Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/117/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010642
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6711010642.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní dňa 05. 11. 2014, v senáte zloženom z predsedu senátu

Mgr. Janette Nôtovej a prísediacich Anny Vojtekovej a Anny Pačekovej, v trestnej veci obžalovaného ml.
K. J.W. O. I.., stíhaných pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Tr. zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný 1) ml. K. J. V. K. Á. W. , nar. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom H., N.Á. XXXX/X,

Obžalovaný 2) K. K. X. R. Č. Í. J. , nar. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom H., Š. XXXX/XX,

Obžalovaný 3) E. K. O. W. T. X. R. I. J. Ý. , nar. XX. XX. XXXX vo U., trvale bytom H., I. XXXX,

s ú v i n n í ,

že
dňa 30. 06. 2008 v čase asi o 14.00 hod. v H., okres A., v časti zvanej N. H. spoločne fyzicky
napadli poškodeného A. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., S. Č.. XXXX/X tým spôsobom, že
po tom, čo prišli na uvedené miesto, obvinený K. K. povedal A. K., aby sa vyzliekol, čo poškodený
odmietol, následne ho začali udierať päsťami do oblasti hlavy, tváre, krku, trupu, čím mu uvedeným
konaním spôsobili ťažkú formu pomliaždenia tváre bez poškodenia zraku, pomliaždenie oboch očných
gulí s obojstranným podspojivkovým krvácaním, obojstranné krvácanie do okoloočnicových oblastí s
masívnym opuchom viečok, prasklinu kostry nosa v ľavom nosovom krídle, tržnú ranu na ľavom dolnom

viečku, vyrazenie dvoch zubov, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hrudnej chrbtice a dierkovej
chrbtice, pomliaždenie prednej brušnej steny, odreniny kože predkolení obojstranne v dolných častiach
oboch predkolení, ktorí si podľa znaleckého posudku vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosti v
trvaní troch týždňov,

t e d a

-spoločným konaním, v úmysle spáchať trestný čin dopustili sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo
k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, k dokonaniu trestného činu však nedošlo,

č í m s p á c h a l i

-zločinublíženianazdravípodľa§155ods.1Tr.zákonaformouspolupáchateľstvapodľa§20Tr.zákona,

v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zákona.Z a t o s a o d s u d z u j ú

Obžalovaný 1) ml. K. J.Á.

Podľa § 155 ods.1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods.2, 3, § 117 ods.1, § 41 ods.1, 2, § 42
ods.1 a § 46 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ a § 50 ods.1 Tr. zákona a § 119 ods.1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje sa skúšobná doba na 3 (tri) roky.

Podľa § 42 ods.2 Tr. zákona zrušuje sa výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp.

zn. 0T 28/2014 zo dňa 15. 03. 2014, právoplatný 15. 03. 2014 a to trest odňatia slobody vo výmere 6
(šesť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka. Výrok o treste
z trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 93/2014 zo dňa 02. 07. 2014, právoplatný 25.
07. 2014 a to trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 2 (dvoch) rokovo a výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T 91/2013

zo dňa 25. 07. 2014, právoplatný 25. 07. 2014, ktorým bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
12 (dvanásť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný 2) ml. K. K.

Podľa § 155 ods.1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods.2, 3, § 117 ods.1, § 41 ods.1, 2, § 42
ods.1 a § 46 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ a § 50 ods.1 Tr. zákona a § 119 ods.1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje sa skúšobná doba na 3 (tri) roky.

Podľa § 42 ods.2 Tr. zákona zrušuje sa výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 2T 91/2013 zo dňa 15. 01. 2014, právoplatný 01. 02. 2014 a to trest odňatia slobody vo výmere 1
(jedného) roka s podmienečným dokladom na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok a a výrok o treste v rozsudku
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 41/2011 zo dňa 14. 02. 2014, v spojení s uznesením Krajského súdu
Banská Bystrica sp. zn. 3To 41/2014 zo dňa 25. 06. 2014, ktorým bol uložený trest odňatia slobody vo

výmere 1 (jeden) rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný 3) ml. E. K.

Podľa § 155 ods.1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods.2, 3, § 117 ods.1, § 41 ods.1, 2, § 42
ods.1 a § 46 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ a § 50 ods.1 Tr. zákona a § 119 ods.1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje sa skúšobná doba na 2 (dva) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušuje sa výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Zvolen 5T

88/2013 zo dňa 11. 09. 2013, právoplatný 23. 11. 2013 a to trest povinnej práce v trvaní 200 hodín, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodených VšZP, a. s., krajská pobočka Banská Bystrica,
Skuteckého 22, Banská Bystrica, IČO: 35 937 874 a A. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., S. Č..

XXXX/X odkazuje so svojimi nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Zvolen podala na tunajšom súde dňa 20. 09. 2011 obžalobu proti mladistvým K.
J., K. K. a E. K. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Tr. zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zákona.

Súd na verejnom zasadnutí dňa 30. 01. 2012 predbežne prejednal obžalobu, na ktorej súd prijal
podanú obžalobu a nariadil vo veci termín hlavného pojednávania. Na hlavnom pojednávaní všetci traja
obžalovaní zhodne prehlásili, že sa vo veci cítia byť nevinný.

Obžalovaný ml. K. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, že dňa 30.

06. 2008 sa stretol s K. K., že idú vonku. Na stretnutie zobral aj fľašu červeného vína o objeme asi 1 l.
Asi po polhodinke k nim prišiel aj E. K. a začali sa rozprávať. Boli na lavičke pri kultúrnom dome v H..
Okolo 14.00 hod. týmto miestom prechádzal aj poškodený K., ktorého z videnia poznal. Pristavil sa pri
nich a začal sa na nich zvláštne dívať. Keď sa ho spýtali, kam sa vybral, povedal, že ide do obchodu.
Keďže však stále pri nich stál, všetci traja išli od neho preč, šli smerom k pošte a vtedy si obžalovaný

všimol, že poškodený ide za nimi. Povedal mu, nech za nimi nejde a dá im pokoj. Pokračovali všetci
traja ďalej a prešli cez most cez rieku Slatinu až do N. H.. Tam je taká čistinka, kde sú gauče, tu si sadli a
prišiel za nimi aj tento K.. Keď sa ho spýtal, že prečo išiel za nimi, on len povedal „no“ a ako k nim prišiel,
tak si sám dobrovoľne stiahol nohavice. Na to K. K. chytil obžalovaného za ruku a povedal, že nech
idú preč a vtedy poškodený K. udrel K. do pleca dáždnikom. Preto mu K.Č. dal jednu facku otvorenou

dlaňou, na to sa poškodený pozrel na obžalovaného J.Á. a aj on mu dal jednu facku otvorenou dlaňou.
Potom sa všetci traja, teda obžalovaní J., K. aj K. rozbehli dole kopcom až ku panelákom. E. K. šiel
domov, obžalovaný J.Á. s K. zostali na ihrisku a potom sa rozlúčili. Obžalovaný šiel k svojej starkej a
K. šiel domov. Na schodoch stretol políciu, ktorá ho hľadala a dozvedel sa, že poškodený K. toto hlásil
na polícii. Svoje konanie oľutoval, pretože sa až neskôr dozvedel, že K. je telesne postihnutý. Predtým

poškodeného nepoznal.

Obžalovaný ml. K. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sedeli spolu s J. a K. na lavičke a šiel okolo
poškodený, pristavil sa pri nich, pozdravili sa, poškodený tam však zostal stáť, preto sa zdvihli a odišli.
Poškodený šiel za nimi, niekde pri pošte mu hovorili, nech ide preč, ale on stále šiel za nimi. Prišli na

N. H. a tam sa poškodený pred nimi vyzliekol, mal na sebe čierne tangáče. Chceli odísť, ako povedal
J., že idú preč, poškodený ho udrel dáždnikom, tento dáždnik mal poškodený so sebou a na to mu dal
obžalovaný facku a následne aj K. J. mu dal facku, potom ušli. Bolo to preto, že sa s takouto situáciou
ešte nestretol, poškodený si dal dole nohavice, preto obžalovaný uviedol, že sa zľakol, že je to nejaký
úchyl.Poškodenýničnehovoril.Uviedol,ževtedynevedelakoreagovaťnatakútosituáciu,poškodeného

poznal len z videnia, dovtedy sa spolu nerozprávali. Na výzvu, aby uviedol, keď v prípravnom konaní
dňa 06. 04. 2009 (čl. 45) vypovedal, že aj E. K. sotil do poškodeného a tento spadol na zem, obžalovaný
povedal, že s odstupom času si už na túto okolnosť nepamätá.

Obžalovaný ml. E. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že keď boli spolu s J. a K. na lavičke,

prechádzal okolo nich poškodený K. a pozdravil sa im, tak ho odzdravili. V tom čase obžalovaný nepil.
Išli smerom k pošte a poškodený ich sledoval, následne šli do N.J. H., kde zostali stáť. Poškodený prišiel
za nimi a z ničoho nič si vyzliekol nohavice, zostal v čiernych kožených tangáčoch. Chceli odísť a ako
sa pohli, že ho obídu, on stál na chodníku pred nimi, tak udrel K. dáždnikom, na čo ho udrel K. a potom
aj J. a následne všetci odtiaľ ušli preč, zľakli sa tej situácie, že sa poškodený vyzliekol. On sám sa

poškodeného ani nedotkol. Oni K. žiadnym alkoholom nenúkali, ani ho nenavádzali, aby sa vyzliekol.
Keď si poškodený dal dole nohavice, vtedy si obžalovaný pomyslel, že ich chce všetkých troch znásilniť.
Na otázku ako si potom vysvetľuje zranenia poškodeného zistené v rámci trestného konania, obžalovaný
uviedol, že tam bol taký terén, že poškodený mohol spadnúť a zraniť sa.Poškodený A. K. pred súdom vypovedal, že keď šiel v jeden deň po H., stretol obžalovaných. Chcel ísť
do obchodu, oni sa ho spýtali, kam ide a spýtali sa či nepôjde s nimi do N. H.. Tam ho šikovali tak, že
boli okolo neho a tlačili ho. Hovoril, že tam nechce ísť, ale oni na tom trvali a takto prišli až do N. H..

Vtedy mu povedal obžalovaný K. (pozn. sudkyne - na hlavnom pojednávaní však poškodený ukázal na
obžalovaného J.), aby sa vyzliekol a driapal mu košeľu. To sa mu však nepodarilo. Potom mu kázal, aby
si oblečený ľahol na gauč, ale ho neposlúchol. Potom ho začali biť a to najskôr K.Č. (pozn. sudkyne -
poškodený ukázal na obžalovaného J.) a potom ho ešte bil aj J. (pozn. sudkyne - poškodený označil
obžalovaného K.). Potom ešte nahovorili aj K., ktorého poškodený poznal po mene a ten ho udrel rukou

do oka. Tí ďalší dvaja ho bili do bezvedomia rukami, päsťami aj kopali do neho. K. bol povyše a bil ho len
potom, keď tí dvaja ďalší prestali, ale udrel ho len dva krát päsťou. Poškodený bližšie popísal a ukázal,
že obžalovaný K. ho bil päsťami, udrel ho do oka a do nosa a tiež po väzoch, aj ho kopal do nohy, do
krížov, aj do brucha. Oni pri tom hovorili „znásilniť.“ Toto kričal K. (pozn. sudkyne - poškodený ukázal na
obžalovaného J.). Počas bitky bol v bezvedomí, pamätal si, že mu vybili zuby, to urobil K. päsťou, ten mu
ajzlomilnos.Onichvidelakosipotomumývalivpotokuruky,chcelsapostaviť,alesamunedalo,nevidel

na jedno oko, jednu stranu mal opuchnutú. Oni sa vrátili a znovu ho zbili a to K. a J.. Bili ho päsťami,
potom odpadol a keď sa prebral, už tam neboli. Zdvihol sa a šiel domov. Cestou domov ho videli ľudia, čo
sedeli v krčme vonku, v obchode vtedy robila pani D., ale tá nebola v obchode, ale šla na bicykli z J.. Otec
ho doma ani nemohol poznať a ihneď volali policajtov. On ich na hlavnom pojednávaní pomenoval podľa
toho, ako sa mu predstavili v tej hôrke. Pokiaľ bol poškodený konfrontovaný s výpoveďou z prípravného

konania, kedy uvádzal, že ho do tej hôrky zatlačil K., uviedol, že to bolo tak, že najskôr ho tlačil jeden,
t. j. K. a potom aj J.. K. sa len smial a nič nerobil. Ďalej bol poškodený konfrontovaný s výpoveďou z
prípravného konania, kedy neuvádzal, že ho K. bil. Poškodený na hlavnom pojednávaní zotrval na tom,
že aj K. ho bil v tej hôrke, avšak druhý krát, keď sa vrátili, ho už K. nebil, len tam stál. Poškodený uviedol,
že na túto výpoveď ho nikto nenavádzal. Poškodený ďalej uviedol, že si pred obžalovanými nohavicami

nestiahol, nenosí kožené spodné prádlo. Nie je pravdou, že by ho J. a K. udreli iba raz. Fotografie, ktoré
sú doložené v spise sú z kritického obdobia, fotil ho brat telefónom.

Svedok K. starší - otec poškodeného uviedol, že jeho syn A. býva spolu s ním v jednej domácnosti, je
duševne postihnutý, má diagnostikovanú strednú debilitu, nie je však zbavený svojprávnosti, má vydaný

občiansky preukaz. Chodí k psychiatrovi MUDr. A. z A. a ešte jedna lekárka zo Zvolena. V čase skutku
okolo 14.00 hod. syn odišiel z domu, šiel do predajne potravín na nákup. Okolo 16.00 hod. sa syn vrátil,
bolo na ňom vidno, že je zranený, mal opuchnutú tvár, bol zakrvavený, tržnú ranu pod ľavým okom, mal
vyrazené zuby, krvácal z nosa aj z úst. Celý bol špinavý od blata, ihličia a listov. Ihneď telefonicky privolal
lekársku pohotovosť. Syn mu povedal, že ho dobili traja mládenci z H., z ktorých poznal po mene E. K..

Vravel, že bol dvakrát pri tej bitke v bezvedomí. Po príchode záchranky bol ošetrený a prevezený do
nemocnice do Zvolena a následne hospitalizovaný tri dni. Potom bol prepustený do domácej liečby. Po
uvedenom skutku sa syn bál vychádzať z domu a bol odkázaný celkom na jeho pomoc ako rodiča. V
čase skutku bol PN, ale mal povolené vychádzky. Od fyzického útoku trpí aj poruchou zraku. Nevedel si
vysvetliť, prečo ho obžalovaní fyzicky napadli, pretože syn vôbec nepožíva alkoholické nápoje, nefajčí,

nie je konfliktný typ, žiadne spory nevyhľadáva, skôr je bojazlivej povahy. Vo veci si uplatnil nárok na
náhradu škody podľa znaleckého posudku a náhradu za lieky. Syna sám odfotil doma na mobile a dal
si fotku vytlačiť. Ďalej svedok uviedol, že väčšinu času poškodený je doma s mamou, vonku chodieva
najviac na pol hodinu nakupovať. Odvtedy chodí však len s dozorom. On sám syna nikdy nenahováral,
ako v tejto veci vypovedať.

Svedkyňa J. I. - stará matka obžalovaného J. vypovedala, že v tom čase sa starala o vnuka, pretože jeho
matka pracovala v Rakúsku. Keď prišla z práce, povedali jej susedia, čo sa stalo, že dobili poškodeného.
Večer si sadla s vnukom a aj s jeho mladším bratom a rozprávali sa, vtedy sa jej vnuk priznal, že to bol on.
Hovoril, že sedeli pred panelákom na lavičke, poškodený k nim prišiel, obťažoval ich a šiel za nimi, kde

sa začal vyzliekať a ukazovať sa. Oni sa zľakli a udreli ho. Vtedy mu vysvetlila, že čo má poškodený za
chorobu, mrzelo ju, čo sa stalo a keď stretla matku poškodeného, ospravedlnila sa jej. Poškodeného po
skutku nevidela. Svedkyňa uviedla, že s vnukom nemala žiadne problémy, bol tichý, kľudný, poslušný,
ani v škole nemal problémy. V tom čase voči nemu neprebiehalo žiadne trestné stíhanie

Svedok K. K. - otec obžalovaného vypovedal, že syn mu o skutku povedal toľko, keď boli v N. H. s J.,
že ich poškodený otravoval, že sa tam povyzliekal a že potom syna klepol dáždnikom, na to mu on
strelil zaucho a ušiel stade. Svedok ďalej poukázal na to, že poškodený aj so svojou mamou prišli do
obchodu, kde pracuje jeho manželka, kde sa predáva luxusná spodná bielizeň a ten chlapec si tampreberal nohavičky a slipy a mama sa s ním vadila, aby šiel preč. V tom čase po dvoch dňoch na tom
chlapcovi nevidel nijaké opuchy hlavy. Synovej verzii verí, nakoľko mu dôveruje. Syn mu hovoril, že niečo
také nezažil, keď sa ten chlapec povyzliekal, povedal mu, že ho konanie mrzí. Na otázku súdu, prečo

o spodnej bielizni nevypovedal v prípravnom konaní svedok uviedol, že to hovoril, ale mu povedali, že
to nie je podstatné.

Svedok S. K. - otec obžalovaného vypovedal, že sa o skutku dozvedel, keď bol predvolaný na políciu
a bolo mu povedané, že chlapci poškodeného dobili. Svedok poukázal na to, že už na polícii bolo

zdôrazňované, že jeho syn poškodeného neudrel a toto mu potvrdil aj syn. So synom nemá žiadne
výchovné problémy. Syn mu o skutku hovoril, že poškodený prišiel za nimi, začal sa vyzliekať a keď
zatlačil na syna, aby povedal či poškodeného udrel, povedal mu, že nie. Bol presvedčený, že by mu
syn povedal, keby tí druhí dvaja poškodeného nejako brutálne zbili, nič také mu nepovedal, preto bol
prekvapený, že prišlo takéto obvinenie. Svedok tiež potvrdil, že otec poškodeného vbehol do obchodu,
kde robí jeho manželka a robil krik, že dobili jeho syna. Rovnako pred políciou robil krik. Ďalej svedok

uviedol, že s ním prišla svedkyňa K., ktorá chce vypovedať a videla, ako šiel poškodený za tými
chlapcami.

Svedkyňa K. K. uviedla, že v deň skutku pracovala v predajni a videla K. aj J. a za nimi videla ísť K.. Iných
nevidela. Upútalo ju, že poškodený šiel tým istým smerom ako K. a J.. Tí chlapci šli cez cestu popod

predajňuaK.šielzanimisnejakoutaškousodstupomcca2metre.Utkvelojejtovpamäti,lebohopozná
a vie, že je zaostalý. O tomto sa rozprávala s pani K. a vybavila si, že videla ísť poškodeného a povedala
jej to. Ona na to nič neuviedla, len po dedine sa hovorilo, že poškodený bol dobitý. K poškodenému
a vyjadrila, že tohto pozná z obdobia, keď predávala v predajni, chodil si tam nakupovať kondómy a
lubrikačné gély. Stalo sa, že zostal stáť pri pokladni a kolegyňa sa ho bála, na čo jej povedala, aby ho

len poslala domov. V tom čase 3-4 roky dozadu chodil poškodený sám, teraz už stále chodí s mamou.
Po skutku poškodeného vôbec nevidela. Nezažila, že by bol poškodený agresívny.

Svedkyňa O. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si pamätá, že v uvedený deň bolo poobede,
po daždi. Šla domov od rodičov na bicykli a stretla poškodeného pred bránou ich domu, pozdravili sa

a spytovala sa ho, skade ide. Videla, že mal pripuchnuté oko a hovoril, že ho dobili. Spýtala sa ho či je
niekto doma, povedal, že áno, tak svedkyňa šla ďalej. V tom čase bola v situácii, keď bola po smrti syna,
preto sa týmto veľmi nezaoberala a s odstupom času si už bližšie detaily nepamätá. Následne svedkyňa
nahliadla do fotografii (čl. 350, 351) doložené otcom poškodeného či takto mohol vyzerať poškodený,
svedkyňa si s odstupom času na to nepamätala. K rodine poškodeného uviedla, že sa jedná o normálnu

rodinu, keď sa stretnú, pozdravia sa, avšak sa nenavštevujú.

V prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok o duševnom stave poškodeného znalcami
MUDr. J. K. a MUDr. S. D.. Znalec MUDr. K. vypovedal aj na hlavnom pojednávaní a potvrdil, že mali

znalci k dispozícii spisový materiál, zdravotnú dokumentáciu poškodeného, tohto osobne vyšetrili a na
základe vzájomných porád dospeli k zhodným záverom. Bolo zistené, že poškodený od narodenia trpí
mentálnymdeficitomtypuľahkejmentálnejretardácieavinkriminovanomčaseprekonalakútnustresovú
poruchu. V čase vyšetrenia zistili prítomnosť reziduálnej postresovej poruchy, čo sa prejavuje úzkosťou a
strachom.Znalcivyslovilinázor,žeprognózatejtoporuchymôžebyťdlhodobá,možnoajtrvalá.Uvedený

mentálny deficit nenarúša zmyslové orgány poškodeného a v inkriminovanom čase jeho poznávacia
aj pozorovacia schopnosť nebola narušená. Jeho intelektové vlastnosti sú v pásme ľahkej mentálnej
retardácie, čo vedie k simplexnému úsudku, ťarbavosti, pomalosti a aj chabej predvídavosti. Podávané
informácie poškodeným boli zhruba totožné ako uvádzal v čase znaleckého vyšetrenia, preto vyhodnotili
takto popísané udalosti ako dôsledok skutočne prežitých udalostí. Za najvierohodnejšiu považovali

prvotnú výpoveď poškodeného bezprostredne po skutku, nebola tam možnosť zasahovania zo strany
rodinných príslušníkov. Je pravdou, že v následných interpretáciách mohli zohrať rolu aj iné osoby „mohli
ho domotať.“ Vzhľadom na mentálny deficit poškodeného, tento mu neumožňuje cielené premyslenie a
vymyslenie si podobného scenára, to znamená, že nie je schopný sám si vymyslieť nejaký dej. Znalec
na pojednávaní pripustil, že zistený stres u poškodeného by bol rovnaký, keby uvedené zranenia utrpel

aj inde, napr. doma.

Vo veci bol podaný znalecký posudok č. 40/2010 znalkyňou N.. K. H. N.., súdnou znalkyňou v odbore
psychológia, ktorá mala rovnako k dispozícii spisový materiál a sama poškodeného vyšetrila. Znalkyňavyšetrením zistila, že mentálna úroveň a vývoj osobnosti poškodeného spadá pod diagnózu ľahká
mentálna retardácia so žiadnym alebo minimálnym postihnutím pozorovaného správania. V popredí
je pomalosť psychických procesov, značná nezrelosť, jeho mentálny vek zodpovedá 9 a pol ročnému

dieťaťu. Jeho schopnosť vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité je v pásme mentálnej retardácie
a z tohto dôvodu možno očakávať viaceré nepresnosti v opise, v interpretácii. Znalkyňa poukázala, že
napr. termín „odpadnutie“ netreba nutne rozumieť stratu vedomia alebo otras mozgu, skôr ochromenie
zmyslov poškodeného intenzívnou bolesťou. Je pravdou, že podrobnosti o jednotlivých skutkových
okolnostiach sa postupom času čoraz viac rozplývajú a poškodený môže mať pamäťové medzery a

tieto zo strachu alebo z poslušnosti dopĺňa niektorými údajmi, ktoré vie z iných súvislostí, nekoná však
vedome. Znalkyňa poukázala, že u poškodeného nezistila žiadny motív klamať, podstatné prvky opisu,
udalostí poškodeným v prípravnom konaní, ako aj pri psychologickom vyšetrení sa zhodovali. V rámci
spôsobu jeho života, ktorý je určený jednoduchým algoritmom v rámci úzkeho rodinného kruhu, sú pre
neho jednoznačne autority rodičia. Znalkyňa pripustila, že pokiaľ poškodený do deja pribral K., ktorého
v prvotnej výpovedi nespomínal, že by ho bil, je možné, že u poškodeného všetci páchatelia splynuli do

jedného celku a postupne mohol pribrať aj K. do spáchania skutku. Je pravdou, že pri popise, pokiaľ ide o
fyzickú traumu, jednoznačne sa dostávajú do popredia J. a K., ale K. jediného poznal, bol tam prítomný,
nepomohol mu, nezastavil agresiu. Znalkyňa sa na pojednávaní vyjadrila tak, že pokiaľ ide o verzie
poškodeného o skutkovom deji, nemôže sa ako znalkyňa vyjadriť, ktorá z týchto je pravdepodobnejšia.
Avšak poukázala na to, že vzhľadom na jeho intelekt, mohol do deja dopĺňať skutočnosti, ktoré nemusia

celkom zodpovedať priebehu skutku. Uvedené rozdiely sú spôsobené aj uplynutím času od spáchania
skutku, ktoré sa postupom času prehlbujú. Poškodený popisoval skutočnosti podľa toho, ako ho on
vnímal, t. j. zo svojho pohľadu, čo znamená, že z pohľadu obžalovaných mohlo ísť o menej závažné
konanie typu žartu a možno neočakávali následok v podobe trestného oznámenia, avšak to bola len
vyslovená hypotéza znalkyňou. V tejto súvislosti znalkyňa vysvetlila, že tým myslela stav prežívania zo

strany poškodeného, že možno bol zbitý menej ako popisoval, resp. menej intenzívne, ale nemyslela to
tak, že by ho zbil niekto iný. Rodinné pomery poškodeného neskúmala. Znalkyňa v závere znaleckého
posudku tiež poukázala, že vzhľadom na psychický vývin poškodeného je možné u neho očakávať
v prítomnosti obžalovaných alebo iných autoritatívnych osôb psychické zlyhanie a preto neodporučila
konfrontáciu medzi poškodeným a obžalovanými.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 97/2008 znalcom K.. S. Z. k zisteným zraneniam
poškodeného, ako aj k mechanizmu ich vzniku, znalec vypovedal na hlavnom pojednávaní. Znalec mal
k dispozícii vyšetrovací spis a zdravotnú dokumentáciu poškodeného. Pri popise zranení vychádzal
z prepúšťacej lekárskej správy a konštatoval, že poškodený utrpel ťažkú formu pomliaždenia tváre

bez poškodenia zraku, pomliaždenie oboch očných gulí s obojstranným podspojivkovým krvácaním,
obojstranné krvácanie do okolo očnicových oblastí s masívnym opuchom viečok, prasklinu kostry nosa v
ľavomnosomkrídlebezposunu,tržnúranunaľavomdolnomviečku,vyrazeniedvochzubov,podvrtnutie
krčnej chrbtice, pomliaždenie hrudnej kosti, driekovej chrbtice, prednej brušnej steny a odreniny kože,
predkolení obojstranne v dolných častiach. Tieto zranenia znalec označil ako zranenia stredne ťažké.

Dá sa povedať, že poškodený utrpel zranenia od hlavy až po nohy. Podrobnejšie sa k mechanizmu
vzniku uvedených zranení znalec zaoberal v doplnku k znaleckému posudku a uviedol, že tieto zranenia
vznikli tupými údermi a kopancami stredne vysokej intenzity smerujúce do oblasti tela, na ktorých
boli popísané zranenia. Tento mechanizmus zodpovedá tomu, čo vypovedal poškodený. Poškodený
inkasoval viacpočetné tupé údery päsťami stredne vysokej intenzity na oblasti nosa vľavo ako aj na

oblasť oboch očníc. Po páde na zem inkasoval kopance do tváre stredne vysokej intenzity, jeden
mu vyrazil dva zuby a druhý spôsobil tržnú ranu pod ľavým okom. Ďalšie kopance nižšej intenzity
inkasoval do chrbta a do prednej brušnej steny. Tieto údery však nezanechali rany ani podliatiny.
Aktívne sa poškodený určite nebránil, ani sa útok nesnažil opätovať, pretože nikde na rukách neboli
popísané žiadne pomliaždenia alebo odreniny, alebo modriny a tieto okolnosti neuvádzal ani vo svojich

výpovediach. Znalec konštatoval, že v čase útoku, ani následne nebol poškodený v nebezpečenstve
smrti, nemal ohrozené životne dôležité orgány a nepredpokladá vznik trvalých následkov. Podľa klinickej
praxe stanovil u poškodeného dobu liečby na 21 dní. V uvedenom čase trvá, kým sa vstrebali podliatiny
tváre, viečok, krvné výrony, kým ustúpili bolesti hlavy, šije, hrudnej aj driekovej chrbtice. Vzhľadom na
duševnýstavpoškodenéhomohlodôjsťkpoúrazovémustresu,tojevšakoblasťpsychiatrie.Ďalejznalec

poukázal na to, že v čase skutku bol poškodený liečený na kríže a chrbticu, bol v tom čase PN a práve
inzultácia mohla toto ochorenie poľahky zhoršiť. Na dĺžke PN 40 dní sa však podieľali aj celkový duševný
stav poškodeného a ďalšie ochorenie a to očné ochorenie tzv. astigmatizmus. Zranenia poškodeného
znalec ohodnotil na celkových 250 bodov, čo po prepočte činilo 100.730,-- Sk (3.343,62 €). Znalec nazáver vylúčil, že zranenia poškodeného by vznikli pádom, určite vznikli útokom inej osoby, tento útok
bol vedený stredne vysokou intenzitou. Zranenia preukazujú na opakované fyzické násilie. Na otázku
obhajcu, keďže bolo konštatované, že sa poškodený aktívne nebránil či z toho môže vyplývať záver,

že by bol udieraný niekým, ku komu má zvláštny vzťah, znalec uviedol, že aj pokiaľ by takto postihnutý
jedinec bol predmetom útoku známou osobou, určite by sa len slepo nevystavil takémuto útoku. V tomto
prípade treba brať do úvahy duševný stav poškodeného, otázku psychického stresu, t. j. dôsledok úľaku
a veľkú úlohu mohla urobiť prevaha prítomných osôb.

K duševnému stavu poškodeného boli oboznámené lekárske správy psychiatrickej ambulancie (čl. 188
až 190), kde sa poškodený lieči u MUDr. A..

Na základe takto vykonaného dokazovania, po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach, súd dospel k záveru, že obžaloba proti obžalovaným 1), 2), 3) bola podaná dôvodne.
Obžalovaní sa v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní bránili a popierali spáchanie skutku tak,

ako je popísaný v obžalobe. Zhodne sa však priznali, že v inkriminovaný deň boli s poškodeným na N. H.,
pričom zhodne tvrdili, že pre zvláštne správanie poškodeného, ktorý sa mal pred nimi vyzliekať, sa tohto
zľakli a následne ho J. aj K. jeden krát udreli, keď mu dali iba facku. Po tomto z miesta ušli. Tieto tvrdenia
boli v rozpore s popisom skutku, ktorý uvádzal poškodený K.. Je treba priznať, že jednotlivé výpovede
poškodenéhoodprípravnéhokonaniaažnahlavnompojednávanísamedzisebouvniektorýchdetailoch

líšili. Avšak súd poukazuje na znalecké dokazovanie týkajúce sa poškodeného, kde bolo preukázané,
že poškodený trpí duševnou chorobou, ktorá ovplyvňuje jeho pamäťové aj reprodukčné schopnosti a
s odstupom času sa môžu vyskytnúť práve z tohto dôvodu jednotlivé odchýlky v jeho výpovediach.
Súd konštatuje, že jednotlivé nezrovnalosti možno pripísať práve duševnému stavu poškodeného a
len z tohto dôvodu nemožno potom výpoveď poškodeného hodnotiť ako klamlivú a neobjektívnu a

nemožno konštatovať, že by na výpoveď takéhoto svedka nemohol súd prihliadať.. Obhajoba tu vyslovila
podozrenie, že výpoveď poškodeného mohla byť ovplyvnená najmä jeho blízkymi osobami. Znalci pri
hodnotení jednotlivých výpovedí pripustili možnosť ovplyvnenia poškodeného vo svojich výpovediach,
avšak skôr v tom smere, že poškodený si vzniknuté medzery vo výpovediach vypĺňal tým, čo počul a je
možné, že najmä údajmi z domáceho prostredia. Uvedené sa prejavilo aj pri výpovedi poškodeného na

hlavnom pojednávaní, kedy si zjavne mýlil osoby obžalovaného K. a J.. Znalci však jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností vylúčili, že by poškodený bol schopný takýto popis skutku si celkom vymyslieť,
preto súd uveril v podstatnej časti výpovedi poškodeného, pokiaľ popisoval útok voči svojej telesnej
integrite zo strany obžalovaných 1), 2) a 3). I keď je pravdou, že v tomto prípade je smerodajná najmä
prvotná výpoveď poškodeného, ktorá sa javila ako najdôveryhodnejšia a v tejto výpovedi nespomínal

útok obžalovaného 3) K.. Neskôr však popísal akým spôsobom, hoci omnoho menšou intenzitou ako
obžalovaní 1) a 2), ale rovnako sa podieľal na fyzickom útoku proti osobe poškodeného. Práve preto
osoby obžalovaných 1/ a 2/ od začiatku svojich výpovedí popisoval ako hlavných aktérov skutku. V
prípravnom konaní obžalovaný K. vo svojej výpovedi spomenul, že aj obžalovaný K. fyzicky zaútočil
na poškodeného - tvrdil, že do neho sotil a poškodený spadol na zem. Preto účasť obžalovaného 3/

na žalovanom skutku bola preukázaná. Pokiaľ ide o výpovede obžalovaných, tieto súd vyhodnotil ako
zjavnú snahu zbaviť sa zodpovednosti za svoje konanie proti poškodenému a obrátiť podozrenie najmä
voči otcovi poškodeného, ktorého „ z počutia“ popisovali ako agresívneho človeka. Súd však nevzhliadol
žiaden objektívny dôkaz, ktorý by svedčil o takejto verzii. Znalecký posudok MUDr. Z., kde tento
popísal mechanizmus vzniku zranení poškodeného jednoznačne vylúčil, že zranenia u poškodeného

nemohli vzniknúť pádom ako to napr. tvrdil obžalovaný K.. Znalec jednoznačne ustálil, že zranenia
poškodeného boli spôsobené treťou osobou, pričom šlo o viaceré útoky päsťou a kopancami prakticky
smerované na celé telo poškodeného, čo zodpovedá popisu útoku poškodeným. Rovnako znalec vylúčil,
že by bol poškodený napadnutý blízkou osobou, pretože v takom prípade by zrejme poškodený len
pasívne sa nevystavoval takémuto intenzívnemu útoku. Naproti tomu pasivita poškodeného skôr svedčí

o jeho paralyzácii z dôvodu nečakaného útoku a obavy zrejme aj z presily útočníkov. Objektívne bolo
preukázané z lekárskych správ ako aj znalcom MUDr. Z., že poškodený bol bezprostredne po skutku
ošetrený RZP a následne hospitalizovaný, kde mu boli zistené zranenia uvádzané v obžalobe. Svedkyňa
D.Á. potvrdila, že poškodeného videla ešte pred tým, ako šiel domov a zbadala na ňom minimálne
poranenie oka. Nevieryhodne potom vyznieva tvrdenie svedka K. st., že s odstupom 2 dní videl

poškodeného a nevšimol si na ňom žiadne zranenia. Výpovede zákonných zástupcov obžalovaných,
najmä svedka K. st. a K. st. súd hodnotil ako subjektívne, ovplyvnené blízkym rodinným vzťahom, kedy
ako rodičia sa prikláňali k verzií obžalovaných.Súd nemal žiadne objektívne dôvody pochybovať, že sa skutok stal tak, ako je popísaný v obžalobe, a
že ho spáchali obžalovaní 1), 2) a 3) spoločným konaním. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii súd uvádza,
že zo znaleckého posudku a predložených lekárskych správ vyplynul doba liečby a PN u poškodeného

v trvaní 3 týždňov a to len v súvislosti s prejednávanými zraneniami, ktoré poškodený utrpel pri útoku,
pretože v čase útoku bol poškodený PN aj z iného dôvodu, čo znalec vo svojom znaleckom posudku
zohľadnil. Podľa vyjadrenia znalca v čase útoku na poškodeného, tento nebol v nebezpečenstve smrti
ani po útoku. Súd z charakteru z intenzity útoku - stredná intenzita, ako aj zo smerovania útoku - do
oblasti celého tela, ale najmä hlavy, hrude, päsťami a kopancami vyvodil záver, že obžalovaní 1), 2) a 3)

konali vedome a preto si museli byť vedomí tiež vážnych možných následkov na zdraví u poškodeného.
Preto súd konštatoval, že konanie obžalovaných bolo správne kvalifikované ako pokus podľa § 14 ods.1
Tr. zákona k zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Tr. zákona, pretože konanie obžalovaných
smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví (§ 123 ods.3 písm. d/, písm. e/ Tr. zákona), k dokonaniu
následku však nedošlo.

K osobe obžalovaného 1) ml. J. súd zistil, že podľa registra priestupkov bol tento jeden krát uznaný
vinným z priestupku proti majetku, za skutok z 31. 01. 2009. Mestom H. mu bolo udelené pokarhanie
dňa 05. 11. 2010 za porušenie zákona o ochrane nefajčiarov. Podľa správy ÚPSVaR Zvolen obžalovaný
v čase skutku žil so svojou matkou, ktorej bol po rozvode zverený do osobnej starostlivosti. Žil aj s
maloletým bratom, pričom matka pracovala v zahraničí a v čase neprítomnosti starostlivosť o neho

zabezpečovala stará matka - pani J. I.. Obžalovaný po ukončení základnej školy nastúpil Strednú
združenú školu vo U., profesia čašník, štúdium však predčasne ukončil. Ako dôvod mladistvý uvádzal
PN po úraze. Od 28. 12. 2010 nastúpil dobrovoľný pobyt v Resocializačnom zariadení Ľ.. Podľa evidencií
sociálnej kurately bola podávaná správa k mladistvému v apríli 2008 z dôvodu trestného stíhania pre
prečin neoprávneného použitia cudzieho motorového vozidla, ktoré stíhanie bolo odložené, pretože

nebol daný súhlas poškodeného. Opätovne v apríli 2008 bol mladistvý prejednávaný za priestupok
dopravným inšpektorátom, kde mu bola uložená pokuta a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Po
dosiahnutí plnoletosti nebol viac v sledovaní ÚPSVaR. Obžalovaný na pojednávaní uviedol, že t. času
pracuje v Belgicku a domov chodieva raz za dva mesiace. Podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný
doposiaľ 3x odsúdený. Po prvý krát bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T 62/2011

preprečinneoprávnenéhozásahudoprávakdom bytualeboknebytovémupriestoru,podľa§218ods.2
Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona, za čo bol odsúdený na trest povinnej práce v
trvaní50hodín.Trestvykonaldňom18.07.2014at.časusananehohľadí,akobynebolodsúdený.Ďalej
bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T 28/2014 zo dňa 15.
03. 2014, pre prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a/, ods.3 písm. b/ Tr. zákona spolupáchateľstvom,

kde dostal podmienečný trest odňatia slobody na 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 roka.
Toto odsúdenie bolo zrušené trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 93/2014 zo dňa
02. 07. 2014, kde bol obžalovaný opätovne odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.
a/, f/ Tr. zákona a bol mu uložený spoločný trest vo výmere 1 roka so skúšobnou dobou v trvaní 2
rokov do 25. 07. 2016. Naposledy bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn.

2T 91/2013 zo dňa 25. 07. 2014 pre skutok z 23. 05. 2010, kvalifikovaný ako prečin neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa
§ 219 ods.1 Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods.1
Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona. Za to bol odsúdený na súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Zároveň

bol zrušený výrok o treste k trestnému rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T 28/2014 zo dňa
15. 03. 2014. Vzhľadom na uvedené súd pri ukladaní druhu a výmery trestu postupoval podľa § 34
ods.1, 4 Tr. zákona. Obžalovanému poľahčovalo, že do spáchania žalovaného skutku viedol riadny život.
Priťažujúce okolnosti súd nezistil. Keďže sa skutku obžalovaný dopustil skôr ako bol odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T 28/2014, sp. zn. 3T 93/2014, ako aj rozsudkom Okresného

súdu Zvolen sp. zn. 2T 91/2013, súd ukladal obžalovanému trest za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť
podľa § 42 ods.1 Tr. zákona a to trest súhrnný. Súd vychádzal z trestnej sadzby podľa § 155 ods.1 Tr.
zákona, ktorá je 4 až 10 rokov, pričom však u mladistvých sa trestná sadzba skracuje na polovicu v
súlade s ustanovením § 117 ods.1 Tr. zákona na 2 roky až 5 rokov. Pri prevahe poľahčujúcich okolností
sa horná hranica trestnej sadzby znižuje o 1/3. Obžalovaného však súd odsudzoval za viac trestných

činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom a preto bola použitá tzv. asperačná zásada - sprísňujúca podľa
§ 41 ods.2 Tr. zákona v spojení s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL.US 106/2011 z 28. 11. 2012,
kedy naopak dochádza k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby. Súd však obžalovanému ukladal trest
na samej dolnej hranici trestnej sadzby a to vo výmere 2 rokov, pričom výkon trestu bol podmienečneodložený na skúšobnú dobu 3 roky. Súd má zato, že takto uložený trest v dostatočnej miere splní svoj
účel.Vsúladesustanovením§42ods.2Tr.zákonasúdzároveňzrušilvýrokyotresteztrestnéhorozkazu
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T 28/2014 zo dňa 15. 03. 2014, z trestného rozkazu Okresného súdu

Zvolen sp. zn. 3T 93/2014 zo dňa 02. 07. 2014, ako aj z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T
91/2013 zo dňa 25. 07. 2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

K osobe obžalovaného 2) ml. K. K. bolo zistené, že tento bol 2x riešený v priestupkovom riešení a to

za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, za skutku zo dňa 01. 08. 2009 a 15. 10. 2010. Podľa
správy Mestského úradu H., tento nebol riešený v komisii verejného poriadku, avšak na jeho osobou
viac krát zasielali správu o povesti vyšetrovateľom PZ. Podľa správy ÚPSVaR Zvolen, žil vtedy mladistvý
v domácnosti s rodičmi a starším bratom, ktorý bol zamestnaný. Po ukončení základnej školy nastúpil
na štúdium Spojenej školy v A. v profesii automechanik, počas štúdia sa vyskytla znížená známka zo
správania z dôvodu neúčasti na vyučovaní. Otec pri šetrení pomerov uviedol, že so synom nemajú

žiadne vážne výchovné problémy. Mladistvý však mal už dočinenie s porušovaním zákona, kde bol
uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 65/2010. Po dosiahnutí plnoletosti nebol
viac v sledovaní ÚPSVaR. Podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný doposiaľ 3x odsúdený a to
rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 65/2010 zo dňa 03. 02. 2011 pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Tr. zákona v

spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona. Bolo upustené od jeho potrestania a hľadí sa na neho, akoby
nebol odsúdený. Následne bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T 91/2013
zo dňa 15. 01. 2014 pre prečin krádeže podľa § 212 ods.1 Tr. zákona, prečin neoprávneného vyrobenia
a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods.1
Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona. Za to mu bol uložený podmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 1 roka s odkladom na skúšobnú dobu 1 rok. Tento trest bol zrušený rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 41/2011 zo dňa 14. 02. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu
BanskáBystricasp.zn.3To41/2014zodňa25.06.2014preprečinublíženianazdravípodľa§156ods.1
Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.
zákona. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne vo výmere 1 roka so skúšobnou dobou

na 18 mesiacov. Obžalovanému poľahčovalo, že do spáchania skutku viedol riadny život. Priťažujúce
okolnosti súd nezistil. Keďže sa žalovaného skutku obžalovaný dopustil pred vyhlásením odsudzujúceho
rozsudku Okresným súdom Zvolen sp. zn. 2T 91/2013 a sp. zn. 5T 41/2011, súd mu ukladal trest súhrnný
podľa § 42 ods.1 Tr. zákona. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby podľa § 155 ods.1 Tr.
zákona vo výmere 4 až 10 rokov. U mladistvých sa však trestné sadzby znižujú na polovicu podľa § 117

ods.1 Tr. zákona na 2 roky až 5 rokov. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej
sadzby upravuje smerom dole o 1/3 podľa § 38 ods.3 Tr. zákona, avšak súd u obžalovaného postupoval
podľa § 41 ods.2 Tr. zákona v spojení s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL.US 106/2011 z 28. 11.
2012 a za použitia tzv. asperačnej zásady - sprísňujúcej, keďže bol obžalovaný súdený za viac trestných
činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom. Súd ukladal obžalovanému trest na samej dolnej hranici vo

výmere 2 rokov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov. Súd má zato,
že takto uložený trest v dostatočnej miere naplní svoj účel. Podľa § 42 ods.2 Tr. zákona súd zároveň
zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T 91/2013 zo dňa 15. 01. 2014,
ako aj z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 41/2011 zo dňa 14. 02. 2014, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.

K osobe obžalovaného 3) ml. E. K. bolo zistené, že bol priestupkovo riešený v roku 2009 dvakrát,
za priestupok proti majetku a občianskemu spolunažívaniu. Mestským úradom I. nebol bližšie
charakterizovaný. Podľa správy ÚPSVaR v A. bol v evidencii z dôvodov priestupkových konaní. Po

dosiahnutí plnoletosti nebol viac v sledovaní ÚPSVaR. Podľa registra trestov bol 2-krát odsúdený a
to rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 2T 210/2012, vzhľadom na amnestiu Prezidenta SR z
1.1.2013 sa na neho hľadí, akoby nebol dosúdený. V trestnom rozkaze Okresného súdu Zvolen sp. zn.
5T 88/2013 zo dňa 11. 09. 2013 bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Tr. zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a odsúdenému bol uložený

trest povinnej práce vo výmere 200 hodín. Zo spisu a správy probačného a mediačného úradníka bolo
zistené, že obžalovaný tento trest doposiaľ nezačal vykonávať, čo potvrdil na hlavnom pojednávaní.
Z toho dôvodu súd konštatoval, že žalovaný skutok bol spáchaný pred uvedeným odsúdením a preto
prichádzalo do úvahy uloženie tzv. súhrnného trestu podľa § 41 ods.2 Tr. zákona. Obžalovanémupoľahčovalo, že do spáchania skutku viedol riadny život. Priťažujúce okolnosti súd nezistil. Súd potom
vychádzal z trestnej sadzby podľa § 155 ods.1 Tr. zákona vo výmere 4 až 10 rokov, kde u mladistvých sa
táto trestná sadzba skracuje na polovicu podľa § 117 ods.1 Tr. zákona na 2 roky až 5 rokov. Pri prevahe

poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods.3 Tr. zákona sa horná hranica znižuje o 1/3, avšak pri použití
tzv. asperačnej - sprísňujúcej zásady podľa § 41 ods.2 Tr. zákona v spojení s nálezom Ústavného súdu
SR sp. zn. PL.US 106/2011 z 28. 11. 2012, kedy je obžalovaný súdený za viac trestných činov, z ktorých
jeden je zločinom, sa horná hranica opätovne zvyšuje. Súd ukladal obžalovanému trest na samej dolnej
hranici v trvaní 2 rokov, ktorej výkon bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Súd má zato, že

takto uložený trest v dostatočnej miere naplní svoj účel. Podľa § 42 ods.2 Tr. zákona súd zároveň zrušil
výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 88/2013 zo dňa 11. 09. 2013.

V tomto konaní si nárok na náhradu škody uplatnila VšZP, a. s. za náhradu nákladov vynaložených na
zdravotnú starostlivosť poškodeného K., ako aj poškodený K. prostredníctvom splnomocnenca - svojho
otca a to náhradu bolestného a náhradu výdavkov na lieky. Keďže zo znaleckého posudku MUDr. Z.

vyplynulo, že vzhľadom na zdravotný a duševný stav poškodeného bolo otázne, či bol vhodný postup
rodiny, kedy ho samotného poslali vonku, odporučil vyšetriť sociálne pomery rodiny cestou sociálnych
pracovníkov. Pokiaľ by bolo preukázané, že došlo k zanedbaniu starostlivosti aj zo strany rodiny vo
vzťahu k poškodenému, čo však v trestnom konaní preukazované nebolo a ani nie je účelom trestného
konania, táto okolnosť by mohla zohrať úlohu pri posudzovaní miery zavinenia na škode, ktorá bola

v tomto prípade uplatňovaná. Keďže ďalšie dokazovanie by presiahlo potreby trestného konania, súd
poškodených s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).