Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/166/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114210915
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114210915.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,

a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36234176, zastúpený: Advokátska kancelária
ERASMUS LEGAL, s.r.o. so sídlom Justičná 9, Bratislava, p r o t i žalovanej: Ľ. M., N.. X.X.XXXX,
A. Q. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Y. D. B. B. P., N.. Q. P.P. X, E. X., J.:
XXXXXXXX, D.: Q.. Q. K., P., B. B. W. XX, B., o zaplatenie 2.518,53 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Účastníci a vedľajší účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 14.4.2014 si uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie 2.518,53 Eur, zmluvný
úrok zo sumy 1.556,29 Eur vo výške 26,52 % ročne od 10.4.2014 do zaplatenia a to na základe úverovej

zmluvy zo dňa 10.12.2004, ktorej súčasťou bola zmluva o revolvingovom úvere. Žalobca zdôraznil, že
súčasťouzmluvysúúverovézmluvnépodmienky(ďalejlen„UZP“),ktorésúpevnespojenésozmluvou,s
ktorou tvoria jeden dokument. Podstatné náležitosti zmluvy vyplývajú buď priamo zo zmluvy alebo z UZP.
Zmluva sa stala platnou jej podpisom a účinnou po aktivácii úverovej karty a prvom čerpaní finančných
prostriedkov. Zmluva podľa názoru žalobcu neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Žalovaná sa
dostala do omeškania so splácaním úveru, ktorého splatnosť nastala 27.2.2012.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a napriek riadnemu a včas doručenému predvolaniu sa bez
ospravedlnenia na pojednávanie nedostavila, súd preto s použitím § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „O.s.p.“) konal v jej neprítomnosti.

Do konania vstúpil aj vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý vzniesol námietku premlčania
tvrdiac, že žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a preto od nasledujúceho dňa t.j. od 28.2.2012 začala
plynúť dvojročná premlčacia lehota podľa § 107 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Namietol aj
premlčanie jednotlivých splátok v trojročnej premlčacej lehote, ktoré však nekonkretizoval.

Žalobca reagoval na toto vyjadrenie vedľajšieho účastníka písomným podaním zo dňa 24.10.2014, v
ktorom zdôraznil, že od zmluvy neodstúpil. K ukončeniu úverového vzťahu došlo v dôsledku omeškania
žalovanej s úhradou splátok 49 až 59. Citoval hlavu 7 a § 4, podľa ktorého klient je povinný celý čerpaný
úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo

sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Zo strany žalobcu došlo teda k
zosplatneniu úveru v zmysle § 565 OZ. Vyslovil názor o nutnosti aplikácie Obchodného zákonníka ateda štvorročnej premlčacej lehoty, ktorá vzhľadom na § 53 ods. 9 OZ začala plynúť od 14.3.2012 a teda
do podania žaloby neuplynula nielen štvorročná, ale ani trojročná premlčacia lehota.

Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami žalobcu a vedľajšieho účastníka, splátkovým

kalendárom,úverovouzmluvouzodňa10.12.2004súverovými podmienkami,žiadosťouozmenuvýšky
úverového rámca, výpisom z účtu, listom o splatení úveru zo dňa 27.2.2012, poštovým podacím hárkom,
ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 10.12.2004 úverovú zmluvu č. 3412138958 na kúpu vysávača, ktorou žalobca
poskytol žalovanej úver vo výške 9.889,- Sk. V bode 5 tejto zmluvy drobným písmom sa uvádza:
„klient a spoločnosť obojstranným podpísaním tejto zmluvy zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí

revolvingového úveru s vydaním platobnej úverovej karty spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. v
zmysle a za podmienok ustanovení hlavy 8, 9, 10 a 11 UZP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto
zmluvy a to s úverovým rámcom vo výške 30.000,- Sk a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
najmenej 1.200,- Sk. Spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. má pritom výhradné právo jednostranne
zmeniť úverový rámec a podmienky vydania platobnej úverovej karty. Právne následky zmluvy o

poskytnutí revolvingového úveru nastanú zaslaním a doručením platobnej úverovej karty spolu s výzvou
o jej aktivácii a príručky pre jej držiteľa klientovi spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. v súlade s
ustanoveniami hlavy 8 UZP v lehote 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy“.

V úverových zmluvných podmienkach, ktoré žalovaná nepodpísala je v hlave 9 § 10 uvedené: „klient je
povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu

splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku. Základná úroková sadzba pre účely výpočtu úrokov je
uvedená v aktuálnom sadzobníku. Spoločnosť je oprávnená meniť výšku základnej úrokovej sadzby v
závislosti na vývoji úrokovej sadzby úverov na medzinárodnom trhu v SR s tým, že je povinná klientovi
zmenu základnej úrokovej sadzby bezodkladne oznámiť“.

Žalobcaposkytolžalovanejrevolvingovýúversúverovýmrámcom30.000,-SK(995,82Eur)smesačnou

splátkou 1.200,- Sk (39,83 Eur), vydal a zaslal žalovanej úverovú kartu spolu s príručkou. Dohodnutý
úverový rámec bol následne navýšený na základe písomnej žiadosti žalovanej zo dňa 23.9.2008 na
60.000,- Sk (1.991,64 Eur).

Podľa pripojeného splátkového kalendára a vyjadrenia žalobcu zo dňa 25.7.2014 (č.l. 36) žalovaná
celkovo vyčerpala z úverového rámca 3.156,35 Eur a uhradila sumu 3.847,90 Eur.

Súdpovažujezapotrebnézdôrazniť,ževúverovejzmluve-včasti5týkajúcejsarevolvingusaneuvádza
ani úrok ani žiadne poplatky a tie dokonca nie sú uvedené ani v úverových zmluvných podmienkach.
Zmluva neodkazuje ani na žiadny sadzobník poplatkov.

Úverové zmluvné podmienky obsahujú 3 strany písané drobným písmom, hlava 13 je s názvom
„záverečné ustanovenia“ a má 18 paragrafov. V § 2 bez akéhokoľvek zvýraznenia je uvedené, že v

prípade omeškania s úhradou splátky úveru či jej časti, zmluvnej pokuty alebo platby podľa hlavy 5 a
hlavy 9 týchto UP dlhšieho než 7 dní je klient povinný zaplatiť spoločnosti zmluvné úroky z omeškania
vo výške 0,08% z dlžnej čiastky za každý započatý deň omeškania. V prípade omeškania s úhradou
splátky či jej časti dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške
8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní“.

Žalovaná sa dostala do omeškania so splátkami od júna 2011. Potom uhradila dňa 27.9.2011 sumu 400
Eur a dňa 4.5.2012 sumu 300 Eur. Listom zo dňa 27.2.2012 žalobca úver zosplatnil v súlade s hlavou
7 § 4 UZP v lehote 15 dní od napísania listu.Žalovaná suma predstavuje istinu vo výške 1556,29 Eur vypočítanú ako rozdiel čerpaného úveru a
jednotlivých súm zo splátok určených na uhradenie istiny vo výške 1.600,06 Eur, ďalej poplatok za
vedenie a výpis z účtu vo výške 1,49 Eur (rozdiel vyrubených poplatkov za vedenie účtu 86,50 Eur a

uhradenej časti vo výške 85,01 Eur), ďalej zo sumy 952,31 Eur, čo je zmluvný úrok v rozsahu 26,52%
a napokon zmluvná pokuta vo výške 8,44 Eur.

Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky

alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak

je neplatná.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené príkladmo v § 4 ods. 2 zákona. Medzi
ne patrí podľa písm. a/ aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné,
treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov,
ak veriteľ chce túto možnosť využiť.

g/ročná percentuálna miera nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa názoru súdu aj pri revolvingovom úvere je možné určiť podľa základných počiatočných údajov,
ktoré by mali byť v zmluve uvedené, RPMN, čo však v danom prípade splnené nebolo, preto je potrebné

poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z.).
Navyševdanomprípadevzmluvechýbalúdajoúrokochakonkrétnychpoplatkochauvedenénáležitosti
dokoncaniesúkonkretizovanéanivúverovýchpodmienkach.Tietotižodkazujúnasadzobníkpoplatkov,
ktorý dokonca žalobca môže jednostranne meniť. Preto je na mieste aplikácia aj § 4 ods. 5 zákona č.
258/2001 Z.z. s tým dôsledkom, že žalobca neoprávnene požaduje úroky a akékoľvek poplatky, ktoré

neboli uvedené v zmluve.

Žalovaná celkovo z úveru vyčerpala 3.156,35 Eur a uhradila viac t.j. 3.847,90 Eur. Žiadny nedoplatok
vo vzťahu k žalobcovi teda nemá a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

K vyjadreniu žalobcu ohľadom toho, že na platnosť zmluvných dojednaní účastníkov postačia
úverové zmluvné podmienky, ak tvoria jeden celok so zmluvou súd uvádza nasledovné: V prípadekonfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je potrebné poskytnúť vyššiu mieru ochrany
spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom je potrebné posúdiť aj
úverové zmluvné podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito

formulovanej a malým písmom písanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa podmienky, ktoré sú
zjavne pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak učiní,
čo sa stalo aj v prípade žalobcu, spreneverí sa princípu dôvery a preto takému jednaniu nemožno priznať
právnu ochranu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

Súčasťou žalovanej sumy je aj zmluvná pokuta, ktorá bola uvedená len v záverečných ustanoveniach

úverových podmienok. Aj pre dohodu o zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná forma s poukazom na
§ 544 ods. 2 OZ. Podľa citovaného ustanovenia zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Je teda nepochybné, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, inak je neplatná s
poukazom na § 40 ods. 1 OZ. Každá zmluva je pritom ukončená podpismi jej účastníkov, čo znamená,
že účastník svojim podpisom potvrdzuje uzavretie dohody s tým obsahom, ktorý sa nachádza nad

jeho podpisom. V tomto konkrétnom prípade sa však účastníci dohodli len na úverovej zmluve,
ustanovenia o zmluvnej pokute sú uvedené mimo zmluvy, konkrétne v úverových podmienkach, a to je
pre prijatie záveru o písomnej dohode účastníkov ohľadom zmluvnej pokuty nepostačujúce. Žalovaná
navyše ani nepodpísal úverové podmienky. Nemožno z toho vyvodiť, že účastníci uzavreli písomnú
dohodu o zmluvnej pokute. Nemožno pritom prehliadnuť ani skutočnosť, že zmluvné podmienky

sú nacyklostilované, napísané veľmi drobným písmom a v rozsiahlom objeme, takže málokto zo
spotrebiteľov ich prečíta. Tá skutočnosť, že v úverovej zmluve je odkaz na úverové podmienky je právne
irelevantná.VtejtosúvislostimožnopoukázaťajnaprávnyzávervyslovenývnálezeÚstavnéhosúduČR
sp. zn. I.US 3512/11 zo dňa 11.11.2013. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dohody o zmluvnej
pokute zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. VOP, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorú

spotrebiteľ pripíja svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ má sa chovať k spotrebiteľovi, ktorý
je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu.
Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré
vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú
slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať ujednania technického

a vysvetľujúceho charakteru a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby v nich dodávateľ skryl ujednania,
ktoré sú pre spotrebiteľov nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. S odkazom
na tieto myšlienky súd poukazuje na to, že zmluvnú pokutu žalobca upravil nielenže v rozsiahlych a
neprehľadných úverových podmienkach, ale dokonca až v časti označenej ako „záverečné ustanovenia“
bez akéhokoľvek zvýraznenia, že týka sa zmluvnej pokuty. Je to typický príklad nepoctivého správania

dodávateľa voči spotrebiteľovi. Aj v tejto časti súd preto žalobu zamietol.

K námietke premlčania, ktorú vzniesol vedľajší účastník súd uvádza, že je nedôvodná. Žalovaná sa
dostala do omeškania prvýkrát so splátkou č. 49, ktorá bola splatná 20.5.2011. Keďže žaloba bola
podaná 14.4.2014, je nepochybné, že bola podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty a teda
žiadna splátka premlčaná nebola. Žalobcovi možno dať za pravdu, že od úverovej zmluvy neodstúpil,

pre súd je nepochopiteľné na základe akých skutočností vedľajší účastník dospel k záveru o odstúpení
od zmluvy. Žalobca totiž úver zosplatnil listom zo dňa 27.2.2012 v 15 dňovej lehote. Toto zosplatnenie
mu umožňuje § 565 OZ a úprava v UP - hlava 7 § 4 písm. a/.

Už len pre úplnosť súd dodáva, že sa nestotožnil s názorom žalobcu o aplikácii Obchodného zákonníka
v otázke premlčania. Pôsobnosť Obchodného zákonníka je totiž explicitne upravená v § 261 ods.

3 Obchodného zákonníka (účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy) sú vymenované konkrétne
zmluvné typy a medzi nimi aj zmluva o úvere uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka. V danom
prípade však zmluva bola uzavretá podľa osobitného právneho predpisu teda zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a nebola uzavretá podľa § 497 Obchodného zákonníka. Navyše nepochybne
jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu ako to vyplýva z § 23 a zákona č. 634/1992 o ochrane spotrebiteľa

opäť v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.Podľa § 23 a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.z. spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy

podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 citovaného zákona na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného
predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

V poznámke k § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Z.z. je odkaz na § 52 až 60 Občianskeho zákonníka.
Je nepochybné, že spotrebiteľská zmluva má teda občianskoprávny charakter, preto aj spotrebiteľské
zmluvy sú zaradené do Občianskeho zákonníka. Súd preto nevidí dôvod pre to, aby premlčanie bolo

posudzované podľa noriem obchodného práva. Napokon aktuálna právna úprava v zmysle zákona
č. 102/2014 Z.z., ktorou bol novelizovaný Občiansky zákonník nasvedčuje správnosti spomínaného
záveru. Ňou bol § 52 ods. doplnený o nasledujúcu vetu: „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva“.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd považoval za opodstatnené žalobu zamietnuť.

Výrok o trovách konania vypláva z tej skutočnosti, že náhradu trov konania si podľa § 151 ods. 1 O.s.p.
uplatnil len žalobca a vedľajší účastník. Vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní žalobcovi náhrada
trov konania neprináleží. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka súd však nepovažoval za
účelne vynaložené a preto ani jemu náhradu trov konania nepriznal. Jednak vedľajší účastník nepredložil

splnomocnenie, ktoré by preukázalo oprávnenie príslušného advokáta na uplatnenie náhrady trov
právneho zastúpenia, ale navyše súd jeho argumentáciu voči žalobe považoval za nesprávnu. Bolo
by preto v rozpore s ideou spravodlivosti, aby v takomto prípade, keď vedľajší účastník neoprávnene
vzniesol námietku premlčania a súd síce žalobu zamietol, ale z celkom iných dôvodov, aby vedľajšiemu
účastníkovi bola priznaná náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.