preukaz") a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací
preukaz").

Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej

osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej
dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

Podľa ust. § 5 zákona o peňažných príspevkoch, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia
sa kompenzujú v oblasti

a) mobility a orientácie,
b) komunikácie,
c) zvýšených výdavkov,
d) sebaobsluhy.

Podľa ust. § 9 ods. 1 a 2 zákona, v oblasti sebaobsluhy sa kompenzuje obmedzená schopnosť
sebaobsluhy alebo strata schopnosti sebaobsluhy. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je poskytnúť
pomoc pri úkonoch sebaobsluhy.

Obmedzená schopnosť sebaobsluhy alebo strata schopnosti sebaobsluhy je stav, keď fyzická osoba

s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku poškodenia alebo straty telesných funkcií, zmyslových
funkcií alebo duševných funkcií si sama nemôže zabezpečiť úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o
svoju domácnosť alebo realizovať základné sociálne aktivity.
§ 11 ods. 1 až 5 zákona o peňažných príspevkoch, lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je
a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné

postihnutie fyzickej osoby,
b) určovanie miery funkčnej poruchy,
c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,
f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6.

Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár
pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v
špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore

pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so
špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na
účelykompenzácie,naúčelypreukazu,naúčelyparkovaciehopreukazu,naúčelyposudzovaniafyzickej
schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej

schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný
súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho
nálezu je uvedený v prílohe č. 1.

Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu

predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto
zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.

Posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak
je lekársky nález neúplný.

Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov.

V danom prípade boli spracované komplexné posudky predstavujúce podklad rozhodnutia na základe
zdravotnej dokumentácie odborných lekárov žalobkyne.

Podľa ust. § 14 ods. 1, 3 a 4 zákona o peňažných príspevkoch, fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú
asistenciu alebo opatrovanie.

Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na
pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne
účel ustanovený v § 20 ods. 2.

Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti

na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu. (§ 49 ods. 10 a príloha č. 3 zákona
č. 448/2008 Z.z.).

Stupeň odkázanosti žalobkyne na pomoc inej osoby podľa posúdenia posudkového lekára v súlade s
osobitným predpisom, bola zhodnotená stupňom VI.

Podľa ust. § 20 ods. 1 a 2 cit. zákona, osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent.

Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým

zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie
rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.

Podľa ust. § 22 ods. 1 a 2 zákona, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa
komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno

poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach
uvedených v prílohe č. 4.Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať najskôr od 6. roku veku do dovŕšenia 65.
roku veku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Po dovŕšení 65. roku veku možno tento
príspevok poskytovať, len ak bol fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytovaný pred

dovŕšením 65 rokov veku.

V danom prípade z lekárskych správ ako i komplexného posudku a sociálneho zisťovania bolo
preukázané, že osobná asistencia žalobkyni nemôže zabezpečiť jej začlenenie, nezávislosť, plnenie
rodinných, pracovných, príp. voľnočasových aktivít, tak ako to predpokladajú príslušné ustanovenia

zákona. Zhodnotenie potreby osobnej asistencie žalovaným z hľadiska dosiahnutia zákonom
predpokladaného účelu, bolo z tohto hľadiska vecne správne. Naviac, žalobkyňa dovŕšila dňa 25.4.2011
vek65rokov,predjehodovŕšenímjejnebolpriznanýpríspevoknaosobnúasistenciu,apretojejnemohol
byť po 25.4.2011 priznaný.

Podľa ust. § 39 ods. 1 a 2 zákona o peňažných príspevkoch, opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc

fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch
sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať

v prirodzenom domácom prostredí.

Vzhľadom na určený stupeň odkázanosti žalobkyne na pomoc inej osoby (VI), je možné žalobkyni
poskytnúť príspevok na opatrovanie po splnení zákonom určených predpokladov. Konanie o priznaní
predmetného príspevku je možné začať na podnet žalobkyne, t.j. podaním žiadosti o priznanie príspevku

na opatrovanie. V danom prípade je z obsahu spisu zrejmé, že žalobkyňa nepožiadala o priznanie tohto
druhu príspevku.

Podľa ust. § 40 ods. 1, 3 až 6 cit. zákona, ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím staršiu
ako šesť rokov, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na

opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje,
poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

Fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie je manžel, manželka,
rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na

základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor,
svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za nevestu sa považuje aj ovdovená žena po synovi svokry
alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra.

Peňažnýpríspevoknaopatrovaniemožnoposkytnúťajinejfyzickejosobe,ktoráopatrujefyzickúosobus
ťažkýmzdravotnýmpostihnutímabývasfyzickouosobousťažkýmzdravotnýmpostihnutím.Podmienka
bývaniasapovažujezasplnenú,akmáfyzickáosoba,ktoráopatrujefyzickúosobusťažkýmzdravotným
postihnutím, trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím alebo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má prechodný pobyt v

mieste trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorá ju opatruje a s ktorou býva.

Peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť len jednej fyzickej osobe uvedenej v odsekoch 3
a 4, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

Fyzická osoba môže vykonávať opatrovanie, ak je plnoletá, má spôsobilosť na právne úkony v plnom
rozsahu, je fyzicky schopná a psychicky schopná vykonávať opatrovanie a fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím jej udelila písomný súhlas s opatrovaním. Príslušný orgán posudzuje fyzickú
schopnosť a psychickú schopnosť fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, len ak sú pochybnosti o
tejto schopnosti fyzickej osoby. Písomný súhlas fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa

nevyžaduje, ak nie je schopná udeliť písomný súhlas, je maloletým dieťaťom alebo je pozbavená
spôsobilosti na právne úkony. Psychickú schopnosť a fyzickú schopnosť fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas posudzuje príslušný úrad.Podľa ust. § 55 ods. 1 až 6 zákona o peňažných príspevkoch, konanie o priznanie peňažného príspevku
na kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe písomnej
žiadosti fyzickej osoby alebo na základe písomnej žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej

osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. 51) Konanie
o odňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu, o zastavení výplaty peňažného
príspevku na kompenzáciu a o zvýšení alebo znížení jeho výšky, konanie o vrátení peňažného príspevku
na kompenzáciu, konanie o odňatí a vrátení preukazu a konanie o odňatí a vrátení parkovacieho
preukazu sa začína na podnet fyzickej osoby alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o

peňažnom príspevku na kompenzáciu, o preukaze a o parkovacom preukaze v prvom stupni.

Ak fyzická osoba vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže sama podať žiadosť uvedenú v odseku
1 alebo oznámiť alebo preukázať skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie peňažného príspevku na
kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu, oznámiť alebo preukázať skutočnosti týkajúce sa plnenia
povinností súvisiacich s poskytnutým jednorazovým peňažným príspevkom na kompenzáciu, môže v

jej mene a s jej súhlasom a na základe potvrdenia lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore
všeobecné lekárstvo alebo lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria o zdravotnom
stavefyzickejosoby,ktorýposkytujevšeobecnúambulantnústarostlivosťpredetiadorast,podaťžiadosť
alebo oznámiť alebo preukázať skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie peňažného príspevku na
kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu, oznámiť alebo preukázať skutočnosti týkajúce sa plnenia

povinností súvisiacich s poskytnutým jednorazovým peňažným príspevkom na kompenzáciu aj iná
fyzická osoba, ak je spôsobilá na právne úkony.

Žiadosť uvedená v odseku 1 musí obsahovať meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá žiada o priznanie
peňažného príspevku na kompenzáciu alebo o preukaz alebo o parkovací preukaz, dátum jej narodenia,

adresujejtrvaléhopobytualeboprechodnéhopobytu,dokladotom,žeideoúčastníkaprávnychvzťahov
podľa § 3, jej rodné číslo, ak je pridelené, lekársky nález. Žiadosť o priznanie peňažného príspevku
na kompenzáciu musí obsahovať aj potvrdenie o jej príjme za predchádzajúci kalendárny rok pred
podaním žiadosti a vyhlásenie o majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Žiadosť o
priznanie peňažného príspevku na opatrovanie musí obsahovať aj potvrdenie o príjme fyzickej osoby

zo zamestnania za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť. Na výzvu príslušného orgánu je
fyzická osoba povinná predložiť aj iné doklady, ktoré sú podkladom na rozhodnutie.

Vžiadostifyzickáosobauvediedruhpeňažnéhopríspevkunakompenzáciu,oktorýžiadaaodôvodnenie
žiadosti.

Fyzická osoba k žiadosti o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu predkladá aj potvrdenie o
príjme fyzických osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú s jej príjmom.

Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobkyňa nesplnila podmienky na priznanie

príspevku na opatrovanie z dôvodu, že tento druh príspevku nie je schopný dopomôcť k jej začleneniu,
nezávislosti a vykonávaniu spoločenských aktivít, dovŕšila vek 65 rokov, pričom pred jeho dovŕšením
jej predmetný príspevok nebol vyplácaný. Stupeň jej odkázanosti na pomoc inej osoby odôvodňuje
priznanie iného príspevku - príspevku na opatrovanie, o ktorý však žalobkyňa doposiaľ nepožiadala.
Až na základe príslušnej žiadosti obsahujúcej náležitosti podľa vyššie uvedeného ustanovenia, možno

začať konanie o priznanie príspevku na opatrovanie.

Vzhľadom na okolnosť, že žalobkyňa si v konaní o priznanie príspevkov, ako i v iných konaniach
ustanovila pána Š. J. za svojho splnomocneného zástupcu, ktorý s úradom komunikoval, na výzvy
reagoval a predkladal potrebné doklady, súd nepovažoval námietky ohľadom porušenia procesných

práv žalobkyne v konaní za dôvodné. Nebolo preukázané, že by mal pán J. obmedzenú spôsobilosť
na právne úkony, resp. iné obmedzenia a nebolo preukázané, že by správne orgány odmietli poskytnúť
mu potrebné poučenia.

Podľa ust. § 53 ods. 1 a 2 zákona o peňažných príspevkoch, na konanie vo veciach kompenzácie, na

konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa
nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom
preukaze.

Podľa ust. § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb

a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom

konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Žalovaný konal v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku, zaobstaral si potrebné
dokladyprevydanierozhodnutia,vykonalsociálnešetrenievbydliskužalobkyne.Vrozhodnutíapostupe

správnych orgánov súd nezistil vadu, ktorá by mohla spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Súd sa v danom prípade nezaoberal skúmaním rozhodnutí o priznaní príspevkov na prepravu,
kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, pretože tieto neboli predmetom podanej
žaloby. Žalobkyňa smerovala svoju žalobu len voči rozhodnutiu žalovaného č. AA/2012/01986-

NSVOPPK/JH zo dňa 16.2.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. B5/2011/30800/2/SUL zo dňa 14.10.2011, ktorým
nevyhovel žiadosti žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu.

Na základe uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobkyni nepriznal
náhradu trov konania vzhľadom na jej neúspech v konaní a žalovaný nemá zo zákona nárok na náhradu
trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na
Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.