Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2012

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/135/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811208136
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3811208136.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so
sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti odporkyni: T. P., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom
Y., B. XXXX/XX, toho času pobyt ktorej nie je známy, zastúpená opatrovníčkou pani Oľgou Briatkovou,
zamestnankyňou Okresného súdu Prievidza, o zaplatenie 453,91 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 124,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne
zo sumy 63,91 eur od 3.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 20,95 eur od 1.6.2008 do zaplatenia, zo sumy
37,99 eur od 28.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 1,99 eur od 29.7.2008 do zaplatenia, v lehote troch dní

od právoplatnosti rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy vo výške 453,91 eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z jednotlivých dlžných súm od 3.5.2008 do zaplatenia, s
odôvodnením, že pohľadávku voči odporkyni nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
z 11.12.2008, ktorou mu postupca Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. postúpila pohľadávku voči odporkyni,
ktorá vznikla na základe uzatvorenej zmluvy o pripojení zo dňa 15.11.2007, predmetom ktorej bolo
poskytovanie služieb v zmysle Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Na základe

uvedenej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky a cenník, postupca poskytol
odporkyni elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných
podmienkach. Odporkyňa sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú
v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval odporkyni cenu za poskytované telekomunikačné služby
v súlade s platným cenníkom v celkovej výške 124,84 eur, v jednotlivých faktúrach splatných dňa
2.5.2008, 31.5.2008, 27.6.2008 a 28.7.2008, ktorú sumu neuhradila v dobe splatnosti uvedených faktúr,
preto žiadal priznať v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zákonníka i úroky z omeškania, vo výške stanovenej

vykonávacím predpisom. Zároveň žiadal priznať i medzi uvedenými účastníkmi dohodnutú zmluvnú
pokutu vo výške 329,07 eur, a to v článku 2.3. dodatku k zmluve o pripojení, pričom účelom dojednania
uvedenej zmluvnej pokuty bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody,
ktorá postupcovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku odporkyni zotrvať počas vymedzenej doby
viazanostivzmluvnomvzťahuspostupcom.Keďžeodporkyňanezaplatilacenuzaposkytnutéslužbyani
do 45 dní po dni splatnosti, porušila tým svoju povinnosť v zmysle článku 6.7 písmeno a/ všeobecných
obchodných podmienok, čím zároveň porušila svoju povinnosť v zmysle článku 2.2. písmeno c/ dodatku.Preto navrhol podanému návrhu vyhovieť ako i priznať náhradu trov konania pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia spolu vo výške 120,48 eur.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 9C 135/2011- 51 z 25.8.2011, ktorý bol následne uznesením

tunajšieho súdu č.k. 9C 135/2011-33 z 15.3.2012, podľa § 173 ods. 2 O.s.p. celom rozsahu zrušený,
pretože sa ho nepodarilo doručiť odporkyni do vlastných rúk. Súdom vykonaným šetrením sa miesto
pobytu odporkyne nepodarilo zistiť, preto jej súd uznesením č.k. 9C 135/2011- 20 z 22.2.2012
ustanovil podľa § 29 ods. 2,6 O.s.p. opatrovníčku p. Oľgu Briatkovú, zamestnankyňu Okresného súdu
Prievidza, ktorá ju zastupovala v konaní. Opatrovníčka odporkyne navrhla, aby súd rozhodol na základe

doložených listinných dôkazov a v súlade s platnými právnymi predpismi.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými v spise tun. súdu 9C 135/2011 a zistil
nasledovný skutkový stav:

Dňa 15.11.2007 spol. Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. uzavrela s odporkyňou zmluvu o pripojení v zmysle
§ 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, predmetom
ktorej bolo poskytovať účastníkovi, t.j. odporkyni služby na základe zmluvy, ktorej neoddeliteľnou

súčasťou sú všeobecné podmienky a cenník podľa príslušných medzinárodne uznávaných štandardov
elektronickýchkomunikácií.Uvedenébolodohodnutévbode2.1.všeobecnýchpodmienokposkytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti
Telefónica O2 Slovakia s.r.o. (ďalej len všeobecné podmienky), účinných od 5.9.2007. V bode 7.7
uvedených všeobecných podmienok sa odporkyňa ako účastník zaviazala uhradiť ceny za služby vo

výške a v lehote splatnosti uvedenej na faktúre. V bode 7.12 uvedených všeobecných podmienok sa
dohodlo, že poskytovateľ, t.j. navrhovateľ má nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 0,05%
za každý deň omeškania až do jej zaplatenia. V bode 16.2 uvedených všeobecných podmienok sa
zmluvné strany v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli, že zmluva, vzťahy, ktoré vznikli
na základe zmluvy a ktoré nie sú výslovne upravené, sa spravujú Obchodným zákonníkom okrem práv

a povinností výslovne upravených zákonom.

Dňa 15.11.2007 uvedení účastníci zároveň uzavreli i dodatok k zmluve o pripojení, v ktorom sa v článku
I. bod 1.1. dohodlo, že v rámci akcie Každý druhý mesačný poplatok za 1,- Sk s DPH sa podmienky
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb podľa zmluvy menia nasledovne, teda
tak, že účastník využíva služby s mesačným programom Pre mňa 70 s tým, že v zmysle bodu 1.2

odporkyňa prejavila záujem kúpiť koncové telekomunikačné zariadenie typ MT SONY Ericsson K320i
silver + HBP- PV702+ZL za cenu 1,- Sk s DPH. V článku II. bod 2.2 sa dohodlo, že účastník, t.j.
odporkyňa sa zaväzuje, že počas doby viazanosti, /t.j. po dobu 24 mesiacov bod 2.1/ a/ zotrvá v
zmluvnom vzťahu s poskytovateľom v zmysle podmienok zmluvy, v znení zmien a doplnení podľa
tohto dodatku a neuskutoční žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy v znení zmien a

doplnení podľa tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, b/ nepožiada o vypojenie z prevádzky
(najmä výpoveď zmluvy zo strany účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže
SIM karty, ako aj odstúpenie účastníka od zmluvy z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na
strane poskytovateľa), ani o dočasnú deaktiváciu SIM karty, c/ sa nedopustí takého konania, na základe
ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo zmluvu vypovedať. Odporkyňa a

poskytovateľ, t.j. navrhovateľ, sa tiež dohodli, že ak účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto
dodatku, účastník sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 9.913,45 Sk (čo predstavuje v prepočte
329,07 eur).

Z ďalších doložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že faktúrou zo dňa 15.5.2008
vyfakturovala spol. Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. odporkyni cenu poskytnutých služieb za obdobie od

8.4.2008 do 7.5.2008 v celkovej výške 630,80 Sk, ktorá bola splatná do 31.5.2008, vo faktúre zo dňa
12.6.2008 sumu 1144,40 Sk s DPH, ktorá faktúra bola splatná do 27.6.2008, vo faktúre z 15.4.2008
sumu 1925,80 Sk, ktorá bola splatná do 2.5.2008, vo faktúre z 11.7.2008 sumu 60,- Sk s DPH, ktorá
bola splatná do 28.7.2008, t.j. spolu sumu 3761,- Sk, čo predstavuje v prepočte 124,84 eur.Následne spol. Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. vystavila faktúru z 20.7.2008, v ktorej vyfakturovala
odporkyni zmluvnú pokutu vo výške 9913,50 Sk, a to vzhľadom na porušenie zmluvy o pripojení v zmysle
článku 3.2 písm.1. všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných

služieb. Uvedená faktúra bola splatná do 27.7.2008.

V liste zo dňa 1.10.2010 zaslal zástupca navrhovateľa odporkyni pokus o zmier, v ktorom ju vyzval na
úhradu pohľadávky z titulu zaslaných faktúr vo výške 124,84 eur, z titulu zmluvnej pokuty 329,07 eur, z
titulu zákonného úroku 24,94 eur, t.j. spolu 478,85 eur, najneskôr do 8.10.2010.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Telefonica O2 Slovakia, s.r.o. ako
postupcom a navrhovateľom ako postupníkom zo dňa 11.12.2008, mal súd preukázané, že uvedenou

zmluvou postupca Telefonica O2 Slovakia, s.r.o. postúpil na navrhovateľa pohľadávku voči dlžníkom
uvedeným v prílohe č. 1 tejto zmluvy, kde bola uvedená i odporkyňa (č.l. 10 spisu).

Podľa § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka strany sa môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa ods. 1 vyžaduje
písomnú formu.

Podľa § 43 ods. 1,2 zákona č. 610/2003 účinného od 1.1.2004 Z.z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej
služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,

platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na
tarifu.

Podľa § 43 ods. 3,5 písm. b/ citovaného zákona, zmluva o pripojení zaniká a/ uplynutím času, na
ktorý bola uzavretá, b/ dohodou účastníkov zmluvy, c/ odstúpením od zmluvy, d/ výpoveďou, e/ ak tak
ustanovuje osobitný predpis. Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu

za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti škoda nevznikne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia
zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený

spôsob jej určenia.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že vyššie uvedení účastníci
uzavreli dňa 15.11.2007 zmluvu o pripojení v súlade s § 43 ods. 1 zákona číslo 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách, vrátane dodatku k zmluve o pripojení, ktoré zmluvy sa radia medzi tzv.
spotrebiteľskézmluvypodľa§52 anasl.ustanoveníObčianskehozákonníka.Vzmysleuvedenejzmluvy

opripojenísaspoločnosťTelefónicaO2Slovakia,s.r.o.zaviazalaodporkyniposkytovaťtelekomunikačné
služby a odporkyňa sa zaviazala platiť cenu za poskytnuté služby. Z výsledkov vykonaného dokazovania
vyplýva, že odporkyňa neuhradila vyššie uvedené faktúry, ktorými bola vyúčtovaná cena za poskytnuté
služby, a keďže sa odporkyňa k tomuto zaviazala v bode 7.7. všeobecných podmienok, súd podanému
návrhu v tejto časti ako opodstatnenému vyhovel a odporkyňu zaviazal k zaplateniu sumy spolu vo výške

124,84 eur.

V súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 329,07 eur je potrebné
uviesť, že vo vyššie uvedenom dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 15.11.2007 sa v článku II bod
2.3 účastníci dohodli, že ak odporkyňa poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, zaväzuje sa
uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 9913,45 Sk, čo predstavuje v prepočte 329,07 eur. Takéto dojednanie

o zmluvnej pokute súd považuje s poukazom na ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka za
neurčité, v spojení s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníkaza neplatné, keďže z uvedeného dojednania nie je zrejmé, pre prípad porušenia akej konkrétnej
povinnosti sa dohodla vyššie uvedená zmluvná pokuta. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že zmluvná
pokuta sa podľa názoru súdu má viazať na porušenie konkrétnych a jasných povinností zo strany

druhého účastníka zmluvy, aby sa účastník zmluvy, v danom prípade odporkyňa, vyvarovala konania, z
ktorého môže vzniknúť navrhovateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a preto súd dojednanie, v
zmysle ktorého: „... ak účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, sa zaväzuje uhradiť
zmluvnú pokutu vo výške 9913,45 Sk...“, považuje za neplatné.

Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je

svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako
spotrebiteľská zmluva upravená /uvedené platí tak za znenia § 52 odst. 1 Občianskeho zákonníka
pred novelou č. 568/2007 Z.z. , ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1. 2008/. Vzťah medzi
Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003 Z.z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a
osobitného predpisu /lex specialis/. Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval
ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože

pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /
§ 52 odst. 3,4 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe,
kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany
spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých

dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľom, pričom spotrebiteľ nie je na všetky
zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou

práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K
základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z
hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Podľa § 53 odst. 1,2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa§ 53odst. 4písm.kObčianskehozákonníkazaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že i v prípade platnosti zmluvného dojednania týkajúceho
sa zmluvnej pokuty z hľadiska určitosti, považuje súd dohodu o zmluvnej pokute za neprijateľné
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, použijúc výklad v prospech spotrebiteľa v zmysle § 52 odst. 2 Občianskeho
zákonníka. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z

omeškania, t.j, že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide
však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade
i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je

názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ a v tomto prípadedokonca za porušenie akýchkoľvek povinností v zmysle tohto dodatku. Už toto na prvý pohľad vyznieva
výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako
dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.

Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia
dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania
by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné
správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na
prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie

povinnosti /§ 53 odst. 4 písm. k Občianskeho zákonníka /. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na
dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje,
aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná
pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí , aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách
boladostatočneinformovanáonásledkoch nesplnenia povinnostíalentýmtosavypestujevzťahdôvery
spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v predmetných zmluvách považuje súd ako
neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje
situáciu, kedy v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy , napríklad jeden mesiac pred
uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti,
teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí,

t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku
prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu / v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby
spotrebiteľa nijako neobmedzuje/. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v
prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu
zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška

zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy, pretože rovnaká zmluvná pokuta je dojednaná bez
akéhokoľvek rozlíšenia dlžnej sumy, resp. akéhokoľvek rozlíšenia závažnosti porušenia povinnosti.
Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje
spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná
pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie.

Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa
vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl.
stanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou
neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách,
preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná

podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.
Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje
v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu /viď i systematické zariadenie medzi všeobecné
ustanoveniaozabezpečenízáväzkov/.Pretosúdpodanýnávrhvčastiuplatnenéhonárokunazaplatenie

zmluvnej pokuty vo výške 329,07 eur ako nedôvodný zamietol.

Keďže odporkyňa neuhradila vyššie uvedenú súdom priznanú istinu v lehotách splatnosti stanovených
v jednotlivých faktúrach, ako i vo výzve v liste zo dňa 9.8.2011, súd priznal navrhovateľovi úroky z
omeškania, a to v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, ktorých výšku súd stanovil v súlade s § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov a v prevyšujúcej časti podaný návrh ako

neopodstatnený zamietol, keďže navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty, ktorú
súd z vyššie uvedených dôvodov nepriznal.

O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľovi, ktorý si uplatnil náhradu trov konania túto náhradu nepriznal s poukazom na skutočnosť,
že bol v konaní v prevažnej časti neúspešný.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.