Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/158/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113212846
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113212846.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : Cetelem Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave,

Panenská 7, IČO: 335787783 zast. JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom
v Martine, Hviezdoslavova 7, proti odporcovi: T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., H. XXX/X, o zaplatenie
sumy 565,14 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 518,34 eura s 8,75% úrokom z omeškania ročne
od 16.10. 2012 do zaplatenia, s tým, že súd povoľuje odporcovi dlžnú sumu splácať v mesačných
splátkach po 50 eur vždy do 15-eho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku,
pod hrozbou straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 565,14 eura s úrokom vo
výške 39% zo sumy 415,01 eura od 05.11.2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo
sumy 565,14 eura od 16.10.2012 do zaplatenia z titulu poskytovania finančných prostriedkov zmluvou
o spotrebiteľskom úvere a revolvingovom úvere.

Vo veci súd rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa, odporcu podľa §
101 O.s.p. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť ospravedlnil, odporca zobral predvolanie na
vedomie.

Odporca ako účastník konania uviedol, že je si vedomý dlhu. Bral si v Datarte úver na televízor a
Playstation, čo prestal splácať, keďže nemal fin.prostriedky. dlžnú sumu by mal záujem uhradiť v

splátkach maximálne do výšky 50 eur. Začal podnikať, ešte nemá príjem.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi prečítaním, a to : predžalobnou
upomienkou z č.l. 5, zmluvou o úvere z č.l. 6-8, prehľadom výšky úrokov z č.l. 16, vyjadrením
navrhovateľa z č.l. 22-25, potvrdeniami z č.l. 26,27, prehľadom účtu z č.l. 28, plánom amortizácie
z č.l 29, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky z č.l. 30,31, sadzobníkom poplatkov z
č.l. 32,33, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 26.11.2014, 9x výzvami na zaplatenie a oznámeniamiodporcovi o vstupe úveru do vymáhania, prehľadom NB SR o maximálnej výške odplaty a údajom o
novoposkytnutých spotrebných úveroch a zistil tento doplňujúci skutkový a právny stav :

Navrhovateľ s odporcom dňa 24.11.2011 uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere a o revolvingovom

úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Vo veciach neupravených v zmluve sa primerane použijú
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.
Odporcovi bola v rámci spotrebiteľského úveru poskytnutá suma 503,20 eura na kúpený tovar. Odporca
mal v 10 splátkach uhradiť celkovo sumu 639,30 eura. Podľa zmluvy konečná splatnosť úveru bola ku
dňu 15.09.2012, ktorá sa posunula ku dňu 15.10.2010. V sume bola zahnutá istina, úroky a poplatky

zahnuté v 10 splátkach. Odporca uhradil sumu 127,86 eura, ďalej dlh v sume 511,44 eura nesplácal.
Revolvingový úver nebol odporcovi poskytnutý. Navrhovateľ zaslal odporcovi deväť výziev na úhradu. V
rámci neuhradených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky si navrhovateľ od odporcu uplatňoval
sumu 53,70 eura. Navrhovateľ špecifikoval z čoho náklady pozostávajú ( č.l. 43), ale ich nedokladoval,
predložil výzvy zasielané odporcovi. Navrhovateľ si od odporcu uplatňoval 39% úrok i splatnosti dlhu po
15.10.2010. Podľa časti 3 bodu 4.4 je klient povinný zaplatiť úroky do vrátenia peňažných prostriedkov v

celom rozsahu. Odporca prestal splácať dlh z dôvodu, že nemal finančné prostriedky. Žiadal o povolenie
dlhu splácať v splátkach po 50 eur mesačne.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má

tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 657 Občianskeho zákona zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 879 j) Občianskeho zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava
spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola

spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových
zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999
účinnou od 01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené, a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou
zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.
I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol

režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu
podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne
nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako
nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že
práva dodávateľa vzniknuté, na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej

úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom
na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v
zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu
(nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co/236/2010 zo
dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE/34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z
10.02.2009 sp. zn. 6Co/254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov

pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska názvu úverovú zmluvu, ktorá je formálne absolútnym
obchodným vzťahom. Zmluvné vzťahy účastníkov sa mali riadiť zákonom o spotrebiteľských úveroch,
Občianskym a Obchodným zákonníkom. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52
a nasl. Občianskeho zákonník ako aj ust. osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek

tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj
vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných
podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona
a zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa

sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú
primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010,
rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co/284/2010). Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický
právny záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Odporca nebol
podnikateľom, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Občiansky zákonník má dostatočné

množstvo ustanovení, ktoré v plnej miere mali možnosť upraviť vzťahy medzi účastníkmi, konkrétne §
657 a nasl. O.z.. Súd tak posudzoval vec podľa Občianskeho zákonníka.

V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bol zmluvný vzťah, v ktorom si odporca nesplnil
svoju povinnosť preukázanú listinnými dôkazmi. Súd preto považoval návrh navrhovateľa, čo sa týka
nesplatenej istiny, poplatkov, úroku do 15.10.2012 a úroku z omeškania za dôvodne podaný. Odporcu

zaviazal na úhradu sumy 518,34 eura s 8,75 % úrokom zo sumy 518,34 eura od 16.10.2012 do
zaplatenia v súlade s § 517 o.z. a nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Navrhovateľ poskytol odporcovi
finančné prostriedky, ktoré odporca nevrátil. Zo zmluvy bola jasná výška dlhu splatná v 10 splátkach.
Odporca nesplatil svoju zmluvnú povinnosť voči navrhovateľovi v sume 511,44 eura. Navrhovateľ si
uplatňoval sumu 53,70 eura za zaslané výzvy, resp. za uplatňovanie dlhu. Súd z tejto sumy akceptoval

náklady na jednu výzvu v sume 6,90 eura ( č.l. 25) a ďalšie nároky navrhovateľa za uplatňovanie
pohľadávok ako nedôvodné zamietol. je právo veriteľa vymáhať dlh od dlžníka. Takéto konanie musí
byť hospodárne. Podľa súdu bola jedna výzva dostatočná a ďalšie len neúmerne zvyšovali pohľadávku
navrhovateľa. V časti neuhradených nákladov sú návrh v sume 46,80 eura zamietol. V rozpore s
citovanými zákonnými ustanoveniami súd považoval aj nárok navrhovateľa, kde si uplatňoval úrok i

do budúcnosti, po splatnosti dlhu. Poukazoval na zmluvné dojednanie účastníkov. Podľa navrhovateľa
do konečnej úhrady dlhu sa vlastne zmluvný vzťah medzi účastníkmi vlastne nikdy nekončí. Súd sa s
týmto stanoviskom nestotožňoval, zmluva o spotrebiteľskom úvere bola časovo ohraničená do splatenia
splátok, teda do 15.10.2012, po tomto dátume si už navrhovateľ nemohol uplatňovať úrok ale len úrok
z omeškania, čo mu aj súd priznal. Úrok je možné totiž si uplatňovať len v prípade, že si to účastníci

výslovne dohodnú a aj to len počas obdobia, na ktorý si to dohodnú. Podľa prvej časti zmluvy, bod 1
zmluvy si navrhovateľ a odporca dohodli úrok na časovo obmedzené obdobie do splatenie splátok.
Dojednanie z časti 3 bodu 4.4 tomuto dojednaniu odporovalo, bolo vopred pripravené ( formulárový
typ zmluvy) a tak ho nemožno považovať za vyslovene dohodnuté dojednanie účastníkov zmluvného
vzťahu. V časti 39 % úroku zo sumy 415,01 eura od 05.11.2012 do zaplatenia zamietol aj z dôvodu,

že nepriznal navrhovateľovi nárok na úrok po zosplatnení úveru, pretože podľa ustálenej súdnej praxe(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky
(zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti
je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu

spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na tomto výklade
a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch , podľa ktorého spotrebiteľ má
povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj

dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako
spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade
navrhovateľ) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje
režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru.

Dohodnutá splatnosť úveru je v tomto prípade totožná so zosplatnením úveru. Podľa súdu nič na
danej súdnej praxi analogicky nemôže zmeniť ani Obchodný zákonník tak ako ani uvádzaný zákon o

spotrebiteľských úveroch i keď vzhľadom na postup podľa Občianskeho zákonníka je toto konštatovanie
irelevantné. Súd podľa § 160 O.s.p. poskytol vzhľadom na jeho finančné možnosti uhradiť dlh v
splátkach.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak, žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Navrhovateľ bol úspešný ohľadne sumy 518,34 eura a úroku z omeškania

( za tri roky 148,35 eura). Odporca bol úspešný v sume 46,80 eura za náklady a ohľadne úroku. Úrok
je opakujúce plnenie ktoré je za tri roky ( pri opakujúcom plnení aj zákon o súdnych poplatkoch- §7
č. 71/1992 Zb. vychádza trojnásobku ročného plnenia) v sume 485,56 eura. Ak by sme vychádzali do
prípadného právoplatného rozhodnutia súdu ( s takýmto postupom sa súd nestotožňuje ) v prípade
odvolania by vec mohla skončiť aj za dlhšiu dobu ako tri roky od podania dátumu uplatnenia úroku. Z

uvedených výpočtov boli strany pomerne rovnako úspešné a preto žiadny z účastníkov nemal právo na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.