Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 20P/39/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712201591
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Marčeková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712201591.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou Mgr. Evou Marčekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

R. C. O., nar.XX.XX.XXXX

zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky
C. C. Š., O.. Š., nar.XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/X, C. a otca S. O., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom Mesto
Martin, v súčasnosti bytom D. XXXX, C., maloletá bytom ako matka v konaní o návrhu matky o udelenie
súhlasu podať žiadosť o zmenu priezviska maloletej takto

r o z h o d o l :

Súd dáva matke C.C.Š.,O..Š.,nar.XX.X.XXXX,bytomT.XXXX/X,C. súhlas, abynamiestootca
S. O., O.. O., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom Mesto Martin podala žiadosť o zmenu priezviska maloletej
R. C. O., nar.XX.XX.XXXX b Martine z terajšieho priezviska „O.Á.“ na priezvisko „Š.“.

Súd p r i z n á v a š t á t u, Slovenskej republike náhradu trov konania vo výške 583,44 Eur, slovom

päťstoosemdesiattri Eur, štyridsaťštyri centov.

Matka j e p o v i n n á zaplatiť štátu, Slovenskej republike náhradu trov konania vo výške 191,72 Eur,
slovom jednostodeväťdesiatjeden Eur, sedemdesiatdva centov na účet Okresného súdu Martin v lehote
do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec j e p o v i n n ý zaplatiť štátu, Slovenskej republike náhradu trov konania vo výške 391,72 Eur,
slovom tristodeväťdesiatjeden Eur, sedemdesiatdva centov na účet Okresného súdu Martin v lehote do
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 3.2.2012 matka žiadala, aby súd dal za S. O., otca
mal. R. C. súhlas jej ako matke na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej z terajšieho „O.“ na

nové priezvisko „Š.“. Uviedla, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené, maloletá bola zverená
do jej osobnej starostlivosti, v čase rozvodu mala necelé tri roky.

Dcéra si chce zmeniť priezvisko O. na Š. a ona s touto jej prosbou súhlasí. Jej dve deti z prvého
manželstva majú priezvisko po svojom otcovi T.. Ona sa volá Š., je to jej priezvisko za slobodna a R. jeO.. Už pred tromi rokmi prejavila vôľu volať sa tak ako ona, aby nemala sama iné priezvisko. Svoj názor
doteraz nezmenila. Každý deň sa jej pýta, či už je Š., dokonca sa tak často aj predstavuje. Z hľadiska
ďalšieho vývoja by bolo prospešné, keby mal priezvisko Š.. R. nie je s O. v kontakte, nakoľko v roku 2009

bez vysvetlenia a bez upozornenia prestal pre ňu chodiť, niekoľkokrát ju nevyzdvihol zo škôlky a ani ju
neupozornil, že po ňu nepríde, nechal ju v škôlke. Následne nastúpil na výkon trestu, dodnes má súdom
zakázaný styk s R.. Už takmer tri roky ho nevidela, nespomína ho, nemá k nemu žiadny vzťah, nepozná
ho,navýživnomjejdlhujeviacako1.000Eur.Navyše,jehopriezviskosúvisístrestnoučinnosťou.Listom
zo dňa 5.12.2011 ho vyzvala doporučene na jeho adresu, aj na adresu jeho rodičov, aby dal súhlas na

zmenu priezviska, na list však nereagoval (pripojila v prílohe návrhu, tiež podacie lístky z pošty).

Otec sa k návrhu na výzvu súdu písomne nevyjadril. Zásielku obsahujúcu návrh, výzvu na vyjadrenie
k nemu, uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka a poučenie o jeho právach a povinnostiach
v súdnom konaní si na adrese uvedenej matkou N. X, C. neprevzal, vrátila sa s poznámkou adresát
neznámy. Druhá zásielka obsahujúca neprevzatú zásielku a termín pojednávania nariadeného na deň
14.5.2012 sa nevrátila vôbec. Otec sa ale prvého pojednávania zúčastnil a bol mu prečítaný návrh. So

zmenou priezviska nesúhlasil, požiadal o nekonanie, aby sa mohol poradiť s právnikom. Uviedol, že
je zarážajúce, že trojročné alebo štvorročné dieťa má svoj názor. Pochyboval, že by to sama od seba
chcela, je to nápad matky a forma jej pomsty voči nemu. Na druhom pojednávaní dňa 30.5.2012 vzniesol
námietku zaujatosti voči sudkyni, lebo mal dojem, že sa pridržiava iba stránky matky, dozvedel sa o tom
v deň pojednávania. Rozprával sa v ten deň s právnikom z Ligy otcov a ten mu poradil, aby namietal

sudkyňu. Odmietol odpovedať na otázku, prečo ju nenamietal v konaní o zrušenie zákazu styku, ktoré
bolo skončené dňa 14.5.2012 rozsudkom. Námietku sudkyňa nepredložila na rozhodnutie predsedníčke
súdu, resp. nadriadenému súdu z dôvodu, že otec neuviedol relevantné dôvody týkajúce sa jej pomeru
k veci, k účastníkom alebo k zástupcom, na základe ktorých možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti.
Sama účastníkov osobne nepozná, pozná ich len z pojednávaní v dvoch veciach, v ktorých v minulosti

rozhodovalaomal.R.C.azjednéhokonaniavovecimaloletýchdetíT.,jejpostojkobidvomjenestranný,
nepociťuje žiaden dôvod, ktorý by jej bránil nestranne a objektívne rozhodnúť na základe vykonaného
dokazovania. Na treťom pojednávaní na otázku matky otec odpovedal, že so zmenou bude súhlasiť, ak
mu matka vráti peniaze, ktoré mu ukradla a tiež aby podala návrh na zmenu priezviska dvoch starších
detí.

Matka na pojednávaniach zotrvala na svojom návrhu. R. asi pred tromi rokmi jej hovorila, že sa chce
volať ako ona, ale neriešila to. Potom sa jej učiteľka z materskej školy pýtala, či má zmenené priezvisko
a bolo to tak aj v základnej škole. S priezviskom Š. má aj registračnú kartu na pohybovej príprave, lebo
tam povedala, že sa tak volá. Bol to jej nápad, ona sa s ňou o tom nerozprávala a nerozprávala sa o
tom ani s jej staršími deťmi. Bola za otcom v tejto veci aj vo výkone trestu. V súvislosti s podmienkou

otca na danie súhlasu zmenou priezviska dvoch starších detí uviedla, že deti zmenu nechcú, priezvisko
je dôležitá vec a treba rešpektovať či niekto zmenu nechce alebo zmenu chce.

Obidvaja rodičia súhlasili, aby znalecké dokazovanie potrebné v konaní o zrušenie zákazu styku otca
s maloletou bolo spojené aj so zmenou priezviska, aby nemusela byť opakovane vystavená takémuto
dokazovaniu. Tiež s tým, aby znalec nebol z okresu Martin.

Uznesením zo dňa 4.1.2013 súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru Psychológia,
odvetvie Klinická psychológia detí a Klinická psychológia dospelých Mgr. Emíliou Kollárovou, v ktorom
mala odpovedať celkom na 16 otázok, ktoré mali možnosť navrhnúť rodičia a kolízny opatrovník.
Túto možnosť využil len kolízny opatrovník, rodičia neuviedli žiadne otázky. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.1.2013, žiaden z účastníkov nepodal odvolanie. S vypracovaním znaleckého

posudku boli problémy z dôvodu, že otec si nepreberal predvolania na vyšetrenie a znalkyňa sa obrátila
o pomoc na súd. Súd zistil, že otec má trvalý pobyt Mesto Martin a že pracoval v Aluprint, s.r.o., Vrútky
do 7.6.2013. Na výsluch boli predvolaní rodičia otca I. O. a S. O. z adresy D. XXXX, ktorí uviedli, že
syn pracuje v zahraničí, nevedeli adresu zamestnávateľa, ani miesto pobytu. Na Slovensko by sa mal
vrátiť začiatkom roka 2014 na niekoľko dní, vtedy sa skontaktuje so znalkyňou, aby mohol odpovedať

na jej otázky. Toto sa aj stalo a otec sa dostavil na psychologické vyšetrenie dňa 23.1.2014. Znalkyňa
znalecký posudok č. 8/2014 súdu doručila dňa 5.6.2014 (čl. 66-88). Tento bol doručený matke, otcovia kolíznemu opatrovníkovi s výzvou na vyjadrenie sa a súčasne bol nariadený termín pojednávania
na deň 5.8.2014, ktoré sa nekonalo pre ospravedlnenie otca prácou v zahraničí. Dostavil sa na súd
dňa 25.9.2014 vzhľadom k tomu, že dňa 28.10.2014 sa ďalšieho pojednávania zúčastniť nemôže. Na

pojednávaní bola vypočutá matka a kolízny opatrovník a súd vo veci rozhodol.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s návrhom
matky, so správou kolízneho opatrovníka zo dňa 28.3.2012 (čl. 14), so znaleckým posudkom č. 8/2014
zo dňa 30.5.2014 (čl. 66-88) a so spismi tunajšieho súdu sp.zn. 9C/211/2007, sp.zn. 16P/42/2008,
sp.zn. 20P/50/2008, sp.zn. 22P/82/2009, sp.zn. 22P/224/2009, sp.zn. 23P/57/2009, sp.zn. 1T/100/2009

a sp.zn. 13T/5/2010. Na základe takto vykonaného dokazovania mal preukázaný a zistený nasledovný
skutkový stav:

Rodičia maloletej nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom tunajšieho súdu č.k 9C/211/2007-53 zo dňa 10.10.2007, súd schválil dohodu rodičov, v rámci
ktorej bola mal. R. C. zverená do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu
výživné 1.500,- Sk mesačne. Rozsudkom č.k. 16P/42/2008-65 zo dňa 20.10.2008 súd upravil styk otca

s maloletou na každú stredu od 15,00 hod. do 17,00 hod., každý nepárny víkend od piatku 15,00 hod.
do nedele do 17,00 hod., počas vianočných sviatkov od 26.12. od 8,00 hod. do 27.12. do 17,00 hod. a
druhý týždeň v júli a v auguste nepretržite. Súčasne rozhodol o zvýšení výživného na 2.000,- Sk (66,39
Eur) od 30.1.2008, zameškané výživné umožnil otcovi splácať. Rozsudkom č.k.. 20P/50/2008-56 zo dňa
20.2.2009 súd zamietol návrh starých rodičov na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti,

ktorý podali pre obavy o zdravý vývoj vnučky, nakoľko matka bola pracovne mimoriadne vyťažená a
nevenovala sa maloletej v dostatočnej miere. Otec žil v ich domácnosti, pomáhal pri starostlivosti, starali
sa o ňu v podstate pol mesiaca.

Rozsudkom č.k. 22P/82/2009-67 zo dňa 15.6.2009 súd zamietol návrh matky na zákaz styku otca s
maloletou a rozsudkom sp.zn. 23P/57/2009 zo dňa 9.2.2010 styk otca s maloletou zakázal, súčasne

zastavil konanie o návrhu otca o úpravu styku, keď dôvodom pre takéto rozhodnutie bolo predovšetkým
protiprávne konanie zo strany otca namierené hlavne proti matke maloletej ako bývalej manželke, tiež
vzájomná komunikácia rodičov bola dlhodobo a vážne narušená, ich vzájomné vzťahy boli mimoriadne
zlé, otec sa voči matke dopúšťal trestnej činnosti, pri ktorej ohrozoval najmä jej psychické zdravie
vyhrážaním, vyvolávaním strachu, stresu či citovým vydieraním. Psychický nátlak sa týkal tiež vyhrážok

smerovaných k vyvolaniu jej obavy o maloletú dcéru. Otcovi ani hrozba vzatia do väzby, kedy väzba
bola nahradená probačným dohľadom, nezabránila v tom, aby opätovne matku telefonicky kontaktoval
a adresoval jej ďalšie vyhrážky, pričom jeho konanie skončilo vzatím do väzby dňa 27.8.2009 z dôvodu
reálnej obavy z pokračovania v trestnej činnosti. Strach matky z konania otca i vo vzťahu k spoločnej
dcére bol jednoznačne opodstatnený a pochopiteľný. Bolo úplne vylúčené, aby sa realizoval styk otca s

maloletou,nakoľkoakýkoľvekosobný,telefonický,emailovýaleboinýpriamyčinepriamykontaktrodičov
mohol viesť opätovne k vážnym konfliktom, nebolo možné ho pripustiť, či už v záujme matky, ale aj
v záujme priaznivého psychického vývoja maloletej. Súd nevylúčil možnosť v budúcnosti opätovne pri
zmene pomerov rozhodnúť o úprave styku otca s maloletou v primeranom rozsahu, napr. preberania
a odovzdávania maloletej prostredníctvom iných vhodných osôb, pokiaľ takáto úprava bude v záujme

maloletej.

Matka má aj dve už plnoleté deti z prvého manželstva, S. C. T., nar.XX.XX.XXXX a G. T., nar.X.X.XXXX,
keď v čase ich maloletosti súd rozsudkom č.k. 20P/43/2008-72 zo dňa 19.11.2008 zamietol návrh otca
na zverenie mal. G. do jeho výchovy a súčasne rozhodol aj o zvýšení výživného na mal. C. na 3.000,- Sk
(99,58 Eur) a na mal. G. na 2.500,- Sk (82,98 Eur) od 1.1.2008, zameškané výživné mu umožnil splácať.

Z trestných spisov bolo preukázané, že otec bol trestným rozkazom č.k. 2T/91/2008-573 zo dňa uznaný
za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b)
Trestného zákona a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere jeden rok s podmienečným odkladom
a skúšobnou dobou dva roky. Rozsudkom sp.zn. 13T/5/2010 zo dňa 26.1.2010 bol uznaný za vinného
zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona

a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dva roky so zaradením do ústavu navýkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keď otec využil možnosť konať o dohode
o vine a treste a okresný prokurátor podal návrh na schválenie takejto dohody. V obidvoch prípadoch sa
skutkov dopustil vo vzťahu k bývalej manželke a matke mal. R. C., išlo o vyhrážanie sa smrťou a ťažkou

ujmou na zdraví takým spôsobom, že to u nej mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, spáchal ho závažnejším
spôsobom konania a na chránenej osobe a v druhom prípade ju týral spôsobujúc jej psychické utrpenie
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a
stresu a citovým vydieraním. Skutkov sa dopustil v čase od presne nezisteného obdobia roku 2005 do
24.3.2009, kedy mu bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia.

Znalkyňa psychologicky vyšetrila mal. R. C., jej matku i otca. U maloletej použila psychodiagnostické
metodiky Luscher, Anthony Bene test rodinných vzťahov, Kresbu začarovanej rodiny, u matky ROR,
Luscher, u otca ROR, Luscher osobnostný test farieb a u všetkých klinické interview.

Mal. R. C. je nezrelá osobnosť, intelektovo zdatná, nadpriemerná, jednotlivé intelektové funkcie sú
rovnomerne rozvrstvené. Je silne emočne viazaná na matku. S otcom nemá rozvinuté žiadne emočné
väzby, pamätá si útržky z konfliktov medzi rodičmi, podrobnosti si nepamätá. Vie, že otec bol vo výkone

trestu, lebo sa agresívne správal voči matke, informácia bola všeobecná. Chce patriť do určitej skupiny
ľudí, do tímu ľudí, ktorých miluje, s ktorými ju niečo navonok spája a pre ňu je to priezvisko. Veľmi túži
mať priezvisko ako matka Š. a ako stará matka, ktorú tiež milovala. Búri sa proti priezvisku tým, že
podpisuje svoje školské zošity matkiným priezviskom Š., predstavuje sa ním. Odmieta meno otca O.,
nechce patriť podľa priezviska do rodinného tímu otca. Hanbí sa za to meno, pretože otec bol vo výkone

trestu. Je živá, je potrebné jednať s ňou ako so seberovnou a pekným slovom.

Matka je osobnosť intelektovo diferencovaná, emočne aj sociálne zrelá, vyrovnaná, cieľavedomá,
samostatná na jednej strane, na druhej citlivá, zraniteľná, hlavne v situáciách ohrozenia blízkych osôb.
Nemá sklon k výraznejšej afektívnej labilite, k afektívnym erupciám (afektivita je schopnosť citovej
reakcie, citová oblasť duševného života, súhrn afektov, najmä individuálnych zvláštností afektívnych

reakcií, či súhrn citového života, emócií, citov a vášní u jedného a toho istého jedinca). Správanie a
sociálny prejav sú kultivované, adaptované, afektívne vyrovnané. Je schopná ovládať svoje vnútorné
psychické a citové pochody, navonok prezentovať pokoj, kľud, napriek vnútornému nekľudu, neistote,
strachu vo vypätých situáciách. Za svojim presvedčením a cieľom ide trpezlivo a neodkloniteľne. Je
citovo viazaná na svoju rodinu, hlavne na deti.

Otec je osobnosť extrovertná, v kontakte s okolím silne dominantná, presadzujúca sa, s rysmi
egocentrizmu,svybudovanýmvysokýmsebavedomím,sebahodnotením.Jeautokratickyštrukturovaná,
dynamická, s tendenciou správať sa energicky, riadiť okolie. Vinu extrapunitívne kladie na okolie
(punivita je tendencia človeka uskutočňovať trest, trestať, extrapunitivita je tendencia trestať okolie,
intrapunivita trestať sám seba a impunivita neprítomnosť tendencie k trestaniu). Schopnosť afektívnej

rezonancie s okolím je slabo vybudovaná. Je temperamentný s tendenciou k afektívnej labilite, niekedy
explozivite. Keď je to v jeho prospech, je ochotný blokovať afektívnu labilitu, eruptivitu (sklon k
prudkým výbuchom, hlavne v stresových situáciách), ostáva však vnútorné psychické napätie, tendencia
pokračovať v začatej činnosti, v nálade dysfória (stav úzkosti, rozladenosť, nahnevanosť, napätie, pocit
mrzutosti, nepohodlia, zlej nálady). Ak je to potrebné, jeho správanie je kultivované, spolupracujúce, čím

manipuluje s okolím, lebo aj tak ide za svojim cieľom, je tažko odkloniteľný od svojho cieľa. Forsíruje
(uprednostňuje, podporuje, napomáha) silne emočný vzťah ku svojej dcére, ale bojuje hlavne za svoje
práva a rozhodnutia.

Mal. R. C. znalkyni uviedla, že doma je ona, mama a súrodenci, má s nimi spoločnú izbu. O O. sa doma
nerozprávajú, ani súrodenci o ňom nehovoria. Ona sa na neho nepýta, nechce o ňom nič vedieť, nechce

sa s ním stretávať, nemá ho rada, bojí sa ho a nechce sa volať O., chce sa volať ako mama. Trvá na
zmene priezviska, nechce už mať s tým menom nič spoločné, v televízii hovorili, že zavreli O., už sa
tak nechce vôbec volať. Neposiela jej žiadne karty, nič jej nekúpi na narodeniny, na meniny, ani na
vianočné sviatky, nič jej nedáva. Nepamätá si na jeho rodinu, nevie či by ich spoznala, nepamätá si ako
starí rodičia vyzerajú, je to dlho čo ich videla. Možno nevie ako vyzerá O.. Nemá otca rada, lebo keď

bola malá, maminu bil, nadával jej. Neplatí výživné pravidelne, ale dbá, aby to neboli tri mesiace. Hanbísa za neho, vie že bol vo väzení, nechce aby to ľudia vedeli. Nešla by s ním, ostala by doma, aj keby
to bolo nasilu zo súdu.

Matka uviedla, že O. bol iný človek pred svadbou, po svadbe začali problémy. Pracovala od 17-násich

rokoch života v médiách, bolo to náročné zamestnanie, na čas i emócie, tu sa ich naučila udržať pod
kontrolou. Navonok nie je vidno, čo sa v nej vnútorne deje, ale vnútorne obdobie s O. prežívala ťažko.
Nemá tendenciu sa ľuďom mstiť, radšej pomôže. R. sa jej každý deň pýta, či už je Š., na zošity sa
podpisuje Š., učitelia to už tolerujú, lebo si to nedala vyhovoriť. Trvá na svojom, veľmi zle prežíva, že to
tak dlho trvá. Nechce sa s O. stretávať, nechce s ním mať nič. Chodí do klubu tancovať, boli tam novinári,

potom volal riaditeľ, že R. je na titulke Turca. Keď prečítala, že má svoje meno na titulke, rozplakala sa,
že to nie je dobré, že ju O. nájde, plakala a tiekli jej slzy. O. sa vyjadril, že keď mu zaplatí, tak bude
súhlasiť so zmenou priezviska, na súdoch stále nesúhlasí a odvoláva sa, robí problémy.

Otec uviedol, že nevidí dôvod na zákaz styku a zmenu priezviska. Keď mu je smutno, tak príde a
pozerá sa na ňu, ani nevie, že tam je. Potrebuje fungovať, vyrovnať sa s tým čo bolo. Chce sa vrátiť
na Slovensko, chcel by pomáhať otcovi aj finančne, keď vyrieši vlastné dlhy. Keď sa dcéra stretne s

jeho rodičmi, tak sa im prihovorí, naposledy pred Vianocami 2013 oslovila jeho mamu, chytila ju za ruku,
pozdravili sa, pýtala sa na neho, kde je. Odsedel si 18 mesiacov, okradli ho o celý majetok, predala
jeho 3-izbový byt za dva milióny korún, dostala mestský 4-izbový byt, že je sociálny prípad. Platil ešte
pôžičky z manželstva, ona nič neplatila.

Spoločné sedenie sa nekonalo, lebo maloletá sa odmietla s otcom stretnúť u znalca, rozplakala sa,

matka ju musela objať a upokojovať.

V záveroch znalkyňa uviedla, že vzťah medzi rodičmi maloletej je dysharmonický, na oboch stranách je
odmietavý až nenávistný. Vzťah medzi matkou a maloletou je vzájomne silne citový. Dieťa má v matke
oporu, cíti sa pri nej bezpečne, nie je ochotné opustiť matku, čo len na krátky čas. Matka je na R.
silne emočne viazaná, chráni ju, bojuje za jej potreby, priania a šťastie. Vzťah medzi otcom a R. nie je

vybudovaný,dieťaotcaodmieta,nemákunemužiadnucitovúväzbu.Vzťahkotcovizjejstranyobsahuje
negatívne emócie, nechce s ním žiadny kontakt, bojí sa ho. Otec forsíruje k dcére silný emočný vzťah,
ale v realite nekoná tak, aby jej poskytol čo len lepšie sociálno-ekonomické zabezpečenie. Nezvažuje
vnútorné prežívanie dcéry, jej psychické a emočné nastavenia, trvá na svojich právach a rozhodnutiach.
Ignoruje citové rozpoloženie dcéry, ktorá sa jeho tlaku na kontakt s ním obáva a odmieta ho. Maloletá

je citovo viazaná vo svojich vzťahoch hlavne na matku, zo strany matky sa jej rovnako silná citová
väzba vracia. Otca odmieta, nemá k nemu vybudovanú citovú väzbu. Absenciu kontaktu s otcom víta,
teší sa z nej, nakoľko má strach z kontaktu, vnútorne sa obáva izolácie od matky. Bojí sa ho, keď bola
menšia, mamine nadával, bil ju a mohol by to robiť aj jej. Aktuálne by zrušenie zákazu styku veľmi
ťažko znášala. Mohlo by to vyvolať traumatizáciu, poruchy emócií (úzkosti, strachu, neistoty) a správania

(vzdor, negativizmus, úniky, neposlušnosť voči autorite), v detskom veku spôsobené rodinnými vzťahmi
- strach z otca. Postoj maloletej k otcovi je ovplyvnený jeho nevhodným správaním sa k matke, o čom
ju matka informovala. Vzťahy medzi rodičmi sú silne narušené, taktiež vzťahy medzi matkou a otcovou
rodinou. Podnetom žiadosti o zákaz styku bolo vnútorné prežívanie dieťaťa pri kontakte s otcom a
jeho rodinou. Otec brával R. k svojim rodičom, tam fajčili, nadávali tam pred ňou na matku, huckali

ju voči matke, čím ju zneisťovali, domov chodila zneistená, úzkostná, matka bola nútená jej vysvetliť
dôvod rozchodu. Otec reči, invektívy a verbálne ataky na matku rešpektoval, stotožňoval sa s nimi.
Správal sa nezodpovedne, keď mal R. vziať zo škôlky, neprišiel opakovane pre ňu a preto matka a stará
matka museli kontrolovať či bola vyzdvihnutá. Je predpoklad, že by sa pri styku otca a jeho rodiny s
maloletouopakovaliuvedenéinvektívyaatakyvočimatke,nakoľkovzťahotcakmatkejesilnenegatívny,

konfrontačný, sýtený hnevom. Bola by psychicky traumatizovaná aj negatívnym vzťahom otca k matke,
na ktorú je silne citovo viazaná. Otec bol trestne stíhaný za týranie blízkej a zverenej osoby voči matke,
ktorá o tomto fakte informovala, neuvádzala podrobnosti, aby ju tým netraumatizovala. Mal. R. sa bojí
o matku a hnevá sa na otca, že jej ubližoval. Jej vzťah k otcovi je jednoznačne odmietavý. Prianie volať
sa Š. je jej vlastným rozhodnutím. Chce mať priezvisko s maminou rovnaké, lebo sestra s bratom majú

spoločné priezvisko T.. Ona sa za meno O. hanbí, v správach hovorili, že nejakého O. zavreli do basy.Z listu maloletej sudkyni, ktorý matka odovzdala na pojednávaní dňa 28.10.2014, mal súd preukázané,
že mal. R. nesúhlasí s názorom O., aby k nemu chodila, lebo je pre ňu cudzí a nie je to jej otec, má tatina,
ktorý sa o ňu stará. Nemá chuť sa s ním stretávať. Súčasne prosila, aby sa rozhodlo o jej rozhodnutí

na zmenenie priezviska. Nesúhlasila, aby to súdil nový psychológ a aby sa to nejako vyriešilo, aby sa s
ním už viac nestretávala. Nechala odkaz pre O., aby to už nechal na pokoji, aj tak to vyhrá a prosila, aby
neklamal a aby mu bol list prečítaný. Záverom uviedla, že ho píše na svoje narodeniny dňa 27.10.2014.
List podpísala R. Š. a štyri krát v ňom uviedla prosím.

Matka vo vyjadrení k znaleckému posudku uviedla, že S. O. je obyčajný klamár a chudák, za týmito

slovami si bude vždy stáť (čl. 93-96). Uviedol niekoľko nepravdivých vecí, ktoré sa jej dotkli, urazili ju a
špinia jej meno, preto ne neho podáva trestné oznámenie. Povedal, že na psychiatrii bol preto, že ho
terorizovala, ale zle robil on jej, všetko je v policajných spisoch, ako jej vyvolával a chodil okolo domu.
Tiež že údajne predala jeho 3-izbový byt, že sfalšovala jeho podpis, ale O. nemal žiadny byt, nikdy
nesfalšovala jeho podpis, on predal auto, ktoré mali počas manželstva. Všetky pôžičky vyplatila ona,
dodnes dlhuje R. na výživnom 1.200 Eur, exekútori ho nevedia vypátrať. Nikdy sa k nemu nechcela

vrátiť, lebo je chrapúň. R. nestretla jeho matku, ani ju teda nechytila za ruku a ani sa nevypytovala na
toho chudáka (otca). Nikdy sa s ním nerozprávala, keď sa hrala vonku, žiadne pohľadnice jej neposielal,
ani žiadne peniaze. O. je úbožiak, ktorý sa nedokáže k veci postaviť ako chlap, priznať svoje chyby,
nechať R. spokojne žiť. Je chorý, všetko prekrúca, stále klame a vyhovára sa. Vyjadrenia znalkyni ju len
utvrdili v tom, že je odporný klamár a že R. sa správne rozhodla, aby sa volala Š., že sa s ním nechce

stretávať a nechce mať s ním nikdy nič spoločné. S takým človekom sa jej dcéra nebude stretávať. Doma
sa snažia ju slušne vychovať a čoho by sa asi dočkala u O.. Vždy bude v tejto veci stáť na starne jej R.,
podporovať ju a ak by súd rozhodol, že sa bude musieť stretávať s O., nikdy mu ju nedá, pretože by to
bola pre ňu veľká trauma, je pre ňu cudzí človek. Ona ju pozná, ľúbi a chce, aby vyrastala spokojne a
šťastne, záleží jej na nej. Rád sa odvoláva na svoje otcovské práva, ale bolo by načase, aby sa zamyslel,

či niekedy dodržal svoje otcovské povinnosti.

Na pojednávaní dňa 28.10.2014 uviedla, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu a žiada, aby došlo
k zmene priezviska z terajšieho O. na Š. (čl. 113). R. je nešťastná, že to tak dlho trvá, sama sa podpisuje
a predstavuje Š., aj všetky kamarátky ju tak volajú, požiadala ich o to. Jej želanie umocňuje to, že aj
stará mama sa volala Š. a zomrela, boli si strašne blízke, každý deň o nej rozpráva a jej dôvod na zmenu

ako keby sa tým zvýšil. Stále na to myslí, veľmi ju to trápi a dosť sa zhoršila aj v škole a myslí si, že je to
pre priezvisko. Tiež je v poslednom čase dosť nesústredená. Dcéra chcela ísť na pojednávanie, že tam
povie čo chce. Keď sa dozvedela, že je predvolaný aj otec, už ísť nechcela a rozhodla sa napísať list.

Otec vo vyjadrení k znaleckému posudku osobne podanom dňa 4.7.2014 nesúhlasil s jeho závermi (čl.
97-98). Vyjadril sa len k zrušeniu zákazu styku a uviedol, že znalkyňa namiesto odbornej činnosti iba

prepisuje názor mal. R. o tom, že nechce byť s ním, pričom je presvedčený, že tento názor bol maloletej
vsugerovaný matkou. Toto znalkyňa neskúmala. Maloletá nemôže pri svojom veku vedieť posúdiť, čo je
v jej záujme. Znalkyňa nie je schopná vedecky abstrahovať akýkoľvek psychologický záver. Styk rodiča
s dieťaťom pri absencii rôznych negatívnych spoločenských či psychologických javov na strane rodiča,
je vždy v záujme maloletého dieťaťa. Má právo ako rodič vídavať svoje dieťa, byť informovaný o jeho

zdravotnom stave či prospechu, záujmoch, reprezentovať mužský vzor otca a naopak právo na rodiča
a jeho rodinu má aj maloletá. Zákaz styku je namieste len vo výnimočných prípadoch. Rozhodnutie
nemožno oprieť o povrchné a vágne závery znalkyne, ktoré sú len opakovaním toho čo jej povedali,
bez akejkoľvek abstrakcie či zhrnutia. Nie je možné ho oprieť o to, čo povedala maloletá, v opačnom
prípade bude maloletá v konečnom dôsledku rozhodovať o tom, či je pre ňu dobré nevídavať sa s

niektorým z jej biologických rodičov, teda o právach dieťaťa a právach rodiča garantovaných Ústavou
SR či medzinárodnoprávnymi dokumentmi ratifikovanými našou republikou. Styk rodiča s dieťaťom nie
je len právo rodiča, ale predovšetkým dieťaťa. Akým spôsobom si má vybudovať vzťah, ak by mal súd
sledovať závery znaleckého posudku.

Pri výsluchu uviedol, že bude súhlasiť so zmenou priezviska vtedy, ak bude matka súhlasiť so zrušením

zákazu styku, snaží sa o určitý kompromis a očakáva ho aj od matky (čl. 107-109). Zotrval na svojom
vyjadrení k znaleckému posudku, ktorý namieta. Nesúhlasil s tým, že matka bola prítomná pri vyšetrenídcéry, povedala mu to znalkyňa. Posudok nebol spravený správne. Nesprávny bol preto, že sa stále
opakujú tie isté veci od roku 2007, kedy bol robený znalecký posudok na neho, na matku a na dcéru
touto istou znalkyňou v trestnom konaní vo veci nebezpečného vyhrážania a psychického týrania matky.

Navrhol, aby bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok, kto to má byť ponechal na rozhodnutí súdu.

Dňa 26.9.2014 otec súdu doručil návrh na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania a otázky pre
znalca (čl. 110-111). V úvode uviedol v podstate to isté čo vo vyjadrení k znaleckému posudku a navrhol
päť otázok, všetky v súvislosti so zákazom styku.

Z listu maloletej sudkyni, ktorý matka odovzdala na pojednávaní dňa 28.10.2014, mal súd preukázané,
že mal. R. nesúhlasí s názorom O., aby k nemu chodila, lebo je pre ňu cudzí a nie je to jej otec, má tatina,

ktorý sa o ňu stará. Nemá chuť sa s ním stretávať. Súčasne prosila, aby sa rozhodlo o jej rozhodnutí na
zmenenie priezviska. Ešte nesúhlasila, aby to súdil nový psychológ a aby sa to nejako vyriešilo, aby sa
s ním už viac nestretávala. Nechala odkaz pre O., aby to už nechal na pokoji, aj tak to vyhrá a prosila,
aby neklamal a aby mu bol list prečítaný. Záverom uviedla, že ho píše na svoje narodeniny 27.10.2014.
List podpísala R. Š. a štyri krát v ňom uviedla prosím.

Kolízny opatrovník sa k znaleckému posudku nevyjadril, na pojednávaní odporučil návrhu matky na
zmenu priezviska vyhovieť, nakoľko prianie mal. R. C. volať sa Š. je jej vlastným rozhodnutím a uvedená
zmena je v jej záujme.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovskýchpráv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletéhodieťaťadocudziny,osprávemajetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú

vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie MZV ČSFR č. 104/1991 Zb.)

záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už
uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je registrované po narodení a má od
narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov

a právo na ich starostlivosť.

Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktorú sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú
dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať
vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť,
aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo aleboprostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s
procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

Podľa § 100 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) ak je účastníkom konania maloleté

dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd
na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo
príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo výsluchom maloletého
dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

Súd po komplexnom zhodnotení dokazovania, dôslednom zvážení vychádzajúc z citovaných ustanovení
právnych predpisov jednoznačne dospel k záveru, že je dôvodné návrhu matky na podanie žiadosti o

zmenu priezviska mal. R. C. vyhovieť a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, keď
dal matke súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej z O. na Š. a súčasne priznal štátu
náhradu trov konania vo výške 583,44 Eur a v tej súvislosti zaviazal matku zaplatiť trovy vo výške 191,72
Eur a otca vo výške 391,72 Eur. Pri rozhodovaní každý dôkaz zhodnotil jednotlivo, všetky vo vzájomnej
súvislosti s prihliadnutím na výpovede rodičov, na znalecký posudok, na skutočnosti, ktoré neboli sporné

a o ktorých nemal pochybnosti a zo stavu v čase vyhlásenia.

Právo rozhodovať o záležitostiach maloletého dieťaťa patrí zásadne obom rodičom bez ohľadu na to, či
im patrí výkon rodičovských práv a povinností alebo nie. Medzi podstatné veci pri výkone rodičovských
práv a povinností, aj keď nie sú konkrétne uvedené v citovanom zákonnom ustanovení, nepochybne
patrí aj rozhodovanie o statusotvorných právach ako je aj určenie priezviska maloletého dieťaťa, jeho

prípadná zmena. Rodičia sa v tejto podstatnej veci - zmene priezviska nedohodli a je tu nezhoda o tom,
čo je skutočný záujem dieťaťa. Otec bol ochotný súhlasiť so zmenou priezviska, najprv za vrátenie
peňazí, ktoré mu matka ukradla a za podanie návrhu o zmenu priezviska dvoch starších detí T., potom
za súhlas so zrušením zákazu styku.

Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal najmä z toho či zmena priezviska je v záujme mal. R. C., či

otec skutočne prejavuje úprimný záujem podieľať sa na výchove, ako si plní svoje rodičovské práva a
povinnosti, aký je vzájomný citový vzťah medzi otcom a dieťaťom, aký je citový vzťah maloletej k matke,
ktorej priezvisko by mala v budúcnosti mať a podľa toho rozhodnúť. Zmena priezviska znamená značný
zásah do práv rodičov, ale i do práv dieťaťa a súd si to pri rozhodovaní uvedomoval a vyhovel návrhu
matky, ale predovšetkým prianiu maloletej. Podľa presvedčenia súdu rozhodol v jej najlepšom záujme,

v záujme zdravého a prospešného vývoja a výchovy do budúcnosti v rodine, ktorú teraz má a z ktorej
sa otec svojim správaním a konaním vyčlenil. Stotožnil sa s dôvodmi, ktoré uviedla samotná maloletá i
matka, ide o závažné dôvody, keď maloletá stratila akýkoľvek citový vzťah k otcovi, nemá ho rada, bojí
sa ho, odmieta sa s ním stretávať, odmieta jeho meno, nechce patriť do rodinného tímu otca, hanbí sa za
meno,ktorémáteraz.Ootcovinechceničvedieť,hanbísa,žebolvoväzeníanechce,abytoľudiavedeli.

Odmietla aj spoločné sedenie u súdnej znalkyne. Uviedla to pred ňou, tiež v liste adresovanom súdu
prosila o zmenu priezviska a nechcela nového psychológa. Bolo povinnosťou súdu akceptovať názor
maloletej, venovať mu náležitú pozornosť, je vzhľadom na svoje vek a rozumovú vyspelosť schopná
samostatne vyjadriť svoj názor, vyjadrila sa slobodne vo veci, ktorá sa jej bezprostredne dotýka. Nebolo
možné nerešpektovať jej vôľu, rozhodnutie a prianie volať sa Š.. Nemožno súhlasiť s názorom otca, že

dieťa vo veku troch alebo štyroch rokoch nemôže mať vlastný názor, určite ho má a je primeraný jeho
vtedajšej rozumovej vyspelosti. Maloletá na svojom názore z takéhoto nižšieho veku zotrvala doteraz,
kedy má K. rokov.

Čo sa týka záujmu otca, teraz si vyživovaciu povinnosť plní, ale stále dlhuje značnú sumu na výživnom
z obdobia výkonu trestu, ktorú doteraz nedoplatil, hoci bol podmienečne prepustený ešte v roku 2011,

ubehli cca tri roky a mal v prvom rade mať záujem na tom, aby dlh vyrovnal. Naviac výživné 66,39 Eur
bolo naposledy určované v októbri 2008, kedy maloletá nechodila ešte do základnej školy a odvtedy
došlo k podstatnej zmene pomerov na jej strane. O maloletú sa síce zaujíma, podal návrh na zrušenie
zákazu styku, ale podľa názoru súdu, ide len o deklarovanie, v skutočnosti mu ide len o presadenie toho
čo on chce bez ohľadu na pocity a záujem maloletej.Spornou v konaní bola otázka či je to vôľa mal. R. C. alebo len plní želanie matky, ktorá sa chce pomstiť
otcovimaloletej,bývalémumanželovi.Znaleckýmdokazovanímbolopreukázané,žejetovôľamaloletej,
opakovane ju deklarovala a je to jej vôľa už niekoľko rokov. Sama za matkou prišla s touto myšlienkou a

matka po určitej dobe podala návrh na súd. Zmenou priezviska chce docieliť, že bude úplne patriť k novej
rodine, ktorú tvorí matka, nevlastní súrodenci T. S. C. S. G. a priateľ matky. Dôležité a prioritné pre ňu je,
aby sa volala rovnako ako matka, na ktorú je silne citovo naviazaná a ako stará matka, ktorá zomrela a
s ktorou ju spájal úprimný cit. Zmenou získa to, že priezviskom splynie s matkou a dve budú Š. a dvaja
T., mínusy zmena mať nebude a otec by sa tomu mal prispôsobiť. Dôležitá je vôľa a záujem maloletej

a súd aj v jej najlepšom záujme rozhodol. V konečnom dôsledku otec opakovane súhlasil so zmenou
priezviska, mal však podmienky pre danie súhlasu. Z uvedeného možno vyvodiť, že v podstate otcovi
na tom, aby sa mal. R. C. volala O. nezáleží, ide skôr práve z jeho strany o robenie problémov matke
a tým aj maloletej, o získanie výhod. Ak si myslí, že ho matka okradla, má možnosť veci riešiť cestou
polície alebo súdu. Nemožno žiadať od detí T., aby si zmenili svoje priezvisko, keď to nechcú, obidvaja
sú už plnoletí. O zrušení zákazu styku otca s maloletou prebieha súdne konanie, v ktorom súd rozhodol.

Preto súd nevyhovel návrhu otca na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, keď v podstate bol
zameraný skôr na konanie o zrušenie zákazu styku, možno len otázka či bola maloletá vo svojom postoji
k otcovi ovplyvnená matkou by mohla byť použitá v tomto konaní. Na túto otázku však je v znaleckom
posudku odpovedané v otázkach č. 9, 11, 12. Nebolo by tiež hospodárne takéto kontrolné dokazovanie,
naviac otec nezložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania pri prvom znaleckom posudku a tieto

zatiaľ musí znášať štát, otec má, ako sám uviedol, dlhy a preto pracuje v zahraničí a doma sa zdržiava
len veľmi málo. Znalkyňa znalecký posudok oprela o vykonané psychodiagnostické metodiky u všetkých
troch účastníkov, nešlo len o prepis ich názorov do záverov posudku, o prerozprávanie informácií v
simplexnej, jednoduchej rovine s absenciou vedeckej roviny. Znalkyňa skúmala, či ide v prípade zmeny
priezviska, o názor maloletej alebo o názor, ktorý jej vsugerovala matka. V odpovedi na otázku č. 11

uviedla, že prianie volať sa Š., je vlastným rozhodnutím maloletej.

Je potrebné ešte dodať, že otec mal na pojednávaní dňa 16.11.2012 možnosť vyjadriť sa k osobe
súdneho znalca, ktorý mal byť ustanovený, v súvislosti s tým len uviedol, že môže byť mimo okresu
Martin. Mohol vtedy uviesť, že nechce, aby to bola Mgr. Emília Kollárová, ktorá opakovane robila
znalecký posudok na neho, na matku a na maloletú v trestných konaniach.

Toto rozhodnutie o podstatnej veci týkajúcej sa výkonu rodičovských práv nie je rozhodnutím
obmedzujúcim rodičovské práva, lebo bolo zasiahnuté len do úpravy realizácie vzťahov medzi rodičmi
a maloletou, pričom rodičovské práva zostali zachované, súhlas na podanie žiadosti nie je rozhodnutím
obmedzujúcim rodičovské práva otca.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Rozhodnutie súdu v danom konaní, podobne aj v konaní o návrhu otca o zrušenie zákazu styku otca
s mal. R. C. závisí od skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti a preto súd nariadil vo veci
znalecké dokazovanie. Uznesením zo dňa 4.1.2013 bola obidvom rodičom uložená povinnosť do 7 dní
od doručenia uznesenia zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku na účet

Okresného súdu Martin, každý vo výške 200 Eur, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.2.2013 a
vykonateľnosť 7.2.2013. Matka preddavok zaplatila dňa 29.1.2013, otec ho doteraz nezaplatil.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z tohto ustanovenia zákona. Vzhľadom k tomu, že v priebehu
konania boli uhradené trovy konania z rozpočtových prostriedkov štátu vo výške 583,44 Eur a 200 Eur
z preddavku zaplateného matkou, vzniklo štátu voči účastníkom konania právo na ich náhradu, ani

u jedného z rodičov nie sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd zaviazal
na úhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré vznikli znaleckým dokazovaním, navrhovateľku vo
výške 191,72 Eur, čo je rozdiel medzi jej podielom na trovách s prihliadnutím na zaplatený preddavok
200 Eur a otca vo výške 391,72 Eur, čo je podiel otca na trovách, teda polovica znalečného, lebo
nezaplatil preddavok, každému v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet

tunajšieho súdu.O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1
O.s.p. - konanie vo veciach starostlivosti o maloletých) a súd nezistil žiadne okolnosti alebo skutočnosti,

ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.
1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).