Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Jozef Zlocha
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 2P/159/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314207219
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6314207219.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci starostlivosti o maloletého K. G.,
nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Brezno, syna F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom I., J. XXX/XX a S. G., nar. XX.X.XXXX, bytom I., Z.
I. XXX, toho času G., S. 6, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto
r o z h o d o l :
Súd s c h v a ľ u j e nasledovnú rodičovskú dohodu:
I. Maloletý K. G., nar. X.X.XXXX sa s účinnosťou od 1.9.2014 z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec sa s účinnosťou od 1.9.2014 z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého výživným vo výške
30,-Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje, tento ponecháva na dohode rodičov.
IV. Otcovi za obdobie od 1.9.2014 do 28.11.2014 dlh na výživnom nevznikol.
o d ô v o d n e n i e :
Matka maloletého návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.8.2014 žiadala, aby súd zveril
maloletéhodojejosobnejstarostlivostiaotcazaviazalprispievaťnajehovýživuvýživnýmvsume50,-Eur
mesačne. Doplneným návrhom doručeným súdu dňa 24.10.2014 matka žiadala, aby súd zaviazal otca
prispievať na maloletého výživným v sume 100,-Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Svoj návrh
odôvodnila tým, že maloletý je narodený mimo manželstva, s otcom maloletého detí nežijú v spoločnej
domácnosti, maloletý sa nachádza v jej opatere. Matka maloletého je nezamestnaná, momentálne na
rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 216,-Eur. Má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť. Otec maloletého je zamestnaný v Zlievarni Hronec, jeho príjem je 500,-Eur.
Otec maloletého sa k návrhu matky písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania navrhol maloletého zveriť do osobnej starostlivosti
matky a otca zaviazať prispievaním výživného podľa jeho zárobkových možností a schopností. Uviedol,
že matka s maloletým žije v domácnosti svojich rodičov; s otcom maloletého sa rozišla asi pred štyrmi
mesiacmi, nakoľko nedokázala žiť v kolónii na Šumiaci. Matka maloletého má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť a to k maloletej H. G., nar. X.X.XXXX; je nezamestnaná, toho času na rodičovskej dovolenke,poberá rodičovský príspevok a prídavok na 2 maloleté deti. Medzi mesačné výdavky matky patria
výdavky na maloletého vo výške 150,-Eur, výdavky na bývanie a stravu vo výške 50,-Eur. Matka uviedla,
že má zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom maloletého, nakoľko má maloletý problémy s
trávením, pretože mal hneď po narodení operované hrubé a tenké črevo. Otec maloletého pred kolíznym
opatrovníkom počas sociálneho zisťovania uviedol, že súhlasí so zverením maloletého do starostlivosti
matky; vyjadril nesúhlas s navrhovanou výškou výživného a žiadal, aby bol zaviazaný prispievať na
maloletého sumou 30,-Eur; styk s maloletým nežiadal upravovať z dôvodu, že sa na tomto vedia s
matkou maloletého dohodnúť. Otec maloletého je nezamestnaný, evidovaný v evidencii uchádzačov o
zamestnanie; pracuje na dohodu o vykonaní prác s príjmom približne 30,-Eur mesačne. Je poberateľom
dávky v hmotnej núdzi. Maloletého navštevuje 1 až 2 krát týždenne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Otec maloletého žije v domácnosti svojej matky, ktorej mesačne prispieva na spoločnú domácnosť a
stravu sumou 15,-Eur až 30,-Eur. Kolízny opatrovník poukázal na to, že otec maloletého má vytvorené
vhodné podmienky pre pobyt maloletého dieťaťa v jeho domácnosti a zároveň, že v starostlivosti matky
o maloletého neboli zistené nedostatky, starostlivosť o maloleté dieťa je na dobrej úrovni.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.11.2014, vec prejednal v prítomnosti rodičov maloletej
a kolízneho opatrovníka. Vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa
s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a vykonaným dokazovaním zistil podmienky na
schválenie rodičovskej dohody.
Matka maloletého na pojednávaní predniesla návrh rodičovskej dohody, na základe ktorej má byť
maloletýododňapodanianávrhuzverenýdojejosobnejstarostlivostiaotecmábyťzaviazanýprispievať
na výživu maloletého vo výške 30,-Eur mesačne; úprava styku nebola nežiadaná, nakoľko sa na tomto
s otcom maloletého vedia dohodnúť. Matka zároveň uviedla, že od podania návrhu otec na výživu
maloletého dieťaťa prispieval, a preto mu dlh na výživnom nevznikol.
Otec na pojednávaní s navrhnutou rodičovskou dohodou, t.j. so zverením maloletého matke aj výškou
výživného, súhlasil; styk s maloletým nežiadal upraviť.
Kolízny opatrovník navrhol rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa.
Súd oboznámením sa s listinami obsiahnutými v spise zistil, že matka maloletého toho času nie je
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Má dve vyživovacie povinnosti. Otec maloletého je v
čase rozhodovania súdu nezamestnaný, pracuje na dohodu v skupine živnostníkov, ktorí opracúvajú
odliatky, pričom za mesiac október jeho čistá mzda činila 23,59Eur. Má jednu vyživovaciu povinnosť.
Podľa § 36 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 162 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), rozsudky odsudzujúce na plnenie
výživného sú predbežne vykonateľné.
V súdenej veci súd prihliadol na dohodu rodičov ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému, ktorá nebola v rozpore so zákonom, a ani zákon neobchádzala, a súd nenašiel ani iný
dôvod, prečo by rodičovskú dohodu neschválil. Súd mal za preukázané, že rodičia maloletého spolu
nežijú, spoločnú domácnosť nevedú, spoločne nehospodária, a teda ani spoločne nezabezpečujú
starostlivosťomaloletédieťa.Maloletýsanachádzavstarostlivostimatky,otechopravidelnenavštevuje,
na jeho výživu a starostlivosť prispieva. Na základe zisteného skutkového stavu mal súd za to, že
vznikol dôvod na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností najmä z dôvodu, že rodičia spoločnú
domácnosť nevedú, spoločne nežijú. Preto súd za súhlasu oboch rodičov a kolízneho opatrovníka
schválil rodičovskú dohodu pokiaľ ide o výchovné prostredie maloletého, určenie výživného a jeho výšku
tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a otca maloletého zaviazal prispievať na jeho
výživu sumou 30,-Eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2014. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na to,
že otec maloletého je nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Jeho príjem pozostáva
z dávky v hmotnej núdzi a z príjmu z dohody o pracovnej činnosti, ktorý za mesiac október v čistom
predstavoval sumu 23,59Eur. S určenou výškou výživného vyjadrila súhlas matka aj kolízny opatrovník.
Nakoľkootecnavýživumaloletéhoprispieval,zaobdobieod1.9.2014do28.11.2014mudlhnavýživnom
nevznikol. Styk otca s maloletým rodičia nežiadali upraviť, a preto ho súd neupravoval a ponechal ho
na dohode rodičov. Je na rodičoch maloletého, aby svoje vzájomné vzťahy upravili tak, aby ostalo
zachované právo maloletého na stretávanie sa s otcom.
Po vyhlásení rozsudku, po jeho stručnom odôvodnení a po poučení o riadnom opravnom prostriedku sa
všetci prítomní účastníci vzdali práva na podanie odvolania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.Právo podať odvolanie n e m a j ú tí účastníci, ktorí sa ho účinne vzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.