Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/40/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113233606
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113233606.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci žalobcu: SOKRATES
COLOUR SLOVAKIA s.r.o., veľkoobchod farby - laky, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 707, Brezová
pod Bradlom, IČO: 36 322 695, zastúpeného advokátkou: JUDr. Zuzana Ondrejovičová, so sídlom
Vinohradnícka 35, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: Ing. Marek Mečír, narodený 29.12.1976,
bytom Krajná 7716/9A, Trnava, IČO: 41 430 913, zastúpený: PROSMAN & PAVLOVIČ advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefanovičova
4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 316,96 eura s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 316,96 eura spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania
z uvedenej sumy od 31.8.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce
z iných trov konania vo výške 18,50 eura za zaplatený súdny poplatok a trov právneho zastúpenia vo
výške 336,31 eura, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právnej zástupkyne
žalobcu.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 3.12.2013, doručenou súdu dňa 6.12.2013 domáhal, aby súd žalovaného
zaviazal zaplatiť mu sumu 316,96 eura, spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 28.6.2013 do
zaplatenia ako aj náhradu trov konania, a to titulom náhrady škody za opravu čelného skla na motorovom
vozidle zn. C.?EN P., EČ: F., ktorú náhradu si žalobca uplatnil faktúrou č. 2013291 zo dňa 13.6.2013 vo
výške 316,96 eura, splatnou dňa 27.6.2013. Žalobca uviedol, že je vlastníkom uvedeného motorového
vozidla a žalovaný na ňom spôsobil prevádzkou svojho motorového vozidla škodu (poškodenie čelného
skla). Žalobca uviedol, že žalovaný uznal, že poškodenie čelného skla v dôsledku odleteného kamienka
od jeho motorového vozidla spôsobil ako vodič, avšak potom, čo jeho poisťovňa odmietla túto škodu
zo zákonného poistenia uhradiť, odmieta ju uhradiť aj žalovaný. Žalovaný však zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a nemôže sa jej zbaviť. Príslušenstvom pohľadávky žalobcu
sú zákonné úroky z omeškania ročne odo dňa splatnosti faktúry, ako aj trovy konania.

Súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. k.
7Rob/68/2013-14 zo dňa 23.1.2014, voči ktorému však žalovaný podal včas odpor s odôvodnením vo
veci samej, čím došlo v súlade s ustanovením § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku k zrušeniu
platobného rozkazu v plnom rozsahu.

Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú. Poukazoval na ustanovenia § 427 a § 428 Občianskeho
zákonníka a dôvodil, že zodpovednosť prevádzateľa za škodu je zodpovednosťou objektívnou, nie však
zodpovednosťou absolútnou, pretože zákon uvádza liberačné dôvody, ktoré umožňujú prevádzateľovi
sa zodpovednosti za škodu zbaviť. Zbavenie sa zodpovednosti prevádzateľa prichádza do úvahy, ak
síce vznik škody súvisel s okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, avšak
bezprostrednou príčinou vzniku škody bola iná okolnosť, ktorú nemožno objektívne predvídať, a tým
ani škode zabrániť. V predmetnej veci bolo vymrštenie kameňa spod kolesa iného vozidla v zmysle
horeuvedeného okolnosťou, ktorá je liberačným dôvodom. Škoda, ktorá síce žalobcovi na motorovom
vozidle vznikla, vznikla v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ale bezprostrednou príčinou
škody bola neodvrátiteľná udalosť. Žalovaný tejto škodovej udalosti nemohol zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Nie je možné objektívne predvídať, že na ceste sa
môže nachádzať kameň, najmä ak na takéto nebezpečenstvo neupozorňuje ani dopravné značenie.
Výskyt kameňov na ceste a ich prípadné vymrštenie je okolnosťou neočakávanou. Vzhľadom na všetku
možnú a požadovanú starostlivosť, ktorú mal a mohol žalovaný vyvinúť, nebolo možné škodu odvrátiť.
Taktiež podľa všeobecného princípu zodpovednostného práva, sa za náhodu nezodpovedá. Podľa
žalovaného bol naplnený liberačný dôvod, ktorý ho zbavuje zodpovednosti za škodu, ktorá bola v tomto
prípade žalobcovi spôsobená. Keďže žalovaný za spôsobenú škodu nezodpovedá, nie je povinný sumu,
za odstránenie vzniknutej škody žalobcovi uhradiť. Žalobca ako poškodený, musí znášať škodu sám.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to
faktúrou č. 20130291 zo dňa 13.6.2013, výzvou na zaplatenie spôsobenej škody zo dňa 26.8.2013,
faktúrou č. 2013/122 zo dňa 17.4.2013, oznámením o škodovej udalosti poisteným zo dňa 3.4.2013,
poistkou č. 6 572 709 143, technickou správou zo dňa 9.4.2013, zápisom o poškodení skiel vozidla
zo dňa 9.4.2013, výzvou poisťovne zo dňa 24.4.2013, oznámením škodovej udalosti poisteným zo
dňa 1.5.2013, vyjadreniami Kooperativa poisťovňa a.s. zo dňa 26,3.2013, zo dňa 30.4.2013, zo
dňa 26.7.2013 a zo dňa 18.9.2013, žiadosťou o prehodnotenie poistnej udalosti č. 9558399672,
fotodokumentáciou, čestným prehlásením svedka X. D. zo dňa 10.11.2014, ako aj oboznámením sa s
ostatnými listinnými dokladmi a s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca v konaní uviedol, že náhradu škody si uplatňuje v zmysle ustanovenia § 427 Občianskeho
zákonníka ako zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uviedol, že v
prípade žalovaného nie je daný liberačný dôvod a vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového
vozidla je okolnosťou, ktorá má svoj pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je
otáčavý pohyb kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého
pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho
vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je preto príčinou vymrštenia
kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Zodpovednosť vodiča motorového vozidla, od
ktorého kolies kameň odskočil je zodpovednosťou objektívnou nezávislou na jeho zavinení, a preto
za túto zodpovedá. K uvedenému názoru sa priklonil aj Útvar dohľadu nad finančným trhom Národnej
banky Slovenska v júli 2013, ktorý vo svojom stanovisku k likvidácii škodových udalostí v povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch
škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla zo
dňa 16.7.2013 zaujal rovnaký právny názor. Žalobca uhradil faktúru za opravu čelného skla, ktorá
bola splatná k 1.5.2013, následne vystavil vlastnú faktúru žalovanému, potom prebiehala emailová
komunikácia so žalovaným, pričom poisťovňa žalovanému odmietla túto škodu preplatiť, preto následne
žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 26.8.2013 na zaplatenie opravy čelného skla. Žalobca žiadal
preto aj zaplatenie úroku z omeškania od 28.6.2013, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry
do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

Žalobca na pojednávaní dňa 22.10.2014 požiadal o pripustenie zmeny návrhu na začatie konania
tak, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 316,96 eura spolu s 5,5 % ročný úrokom
z omeškania od 28.6.2013 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania, ktorú zmenu návrhu na
začatie konania pripustil súd uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní prítomným účastníkom a
ich zástupcom.

Žalovaný v konaní uviedol, že výzvu na zaplatenie spôsobenej škody obdržal dňa 27.8.2013 s tým, že
bola daná 3-dňová lehota na zaplatenie. Je pravdou, že dňa 3.4.2013 žalovaný uskutočnil oznámenie
škodovej udalosti zo zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla spoločnosti Kooperativa a.s., u ktorej mal v tom čase poistené motorové
vozidlo EČ: K.. Žalovaný nevylučoval, že mohlo dôjsť ku škodovej udalosti s následkom poškodenia
predného čelného skla žalobcu tak, ako túto škodovú udalosť opísal žalobca. Uviedol, že bol účastníkom
škodovej udalosti, bol som šoférom vozidla J. F., EČ: K., pričom táto udalosť sa stala tak, ako uviedol
v oznámení škodovej udalosti dňa 26.3.2013, teda stala sa v obci Myjava na hlavnej ceste smerom z
Trnavy do Myjavy. Žalovaný uviedol, že za križovatkou na neho trúbilo auto, preto zastavil a dotyčný
pán hovoril, že z auta žalovaného vyletel kamienok. Žalovaný videl, že má prasknuté čelené sklo,
následne spísali oznámenie o škodovej udalosti. Ku škode mohlo dôjsť tak, ako uvádza žalobca. Pri
oznámení škodovej udalosti žalovaný vychádzal z tvrdení vodiča druhého motorového vozidla. Žalovaný
poukazoval na ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka, a teda že príčinou vzniku škody mohla byť
iná okolnosť, ktorej nebolo možné zabrániť. Žalovaný viackrát komunikoval so svojou poisťovňou s tým,
že žiadal, aby za neho škodu uhradila, poisťovňa však odmietla poskytnúť poistné plnenie, ako vyplýva
napr. z v poradí štvrtého odmietnutia poisťovne poskytnúť poistné plnenie zo dňa 18.9.2013.

Z čestného prehlásenia svedka X. D., bývalého zamestnanca žalobcu, zo dňa 10.11.2014 vyplýva, že
dňa 26.3.2013 tento expedoval tovar na motorovom vozidle zn. C. P., M.: F. z Brezovej pod Bradlom
na Myjavu. Keď svedok vošiel do Myjavy, zaradil sa za osobné motorové vozidlo zn. J. F., trnavskej
poznávacej značky. To následne spomalilo na cca 30-40 km./hod. v miestach servisu AUTO CORA,
akoby chcel vodič motorového vozidla odbočiť, ale nevedel presne kam. Potom zrazu prudko zrýchlil v
dôsledku čoho do čelného skla odletel kameň z cesty a spravila sa prasklina na čelnom skle. Svedok
sa snažil vodiča tohto motorového vozidla zastaviť a upozorňoval ho blikaním svetiel a trúbením. Po
niekoľkých desiatkach metrov vodič zastavil za križovatkou v smere na Turú Lúku. Svedok vodičovi
motorového vozidla vysvetlil, čo sa práve stalo, a preto sa dohodli na udalosti a ten prisľúbil, že vec
vybaví, že spíšu záznam o škodovej udalosti a spôsobenú škodu uhradí. Následne si vymenili kontakty,
adresy a mobilné čísla pre účely vybavenia poistnej udalosti.

Na výzvu žalovaného urobenú prostredníctvom súdu (§93 ods. 3 O.s.p.), vstúpil do konania vedľajší
účastník na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ktorý uviedol,
že dňa 26.3.2013 došlo k vzniku škodovej udalosti, v rámci ktorej bolo poškodené čelné sklo na
motorovom vozidle zn. C.., V. patriacom žalobcovi, a to v dôsledku pravdepodobného odskočenia
kamienka, ktorý bol vymrštený od vozidla ŠPZ: K., idúceho pred motorovým vozidlom žalobcu. Polícia
ku škodovej udalosti privolaná nebola, lebo sa jednalo o malú škodu. Motorové vozidlo, ktorým bola
škoda spôsobená, malo v čase jej vzniku uzatvorené u vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistná
zmluva č. 6572709143, držiteľom vozidla bol žalovaný. Škodová udalosť bola riadne nahlásená a
bolo jej pridelené číslo poistnej udalosti 9558399672, bola zabezpečená obhliadka poškodeného
vozidla a spísaný záznam o obhliadke technikom SLOVEXPERTY, bola vyhotovená fotodokumentácia
a kalkulácia opravy vo výške 181,56 eur vrátane DPH a zo strany žalobcu bola predložená faktúra č.
2013291 zo dňa 13.6.2013 vo výške 316,96 eura. Po prešetrení všetkých okolností prípadu, vedľajší
účastník na strane žalovaného, plnenie zo škodovej udalosti zamietol, čo dňa 30.4.2013 písomne
oznámil žalobcovi. Na základe podnetu žalobcu, vedľajší účastník dňa 31.5.2013 písomne žalobcovi
oznámil, že na výsledkoch likvidácie trvá a že predmetná škodová udalosť bola uzavretá v zmysle
§ 5 ods. 1 písm. h) z. č. 381/2001 Z. z. Vedľajší účastník poukazoval na to, že pre zodpovednosť
vodiča podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je potrebné naplnenie štyroch základných znakov
zodpovednosti za škodu a to 1. porušenie právnej povinnosti, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi
1 a 2 a 4. zavinenie vodiča. U vodiča vždy pôjde o zodpovednosť za zavinenie, t. j. zodpovednosť
subjektívnu. Vodič - škodca v tomto prípade (rozbitie čelného skla odletenou skalkou spod idúceho
auta) neporušil žiadnu povinnosť uloženú mu právnymi predpismi, a teda neexistuje zákonný predpoklad
nároku žalobcu na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Prevádzateľ vozidla zodpovedá
podľa § 427 Občianskeho zákonníka objektívne, teda na vznik jeho povinnosti nie je potrebné zavinené
protiprávne konanie, postačuje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou
povahou prevádzky motorového vozidla, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nimi. Ust.
§ 4 ods. 2 z. č. 381/2001 Z. z. požaduje preukázanie nároku poškodeného - žalobcu, t. j. preukázanie
podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka. V prípade

objektívnej zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka, musí byť príčinou osobitná povaha
prevádzky prevádzkovateľa a následkom vznik škody. Navrhovateľ je v rámci dôkazného bremena
povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla
ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Nepostačuje pritom tvrdenie žalobcu, ba ani súhlasné
tvrdenia žalobcu a škodcu o samotnej existencii príčinnej súvislosti. V prípade odmršteného kameňa
od kolies si škodca vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho,
že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a
kameňa nemôže zaregistrovať. Je tiež diskutabilné, či žalobca mohol zaregistrovať náraz kameňa na
predné sklo práve od poisteného motorového vozidla. Preto nie je preukázané, že príčinou škody ako
následku je prevádzka poisteného motorového vozidla, a preto nemôže byť preukázaná ani príčinná
súvislosť. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka sa delia škody (podľa § 427 Občianskeho zákonníka)
na a) škody bez možnosti liberácie - vždy, ak škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v
prevádzke a b) škody s možnosťou liberácie - škody, ktoré nemajú svoj pôvod v prevádzke motorového
vozidla, ak prevádzateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia,
ktoré od neho možno požadovať. Okolnosti, majúce povahu v prevádzke vozidla sú okolnosti vnútorné.
Zásadne sa jedná o technický stav vozidla a jeho súčastí spojených s vozidlom, napr. zlyhanie bŕzd,
motora, vady materiálu a i. Ostatné okolnosti sú okolnosti, ktoré existujú mimo samotného vozidla, sú
okolnosťami vonkajšími a nesúvisiacimi s prevádzkou motorového vozidla napr. konanie tretích osôb,
zvierat, prírody, iné vonkajšie okolnosti. Liberácia podľa § 428 Občianskeho zákonníka je možná len
vtedy, ak škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (§ 427 Občianskeho zákonníka), ale
nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (R/3/1984). Vymrštenie kameňa alebo
iného predmetu ležiaceho na ceste (za predpokladu, že jeho umiestnenie na ceste nie je následkom
činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky motorového vozidla nie je okolnosťou, ktorá
má pôvod v prevádzke. V uvedenom prípade došlo ku škode vyvolanej osobitnou povahou prevádzky
motorového vozidla (rotáciou kolies), avšak táto škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré pôvod
v prevádzke motorového vozidla nemajú (vymršteným kameňom). Iba samotná rotácia kolies bez
toho, aby sa s kameňom stretla, by nebola spôsobilá privodiť škodu na čelnom skle motorového
vozidla žalobcu. Prevádzka motorového vozidla pôsobila priamo na predmet ležiaci na ceste, kameň,
ktorý sa následkom pôsobenia motorového vozidla uviedol do pohybu a až samotný kameň, teda
vymrštený predmet spôsobil škodu. Tento kameň však nebol súčasťou motorového vozidla poisteného
u vedľajšieho účastníka, spod ktorého bol vymrštený. V prípade na ceste ležiaceho kamienka ide o
okolnosť existujúcu mimo samotného vozidla, nemajúcu pôvod v prevádzke motorového vozidla, ktorú
možno prirovnať k vonkajším okolnostiam, ako sú konanie tretích osôb, alebo zvierat a prírodných
javov. V danom prípade vo vzťahu k okolnostiam, ktoré majú pôvod v prevádzke absentuje priama
príčinná súvislosť, pretože sa nejedná o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale o sprostredkovaný
následok (kinetická energia je len jednou z príčin vymrštenia). V uvedenom prípade teda došlo k situácii,
ktorú predpokladá § 428 Občianskeho zákonníka, a teda k liberácii prevádzkovateľa motorového vozidla
zn. TT 342 EM, poisteného u vedľajšieho účastníka, a to z dôvodu, že škoda vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky motorového vozidla bola spôsobená okolnosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke
tohto motorového vozidla. Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne vonkajšou okolnosťou, nemá pôvod
v prevádzke a je jasné, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od
prevádzkovateľa požadovať a prevádzkovateľa môžeme liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu.
Možnosť zabránenia vzniku škody s vynaložením všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, sa posudzuje
objektívne, t. j. nevychádza sa zo subjektívnych možností konkrétneho vodiča. Vychádza sa z objektívnej
možnej starostlivosti, ktorú možno od ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej situácii. V danom prípade
škodca vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno od neho požadovať, aby zabránil vymršteniu
skalky. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať prekážku na vozovke
a zabrániť tomuto druhu nehôd, má vedľajší účastník za to, že od prevádzateľa nie je možné požadovať
väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad by robil
vodiča zodpovedného aj za náhodu, čo je nesprávne (rozhodnutie NS ČR Rv I 299/37). Bolo by absurdne
formalistické požadovať od vodiča, aby sústredil svoju pozornosť na každú, i najmenšiu skalku na ceste
a snažil sa jej vyhnúť. Vzhľadom na uvedené navrhoval vedľajší účastník na strane žalovaného žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť.

Žalobca uviedol, že so stanoviskom vedľajšieho účastníka nesúhlasí s pridržiava sa stanoviska Útvaru
pre dohľad nad finančným trhom Národnej banky Slovenska. Predpokladom vzniku zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je udalosť vyvolaná osobitou povahou prevádzky,

vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Podľa tohto stanoviska Národnej
banky Slovenska, v prípade škody na čelnom skle spôsobenej vymrštením kameňa spod kolies iného
motorového vozidla, ide okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Podľa čestného vyhlásenia svedka
X. došlo k vzniku škody tak, ako uvádza vo svojom vyjadrení, a to vymrštením kameňa spod kolies
žalovaného. Žalovaný v danom prípade pripúšťa, že mohlo dôjsť k vzniku škody týmto spôsobom, a
teda je založená jeho zodpovednosť za spôsobenú škodu, ktorá má pôvod v prevádzke motorového
vozidla. Žalobca si uplatnil túto škodu titulom faktúry, ktorú doručil žalovanému, vo výške 316,96 eura,
ktorá bola splatná dňa 27.6.2013 spolu s príslušnými zákonnými úrokmi z omeškania. V danom prípade
bolo preukázané, že došlo k vzniku škody, akým spôsobom došlo ku škode, a teda existuje príčinná
súvislosť medzi udalosťou, ktorú popísal svedok a vznikom škody. Pokiaľ ide o nezrovnalosť v hlásení
poistnej udalosti, kde je uvedený ako poškodený Drogéria Kraic, je to z dôvodu, že žalobca podniká v
oblasti drogérie, preto zamestnanec zrejme z tohto dôvodu uviedol, že poškodeným je drogéria Kraic,
avšak vlastníkom motorového vozidla a poškodeným je jednoznačne žalobca.

Žalovaný k stanovisku vedľajšieho účastníka uviedol, že ku škodovej udalosti mohlo dôjsť tak, ako tvrdí
žalobca. Žalovaný ako vodič motorového vozidla si nemôže byť vedomý, či spod kolies jeho vozidla
mohol byť vymrštený kameň. Pri všetkých postupných krokoch žalovaný vychádzal z tvrdení vodiča
motorového vozidla žalobcu s tým, že pripúšťa, že vzhľadom na časovú súvislosť je možné, že v tom
čase na vozovke boli kamene po zimnej údržbe a teda, že mohlo dôjsť k vymršteniu kameňa, ale túto
skutočnosť si žalovaný nevšimol. Udalosti ako ich uviedol p. D., vodič žalobcu, teda miesto, kde sa
skutočnosť stala, danie si na vedomie, že nastala táto skutočnosť, ako aj vzájomná komunikácia sa
stali tak, ako sú popísané v jeho svedeckej výpovedi. K okolnostiam škodovej udalosti žalovaný uviedol,
že dňa 26.3.2013 odbočoval na križovatke v Myjave, mal spustenú navigáciu, ktorá mu ukazovala, že
má odbočiť skôr, ale žalovaný si všimol, že cesta vedie do nejakého areálu, takže aj napriek pokynu
navigácie pokračoval ďalej rovno a odbočoval až v danej križovatke. Žalovaný pripustil, že z jeho
strany mohlo nastať nejaké spomalenie, zaváhanie a následné pokračovanie v jazde. Žalovaný sledoval
navigáciu a okolie. Za križovatkou potom počul trúbenie vodiča, ktorý išiel za ním, preto zastavil asi vo
vzdialenosti 30-40 m za križovatkou. Dotyčný vodič žalovaného zastavil z dôvodu, že z auta žalovaného
odletel kamienok. Pretože si žalovaný nevšimol, že by v protismere išlo nejaké auto, súhlasil, že mohlo
dôjsť k takejto udalosti. Žalovaný ďalej uviedol, že keď odbočoval na predmetnej križovatke, nebolo
tam žiadne auto pred ním, ani vedľa nebo. Sledoval skôr cestu pred sebou, odbočoval z hlavnej cesty
doľava, takže vozidlá za sebou si nevšímal. Pokiaľ ide o stav komunikácie, bolo to na konci marca, takže
kamienky po zimnej údržbe tam mohli byť. Pokiaľ svedok p. D. uviedol, že žalovaný mal prudko zrýchliť,
žalovaný potvrdil, že takáto situácia nastala, bolo to ešte pred križovatkou. Keď žalovaný prichádzal ku
križovatke, pred ním ani oproti nebolo žiadne motorové vozidlo. Nevšimol si, či boli kamene na ceste,
avšak tým, že pribrzdil a následne zrýchlil, mohlo dôjsť k tomu, že tam nejaký kameň bol.

V konaní ďalej vedľajší účastník na strane žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o čestné prehlásenie svedka
D., ktorý uvádza, že sa zaradil za vozidlo žalovaného, nie je uvedené v akej vzdialenosti, čiže by sa
malo skúmať, či boli dodržané pravidlá cestnej premávky o dodržiavaní bezpečnej vzdialenosti. Podľa
vedľajšieho účastníka však zodpovednosť žalovaného nie je daná. Vyjadrenie Útvaru dohľadu Národnej
banky Slovenska nie je rozhodujúce, keďže táto nemôže vykladať zákon. Vedľajší účastník poukazoval
na to, že v danom prípade je daný liberačný dôvod podľa § 428 Občianskeho zákonníka, pretože škoda
nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, ako napr. v prípade ak odletí koleso,
alebo praskne pneumatika. Avšak v takejto situácii vodič nemá možnosť ovplyvniť vznik škody. Svedok
D. vo výpovedi neuviedol koľko bolo motorových vozidiel na danom úseku. Súhlasné stanovisko škodcu
a poškodeného nič nemení na skutočnosti uplatnenia § 428 Občianskeho zákonníka.

Z faktúry vystavenej dodávateľom D.A.J. plus, s.r.o. Aurosklo - Autobrzdy, Priemyselná 2705, Senica,
č. 2013/122, vystavenej dňa 17.4.2013, splatnej dňa 1.5.2013 pre odberateľa - SOKRATES COLOUR
SLOVAKIA s.r.o. vyplýva, že dodávateľ si vyfaktúroval výmenu čelného skla na vozidle Citröen Jumper,
ŠPZ: F.: XXXXXXXXXX, za celkovú sumu 316,96 eura.

Z faktúry žalobcu č. 20130291 vystavenej dňa 13.6.2013, so splatnosťou dňa 27.6.2013 vyplýva, že táto
bola vystavená žalovanému za zaplatenú opravu čelného skla na vozidle Jumper v sume 316,96 eura.

Z výzvy na zaplatenie pohľadávky - spôsobenej škody zo dňa 26.8.2013 vyplýva, že žalobca žalovaného
vyzval na zaplatenie pohľadávky v celej výške 316,96 eura, spolu s trovami právneho zastúpenia,
najneskôr do troch dní od doručenia výzvy, pričom vo výzve je uvedené, že dňa 26.3.2013 došlo k
poistnej udalosti č. 9558399672, pri ktorej došlo k poškodeniu predného čelného skla na motorovom
vozidle Jumper vo vlastníctve žalobcu, ktorý si ako poškodený vyúčtoval opravu čelného skla Jumper na
základe faktúry č. 20130291 zo dňa 13.6.2013 vo výške 316,96 eura, ktorá bola splatná dňa 27.6.2013.

Z oznámenia škodovej udalosti poisteným zo dňa 3.4.2013 vyplýva, že žalovaný oznámil spoločnosti
KOOPERATIVA poisťovňa a.s. vznik škodovej udalosti zo dňa 26.3.2013 o 16:00 hod., v Myjave, pričom
uviedol seba ako vodiča vozidla, ktorým bola spôsobená škoda a ako vozidlo, ktorým bola spôsobená
škoda uviedol Renault Megane, EČV: K.. Ako poškodené motorové vozidlo uviedol Citröen Jumper,
EČV: F., poškodeného Drogéria Kraic, so sídlom M. R. Štefánika 8, Brezová pod Bradlom a rozsah
poškodenia: prasknuté čelné sklo od kamienka.

Z poistky č. 6 572 709 143 vyplýva, že s účinnosťou od 14.12.2012 uzatvorili poistiteľ KOOPERATIVA
poisťovňa a.s. s poistníkom Ing. F. F. poistnú zmluvu č. 349 165 7058 pre poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, so začiatkom poistenia 17.12.2012, pre motorové
vozidlo EČV: K.

Z technickej správy spoločnosti Audatex Slovakia s.r.o. zo dňa 9.4.2013, vypracovanej pre poisťovňu
a pre poistnú udalosť č. 9558399672 vyplýva, že výška nákladov na opravu poškodeného motorového
vozidla (za predné sklo, lepiacu sadu, výmenu skla lepením) bola stanovená celkom na 181,56 eura
vr. DPH.

Zo zápisu o poškodení skiel vozidla vyhotoveného spoločnosťou Audatex Slovakia s.r.o. vyplýva, že dňa
9.4.2013 bola vykonaná obhliadka poškodeného motorového vozidla Citröen Jumper, EČV: F., pričom
bol navrhnutý spôsob opravy, výmena predného skla lepením.

Z oznámenia o riešení škodovej udalosti č. 9558399672 z poistnej zmluvy č.
6572709143, zo dňa 30.4.2013 vyplýva, že poisťovňa oznámila žalobcovi, že ním uplatnený nárok na
náhradu škody poisťovňa vybavuje bez poskytnutia náhrady škody z dôvodu, že vodič motorového
vozidla, prevádzkou ktorého údajne malo dôjsť k vzniku škody, nemohol ani pri vynaložení maximálneho
úsilia zabrániť vzniku škody, tiež nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že
k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČV: K.. Vodič tohto motorového vozidla, si s
ohľadom na svoje povinnosti pri riadení motorového vozidla nemôže byť vedomý toho, že práve spod
kolies ním riadeného motorového vozidla došlo k odskočeniu kameňa, ktorý údajne poškodil čelné sklo.
Poškodený je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou prevádzkou konkrétneho
motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Predložené súhlasné vyhlásenie
vodiča motorového vozidla, ktoré údajne malo spôsobiť poškodenie čelného skla a vodiča poškodeného
motorového vozidla nemá charakter preukázania okolností vzniku škody. Poisťovňa zastáva stanovisko,
že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového
vozidla EČV: K..

Z oznámenia škodovej udalosti poisteným Ing. F. F. zo dňa 1.5.2013 vyplýva, že tento za držiteľa vozidla,
ktorého prevádzkou bola pri škodovej udalosti dňa 26.3.2013 spôsobená škoda opakovane označil seba
a za vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, označil svoje vozidlo Renault Megane EČV: K. K oznámeniu
boli pripojené prílohy vodičský preukaz, technický preukaz, osvedčenie o emisnej kontrole a o technickej
kontrole.

Z oznámenia o riešení škodovej udalosti č. 9558399672 z poistnej zmluvy č. 6572709143
poškodenému - žalobcovi, zo dňa 31.5.2013 vyplýva, že poisťovňa zastáva názor, že vzhľadom na
okolnosti, za ktorých malo dôjsť k vzniku škody, nie sú v danej veci naplnené predpoklady stanovené
Občianskym zákonníkom pre zodpovednosť vodiča motorového vozidla EČV: K. za vznik škody.

Z vyrozumenia k oznámeniu k poistnej udalosti z poistnej zmluvy č.
6572709143/3491657058, TT XXX M., zo dňa 26.7.2013 adresovaného žalovanému vyplýva, že
poisťovňa po prešetrení poistnej udalosti naďalej zastáva názor, že prehlásenie poisteného a
poškodeného nie je dostačujúce na jednoznačné preukázanie zodpovednosti poisteného, teda že čelné
sklo na motorovom vozidle Citröen Jumper, EČV: F. bolo poškodené prevádzkou motorového vozidla
EČV: K., preto poisťovňa nemôže pristúpiť k plneniu. Vodič motorového vozidla prevádzkou ktorého
malo dôjsť k vzniku škody si s ohľadom na svoje povinnosti pri riadení motorového vozidla nemôže
byť vedomý, že práve spod kolies tohto vozidla bola vymrštená skalka, ktorá spôsobila škodu na
poškodenom motorovom vozidle EČV: F..

Z listu žalovaného zo dňa 30.8.2013 adresovaného poisťovni Kooperativa vyplýva, že žalovaný
poisťovňu opakovane žiada, aby prehodnotila riešenie poistnej udalosti č. 9558399672
z poistnej zmluvy č. 6572709143, pretože zo stanoviska Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej
banky Slovenska vyplýva, že poisťovňa je povinná plniť takéto škody, preto žalovaný poisťovňu žiadal
o zaplatenie a vyrovnanie pohľadávky poškodenému.

Z vyjadrenia spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group zo dňa 18.9.2013
vyplýva, že pokiaľ ide o poistnú udalosť č. 9558399672 zo dňa 26.3.2013 z poistnej zmluvy č.
6572709143/3491657058, K., k tejto poistnej udalosti sa poisťovňa vyjadrila listami zo dňa 30.4.2013,
31.5.2013 a 26.7.2013, pričom poisťovňa na svojom stanovisku trvá a nemôže dať priaznivejšiu
odpoveď.

Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody spôsobenej poškodením čelného
skla motorového vozidla žalobcu zn. C., prevádzkou motorového vozidla žalovaného zn. J.

Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (1). Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla (2).

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 422 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk) (1). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné
a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu (2).

Medzi prípady osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou patrí
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 až § 431
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ktorá je založená na princípe objektívnej zodpovednosti
(zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie). Subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravného prostriedku je podľa § 427 ods. 2 OZ iný prevádzateľ motorového vozidla, t. j. fyzická alebo
právnická osoba, ktorá má právnu a súčasne i faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a
organizovane ho užívať. Prevádzateľom je najmä vlastník motorového vozidla, oprávnený držiteľ, alebo
nájomca.

Základnou podmienkou zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka je to, že ide o
škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky. Prevádzateľ dopravného prostriedku nezodpovedá
za škodu spôsobenú protiprávnym úkonom, ako je tomu v prípade všeobecnej zodpovednosti za
škodu podľa § 420 OZ, ale za škodu spôsobenú objektívnou skutočnosťou, ktorou je nebezpečná
povaha samotnej prevádzky dopravného prostriedku. V osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické
vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu.
Prevádzkou sa rozumie aj príprava na jazdu a úkony potrebné po skončení jazdy. Motorové vozidlo

je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho
motor. Ak motorové vozidlo v čase vzniku škody riadil prevádzateľ dopravného prostriedku (spravidla
jeho vlastník), ten bude vždy zodpovedať podľa ustanovenia § 427 OZ. Na zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré je upravené zákonom č. 381/2001 Z. z.
Poškodený si môže právo na náhradu škody uplatniť buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (prevádzateľ a vodič), alebo priamo u poisťovateľa škodcu (§15 PZP),
alebo u škodcu a jeho poisťovateľa súčasne.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti podľa § 427 OZ je 1. udalosť vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou
osobitnou povahou prevádzky a vznikom škody.

Objektívna zodpovednosť prevádzateľa za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je
prísna, pretože takmer vylučuje možnosť liberácie prevádzateľa, čo vyplýva z prvej vety ustanovenia
§ 428 OZ, podľa ktorej sa prevádzateľ svojej zodpovednosti nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Za okolnosť majúcu pôvod v prevádzke sa považuje napr.
zlyhanie bŕzd, chyba materiálu, nedostatky na strane vodiča, teda vnútorné okolnosti vlastnej prevádzky,
ktoré súvisia s organizáciou, riadením a realizáciou prevádzky. Prevádzateľ sa môže zodpovednosti
zbaviť ak preukáže, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a zároveň
preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho ako
prevádzateľa požadovať. Tzv. vonkajšie okolnosti prevádzky sú také, ktoré nesúvisia s činnosťou,
ktorú možno označiť za prevádzku dopravného prostriedku, škoda tu síce bola spôsobená osobitnou
povahou prevádzky dopravného prostriedku, avšak bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod
v prevádzke. Môže to byť prírodná katastrofa, alebo iná okolnosť, ktorá nemá pôvod v prevádzke.
Vynaloženie všetkého úsilia treba vykladať objektívne, ako všetku možnú starostlivosť, ktorú možno
požadovať od ktoréhokoľvek vodiča.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v danom prípade mal súd za preukázané, že dňa 26.3.2013 došlo
ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené predné čelné sklo na motorovom vozidle zn. C. vo
vlastníctve žalobcu. Žalobca si nechal poškodené čelné sklo opraviť u spoločnosti D.A.J. plus s.r.o.,
pričom za túto opravu na základe faktúry č. 2013/122 zaplatil sumu 316,96 eura. Žalobca požadoval
náhradu škody u žalovaného, preto mu vystavil faktúru č. 20130291 na uvedenú sumu 316,96 eura.
Žalovaný sa snažil dosiahnuť, aby spôsobená škoda bola zaplatená z jeho povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto sa obrátil na svoju
poisťovňu, s ktorou mal v čase vzniku škody uzatvorené povinné zmluvné poistenie, t. j. Kooperativa
poisťovňa a.s., avšak táto z uvedenej škodovej udalosti plnenie odmietla, preto sa žalobca obrátil na
žalovaného znovu výzvou zo dňa 26.8.2013 a požadoval od neho zaplatenie opravy čelného skla v sume
316,96 eura, do troch dní od doručenia výzvy, pričom sám žalovaný potvrdil, že predmetná výzva mu
bola doručená dňa 27.8.2013.

Žalobca svoj nárok na náhradu škody spôsobenej poškodením čelného skla uplatňoval u žalovaného
z dôvodu, že prevádzkou jeho motorového vozidla (ktorého je žalovaný vlastníkom) zn. J., konkrétne
vymrštením kameňa spod kolies jeho motorového vozidla a jeho narazením do čelného skla vozidla
žalobcu malo dôjsť k prasknutiu tohto čelného skla. Žalobca vychádzal z toho, že žalovaný uznal,
že prevádzkou svojho motorového vozidla spôsobil poškodenie čelného skla v dôsledku odleteného
kamienka, a to tým, že ohlásil túto škodovú udalosť ako škodca svojej poisťovni. Žalovaný sa v konaní
bránil tým, že pri svojom postupe vychádzal predovšetkým z tvrdení vodiča vozidla, ktorému bola
spôsobená škoda a zásadne nevylučoval, že k vzniku škody mohlo dôjsť spôsobom, ako uvádzal vodič
poškodeného motorového vozidla, avšak sám skutočnosť, že spod kolies jeho motorového vozidla mal
byť vymrštený kameň nevnímal. Zároveň sa žalovaný snažil svojej zodpovednosti zbaviť poukazom na
existenciu liberačného dôvodu, keď škoda síce žalobcovi vznikla v súvislosti s prevádzkou motorového
vozidla, ale bezprostrednou príčinou škody bola neodvrátiteľná udalosť, žalovaný škodovej udalosti
nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Podľa žalovaného,
nie je totiž možné predvídať, že na ceste sa môže nachádzať kameň, výskyt kameňov na ceste a ich

prípadné vymrštenie je okolnosťou neočakávanou. Vzhľadom na všetku možnú starostlivosť, ktorú mal
a mohol žalovaný vyvinúť, nebolo možné škodu odvrátiť. Žalobca naopak zdôrazňoval, že v prípade
žalovaného nie je daný liberačný dôvod a vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla
je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez
pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste
na ceste a k jeho vymršteniu by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je preto príčinou vymrštenia
kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Zodpovednosť prevádzateľa motorového
vozidla, od ktorého kolies kameň odskočil je zodpovednosťou objektívnou, nezávislou na jeho zavinení,
a preto za túto zodpovedá.

Súd mal na základe výpovede žalovaného a písomného čestného prehlásenia svedka X. D.,
vodiča poškodeného motorového vozidla žalobcu, za jednoznačne preukázané naplnenie všetkých
predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
a to existenciu škodovej udalosti vyvolanej osobitnou prevádzkou dopravného prostriedku, vznik škody
a príčinnej súvislosti medzi oboma týmito predpokladmi. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že tento
jazdil dňa 26.3.2013 svojím motorovým vozidlom zn. J. v meste Myjava, smerom z Trnavy, mal pritom
spustenú navigáciu, ktorá mu ukazovala, že má odbočiť, žalovaný spomalil, všimol si, že táto cesta
vedie do nejakého areálu, čo bolo nesprávne, chvíľu zaváhal, avšak rozhodol sa napriek pokynu
navigácie pokračovať ďalej rovno, prudko zrýchlil a odbočoval doľava až na nasledujúcej križovatke. Za
križovatkou potom počul trúbenie vodiča, ktorý išiel za ním, preto zastavil svoje vozidlo vo vzdialenosti
30-40 m za touto križovatkou. Dotyčný vodič ho zastavil z dôvodu, že z auta žalovaného odletel kamienok
a keďže si žalovaný nevšimol, že by v protismere alebo vedľa neho išlo nejaké iné auto, súhlasil, že
mohlo dôjsť k takejto udalosti. Žalovaný pripustil, že na ceste mohli byť kamienky po zimnej údržbe.
Svedok X. D. uviedol, že expedoval tovar na motorovom vozidle žalobcu zn. C. P., F. z Brezovej pod
Bradlom na Myjavu. Keď vošiel do Myjavy, zaradil sa za osobné motorové vozidlo zn. J. F., trnavskej
poznávacej značky. To následne spomalilo na cca 30-40 km./hod. v miestach servisu AUTO CORA,
akoby chcel vodič motorového vozidla odbočiť, ale nevedel kam, potom zrazu prudko zrýchlil v dôsledku
čoho do čelného skla odletel kameň z cesty a spravila sa prasklina na čelnom skle. Svedok sa snažil
vodiča tohto motorového vozidla zastaviť a upozorňoval ho blikaním svetiel a trúbením. Po niekoľkých
desiatkach metrov vodič zastavil za križovatkou v smere na Turú Lúku. Svedok vodičovi motorového
vozidla vysvetlil, čo sa práve stalo, spísali záznam o škodovej udalosti a vymenili kontakty pre účely
vybavenia poistnej udalosti. Z takto popísaného priebehu škodovej udalosti žalovaným a nezávisle na
ňom svedkom X. mal súd za preukázané, že vymrštením kameňa spod kolies motorového vozidla zn.
J. F., EČV: K. dňa 26.3.2013 v meste Myjava došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla zn.
C., EČV: F.azdiaceho za ním. K tomuto záveru súd dospel na základe toho, že žalovaný ako aj svedok
podrobne presne a zhodne popísali priebeh škodovej udalosti, a to jednak z hľadiska času kedy k nej
malo dôjsť, miesta kde k nej malo dôjsť ako aj ostatných okolností, za ktorých sa udalosť stala. Obaja
popísali, že žalovaný ešte pred križovatkou v meste Myjava najskôr spomalil, pretože hľadal správnu
cestu, následne sa rozhodol neodbočiť a radšej v ceste pokračovať, preto prudko zrýchlil a odbočil až v
križovatke. Počas tohto prudkého zrýchlenia došlo k vymršteniu kameňa, ktorý narazil do čelného skla
žalobcu. Žalovaný pripustil, že na ceste mohli byť kamene po zimnej údržbe a tiež uviedol tú rozhodujúcu
okolnosť, že vedľa neho, pred ním ani oproti neho nebolo žiadne iné motorové vozidlo, z čoho vyplýva,
že poškodenie čelného skla žalobcu nemohlo spôsobiť žiadne iné vozidlo, len vozidlo žalovaného.
Žalovaný sám pripúšťal, že mohol svojím vozidlom spôsobiť poškodenie čelného skla žalobcu a sám sa
v oznámení o škodovej udalosti označil za škodu. Chcel dosiahnuť, aby túto škodovú udalosť uhradila
jeho poisťovňa z uzatvoreného povinného zmluvného poistenia, ktorá však plnenie odmietla. Vzhľadom
na to, že žalovaný a svedok D. zhodne popísali priebeh škodovej udalosti (najskôr spomalenie a potom
náhle zrýchlenie vozidla žalovaného), výsledkom ktorej bol vznik škody, tiež vzhľadom na skutočnosť, že
v mieste škodovej udalosti vedľa vozidla žalovaného alebo pred ním nebolo žiadne iné motorové vozidlo,
ktorého prevádzkou by mohol byť vymrštený tento kameň, súd uzavrel, že predmetná škoda na čelnom
skle vozidla žalobcu bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla
žalovaného. Vyjadrenia žalovaného a svedka D. vo svojej príčinnej a logickej súvislosti preukazujú, že
ku škode došlo tak, ako ju popisoval žalobca.

Vedľajší účastník na strane žalovaného spochybňoval preukázanie skutočnosti, že práve prevádzkou
vozidla žalovaného mala byť spôsobená predmetná škoda, keď prípade odmršteného kameňa od kolies
si škodca nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, že je ďalej potrebné skúmať,

či žalovaný dodržal pravidlá cestnej premávky pokiaľ ide o dodržanie bezpečnej vzdialenosti a tiež
tú skutočnosť, že súhlasné stanovisko škodcu a poškodeného nestačí na preukázanie zodpovednosti
žalovaného. K uvedeným argumentom súd uvádza, že pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaný si nemohol
uvedomiť odletenie kameňa spod kolies jeho vozidla, za rozhodujúcu skutočnosť súd považoval tú
okolnosť, že žalovaný ako aj svedok D. popísali náhle prudké zrýchlenie vozidla žalovaného, pri ktorom
malo dôjsť k vymršteniu kameňa, ďalej tiež to, že v mieste udalosti okrem žalovaného nebolo iné vozidlo
a tiež okolnosť, že na ceste boli po zimnej údržbe kamienky. Pokiaľ ide o dodržanie pravidiel cestnej
premávky žalovaným, povinnosť dodržiavať bezpečný odstup sa týka dodržania potrebnej vzdialenosti
medzi vozidlami za účelom možnosti zníženia rýchlosti jazdy vodičom, alebo zastavenia vozidla, ak
vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví (§ 17 ods. 1 z. č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke), táto povinnosť vodičov motorových vozidiel sa netýka vzdialenosti medzi vozidlami
pre prípad možného vymrštenia kameňov spod kolies motorového vozidla. Pokiaľ vedľajší účastník
poukazoval na to, že súhlasné stanovisko škodcu a poškodeného nestačí na preukázanie zodpovednosti
žalovaného, súd nevychádzal iba z ich súhlasného stanoviska uvedeného v oznámení o škodovej
udalosti, ale predovšetkým z podrobného opisu priebehu škodovej udalosti žalovaným a svedkom X.
D.. Z takto zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že dňa 26.3.2013 došlo k vzniku škody
na čelnom skle motorového vozidla žalobcu zn. C. P., EČV: F., ktorá udalosť bola vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky motorového vozidla žalovaného zn. J. F., EČV: K., pričom existuje priama príčinná
súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla žalovaného (prudké zrýchlenie vozidla žalovaného pred
križovatkou, následkom čoho došlo k vymršteniu kameňa kolesom vozidla žalovaného) a vznikom škody
na čelnom skle žalobcu.

Na základe horeuvedených skutočností a podľa citovaných zákonných ustanovení, bolo v konaní
preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Škoda (prasklina) na čelnom skle motorového vozidla žalobcu bola
v tomto prípade spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, nakoľko k vymršteniu
kameňa spod kolies motorového vozidla žalovaného ako škodovej udalosti došlo práve v súvislosti s
vlastnosťami prevádzky motorového vozidla žalovaného, teda škodová udalosť bola vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky dopravného prostriedku.

Liberácia prevádzateľa v zmysle § 428 OZ prichádza do úvahy iba v prípade, keď škoda nebola
spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, pričom je liberácia zároveň viazaná na
podmienku, že prevádzateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť, ani pri vynaložení všetkého úsilia,
ktoré možno od neho požadovať. Ak však bola príčinou škody, hoci aj len čiastočne okolnosť, ktorá má
svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, nemôže sa prevádzateľ zodpovednosti zbaviť, a to bez
ohľadu na to, či ju mohol, alebo nemohol odvrátiť.

V danom prípade nie je splnená prvá podmienka liberácie, že škoda má byť spôsobená inými
okolnosťami, než sú okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Škoda v tomto prípade vznikla práve v
dôsledku okolností, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, pričom v takýchto prípadoch nie je možná žiadna
liberácia (ani z dôvodu, že prevádzateľ nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré
možno od neho požadovať). Je nepochybné, že motorové vozidlo žalovaného bolo v prevádzke, pričom
za okolnosti majúce svoj pôvod v prevádzke treba považovať okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou,
riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. Vymrštenie kameňa
spod kolesa idúceho motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má svoj pôvod v prevádzke, nakoľko k
vymršteniu kameňa prichádza práve z dôvodu chodu motorového vozidla a je faktom, že na vozovke sa
kamienky nachádzajú, avšak keďže sa jedná o objektívnu zodpovednosť, prevádzateľ sa nemôže svojej
zodpovednosti za takto spôsobenú škodu prevádzkou svojho motorového vozidla zbaviť.

Vedľajší účastník na strane žalovaného argumentoval tým, že vymrštenie kameňa spod pneumatiky
motorového vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke, pretože iba samotná rotácia kolies
bez toho, aby sa s kameňom stretla, by nebola spôsobilá privodiť škodu na čelnom skle motorového
vozidla žalobcu. Tento kameň nebol súčasťou motorového vozidla spod ktorého bol vymrštený. V
prípade na ceste ležiaceho kamienka ide o okolnosť ktorú možno prirovnať k vonkajším okolnostiam,
ako sú konanie tretích osôb, alebo zvierat a prírodných javov. Pretože kameň ležiaci na vozovke je

vonkajšou okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke a zároveň škode žalovaný nemohol zabrániť
ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho ako prevádzkovateľa požadovať, je žalovaný
zbavený zodpovednosti za škodu.

S takouto argumentáciou vedľajšieho účastníka však nemožno súhlasiť. Okolnosti, ktoré nemajú pôvod
v prevádzke, t. j. vonkajšie okolnosti, sú také, ktoré nesúvisia s činnosťou, ktorú možno označiť za
prevádzku dopravného prostriedku. Pokiaľ ide o škodu spôsobenú kameňom vymršteným spod kolesa
idúceho motorového vozidla, ide o škodu spôsobenú okolnosťou, ktorá má svoj pôvod v prevádzke
motorového vozidla. V danom prípade preto neboli splnené podmienky na liberáciu prevádzateľa vozidla,
nakoľko k vzniku škody došlo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Je jednoznačné, že motorové
vozidlo žalovaného bolo v pohybe a pôsobením tohto vozidla na vonkajšie okolie došlo k pohybu kameňa
nachádzajúceho sa na komunikácii, po ktorej vozidlo prechádzalo a tento kameň spôsobil prasknutie
čelného skla žalobcu. Súd má za to, že sa jedná o okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke motorového
vozidla. Každý vodič musí prispôsobiť svoju jazdu a jej rýchlosť povahe a stavu vozovky a musí mať
vedomosť o tom, že vozidlo, ktoré je v pohybe, môže dať do pohybu veci, ktoré sa nachádzajú na vozovke
v prípade, že ich zbadá neskoro, resp. že ich neobíde. Žalovaný mohol predvídať túto skutočnosť a
vzhľadom na to, že na ceste sa nachádzali kamienky po zimnom posype, mohol prispôsobiť spôsob
a rýchlosť svojej jazdy tak, aby vzhľadom na povahu a stav vozovky minimalizoval riziko vymrštenia
kameňa spod kolies svojho vozidla, tento však náhle prudko zrýchlil, pretože zistil že navigácia ho
navádza nesprávnym smerom a že odbočiť má až na nasledujúcej križovatke, čím došlo k vymršteniu
kameňa spod kolies jeho vozidla a tým k poškodeniu čelného skla vozidla žalobcu.

V danom prípade teda bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového
vozidla, ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu a prevádzateľ sa za žiadnych okolností
nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za vznik takejto škody. Prevádzka motorového vozidla žalovaného
bola príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla vozidla žalobcu spôsobil škodu, preto
žalovaný zodpovedá za škodu na čelnom skle motorového vozidla žalobcu. Vzhľadom na to, bol dôvodný
nárok žalobcu v rámci ktorého sa domáhal náhrady škody vo výške 316,96 eura, ktorá mu vznikla tým,
že musel vymeniť čelné predné sklo na svojom motorovom vozidle. Súd preto žalovaného zaviazal na
náhradu spôsobenej škody.

Žalobcovi tiež priznal právo na zaplatenie úrokov z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 5,5 %
ročne od 31.8.2013 do zaplatenia. Žalobca sa síce domáhal priznania úrokov z omeškania už odo dňa
28.6.2013, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. 20130291
(splatná dňa 27.6.2013), avšak súd žalobcovi nemohol priznať úroky z omeškania od uvedeného dňa,
pretože žalobca nepreukázal doručenie predmetnej faktúry žalovanému. Žalobca zaslal žalovanému
výzvu na zaplatenie spôsobenej škody zo dňa 26.8.2013, v ktorej žalovanému poskytol lehotu 3 dní od
doručenia výzvy na zaplatenie požadovanej sumy 316,96 eura. Žalovaný potvrdil, že predmetná výzva
mu bola doručená dňa 27.8.2013 a keďže vo výzve bola stanovená lehota troch dní na plnenie, táto
lehota uplynula dňa 30.8.2013, preto súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania zo žalovanej
sumy až odo dňa nasledujúceho, teda odo dňa 31.8.2013. O výške úrokov z omeškania súd rozhodol
podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, v znení účinnom od
1.2.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
pričom základná úroková sadzba ECB od 8.5.2013 do 13.11.2013 bola 0,5 %. Preto súd priznal žalobcovi
právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 316,96 eura od 31.8.2013
do zaplatenia. Vo zvyšnej časti požadovaných úrokov z omeškania odo dňa 28.6.2013 do 30.8.2013,
súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho priadku a v
konaní prevažne úspešnému žalobcovi priznal právo na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému
žalovanému, keď neúspech žalobcu bol len nepatrný, nakoľko žaloba bola zamietnutá len čiastočne, a
to v časti uplatnených úrokov z omeškania, keď súd žalobcovi nepriznal požadovaný úrok z omeškania
5,5 % zo sumy 316,96 eura odo dňa 28.6.2013 do zaplatenia, ale až odo dňa 31.8.2013 do zaplatenia.
Náhrada trov konania pozostáva z iných trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh v sume

18,50 eura a z celkových trov právneho zastúpenia v sume 336,31 eura. Trovy právneho zastúpenia
predstavuje odmena za 5 úkonov právnej služby a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a
ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb) po 24,90 eura, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) 7,81 eura, 2. písomné podanie na
súd vo veci samej - žaloba zo dňa 3.12.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhl.) po 24,90 eura, k tomu
režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) 7,81 eura, 3. písomné podanie na súd - vyjadrenie žalobcu
k odporu zo dňa 22.9.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhl.) po 24,90 eura, k tomu režijný paušál (§ 16
ods. 3 cit. vyhl.) 8,04 eura, 4. účasť na konaní pred súdom dňa 22.10.2014 (§ 13a ods. 1 písm.
d/ cit. vyhl.) po 24,90 eura, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) 8,04 eura, 5. účasť na konaní
pred súdom dňa 26.11.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.) po 24,90 eura, k tomu režijný paušál (§ 16
ods. 3 cit. vyhl.) 8,04 eura, spolu za úkony právnej služby 164,24 eura. Ďalej žalobcovi patrí náhrada
cestovného podľa § 15 písm. a) cit. vyhlášky v spojení so z. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, a
to za použitie motorového vozidla KIA Ceed, so spotrebou 6,1 l na 100 km, pri cene benzínu 1,457 eura
na cestu na pojednávanie dňa 22.10.2014 - v sume 32,63 eura (spotreba 6,1 l x cena benzínu 1,457 eur/
liter delené 100km = 0,0889 + základná náhrada 0,183= 0,2719 x počet km 120 = 32,63 eura) a pri cene
benzínu 1,405 eura na cestu na pojednávanie dňa 26,11.2014 - v sume 32,24 eura (spotreba 6,1 l x
cena benzínu 1,405 eur/liter delené 100km = 0,0857 + základná náhrada 0,183= 0,2657 x počet km 120
= 32,24 eura). Ďalej žalobcovi patrí náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky za 1. cestu
na pojednávanie dňa 22.10.2014 - Nové Mesto nad Váhom - Trnava a späť v trvaní 60 minút, t. j. 4 x
13,40 eura = 53,60 eura a 2. cestu na pojednávanie dňa 26.11.2014 - Nové Mesto nad Váhom - Trnava
a späť v trvaní 60 minút, t. j. 4 x 13,40 eura = 53,60 eura. Celkom tak trovy právneho zastúpenia spolu
s náhradou cestovného a náhradou straty času predstavujú 336,31 eura (164,24 eura + 32,63 eura +
32,24 eura + 53,60 eura + 53,60 eura). Súd žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za
uplatnený úkon právnej služby písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej - výzva na zaplatenie
pohľadávky zo dňa 28.6.2013 a k tomu prislúchajúci režijný paušál, nakoľko ide o úkon právnej služby,
ktorý nebol vykonaný po začatí tohto občianskeho súdneho konania, ale ešte pred ním. S poukazom na
ustanovenie 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd zaviazal žalovaného zaplatiť náhradu trov
konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetné trovy je žalovaný povinný zaplatiť k rukám
právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.