Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13C/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614204665
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614204665.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci navrhovateľa V. C., T.

XX.XX.XXXX, U. C. U. XXX, štátny občan SR, zastúpený JUDr. Milanom Franekom, advokátom, so
sídlom v Lučenci, Komenského 17 proti odporcovi I. Q., T. XX.XX.XXXX, U. C. Y., I. XXX/XX, štátny
občan SR, zastúpený JUDr. Henrietou Čabanovou, advokátkou, so sídlom v Lučenci, M. Rázusa 35, v
konaní o zaplatenie 1 000,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 000,00 eur spolu s 5,25 % ročným úrokom
z omeškania od 07.03.2014 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 5,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1 000,00 € od
28.02.2014 do 06.03.2014 s a z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 60,00 eur a na trovách

právneho zastúpenia vo výške 686,02 eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k
rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Milana Franeka.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 20.03.2014 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 1 000,00 €
spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 28.02.2014, pričom uviedol, že si ako poškodený v
adhéznom konaní v rámci trestného konania vedeného proti odporcovi I. Q. uplatnil náhradu vzniknutej
škody vo výške 1 000,00 € z titulu peňažných prostriedkov vložených na účet odporcu po jeho výslovnej
opakovanej žiadosti. Odporca v rámci trestného konania opakovane priznal, že prijal od navrhovateľa

tieto finančné prostriedky, pričom on ich považoval za pôžičku. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec
č.k. 3T/276/2012-244 zo dňa 13.06.2013, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 17.06.2013
bol odporca I. Q. oslobodený spod obžaloby a navrhovateľ V. C. odkázaný na konanie vo veciach
občianskoprávnych. Výzvou zo dňa 24.02.2014, ktorú odporca prevzal dňa 27.02.2014 sa navrhovateľ
prostredníctvom splnomocneného advokáta pokúsil o mimosúdne vyriešenie sporu s odporcom, tento
však nijakým spôsobom nereagoval. V priebehu konania navrhovateľ upresnil právny dôvod uplatnenia
si práva voči odporcovi, a to titulom bezdôvodného obohatenia, pričom uviedol, že voči odporcovi sa

nedopustil žiadneho protiprávneho konania, bol oslobodený v tom smere, že trestné stíhanie ktoré
iniciovalo obecné zastupiteľstvo voči jeho osobe bolo zastavené. Z uvedeného dôvodu preto nie je
dôvodné, aby si odporca voči nemu uplatňoval právo na náhradu škody, resp. nie je dôvodné, aby
odporcovi nejaké finančné prostriedky ako prejav dobrej vôle z tohto dôvodu poskytoval.Odporca navrhoval návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ si
pôvodne uplatnil právo na zaplatenie sumy 1 000,00 € uzatvorenej zmluvy o pôžičke s odporcom,
na čo odporca poukazuje, že k žiadnej takejto zmluve nedošlo. Následne navrhovateľ zmenil právnu

kvalifikáciu dôvodu vrátenia predmetnej sumy, a to titulom bezdôvodného obohatenia, čo učinil dňa
08.09.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, teda okolnosť, že navrhovateľ podal na odporcu
nedôvodný návrh na začatie trestného stíhania, následne došlo k oslobodeniu spod obžaloby odporcu,
takéto konanie odporca považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi a žiada, aby takémuto
konaniu navrhovateľa súd právnu ochranu neposkytol. Naviac, nakoľko sa navrhovateľ domáha vrátenia

predmetnej sumy 1 000,00 € titulom bezdôvodného obohatenia, vznáša odporca námietku premlčania
predmetnej sumy s poukazom na skutočnosť, že finančné prostriedky boli poskytnuté dňa 10.02.2011,
návrh na začatie konania bol podaný dňa 24.03.2014, a teda uplynula 3-ročná objektívna premlčacia
lehota pre uplatnenie si práva navrhovateľa titulom bezdôvodného obohatenia.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, prečítaním Rozsudku Okresného
súdu Lučenec č.k. 3T/276/2012-244 zo dňa 13.07.2013, zápisníc o výsluchu odporcu v trestnom konaní

v postavení obvineného z pripojeného spisu 3T/276/2012 na č.l. 21-26, 59, 64-65, výsluchu svedka N..
I. W. na č.l. 76 spisu, výsluchu svedkyne I. Q. na č.l. 228 spisu a zápisnice z hlavného pojednávania o
výsluchu obžalovaného I. Q. na str. 3 zápisnice a zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ poskytol odporcovi sumu 1 000,00 € vkladom
na jeho uskutočneným dňa 10.02.2011.

Navrhovateľ dňa 01.03.2011 podal na Okresnom riaditeľstve PZ SR v Lučenci do zápisnice ČVS:
ORP-140/OVK-LC-2011 trestné oznámenie na odporcu I. Q.Á. pre podozrenie zločinu vydierania, za
ktorý bolo dňa 02.03.2011 vyšetrovateľom vznesené odporcovi I. Q. obvinenie.

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 3T/276/2012-244 zo dňa 13.06.2013, ktoré sa stalo
právoplatné dňa 17.06.2013 súd právoplatne oslobodil obžalovaného I. Q. spod obžaloby na tom

skutkovom základe, že v presne nezistenej dobe od mesiaca február 2011 do 01.03.2011 telefonicky a
formou SMS správ na mobilný telefón kontaktoval V. C. a tomuto sa vyhrážal slovami "že skončil, že ho
dá na kolená, kým neskončí pod drnom", z tohto dôvodu, že došlo k zrušeniu zmluvy o dielo, ktorá bola
uzatvorená v čase keď V. C. bol ešte starosta obce, čím tieto vyhrážky u V. C. vzbudili dôvodnú obavu o
život a zdravie, nakoľko nebolo preukázané, že sa predmetný skutok stal. Zároveň so svojím nárokom

na náhradu škody odkázal poškodeného V. C. na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Zo zápisníc o výsluchu odporcu I. Q., ako aj konfrontácie s navrhovateľom tak, ako sa nachádzajú
na č.l. 21-26, 59, 64-65 spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/276/2012 vyplýva, že v trestnom
konaní odporca opakovane pred vyšetrujúcimi orgánmi tvrdil, že predmetnú finančnú sumu 1 000,00 €
v hotovosti, ktoré mu navrhovateľ vložil na účet si požičal, nakoľko sa dostal do ťažkej finančnej situácie,

pričom tieto peniaze mali byť v budúcnosti vrátené, okrem iného aj formou určitých vyplatených provízií.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") v znení ku dňu
10.02.2011, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä
ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.

Podľa § 3 ods. 1 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 451 ods. 1 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.Podľa § 451 ods. 2 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 657 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa § 517 ods. 1 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení ku dňu 10.02.2011, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 100 ods. 1 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 107 ods. 1 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ v znení ku dňu 10.02.2011, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo k uzatvoreniu
žiadneho zmluvného vzťahu. Odporca v trestnom konaní opakovane tvrdil, že sumu 1 000,00 €
považoval za pôžičku, čo však v konaní občianskom súdnom poprel. Zo strany navrhovateľa nikdy
nebolo deklarované, že by sa malo jednať o pôžičku, v trestnom konaní jeho trestné oznámenie
smerovalo pre podozrenie z trestného činu vydierania a taktiež ani v občianskom súdnom konaní si toto

právo titulom pôžičky neuplatnil, pretože aj v pôvodnom návrhu na začatie konania uvádza, že odporcatúto sumu považoval za pôžičku, nie teda navrhovateľ a následne právne kvalifikoval svoje právo ako
bezdôvodné obohatenie.

Dôkazné bremeno tvrdenia účelu poskytnutia peňažných prostriedkov navrhovateľom odporcovi

zaťažovalo odporcu, ktorého povinnosťou bolo preukázať, v tomto prípade nedôvodnosť tvrdenia
navrhovateľa o poskytnutí peňažných prostriedkov titulom bezdôvodného obohatenia. Odporca v konaní
nepreukázal žiadnym dôkazom skutočnosť z akého právneho titulu predmetnú sumu 1 000,00 € prevzal.

Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť z toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia zákonných

predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného),
protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu
(postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou
osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten kto
tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

Pre záver dôvodnosti nároku uplatňovaného navrhovateľom voči odporcovi titulom bezdôvodného
obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej
v § 454 Občianskeho zákonníka) bolo treba, aby navrhovateľ preukázal, že medzi ním a odporcom
právny vzťah z bezdôvodného obohatenie vznikol, t.j., aby preukázal, že odporca (v akej konkrétnej
výške) bezdôvodné obohatenie získal a že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma, ako

aj príčinná súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia vznikom majetkovej ujmy. Uvedené
atribúty navrhovateľ splnil, nakoľko preukázal jednak skutočnosť, že peňažné prostriedky zo strany
odporcu boli prevzaté, čo ani odporca nepopieral, a taktiež preukázal aj skutočnosť, že odovzdaním
týchto peňažných prostriedkov mu vznikla do výšky poskytnutej sumy 1 000,00 € majetková ujma.
Ako bolo uvedené vyššie, dôkazné bremeno ohľadom preukázania eventuálneho účelu prijatia tohto

plnenia zaťažilo odporcu, pretože navrhovateľ nemôže poskytnúť negatívny dôkaz o tom, že právny
vzťah neexistuje, keďže sám túto skutočnosť tvrdí, jedine odporca môže poskytnúť pozitívny dôkaz o
tom, že právny vzťah medzi ním a navrhovateľom bol a z tohto právneho vzťahu mu vzniklo právo prijať
sumu 1 000,00 €, čo sa však nestalo.

Za takéhoto stavu je možné konštatovať, že predmetná suma bola poskytnutá bez preukázateľného

právneho dôvodu, a týmto teda v rámci zásad o bezdôvodnom obohatení by ju odporca mal
navrhovateľovi vrátiť.

Odporca je v omeškaní so zaplatením (vydaním) bezdôvodného obohatenia, preto náleží navrhovateľovi
taktiež úrok z omeškania. Navrhovateľ vyzval odporcu na plnenie písomne dňa 24.02.2014 (č.l. 11),
pričom výzvu prevzal odporca dňa 27.02.2014, v zmysle ktorej bol na vrátenie vyzvaný v lehote 7 dní

od doručenia tejto výzvy, t.j. do 06.03.2014. Navrhovateľovi teda náleží úrok z omeškania počnúc
07.03.2014aždozaplatenia.Keďžesivšaknavrhovateľuplatnilnárokod28.02.2014vrozporesvýzvou,
súd návrh v časti o zaplatenie 5,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1 000,00 € od 28.02.2014
do 06.03.2014 zamietol.

Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, potrebné je uviesť, že navrhovateľ v postavení poškodeného

si uplatnil právo na náhradu škody v trestnom konaní do zápisnice dňa 02.03.2011 (č.l. 39 trestného
spisu). Trestné konanie bolo právoplatne skončené oslobodzujúcim rozsudkom dňa 13.06.2013, teda
trojročná zákonná lehota na uplatnenie si práva titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keďže návrh
bol podaný 24.03.2014 neuplynula, rovnako ako ani dvojročná subjektívna lehota.

Vo vzťahu k nepriznaniu práva navrhovateľovi z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, na ktorý poukazoval

odporca je potrebné skúmať otázku, či výkon práva navrhovateľa požadujúceho vydanie bezdôvodného
obohatenia od odporcu nie je v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na trestné oznámenie, ktorénavrhovateľ na odporcu podal a tým inicioval začatie trestného stíhania odporcu pre skutok, o ktorom
právoplatne súd rozhodol, že nebolo dokázané, že stal.

Vyvstáva otázka či je morálne, aby navrhovateľ od odporcu požadoval vrátenie sumy 1 000,00 € potom,

čo podal nedôvodné trestné oznámenie na odporcu.

Pri posudzovaní morálneho aspektu správania sa navrhovateľa však treba vo vzájomnej súvislosti
zohľadniť aj skutočnosť, aby ten, kto sa dobrých mravov dovoláva, sám nekonal v rozpore so zásadami
dobrých mravov a nevyžadoval ohľady neúmerné okolnostiam konkrétneho prípadu a zabrániť snahe
alebo možnosti ich zneužitia (Z IV, str. 471).

Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno bez povšimnutia ponechať skutočnosť, že odporca požadoval

plnenie od navrhovateľa bez právneho dôvodu, ktoré síce nebolo považované ako skutok naplňujúci
pojmové znaky trestného činu, ale nepochybne sa udialo. Odporca túto skutočnosť ani nepopiera, keď
vo svojich výpovediach pred orgánmi činnými v trestnom konaní uvádza, že žiadal od navrhovateľa
pôžičku, čo následne poprel, resp. žiadal platbu ako "prejav dobrej vôle".

Vzhľadom k vyššie uvedenému preto vyvstáva otázka či je morálne, aby odporca požadoval od

navrhovateľa plnenie z dôvodu, ktorý ani sám nevedel zadefinovať, na základe ktorého peniaze teda
od odporcu žiadal, ako sám tvrdí ako prejav určitej dobrej vôle bez bližšej špecifikácie. V trestnom
konaní sa síce nedokázalo, že by sa skutok, ktorý by zakladal trestnoprávnu zodpovednosť odporcu,
sa stal, čo však nevylučuje konanie v rozpore s dobrými mravmi aj zo strany samotného odporcu, ktoré
síce nenapĺňa intenzitou pojmové znaky niektorej zo skutkových podstát trestného činu, ale z hľadiska

všeobecneakceptovateľnýchmorálnychzásadjeneprijateľné.Otvorenouzostávaotázkaprečoodporca
žiadal opakovane od navrhovateľa poskytnutie akejsi pôžičky, resp. platby ako prejavu dobrej vôle a či
takéto žiadosti bez toho, aby boli založené na určitom právnom titule, je možné v spoločnosti akceptovať.

Pokiaľ odporca uvádzal, že navrhovateľ mu spôsobil svojím konaním škodu, je potrebné uviesť, že
žiadny z atribútov náhrady škody z jeho strany nebol preukázaný. Naviac sa mal navrhovateľ takéhoto

konania dopustiť ako štatutárny zástupca obce, teda konal za obec a v prípade, ak by škodu aj bol
spôsobil pasívne legitimovaným na uplatnenie si práva by bol odporca voči obci a nie voči jej starostovi.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť

vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce
na nehnuteľnosti.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný, miera jeho neúspechu je však nepatrná, súd mu preto
priznal náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 60,00 € a na trovách
právneho zastúpenia vo výške 686,02 € s poukazom na § 10 ods. 1, 13a, § 16 vyhlášky č. 655/2004 z
vymeriavacieho základu za jeden úkon 61,41 € spolu s režijným paušálom za kalendárny rok 2014 vo
výške 8,04 € za jeden úkon a 20 % DPH, nakoľko právny zástupca je platca DPH.

Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za sedem úkonov právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia, výzva na plnenie - pokus o mimosúdnu pokonávku, návrh vo veci samej, písomné vyjadrenievo veci samej - odporu, podanie vo veci samej dňa 08.09.2014 - vyjadrenie, účasť na pojednávaní dňa
31.07.2014 a 01.12.2014 s meritórnym prejedaním veci) 7x po 61,41 € a účasť na pojednávaní dňa
03.07.2014 a 18.12.2014 bez meritórneho prejednania veci, t.j. 2x po 15,35 €, 1x 30,71 € - konzultácia

s klientom spolu s režijným paušálom 10x 8,04 € a 20 % DPH, čo predstavuje 686,02 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.