Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/5/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311213102
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád XXXPastorek

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4311213102.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice JUDr. Arpádom Pastorekom samosudcom v právnej veci žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., Bratislava, Michalská 18, IČO: 36854140, v konaní zast.: Mgr. Miroslav Rybánsky,
advokát so sídlom AK Bratislava, Grösslingova 10, proti žalovanému: R. B., K.. X.XX.XXXX, I. O. E.
XXX, o zaplatenie 371,12 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 371,12 EUR so 16,9 % p.a. úrokom z úveru zo sumy
700,- EUR od 1.8.2011 do zaplatenia, s 9 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 700,- EUR od 1.8.2011
do zaplatenia, zo sumy 188,25 EUR od 1.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 21,58 EUR od 1.8.2011 do
zaplatenia,s25%p.a.úrokomzosumy80,89EURod3.8.2011dozaplateniaanahradiťtrovykonaniaza

splatený súdny poplatok v sume 86,- EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 248,02 EUR a to všetko
vo forme pravidelných mesačných splátok v sume po 33,- EUR splatných vždy k 25. kalendárnemu
dňu toho ktorého mesiaca do úplného zaplatenia počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia pod stratou
výhody splatenia celej sumy s úrokmi a náhradou trov konania vo forme pravidelných mesačných
splátok.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojom podaní: „Návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 1.071,12 € s
príslušenstvom“ z dňa 12.9.2011, ktoré doručil súdu dňa 19.9.2011 sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 1.071,12 EUR s prísl.

Žalovaný sa k návrhu žalobcu do otvorenia pojednávania písomne vyjadril v odpore, ktorý bol súdu

doručený dňa 29.11.2011.

Na pojednávanie sa žalobca nedostavil, doručenie mal riadne vykázané, svoju neúčasť ospravedlnil
svojim podaním z dňa 13.10.2014, ktoré doručil súdu dňa 15.102014 a preto súd s poukazom na § 101
ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti žalobcu.

Z obsahu spisového materiálu súd zistil tento skutkový a právny stav.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žaloba žalobcu mu bola doručená, tejto porozumel a je ochotný
dlžnú sumu zaplatiť. Ďalej ku svojim osobným pomerom uviedol, že s manželkou, ktorá je momentálne
na materskej dovolenke spolu vychovávajú 3 mal. deti. Z toho dve sú naše a mal. U. K., K.. XXXX
pochádza z prvého manželstva mojej manželky. Spolu majú dvoch synov U. Q., K.. XXXX a U. W., K..

XXXX, manželka sa volá S. B., K.. XXXX. Vo vzťahu k bývaniu uviedol, obývajú rodinný dom vo E. Č..
XXX.Uvedenýdompatríjehobravovi,ktorémuplatianájomné130,-EUR/mesiac.Vsúčasnostižalovanýuviedol, že pracuje ako operátor strojov v J. v časti F. B. E. D., W..Y..R.., kde dosahuje priemernú
čistú mzda je okolo 440,- EUR, k tomu manželka dostane okolo 200,- EUR ako príspevok počas ďalšej
materskej dovolenky a na tri deti dostávajú rodinné prídavky okolo 70,- EUR, takto ich celkové príjmy

sú v sume 713,- EUR z čoho ich výdavky sú 130,- EUR nájomné, 60,- EUR za elektrinu, 20,- EUR za
plyn, 10,- EUR za vodu + tuhé palivo mesačne okolo 45,- EUR, škôlka synovi je mesačne 25,- EUR,
za dochádzanie autom mesačne uhrádza okolo 150,- EUR a takto ich nevyhnutné náklady sú v sume
430,- EUR. Na základe uvedených žiadal, aby súd umožnil splatiť dlžnú sumu splácať v pravidelných
mesačných splátkach po 33,- EUR.

Súd sa počas konania oboznámil s obsahom spisového materiálu prečítaním nasledovných listín a to s
návrhom na začatie konania z dňa 12.9.2011, ktorý bol súdu doručený dňa 19.9.2011 č.l. 1-3, plná moc
č.l. 4, poverenie č.l. 5, osvedčenie č.l. 6, výpis z OR č.l. 7-8, zmluva o bežnom účte a balíku produktov
č.l. 9-11, úrokové sadzby č.l. 12, oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania č.l. 13, podmienky na
povolené prečerpanie bežného účtu č.l. 14, výpis č.l. 15-22, posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky
č.l. 23, oznámenie o zosplatnení úveru č.l. 24, x.-k. doručenky č.l. 25, výpis č.l. 26-28, úrokové sadzby č.l.

29, 30, potvrdenie č.l. 32, výzva č.l. 33, PR č.l. 35, oznámenie GR ZVJS SR BA č.l. 39, oznámenie Obce
S. č.l. 40, odpor proti PR č.l. 43, potvrdenie prevodu č.l. 46, podania súdu č.l. 47-49, vyjadrenie žalobcu
k výzve súdu č.l. 51-52, oznámenie o zmene povoleného prečerpania č.l. 53, výpis č.l. 54, poplatky
č.l. 55, všeobecné ustanovenie č.l. 56-57, oznámenie o zosplatnení úveru č.l. 58, x.-k. doručenky č.l.
59, ospravedlnenie žalobcu č.l. 61, zápisnica o pojednávaní č.l. 62-64, rozsudok č.l. 65-70, odvolanie

žalobcu č.l. 71-75, 76-78, podanie súdu č.l. 80, uznesenie č.l. 81, PNÚ č.l. 82, predkladacia správa č.l.
83, uznesenie KS NR č.l. 84-93, záznam o zložení č.l. 94, podanie súdu č.l. 95, ospravedlnenie neúčasti
spln. práv. zást. žalobcu na pojednávaní č.l. 96.

Súd v tomto konaní mal jednoznačne preukázané rozhodné skutočnosti na základe ktorých súd zistil,
že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 27.8.2007: „Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb

ČSOB POHODA PLUS“ ako je zrejmé z č. l. 9-11 súdneho spisu, na základe ktorej žalobca zriadil
a viedol žalovanému bežný účet. Podľa čl. I. ods. 2 zmluvy o bežnom účte sa žalovaný zaviazal
čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov
na účte. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania žalobca úročí vzniknutý nepovolený debetný
zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom. Dňa 13.11.2007 bola medzi žalobcom

(ako veriteľom) a žalovaným (ako dlžníkom) uzavretá Zmluva o povolenom prečerpaní ako je zrejmé
z č. l. 13 súdneho spisu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou
kontokorentného úveru do výšky úverového limitu vo výške 497,91 EUR a to napojením úverového
účtu na bežný účet odporcu a následne na základe žiadosti žalovaného došlo dňom 23.11.2009 k
navýšeniu výšky úverového limitu do sumy 700,- EUR ako je zrejmé z č. l. 53 súdneho spisu. K

čerpaniu kontokorentného úveru došlo okamihom prevodu peňažných prostriedkov z bežného účtu v
čiastke prevyšujúcej zostatok na účte. Kontokorentný úver mohol byť v zmysle zmluvy o povolenom
prečerpaní čerpaný odo dňa 13.11.2007. Žalovaný žalobcom poskytnutý úver nesplácal riadne a včas.
Žalobca vyzval žalovaného k úhrade jeho záväzkov zo zmluvy o povolenom prečerpaní dňa 14.4.2010
a zároveň žalovaného upozornil, že v prípade ak svoje záväzky nevyrovná, v zmysle čl. 13 písm.

b) Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu žalobca pristúpi k niektorému z
uvedených oprávnení. Žalobca vyzval žalovaného k úhrade jeho záväzkov zo zmluvy o povolenom
prečerpaní dňa 14.4.2010 a zároveň žalovaného upozornil, že v prípade ak svoje záväzky nevyrovná,
v zmysle čl. 13 písm. b) Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu žalobca
pristúpi k zosplatneniu úveru ako je zrejmé z č. l. 23 súdneho spisu, ktoré podanie žalovaný prevzal

dňa 19.04.2010. Nakoľko žalovaný dlžnú čiastku neuhradil, žalobca oznámením o zosplatnení úveru z
dňa 31.5.2010 žalovanému oznámil, že celý záväzok sa stal splatným dňa 31.5.2010 ako je zrejmé z
č. l. 24 súdneho spisu, ktoré podanie žalovaný prevzal dňa 03.06.2010. Žalovaný do dňa pojednávania
pohľadávku žalobcu nevyrovnala, preto si žalobca uplatnil svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy 1.071,12
EUR.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), na účely tohto zákonasa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, na účely tohto zákona sa

rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods.
2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť

veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov)

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti

zák. č. 568/2007 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ust § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do
účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (§
43 Občianskeho zákonníka) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania

kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu
vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú

percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia
spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §
6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob
zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa § 132 O.s.p. súd dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a pri
hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu bola dôvodne podaná v časti o zaplatenie
dlžnej istiny 700,- EUR s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšku zamietol.

Podľa súdu aj v tomto období existovala zákonná povinnosť rešpektovania účinnej právnej úpravy
uvádzať podstatnú náležitosť zmluvy a to RPMN podľa § 4 ods. 2 písm. g zák.

č. 258/2001 Z. z. a nemožno súhlasiť s argumentáciou veriteľov v tom smere, že by na prejednávaný
prípad sa nedalo uvedený vzorec na výpočet RPMN aplikovať nakoľko aj citované ustanovenia zák.
č. 258/2001 Z. z. v § 1 ods. 3 síce uvádza, že zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na
kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. vzhľadom k predpokladanej neurčitejdobe platnosti úverovej zmluvy a však podľa súdu zák. č. 258/2001 Z. z. v citovanom ustanovení
pamätá aj na takéto prípady. Opakovane sa uvádza, že aj pri spotrebiteľských úveroch formou
preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3 ) alebo v prípadoch, keď nemožno
určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o
úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a o spôsobe výpočtu
ročnejpercentuálnejmierynákladov,opodmienkach,zaktorýchmôžebyťzmluvazmenená,aospôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Dokonca zákonodarca uvažoval aj o možnosti úpravy - zmeny

ročnej percentuálnej miery nákladov počas trvania zmluvy (§ 4 ods. 2 písm. h a i zák. č. 258/2001 Z. Z.)
avšak spotrebiteľ musel byť zo zákona bezodkladne informovaný o tejto zmene, predsa nič nebránilo
účastníkom konania v procesnom postavení žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu stanoviť si tzv.
ochranné kritéria, ktoré by zabránili jednému z účastníkov konania v uplatnení si svojvôle počas trvania
právneho vzťahu a to

dojednaním rozhodujúcich a nezávislých kritérií od účastníkov konania (ako tomu bolo v minulosti pri

stanovení ukazovateľov ako napr. BRIBOR, BASIC RATE atď.). Právny predchodca žalobcu sa na
základe uvedených skutočností dostal do rozporu aj s ustanovením § 54 ods. 2 Obč. zák. o tom, že v
pochybnostiachoobsahuspotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,ktorýjeprespotrebiteľapriaznivejšíaspoň
v otázke absencie RPMN ako obligatórnej náležitosti uzatvorenej zmluvy účastníkov konania o úvere.

Súd sa oboznámil s obsahom typovej spotrebiteľskej zmluvy a to so: „Zmluvou o bežnom účte a balíku

produktov a služieb ČSOB POHODA PLUS“, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa
27.8.2007 ako je zrejmé z č. l. 9-11 súdneho spisu, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol žalovanému
bežný účet. Dňa 13.11.2007 bola medzi žalobcom (ako veriteľom) a žalovaným (ako dlžníkom) uzavretá
Zmluva o povolenom prečerpaní ako je zrejmé z č. l. 13 súdneho spisu, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru do výšky úverového limitu

vo výške 497,91 EUR a to napojením úverového účtu na bežný účet odporcu a následne na základe
žiadosti žalovaného došlo dňom 23.11.2009 k navýšeniu výšky úverového limitu do sumy 700,- EUR
ako je zrejmé z č. l. 53 súdneho spisu. Podľa čl. I. ods. 2 zmluvy o bežnom účte sa žalovaný zaviazal
čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov
na účte. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania žalobca úročí vzniknutý nepovolený debetný

zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom. Podľa súdu je zrejmé, že uvedený typ
zmluvy žalobca zrejme použil vo viacerých prípadoch dospel k záveru, že uzavretá zmluva svojim
charakterom spadá do pôsobnosti zákona o spotrebiteľskom práve, preto súd posudzoval platnosť
zmluvy a jej obsahové náležitosti v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Súd dospel k záveru, že žalobca nezabezpečil primeranosť a vyváženosť podmienok typovej zmluvy,

keď posúdením obsahu citovanej úverovej zmluvy bolo preukázané klamanie spotrebiteľa v procesnom
postavení žalovaného a to v neuvedení podstatnej náležitosti zmluvy (popri ostatných podstatných
náležitostiach zmluvy podľa § 4 ods. 2 z. č. 258/2001 Z. z.), keď chýbal údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov (ďalej len RPMN) podľa § 4 ods. 2 písm. g zák. č. 258/2001 Z. z.

Uvedením RPMN a celkovej doby a sumy mesačnej splátky by mal žalovaný možnosť získať informáciu

pred svojim rozhodnutím o čerpaní úveru a tým by mal možnosť si porovnať a vybrať pre seba
najvhodnejší úver v závislosti od tohto ktoré rozhodujúce skutočnosti preferuje a to napríklad či dlhšiu
dobu splatnosti za účelom aby dosiahol čo najnižšie mesačné splátky na úkor nárastu celkovej odplaty
za poskytnutý úver resp. iné kritériá a zároveň by sa tým vylúčila možnosť využitia svojvôle zo strany
žalobcu počas splácania úveru zo strany dlžníka v procesnom postavení žalovaného v tomto konaní.

Súd sa nestotožnil s veľmi všeobecnými námietkami žalobcu z jeho písomného podania z dňa
12.06.2012 na č. l. 51-2 súdneho spisu z vyššie uvedených dôvodov.

Na základe § 517 ods. 2 Obč. zák. platí, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľatohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády e. 87/1995 Z.z.. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu..

Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažného záväzku aj s úrokmi z omeškania vo výške 9 % od
1.8.2011 do zaplatenia.

Súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. povolil žalovanému splácať sumu 371,12 EUR so 16,9 % p.a. úrokom
z úveru zo sumy 700,- EUR od 1.8.2011 do zaplatenia, s 9 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy

700,- EUR od 1.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 188,25 EUR od 1.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 21,58
EUR od 1.8.2011 do zaplatenia, s 25 % p.a. úrokom zo sumy 80,89 EUR od 3.8.2011 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania za splatený súdny poplatok v sume 86,- EUR a trovy právneho zastúpenia v
sume 248,02 EUR a to všetko vo forme pravidelných mesačných splátok v sume po 33,- EUR splatných
vždy k 25. kalendárnemu dňu toho ktorého mesiaca do úplného zaplatenia počnúc právoplatnosťou

tohto rozhodnutia pod stratou výhody splatenia celej sumy s úrokmi a náhradou trov konania vo forme
pravidelných mesačných splátok.

Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov proti žalovanému. Podľa §
142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca, ktorý

mal v konaní plný úspech si uplatnil nárok na náhradu trov konania v sume 86 EUR za splatený súdny
poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 248,02 EUR za 3 úkony právnej pomoci po 61,41
EUR, ďalej 3 x RP a k tomu 20 % DPH.

Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.