Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/187/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112229945
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112229945.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci
žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenskej republike -
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č. k. 18C 538/2012 - 66 zo dňa 27.05.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobami doručenými Okresnému súdu Prešov dňa 27.9.2012,
ktoré boli pôvodne vedené pod sp. zn. 12C/194/2012, sp. zn. 12C/195/2012, sp. zn. 12C/196/2012,
sp. zn. 12C/197/2012, sp. zn. 12C/230/2012, sp. zn. 12C/235/2012, sp. zn. 12C/238/2012, sp. zn.
12C/240/2012, sp. zn. 12C/246/2012, sp. zn. 12C/249/2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia náhrady

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 12C 194/2012 - 7 zo dňa
09.10.2012 spojil predmetné veci na spoločné konanie v zmysle § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 16NcC 39/2012 - 14 zo dňa 18.10.2012 vylúčil sudcov
OkresnéhosúduPrešovzprejednávaniaarozhodovaniaveciavecprikázalOkresnémusúduHumenné.

Súd poukázal na obsah žaloby, ako aj dôvody uplatneného nároku žalobcu z titulu náhrady majetkovej
škody a náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu -

Okresného súdu Prešov, ktorý nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej súd poukázal na
stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, spisov Okresného súdu Prešov
sp. zn. 10Er/454/2010, sp. zn. 6Er/1821/2009, sp. zn. 23Er/4157/2008, sp. zn. 23Er/4152/2008, sp.
zn. 27Er/731/2010, sp. zn. 23Er/673/2009, sp. zn. 23Er/2965/2008, sp. zn. 2Er/1195/2009, sp. zn.
6Er/42/2009, sp. zn. 20Er/227/2010, obsah znaleckého posudku č. 1/2014 Ekonomickej univerzity v
Bratislave a znaleckého posudku č. 1/2013 vypracovaného Doc. JUDr. PhDr. R. T., PhD., ako aj na

ostatné listinné dôkazy, ktoré tvoria súčasť spisu a uviedol, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
10Er/454/2010 proti povinnému B. O. bola žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu dňa 29.11.2010.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 24.01.2011. V exekučnom konaní vedenom pod
sp. zn. 6Er/1821/2009 proti povinnému Y. P. bola žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu dňa23.07.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 19.11.2009. V exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 23Er/4157/2008 proti povinnej I. Z. bola žiadosť o udelenie poverenia doručená
súdu dňa 02.12.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 15.12.2008. V exekučnom

konaní vedenom pod sp. zn. 23Er/4152/2008 proti povinnej P. Z. bola žiadosť o udelenie poverenia
doručená súdu dňa 02.12.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 15.12.2008.
V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 27Er/731/2010 proti povinnému I. Z. bola žiadosť o
udelenie poverenia doručená súdu dňa 21.10.2010. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané
dňa 01.02.2011. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 23Er/673/2009 proti povinnej D. E. bola

žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu dňa 06.04.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo
vydané dňa 08.04.2009. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 23Er/2965/2008 proti povinnému
R. E. bola žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu dňa 17.10.2008. Poverenie na vykonanie
exekúcie bolo vydané dňa 15.12.2008. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 2Er/1195/2009
proti povinnej R. H. bola žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu dňa 04.06.2009. Poverenie na
vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 06.10.2010. Súdny exekútor vrátil súdu dňa 16.5.2012 poverenie

na vykonanie exekúcie z dôvodu vymoženia pohľadávky. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
6Er/42/2009 proti povinnému Y. Z. bola žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu dňa 12.01.2009.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 19.01.2010. V exekučnom konaní vedenom pod
sp. zn. 20Er/227/2010 proti povinnému L. H. bola žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu dňa
27.04.2010. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 08.02.2011. Z obsahu znaleckého

posudku znalca doc. JUDr. PhDr. R. T., PhD. č. 1/2013 súd zistil, že tento obsahuje právne hodnotenie
predmetu sporu. Z obsahu znaleckého posudku č. 1/2014 vypracovaného Ekonomickou univerzitou v
Bratislave súd zistil, že týmto znaleckým posudkom boli vyčíslené náklady na činnosti žalobcu spojené s
neskorým rozhodnutím o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri neskorom vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie. Išlo o tieto činnosti - overenie skutočnosti, či súd rozhodol v exekučnej veci,

overenie skutočnosti ako súd rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia, urgovanie vydania rozhodnutia,
urgencieaspracovaniesťažnostinapostupsúdu,úhradapoplatkov,spracovaniereakciesúdu,prípadne
vypracovanie nového stanoviska, overovanie bonity dlžníka, komunikácia s dlžníkom, overovanie prijatia
elektronického podania - urgencie/sťažnosti. Súd mal za preukázané, že závery tohto znaleckého
posudku sú pre daný spor nepoužiteľné, lebo žalobca uplatnil majetkovú škodu vo výške náhrady

istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Teda
žalobca v danom prípade nežiadal náhradu materiálnej škody vo výške nákladov spojených s hore
uvedenými administratívnymi činnosťami, ale vyčíslil ju vo výške nevymoženej istiny s príslušenstvom
z jednotlivých exekučných konaní.

Následne súd citoval čl. 46 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a),
§ 9 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1-3, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 514/2003 Z. z.), ako aj ust. § 44 ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm.
c), d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a

uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Poukázal na to, že
otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný
súd. Všeobecný súd v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom
nie je oprávnený posudzovať nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Nemožno všeobecne rozhodnutie súdu
po zákonom stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne
v exekučných konaniach pri posudzovaní návrhov na vykonanie exekúcie na podklade exekučných
titulov rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc sa javí 15-dňová lehota na vydanie poverenia
výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie. Ďalej súd uviedol, že podmienkami

priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody
- existencia nesprávneho úradného postupu, škoda, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu však žalobca v konaní
nepreukázal. Žalobcom tvrdená majetková škody nebola žiadnym spôsobom preukázaná, pričom
na žalobcovi je dôkazná povinnosť. Určenie výšky škody v žalobe nie je dôkaz o vzniknutej škode.

Žalobca síce predložil znalecký posudok, ten sa však netýka uplatňovaného nároku, ale preukazuje
náklady na administratívne činnosti, ktoré podľa jeho tvrdení vznikli žalobcovi v dôsledku komunikácie
so súdom, účastníkom, exekútorom a pod.. Žalobca však v podanej žalobe škodu vyčíslil ako istinu a
príslušenstvo, ktoré už nie je možné v budúcnosti vymáhať, pričom judikatúra súdov už vyvrátila tvrdeniežalobcu o nemožnosti domáhať sa nároku pre vec rozhodnutú. Súd mal za to, že žalobca v danom
prípade nepreukázal ani vznik materiálnej škody, ani jej výšku. Žalobca rovnako nepreukázal dôvody pre
priznanie nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie

nároku za náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, lebo žalovanej trovy konania nevznikli a náhradu trov konania
si neuplatnila.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal odňatie možnosti
konať pred súdom, vadu konania, ktorá má za následok nesprávne právne posúdenie z dôvodu
aplikácie nesprávneho ustanovenia právneho predpisu, ďalej nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý
bol neúplne zistený, pretože neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, v dôsledku čoho súd vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že súd nesprávne aplikoval

ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré ustanovenie nadobudlo účinnosť až od 01.01.2013
novelou vykonanou zákonom č. 412/2012 Z.z., a preto ust. § 9 ods. 2 v znení novely zákona č.
514/2003 Z. z. nemohol aplikovať na merito veci. Ďalej namietal, že sa súd nevyjadril k otázke stavu
právnej neistoty účastníka exekučného konania. Poukázal na to, že úlohou súdu nie je polemizovať o
vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami, ale má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy

de lege ferenda sú neprípustnými. Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým
spôsobom, aby vyhovoval požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru, zahŕňajúci aj právo na rozhodnutie veci
v primeranej lehote. Ďalej poukázal na to, že súd posudzoval rozpor exekučného titulu so zákonom a
poukazoval na skutočnosti, ktoré vôbec nesúviseli s predmetom konania. Namietal, že súd nevykonal

znalecké dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom, z ktorého vyplývajú
náklady vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. K návrhu na prerušenie konania
uviedol, že súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť, ak
bol návrh súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu. Navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce

vzmyslezásadvyplývajúcichzust.§212Občianskehosúdnehoporiadku,beznariadeniapojednávania,
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako
aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny

predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého
rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci potrebný na
posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z

dôvodu, že Okresný súd Prešov nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a vec správne právne posúdil.

K námietke týkajúcej sa odňatia možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že z postupu
súdu nevyplynulo porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces, ani práva na súdnu

ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania
vyhodnotil jednotlivé dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. §
132 Občianskeho súdneho poriadku jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho dospel k
správnym skutkovým zisteniam. Posudzoval uplatnený nárok na náhradu škody z titulu nesprávnehoúradného postupu z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote o žiadosti o vydanie poverenia
vyplývajúcej z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
to, že v exekučných konaniach vedených na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 6Er 42/2009, sp.

zn. 23Er 673/2009, sp. zn. 23Er 4152/2008 a sp. zn. 23Er 4157/2008 bolo poverenie na vykonanie
exekúcie vydané v zákonnej lehote 15 dní odo dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Namietaný nesprávny úradný postup spočívajúci v nevydaní rozhodnutia v zákonnej lehote
nebol dôvodný.

V exekučných konaniach vedených pod sp. zn. 10Er 454/2010 a sp. zn. 27Er 731/2010, ktoré boli začaté
po účinnosti zákona č.144/2010 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok s účinnosťou od
01.06.2010,lehota15dníneplatíprerozhodnutieožiadostiovydaniepoverenianavykonanieexekúciev
prípade,akexekučnýmtitulomjerozhodcovskýrozsudok,alebonotárskazápisnica.Vdanýchprípadoch
bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, pri ktorom súdy sú oprávnené a povinné vykonávať
materiálny prieskum súladu so zákonom. Uvedené je potrebné vykladať aj v nadväznosti na zákon č.

244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorý v ust. § 45 ods. 1, 2 umožňuje súdu aj bez návrhu
zastaviť konanie o výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) alebo c). Teda, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a) a b) (ak bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského
konania alebo vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne

rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní) alebo ak zaväzoval účastníka konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Materiálny prieskum súdu
rozhodcovských rozsudkov plne potvrdila už dnes vcelku ustálená súdna prax.

V exekučných konaniach vedených pod sp. zn. 2Er 1195/2009, sp. zn. 23Er 2965/2008, sp. zn. 6Er

1821/2009asp.zn.20Er227/2010,sícedošlokvydaniupoverenianavykonanieexekúciesomeškaním,
ale samotná táto skutočnosť neznamená, že žalobca má automaticky nárok na náhradu škody. Správne
prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že žalobca vznik škody, jej výšku a ani príčinnú súvislosť
medzi prípadným nesprávnym úradným postupom súdu a vznikom škody nepreukázal. Navyše odvolací
súd konštatuje, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 2Er 1195/2009 súdny exekútor vrátil

poverenie na vykonanie exekúcie súdu po úspešnom vymožení pohľadávky a príslušenstva voči
povinnej. V konaní nebolo preukázané, že postupom súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri posudzovaní, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,

Ústavný súd Slovenskej republiky prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone,
ale ich nedodržiavanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj
v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti v danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je autonómny a nemožno ho vykladať a aplikovať len s
ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti sa totiž ani v týchto prípadoch

postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (napr. sp. zn. I. ÚS
63/2000, II. ÚS 64/1997).

Hodnotenie dôkazov, ako aj rozsah a vykonávanie dokazovania súdom prvého stupňa je vždy vecou

súdu. V sporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť
vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj
preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie
dôkazného bremena. Súd prvého stupňa správne pri uplatnenom nároku na náhradu škody skúmal
preukázanie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a z dôvodu nepreukázania

existencie škody, ďalšie dôkazy, t. j. napr. navrhované znalecké dokazovanie za účelom preukázania
výšky škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, nebolo hospodárne, ani potrebné pre rozhodnutie v
predmetnej veci. Takýmto postupom nebolo porušené právo účastníka na spravodlivý súdny proces,
ani na súdnu ochranu, lebo nie je povinnosťou súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Súd na základe
výsledkov vykonaného dokazovania sám uzná, ktoré dôkazy sú potrebné pre zistenie rozhodujúcich

skutkových okolností.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu týkajúcim sa nemožnosti aplikácie ust. § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013. Aplikácia tohto ustanovenia na zodpovednostné právnevzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou novely zákona č. 514/2003 Z. z. vykonanej zákonom č. 412/2012 Z.
z.,neprichádzadoúvahy.Retroaktivitapriaplikáciizákonnéhoustanovenia,ktorénadobudloúčinnosťpo
vzniku zodpovednostného právneho vzťahu nie je prípustná. Aplikácia ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.

514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013, ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno
usúdiť na vznik nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nie je možné aplikovať
na právne vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania
pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia, pretože by išlo o retroaktivitu pri aplikácii právneho
predpisu.Vdanomprípadesúdprvéhostupňasícecitovaluvedenéustanovenie,avšak samotnéprávne

zdôvodnenie spočíva na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nevysporiadania sa so stavom právnej neistoty na strane žalobcu
v exekučnej veci, odvolací súd uvádza, že ani táto namietaná skutočnosť nebola opodstatnená. Je
nesporné,ževexekučnomkonanívedenomnazákladerozhodcovskéhorozsudku,súdposudzujenávrh
na vykonanie exekúcie, exekučný titul, či je súladný so zákonom. Táto povinnosť exekučného súdu

vyplýva priamo z ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ide o súdnu kontrolu
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v zmysle judikatúry súdov, ako aj Súdneho dvora
Európskej únie.

Vzhľadom na to, že návrh na prerušenie konania, na ktorý žalobca v odvolaní poukazuje, nebol

v predmetnom konaní predložený, odvolací súd sa odvolacími námietkami týkajúcimi sa návrhu na
prerušenie konania nezaoberal, ani k nemu nezaujal vecné stanovisko.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.