Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/550/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232558
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4112232558.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu :
POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO XX XXX XXX, zast. Fridrich Paľko s.
r. o. so sídlom Gr?sslingova 4 Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava , o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe podanej 28.09.2012 na Okresný súd Nitra žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy spolu 3049, 33 eur. Z tejto sumy čiastka 2541, 11 eur predstavuje majetkovú škodu
zodpovedajúcej istine s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní a vo výške 508, 22 eur nemajetkovú ujmu za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho
práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu
dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky v exekučnom
konaní. Nesprávny úradný postup podľa žalobu spočíva v nevydaní rozhodnutia o žiadosti exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase
a bez zbytočných prieťahov, a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok,
čoho príčinou bol konkrétny následok prejavujúci sa vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy
žalobcu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby.
Tým, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez
splnenia zákonných podmienok exekučného titulu, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil
svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového
stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový
stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné
preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému
súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu
spoločenských vzťahov, porušil tým zásadu legality, v dôsledku čoho sa dopustil nesprávneho úradného
postupu. Na jednej strane
existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť
pre uplynutie zákonnej lehoty a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je
z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane, nie je možné zo strany
žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny

s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci
právoplatne rozhodnutej.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 14.02.2014. V písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd Nitra uznesením z 18.10.2012 č. k. 6NcC/75/2012 - 15 prikázal vec na prejednanie
Okresnému súdu Levice.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali predvolanie riadne doručené, svoju neúčasť
neospravedlnil žalovaný( § 101 ods. 2 O. s. p. ), ktorý sa k veci písomne vyjadril.

Právny zástupca žalobcu taktiež neúčasť ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť pre kolíziu
pojednávania s pojednávaním na Okresnom súde Žilina a z dôvodu, že žalobca trvá na účasti svojho
právneho zástupcu na pojednávaní tohto súdu. Ospravedlnenie neúčasti súdu zaslal prostredníctvom
svojho právneho zástupcu deň pred pojednávaním. Neúčasť žalobcu a jeho právneho zástupcu súd
neospravedlnil a neakceptoval ani jeho žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným
pojednávaním a nesúhlasu žalobcu so substitúciou, ale konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Urobil
tak preto, že žalobca svoje ospravedlnenie predložil súdu deň pred pojednávaním, nevyplýva z neho,
kedy sa dozvedel o kolízia a ani to, že prekážka skutočne existuje, čo rozhodne nie je ospravedlnením
riadnym a včasným v zmysle § 119 ods. 1, 2 O. s. p. Predvolanie na pojednávanie prevzal žalobca a
aj jeho právny zástupca dňa 12.09.2014, neúplné ospravedlnenie súdu predložil 21.10.2014. Neobstojí
ani prekážka spočívajúca v nesúhlase žalobcu so substitúciou, nakoľko v udelenom plnomocenstve z
20.09.2012 ( čl. 5 spisu ) žalobca vyslovil súhlas s tým, aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za
seba zástupcu, a ak ich ustanoví viac, súhlasí, aby každý z nich konal samostatne ( viď uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 115/2011 ). Žalobca a ani jeho právny zástupca
nepredložili nové splnomocnenie, v ktorom by modifikovali rozsah splnomocnenia

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s písomným vyjadrením žalovaného zo dňa
14.02.2014, obsahom exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Er/251/2011 a zistil tento
skutkový stav :

Z exekučného spisu vyplýva, že žalobca ako oprávnený podal dňa 08.03.2011 súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62 Bratislava návrh na vykonanie
exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 711, 37 eur s prísl. voči povinnému D. J..
Súdny exekútor vedie exekučnú vec pod sp. zn. EX 4623/11. Dňa 25.03.2011 podal súdny exekútor na
príslušný Okresný súd Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a Okresný súd Nitra
rozhodol uznesením zo dňa 28.03.2011 č. k. 12Er/251/2011 - 10 tak, že zamietol návrh na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie tak nadobudlo právoplatnosť
zastavil, právoplatne 14.06.2012.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov ( ďalej len „ Zákon „ ), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o
väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods. 2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2.
škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej
činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2)
Podľa § 5 ods. 1 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1, 2 Zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ( účinného v čase rozhodnom ) súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 82 ods. 1 O. s. p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď
bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Žalobca sa v tomto konaní domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z toho dôvodu, že exekučný
súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15
dňovej lehote, keď konanie podľa žalobcu začalo 08.03.2011 a súd o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie rozhodol až 19.04.2011.

Tvrdenie žalobcu, že súd nerozhodol o žiadosti na udelenie poverenia v zákonnej 15 dňovej lehote je
nedôvodné a nesprávne. Z exekučného spisu jednoznačne vyplýva, že súdny exekútor podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie k súdu dňa 25.03.2011 a súd o tomto návrhu rozhodol
uznesením 28.03.2011 t. j. v zákonnej lehote. Exekučné konanie začína na návrh, a teda aj v tejto
predmetnej exekučnej veci súd mohol začať konať až vtedy, keď návrh došiel na súd. Stalo sa tak
25.03.2011 a súd rozhodol 28.03.2011. O tom, kedy došiel návrh exekútora na udelenie poverenia na
súd osvedčujú údaje na prezenčnom razítku Okresného súdu Nitra, z ktorého možno zistiť, že návrh
bol prijatý na Okresnom súde Nitra dňa 25.03.2011 o 16. 50 hodine. Bez pochybností je, kedy súd o
tejto žiadosti rozhodol, pretože to vyplýva z uznesenia súdu.

Je pravdou, že exekučný súd pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal
zákonnosť exekučného titulu, no táto činnosť mu priamo vyplýva z ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a aj exekučný titul a v prípade, že zistí rozpor so zákonom žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Ako z uznesenia Okresného súdu Nitra z 28.03.2011 č. k.
12Er/251/2011 - 10 možno zistiť, súd rozhodol zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, keď po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom v Bratislave 03.01.2011 sp. zn. SR12940/10 a
pričom rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade zabezpečovacej zmenky, ktorá nemala
byť vystavená a následne prijatá veriteľom, hoci príslušenstvo pohľadávky presahovalo 30 % istiny,
dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, výška úroku sú neprimeranou
podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že exekučný súd v ničom nepochybil, keď v exekučnom
konaní preskúmal exekučný titul z hľadiska zákonnosti, vyvodil si právny záver a rozhodol. Je treba
ale poukázať na tú skutočnosť, že aj napriek tomu, že súd preskúmal exekučný titul z hľadiska jeho
zákonnosti, tento proces uskutočnil v zákonnej lehote, v ktorej vo veci samej aj rozhodol. Tým, že včas
zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie však súd
rozhodne nezabránil žalobcovi domáhať sa svojej pohľadávky v občianskom súdnom konaní. Je
pravdou, že rozhodcovský rozsudok je nevykonateľný, ide však o paakt, ktorý nevytvára prekážku veci
rozhodnutej.
Vzhľadom na ust. § 25 zákona č. 514/2003 Z. z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/
existencia nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.
Nebolo preukázané, že by exekučný súd v procese rozhodovania v exekučnej veci postupoval
nesprávne. Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov, čo sa
má považovať za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym
predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej
moci. Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu
stanoveného právnymi normami. V danej exekučnej veci však nebolo preukázané, že by k nesprávnemu
úradnému postupu v niektorom štádiu rozhodovania súdu skutočne aj došlo, že by bol porušený postup
stanovený právnymi normami.
Keďže súd dospel k tomu právnemu záveru, že exekučný súd postupoval pri rozhodovaní o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle zákona a preto žalobcovi škoda a nemajetková
ujma ani nemohla vzniknúť, nezaoberal sa už tým, či žalobcovi skutočne škoda vznikla, aká škoda a v
akej výške a príčinnou súvislosťou. O žiadosti súd rozhodol včas a právne relevantným spôsobom.

Súd konal a rozhodol o podanej žalobe, z ktorej zrejme vyplýva, čoho sa žalobca domáha a z akého
právneho titulu a právnych dôvodov, nebolo potrebné odstraňovať vady
podania v zmysle § 43 O. s. p. V danej veci neprichádza do úvahy ani skúmanie námietky premlčania
nároku, keďže žaloba bola podaná v lehote. Taktiež pokiaľ ide o absenciu procesu
predbežného prerokovania nároku ( § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ), súd má za to, že síce do podania
žaloby na súd šesťmesačná lehota neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej
lehoty od prijatia predmetnej žiadosti žalovaným, žalobu tak súd nepovažoval za predčasnú.

S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní plný úspech,
nakoľko si však náhradu trov neuplatnil, súd mu ju nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 22.10.2014