Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 3, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312216905
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8312216905.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu B. W., bytom Y. XX, C.,
právne zastúpený JUDr. Jurajom Kulom, advokátom, Mäsiarska 30, Košice proti žalovanému M. W.,
toho času bytom I. XXX, právne zastúpený JUDr. Valerijom Podoľskijm, advokátom, Námestie SNP 1,
Humenné, o zaplatenie 4 200 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné, č. k. 17C/99/2013-59 zo dňa 13. 01. 2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňažalobužalobcuzamietol.Uložilžalobcovipovinnosťnahradiť

žalovanému trovy konania vo výške 794,53 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4 200 Eur s 9 %
ročným úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia z dôvodu, že žalovaný použil finančné
prostriedky poukázané žalobcom na vyplatenie kúpnej ceny nehnuteľnosti - rodinného domu, súp. č.
XXX a priľahlých pozemkov parc. č. KNC 305 a parc. č. KNC 306 evidované v k. ú. I., zapísané na liste
vlastníctve (ďalej len LV) č. XXX, ktorý následne previedol na základe darovacej zmluvy pánovi C..

Súd poukázal na stanovisko účastníkov konania, výsledky vykonaného dokazovania, výpoveď svedka
B. C., obsah pripojených listinných dôkazov, kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi MUDr. B. O., Q. A., Q.
A. ako predávajúcimi a M. W. ako kupujúcim, ktorá bola uzavretá dňa 13. 07. 2009, predmetom ktorej

bol rodinný dom súp. č. XXX, evidovaný na pozemku parc. č. KNC 305 - priľahlé záhrady, parc. č. 306,
vedené na LV č. XXX, k. ú. I. za kúpnu cenu 4 315,21 Eur, ktorej vklad bol povolený dňa 28. 12. 2009 pod
č. V-306/2009 Správou katastra v Medzilaborciach. Bankovým prevodom uskutočneným v peňažnom
ústave Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava boli dňa 29. 12. 2009 vložené finančné prostriedky vo
výške 4 200 Eur žalobcom v prospech účtu žalovaného. Notárskou zápisnicou spísanou pod č. N
39/2012, Nz 14898/2012 zo dňa 27. 04. 2012 bola uzavretá darovacia zmluva medzi darujúcim M. W.,
t. j. žalovaným a obdarovaným B. C., predmetom ktorej bol rodinný dom, súp. č. XXX s príslušenstvom,

priľahlý pozemok, parc. č. 305 a priľahlá záhrada parc. č. 306, evidované v k. ú. I. na LV č. XXX.

Následne súd citoval ust. § 101 a 120 ods. 1, 3, 4, § 132 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj ust.
§ 101, 107 ods. 1, § 451 a § 454 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalovaný vzniesol námietkupremlčania, s ktorou sa súd prvého stupňa zaoberal. Pre začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej lehoty,
v prípade nároku uplatneného žalobcom z titulu bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci deň, keď
sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor bezdôvodne obohatil. V danej veci z vykonaného dokazovania bolo preukázané, ako tvrdil žalobca,
že v mesiaci september 2010, keď sa rozviedol so svojou manželkou, vyzýval žalovaného na vrátenie
predmetnej sumy. V tom smere súd poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn.
7C/172/2009 zo dňa XX. XX. XXXX, ktorým bolo rozvedené manželstvo žalobcu. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 27. 09. 2010. Teda z daného stavu vyplýva, že v mesiaci september 2010 začala

plynúť žalobcovi 2-ročná subjektívna lehota na uplatnenie jeho práva na súde. Žaloba žalobcu bola
súdu doručená dňa 26. 11. 2012, t. j. po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty. Vo veci bolo preukázané,
že úmysel žalobcu pri sprostredkovaní kúpy nehnuteľnosti prostredníctvom jeho brata, t. j. žalovaného
bolo zakúpenie nehnuteľnosti, ale s takým cieľom, aby nepatrila do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Nedá sa prisvedčiť ďalším tvrdeniam žalobcu, že žalovaný sa sám rozhodol podarovať
túto zakúpenú nehnuteľnosť pánovi C.. Žalovaný aj pri minimálnej ostražitosti si bol vedomý právnych

následkov takéhoto konania. Dôkazné bremeno v tom smere bolo na žalobcovi, ktorý nepreukázal,
žeby uzatvorená dohoda so žalovaným o spätnom prevode danej nehnuteľnosti bola na jeho meno.
Výsluchom svedka pána C. súd zistil, že v čase, keď býval žalobca v jeho byte v C., dochádzalo
k neprehliadnostiam s disponovaním finančných prostriedkov, ktoré však svedok získal za odpredaj
svojho bytu. Ak aj v konaní bolo preukázané, že žalobca vložil na účet žalovaného za účelom kúpy

nehnuteľnosti sumu 4 200 Eur, takýmto dokazovaním, ako bolo v konaní vykonané, nebolo s istotou
preukázané, že tieto finančné prostriedky boli jeho výlučným vlastníctvom. Pochybnosť v tom smere
je daná tým, že výťažkom z predaja bytu svedka C. disponoval aj žalobca, a preto je sporné, koho
vlastníctvom je predmetná finančná suma. V tom smere súd poukázal na ust. § 454 Občianskeho
zákonníka, z ktorého vyplýva, že predpokladom vzťahu je to, že medzi tým, kto plnil a tým, komu sa plnilo

bolo zrejmé, že sa plnenie deje za iného. Ak ten kto plnil, konal v domnení, že plnil svoj vlastný záväzok,
vznikol medzi ním a tým komu bolo plnené, právny vzťah z plnenia bez právneho dôvodu a nárok na
vrátenie tohto plnenia. Na vrátenie poskytnutého plnenia ako plnenia bez právneho dôvodu je nárok iba
vtedy, ak ten kto plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť, alebo že ten komu plní, nie je
oprávnený plnenie prijať. Súd žalobu voči žalovanému o zaplatenie sumy 4 200 Eur s prísl. zamietol z

dôvodu uplynutia lehoty na uplatnenie nároku žalobcom v tomto konaní, ako aj z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena na preukázanie vlastníctva týchto finančných prostriedkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal
žalovanému náhradu trov konania vo výške 794,53 Eur, ktoré špecifikoval, k zaplateniu ktorých zaviazal
žalobcu.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové
zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie. Poukázal na to, že žalovaný nemal jeho pokyn na
prevedenie nehnuteľnosti, ktorú nadobudol na základe kúpnej zmluvy na tretiu osobu, t. j. pána C.. S
posúdením včasnosti uplatneného nároku, t. j. vznesenej námietky premlčania nesúhlasil. Poukázal na
to, že podľa jeho názoru premlčacia lehota začala jemu plynúť až v mesiaci máj 2012, kedy bolo vydané

rozhodnutie Správy katastra Michalovce týkajúce sa vkladu V 105/2012 zo dňa 16. 05. 2012 o povolení
vkladu vlastníckeho práva v prospech B. C.. Až týmto okamihom, ktorým žalovaný previedol rodinný dom
kúpený za jeho finančné prostriedky sa bezdôvodne obohatil. Z tohto dôvodu navrhol zmeniť napadnutý
rozsudok a žalobe vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval, alebo
zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa. V prípade, ak odvolací súd napadnutý

rozsudok potvrdí, navrhol pripustiť dovolanie, lebo podľa jeho názoru ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu. Samostatným podaním si právny zástupca žalobcu vyčíslil trovy konania.

Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa sa
stotožnil. Pravdivo opísal skutkový stav, ako aj vyjadrenie ku skutočnostiam, ktoré žalobca prezentoval,
a preto súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Náhradu trov právneho

zastúpenia si neuplatnil.Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania,

s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu,
ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ust. § 156 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením vznesenej námietky premlčania, odvolací súd zistil, že súd správne zistil
skutkový stav veci dôvodný a potrebný na posúdenie dôvodne vznesenej námietky premlčania. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia uvedeným súdom prvého
stupňa.

Kodvolaniužalobcuuvádza,ženamietanénesprávneskutkovézistenia,vrátanenesprávnehoprávneho
posúdenia nebolo opodstatnené. Je nesporné, že na základe kúpnej zmluvy (č. l. 4 spisu), na
základe ktorej žalovaný nadobudol spornú nehnuteľnosť - vklad bol povolený dňa 28. 12. 2009 s

tým, že odo dňa prevodu vlastníckeho práva bol na liste vlastníctva vedený žalovaný. Nemožno sa
stotožniť s námietkou posúdenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty pri uplatnenom nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 107 Občianskeho zákonníka, t. j. začiatok
plynutia od prevodu vlastníckeho práva žalovaného na tretiu osobu - B. C.. Je nesporné, že žalobca
požiadal o kúpu nehnuteľnosti svojho brata - žalovaného z dôvodu, aby nenadobudol nehnuteľnosť do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Následne po rozvode manželstva žalobcu, ktorý rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 27. 09. 2010 (Okresný súd Košice - okolie sp. zn. 7C/172/2009) začala
žalobcovi plynúť subjektívna premlčacia lehota od tohto okamihu, lebo odvtedy už sa mohol domáhať
prevoduvlastníckehopráva,resp.vráteniefinančnýchprostriedkov.Knáslednémuprevoduvlastníckeho
práva došlo až v roku 2012, a preto je nelogické, ak žalobca mal záujem o kúpu nehnuteľnosti až po

rozvode manželstva, sa následne prevodu kúpenej nehnuteľnosti žalovaným za finančné prostriedky
poskytnuté žalobcom nedomáhal skôr. Odvolací súd preto nepovažoval namietané skutočnosti, ktoré
vyplynuli zo záverov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj výsledkov vykonaného dokazovania
za opodstatnené. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne posúdil dôvodnosť
vznesenej námietky premlčania a z dôvodu procesnej ekonómie následne sa vecou samou nezaoberal,

lebo uplatnený nárok je premlčaný.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust.. § 219
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní, ktorému náhrada trov odvolacieho konania

priznaná nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 142 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1
Občianskehosúdnehoporiadku).Inétrovyodvolaciehokonaniažalovanémuzobsahuspisunevyplývajú
a právny zástupca žalovaného návrh na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia nepredložil, ani
nevyčíslil.

Podľa ust. § 238 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku

odvolaciehosúdu,ktorýmbolpotvrdenýrozsudoksúduprvéhostupňa,akodvolacísúdvyslovilvovýroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránkezásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Žalobca navrhol v prípade potvrdenia napadnutého rozhodnutia pripustiť dovolanie, lebo podľa jeho

názoru ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Odvolací súd v danom prípade nepripustil dovolanie z dôvodu, že právny zástupca žalobcu
nešpecifikoval na akú dovolaciu otázku by malo byť dovolanie pripustené. Nie je povinnosťou
odvolacieho súdu vyhovieť návrhu na pripustenie dovolanie proti jeho rozhodnutiu. Rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu ide o také rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo
v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z

hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t. j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z
tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam zpravidla vtedy, ak rieši takú právnu
otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená, alebo výklad ktorej v judikatúre týchto súdov
nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešená v konštantnej
judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie

tejto právnej otázky (Zo súdnej praxe č. 4/2004).

V danom prípade posúdenie skutkových okolností týkajúcich sa pre stanovenie začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty, nemožno považovať za otázku zásadného významu, lebo súd vychádzal
z preukázaných tvrdení účastníkov sporového konania v súlade so splnením dôkaznej povinnosti
účastníkov v sporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti vyplývajúcej z ust. § 120 ods. 1, 4

Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na uplynutie subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehoty nebolo
možné sa následne zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku. Právne posúdenie uplatneného nároku
vyplynulo z odôvodnenia žaloby, ako aj zo samotného vyjadrenia žalobcu, ktorý sa domáhal vrátenia
bezdôvodného obohatenia. Zákonné podmienky na pripustenie dovolania v danom prípade splnené
neboli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.