Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/714/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413204029
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5413204029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu
JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa O. Z., nar. X. XX. XXXX,
bytom W. G., F. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Kokavcom, advokátom so sídlom v U. O., X.
O. XX proti odporkyni Mgr. V. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom W. G., D. XXXX/XX-XX, zastúpenej JUDr.
Jánom Vajdom, advokátom so sídlom v D., C. D. XXX, v konaní o vrátenie daru, na odvolanie účastníkov

proti rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíne, č.k. 5C/66/2013-38 zo dňa 19. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa zamietol (I.),
p o t v r d z u j e .

Vo výroku o náhrade trov konania (II.) rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c
i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Dolnom Kubíne zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa

domáhal voči odporkyni vrátenia daru - 1/2-ice nehnuteľnosti, 2-izbového bytu č. 7 na prízemí vo vchode
10, bytového domu XXXX v W. G. a 1/2-ice spoluvlastníckeho podielu zo 49,72 m2 pozemku, zapísanom
Katastrálnym úradom, Správa katastra v Dolnom Kubíne v zmysle darovacej zmluvy zo dňa 21. 2. 2002.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 630 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že v petite
návrhu nie je predmet daru (ani po upresnení) špecifikovaný celkom presne a jednoznačne, keďže
neobsahuje vymedzenie podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu. Zmätočne pôsobí aj

navrhovaná zmena návrhu, dotýkajúca sa formulácie ohľadne petitu, ktorú v záverečnom prednese
zástupca navrhovateľa vymedzil, pokiaľ išlo o pozemok ako polovicu spoluvlastníckeho podielu k
pozemku parcela č. 10/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 547 m2, čo je podľa názoru súdu viac
ako pripadá podiel na pozemku k predmetnému bytu. Pokiaľ by návrhu vyhovel, takýto rozsudok by bol
nevykonateľný a zrejme by ani nemohlo dôjsť k vymoženiu takto vymedzenej povinnosti odporkyne, od
ktorej bolo požadované nielen vypratanie bytu, ale popritom aj vypratanie ako ďalšieho samostatného
predmetu celého pozemku parc. KN-C 10/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 547 m2. Ak

navrhovateľ daroval odporkyni ideálnu polovicu nehnuteľností, pričom druhá ideálna polovica zostala v
jeho vlastníctve, mal sa podľa názoru súdu domáhať určenia, že je vlastníkom celej veci, pretože ideálny
spoluvlastnícky podiel nemožno v rozsudku konkretizovať a už z tohto dôvodu potom musel návrh ako
nedôvodný zamietnuť.
Aj napriek takémuto záveru prvostupňový súd naviac v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatuje, že
ani konanie odporkyne voči navrhovateľovi, resp. členom jeho rodiny nemožno považovať za konanie

porušujúce dobré mravy hrubým spôsobom. Nevhodné konanie mal za preukázané nielen na strane
odporkyne, ale aj na strane samotného navrhovateľa vo forme vzájomných útokov nerešpektujúcich
aspoň určité základné mantinely, snažiac sa veci vidieť a prezentovať čiernobielo, čo napokon maloza následok narušenie vzťahov nielen medzi účastníkmi, ale i medzi členmi širšej rodiny (príbuzných
a rodičov účastníkov).
Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporkyni ako

úspešnej účastníčke náhradu trov, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1 108,82
eur.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojich právnych
zástupcov obaja účastníci konania.

Navrhovateľ žiadal rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie, dôvodiac tým, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, keď nevykonal
dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Odporkyňa svojím účelovým trestným oznámením nielenže
spôsobila vážnu traumu a psychické problémy navrhovateľovi, ale i vážne ohrozila zdravie a ničím
nerušený vývin jej vlastného dieťaťa, ktoré na základe jej oznámenia bolo opakovane nútené sa
podrobiť rôznym vyšetreniam, výsluchom a pod.. Na základe takéhoto nepravdivého podania bol

navrhovateľovi zakázaný styk s maloletou dcérou, ktorý stav musel byť následne reparovaný podnetom
sudcu. Prvostupňový súd taktiež opomenul vyhodnotiť skutočnosť, že odporkyňa sa negatívne správala
aj k matke navrhovateľa, pričom zjavne nešlo o bežné nedorozumenie a za takéto konanie bola riešená
a potrestaná v priestupkovom konaní. Záver súdu, smerujúci k tomu, že petit návrhu je nevykonateľný,
považoval s poukazom aj na existujúcu rozdielnu súdnu prax, za nesprávny.

Odporkyňa žiadala rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o náhrade trov konania zmeniť a priznať
jej náhradu trov prvostupňového konania v celkovej výške 1 383,17 eur podľa vyčíslenia jej právneho
zástupcu zo dňa 22. 5. 2014, konštatujúc, že prvostupňový súd nepriznal odmenu právnemu zástupcovi
za všetky úkony právnej služby, ktoré boli v priebehu konania poskytnuté. Súčasne si uplatnila náhradu

trov odvolacieho konania v sume 43,72 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku, ktorým návrh
navrhovateľa zamietol (I.), podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Jedným z osobitných spôsobov zániku darovacieho vzťahu je i vrátenie daru na základe jednostranného
právneho úkonu darcu (§ 630 OZ).
Okamihom konania obdarovaného, ktorý svojím chovaním voči darcovi alebo členovi jeho rodiny hrubo
porušil dobré mravy, vzniká totiž darcovi právo domáhať sa vrátenia daru, t.j. žiadať od obdarovaného

vrátenie toho, čo bolo predmetom daru. Preto, že táto reštitučná povinnosť nie je osobitne upravená, je
potrebnévdanomprípadepoužiťustanovenia,ktoréupravujúprávnevzťahynajbližšie,t.j.predovšetkým
ustanovenieobezdôvodnomobohatení.Nároknavráteniedarujepotrebnéuplatniťnasúdesozreteľom
k tomu, čo bolo predmetom darovacej zmluvy.

Vychádzajúc z týchto skutočností potom prvostupňový súd postupoval správne, keď v priebehu konania
skúmal náležitosti návrhu na začatie konania a i prípadnú vykonateľnosť súdneho rozhodnutia v prípade,
ak by návrhu navrhovateľa bolo vyhovené.
V tejto časti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany navrhovateľa

v priebehu odvolacieho konania neboli uvedené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal
prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia (navrhovateľ v odvolaní poukazuje len na bližšie
nešpecifikovanú súdnu prax).
K zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností,
a to jednak hrubého porušenia dobrých mravov a jednostranného právneho úkonu darcu, adresovaného

obdarovanému, ktorý môže byť, tak ako to napokon správne konštatuje i prvostupňový súd v dôvodoch
svojho rozhodnutia, obsiahnutý i v návrhu na začatie konania.
Takakojetouživyššieuvedené,nároknavráteniedarujepotrebnénasúdeuplatniťsozreteľomktomu,
čo bolo predmetom darovacej zmluvy. Najčastejšie zrejme pôjde o návrh na vydanie bezdôvodného
obohatenia, prípadne o vlastnícku žalobu, resp. návrh na určenie vlastníckeho práva darovaného

k veci, ktoré sa na základe jednostranného právneho úkonu obnovilo. Pokiaľ ale možno žalovať o
splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p., určovací návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p. nemá
spravidla opodstatnenie. Pri návrhu na plnenie ale je potrebné pri formulovaní petitu návrhu (a teda i
pri formulácii výroku rozsudku) pamätať na vzťah k možnému výkonu rozhodnutia (tak ako to napokonsprávne konštatuje i prvostupňový súd). Keďže predmetom konania v prejednávanej veci bola ideálna
polovica nehnuteľnosti v súčasnosti spoluvlastnícky patriaca i navrhovateľovi v 1/2-ici, aj podľa názoru
odvolacieho súdu mal sa navrhovateľ domáhať svojho práva návrhom na určenie vlastníckeho práva, a

preto rozsudok prvostupňového súdu v zamietavajúcej časti ako vecne správny potvrdil (tu sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil s podrobnými dôvodmi napadnutého rozhodnutia).

S prihliadnutím na vyššie uvedené sa potom odvolací súd bližšie nezaoberal námietkami navrhovateľa,
týkajúcimi sa nevhodného správania zo strany odporkyne.

K pochybeniu zo strany prvostupňového súdu ale došlo pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového
konania, keď v tejto časti svoje rozhodnutie zákonným spôsobom nezdôvodnil, čím odňal odporkyni
možnosť konať pred súdom, a preto musel odvolací súd v tejto časti jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
V dôvodoch svojho rozhodnutia súd v tejto časti uvádza, za ktoré konkrétne úkony priznal odporkyni

náhradu trov právneho zastúpenia, ale na druhej strane z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, prečo
neakceptoval vyčíslenie trov zo strany právneho zástupcu odporkyne, ani za ktoré konkrétne úkony a z
akých dôvodov náhrada trov mu priznaná nebola.
V ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového súdu opätovne rozhodnúť o náhrade trov
konaniamedziúčastníkmistým,žesabudemusieťvyporiadaťsnámietkamiodporkyne,ktorápoukazuje

práve na nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia, týkajúcu sa jednotlivých úkonov (napr. pojednávanie
20. 1. 2014, písomné vyjadrenie 18. 5. 2014), ako i dĺžky pojednávaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.