Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. október 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714200218
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Radačovský

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8714200218.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Radačovským v právnej veci

navrhovateľa: W.. S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., X. C. XXX/XX, proti odporcovi: L. G., a.
s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom
XXX XX G., J. XXX/XX o zaplatenie 50 000 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou zo dňa 8.1.2014, ktorá bola doručená súdu 10.1.2014 domáhala sa voči žalovanej
vydania rozsudku, ktorým by súd rozhodol tak, že L. G., a. s. je povinná odškodniť pozostalú - žalobkyňu

W.. S. A., rod. N. sumou (výšku určí znalec a súd) do troch dní od právoplatnosti rozsudku pod výkonom
rozhodnutia.
Svoj návrh v podstate zdôvodnila tým, že je presvedčená, že úmrtie jej matky X. N., rod. J., nar.
XX.X.XXXX bolo zavinené nesprávnou, chybnou diagnózou stanovenou lekárom centrálneho príjmu
žalovaného.
Uviedla, že lekár, teda zamestnanec žalovaného pristupoval pri prijatí jej matky ako pacientky neeticky,
neprofesionálne a takýmto spôsobom došlo k smrti jej mamy.

Svoj návrh upresnila ústne do zápisnice spísanej na Okresnom súde v Poprade dňa 19.2.2014 tak,
že žiadala, aby súd vyhlásil rozsudok v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť 50 000 eur žalobkyni a
nahradiť jej trovy konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V tomto podaní učinenom formou zápisnice na Okresnom súde Poprad doplnila zdôvodnenie svojej
žaloby tým, že žiada, aby jej bola priznaná nemajetková ujma, ktorá spočíva v tom, že nesprávnou
liečbou žalovaného stratila svoju milovanú osobu, teda vlastnú matku. Uviedla, že konanie žalovaného
majúce za príčinu smrť jej mamy spočíva v tom, že lekárka rýchlej zdravotnej služby po vyšetrení mamky

doma konštatovala, že ide o infarkt. Napriek týmto záverom lekárky došlo pre ňu z nepochopiteľných
dôvodov k niekoľkonásobnému presúvaniu mamky po oddeleniach žalovaného, čo v konečnom
dôsledku viedlo k rapídnemu zhoršeniu jej zdravotného stavu a nakoniec aj k jej úmrtiu. Navrhla, aby súd
vykonal dokazovanie prešetrením zdravotnej dokumentácie, výsluchom jednotlivých lekárov. Zároveň
tiež uviedla, že si je vedomá tej skutočnosti, že jej mamka mala 97 rokov a mala rôzne zdravotné
problémy, bola to však jej najbližšia osoba a okolnosti a spôsob jej úmrtia sa jej veľmi dotkli.
Na pojednávaní konanom dňa 9.5.2014 zotrvala na podanom návrhu s tvrdením, že prišla o blízku osobu

a tiež uviedla, že k smrti jej mamy došlo podľa jej názoru v dôsledku porušenia povinností zo strany
lekára centrálneho príjmu. Uviedla, že netvrdí, že smrť spôsobil lekár na centrálnom príjme, ale je toho
názoru, že došlo k nesprávnej liečbe, k nesprávnemu posúdeniu zdravotného stavu lekára centrálneho
príjmu, a keby tento lekár bol stav pacientky správne posúdil, mamka by dostala potrebnú liečbu, čo bypodľa jej názoru malo za následok to, že bola by jej včas poskytnutá potrebná liečba a nebolo by došlo
k smrti. Tým, že bol zachovaný zlý postup lekárov, matkin zdravotný stav sa v priebehu pár dní zhoršil
a zomrela. Tiež uviedla, že nedisponuje žiadnym konkrétnym listinným dôkazom, ktorý by tento jej

názor preukazoval, avšak tvrdila, že logickým vyhodnotením situácie vychádzajúc z jednotlivých tvrdení
lekárov je zrejmé, že príčinou smrti bolo to, čo tvrdí.
Napojednávaníkonanomdňa27.6.2014žalobkyňaopätovnezotrvalanasvojomnávrhu,pričomuviedla,
že je presvedčená, že pochybil lekár na centrálnom príjme a jeho pochybenie spočíva v tom, že
nesprávnestanovildiagnózu,ženesprávneurčil,žematkujepotrebnéprijaťnageriatriu.Vyslovilanázor,

že tento lekár mal rozhodnúť tak, že mama mala byť prijatá na interné oddelenie. Pokiaľ by tam bola
prijatá, bola by jej poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť, nedošlo by k rapídnemu zhoršeniu
zdravotného stavu a je predpoklad, že liečba by bola úspešná. Poukázala na listinný dôkaz, a to lekársku
správu L. G. zo dňa 22.9.2012 a rukou napísaný text, z ktorého je zrejmé, že mala byť z centrálneho
príjmu ihneď odoslaná na interné oddelenie.
Poukázala tiež na prepúšťaciu správu zo dňa 22.9.2012, z ktorej vyplýva, že 97-ročná pacientka bola

prijatá z geriatrického oddelenia, kde bolo vyslovené podozrenie na infarkt miokardum, a teda tvrdí, že
pokiaľ by nebola zaslaná na geriatrické oddelenie, ale priamo na oddelenie interné, nebolo by došlo k
smrti, resp. liečba by podľa jej názoru bola úspešná.
Uviedla tiež, že jej žaloba nespočíva v tom, aby súd zisťoval, čo bolo príčinou smrti jej mamy, jej žaloba
spočíva v tom, že žiada voči žalovanému priznať nemajetkovú ujmu v sume, o ktorej rozhodne súd, lebo

je názoru, že škodu spočívajúcu v nemajetkovej ujme jej spôsobil žalovaný a túto pociťuje ako citovú
stratu, ktorú pociťuje každé dieťa vo vzťahu k rodičom a nevie sa psychicky vysporiadať s tým, prečo
jej nebola poskytnutá adekvátna starostlivosť. Tvrdí, že pokiaľ by zo strany žalovaného jej mame bola
poskytnutá adekvátna lek. starostlivosť, nedošlo by k jej úmrtiu a následne by nedošlo k škode vo forme
nemajetkovej ujmy vo vzťahu k nej ako dcére.

Uviedla tiež, že obrátila sa na orgány činné v trestnom konaní. Je jej známe aj rozhodnutie Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, avšak je toho názoru, že rozhodnutia týchto orgánov nie sú
objektívne.
Žalovaný k návrhu žalobkyne vyjadril sa tak, že žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že
predmetnú vec, teda smrť matky navrhovateľky nebohej p. X. N. prešetrovala L. G., a. s., ako sťažnosť

podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v platnom znení v dňoch od 1.10.2012 do 2.11.2012 pričom
prešetrením predmetnej sťažnosti a prehodnotením vyjadrení dotknutých osôb nebolo zo strany L. G.,
a. s., teda žalovaného zistené porušenie všeobecných záväzných právnych predpisov a ani zásad
postupov „lege artis“ a sťažnosť bola vyhotovená ako neopodstatnená.
Žalovaný ďalej uviedol, že na základe podnetu navrhovateľky danú vec prešetroval taktiež Úrad pre

dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - G., B. X, XXX XX G., kde správnosť poskytnutia zdravotnej
starostlivosti matke žalobkyne posudzovali traja znalci z odboru všeobecného lekárstva, ktorí nedostatky
zo strany L. G., a. s. nezistili. Žalovaný tvrdí, že nebohej matke navrhovateľky boli vykonané všetky
potrebné vyšetrenia a riadne poskytnutá zdravotná starostlivosť, čo potvrdila aj inštitúcia zaoberajúca
sa dohľadom nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, a preto žiada žalobu zamietnuť.

Napojednávaníkonanomdňa9.5.2014žalovanýzotrvalnasvojomvyjadrení,atakistozotrvalnasvojom
vyjadrení na pojednávaní konanom dňa 27.6.2014. Na pojednávaní konanom dňa 6.10.2014 zotrval na
tom, že žalobu je potrebné zamietnuť s tým, že vyslovil názor, že nie je povinnosťou súdu skúmať, kto
spôsobil alebo nespôsobil smrť, pretože žaloba znie na nemajetkovú ujmu a to, že žalovaný žiadnym
spôsobom nekonal tak, aby došlo k neposkytnutiu adekvátnej starostlivosti je nesporné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prečítaním listinných dôkazov, a to vyjadrenia
žalovaného zo dňa 10.3.2014, prečítaním protokolu č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade zo dňa
25.11.2013, zápisnice o výsledku prešetrenia sťažnosti, oznámením o výsledku prešetrenia sťažnosti
zo dňa 3.12.2012, prečítaním vyšetrovacieho spisu Okresnej prokuratúry Poprad č. 1147/PP - PP -
2013, prečítaním spisového materiálu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou týkajúceho

sa prešetrenia postupu žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti matke žalobkyne a zistil
nasledujúci skutkový a právny stav.
Bolo nesporne preukázané, že matka žalobkyne p. X. N., nar. v r. XXXX bola ošetrená na odd.
centrálneho príjmu L. G., a. s. dňa 22.9.2012 približne o 2.35 hod. po privezení posádkou RLP s
podozrením na akútny koronárny syndróm.

Bolo tiež bez pochybností preukázané, že v L. G., matka žalobkyne dňa 11. 10. 2012 zomrela.
Za daného skutkového stavu súd sa potom zaoberal predovšetkým tým, či navrhovateľka preukázala, že
nemajetkovúujmu,t.j.smrťjejmatkyjejskutočnespôsobilžalovanýatotým,žeporušil svojepovinnosti.
Uplatnený nárok žalobkyne je potrebné subsumovať pod ustanovenie § 11, § 13 Obč. zákonníka.V zmysle § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavu osobnej
povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilidôsledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods.
1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,

má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Je nesporné, že nebohá X. N. bola matkou žalobkyne a je bez akýchkoľvek pochybností nesporné, že
smrť matky bez ohľadu na jej vek pociťuje každé dieťa, a teda aj žalovaná ako zásah do svojho súkromia
spočívajúci v strate blízkej osoby.

Na druhej strane je však potrebné, aby bolo preukázané a dôkazná povinnosť spočíva v tomto smere
na žalobkyni, kto takýto neoprávnený zásah v konečnom dôsledku spočívajúci v smrti matky žalobkyne
spôsobil.
Len ak by toto bolo preukázané, mohla by byť žalobkyňa žalobou úspešná a až potom by súd mohol
uvažovať o primeranom zadosťučinení tak, ako to má na mysli ustanovenie § 13 ods. 1, ods. 2, ods.

3 Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa tvrdila, že k smrti jej mamy došlo v dôsledku porušenia povinností ošetrujúcich lekárov
žalovaného, a predovšetkým lekára centrálneho príjmu. Súd vykonal dokazovanie predovšetkým
prečítaním spisového materiálu Úradu pre dohľad nad lekárskou starostlivosťou a z jeho záveru bez
pochybností vyplýva, že nebolo zistené porušenie povinností zo strany žalovaného, a to žiadnym

spôsobom. Je potrebné mať pri tom na zreteli, že Úrad pre dohľad nad lekárskou starostlivosťou
poveril prešetrením týchto skutočností troch znalcov z odboru všeobecného lekárstva, tí však žiadne
pochybenie zo strany žalovaného nezistili. Z listinného dôkazu, a to zo správy žalovaného tiež vyplýva,
že predmetnú vec prešetrovala L. G., pričom prešetrením predmetnej sťažnosti taktiež nebolo zistené
porušenie všeobecne záväzných predpisov a zásad postupov zo strany žalovaného. Z pripojených

listinných dôkazov, a to predovšetkým trestného oznámenia na okresnú prokuratúru a ďalšieho postupu
orgánov činných v trestnom konaní je zrejmé, že ani v trestnom konaní nebolo zistené, aby došlo k
porušeniu povinností zo strany zamestnancov žalovaného.
Vzhľadom na vyššie citované súd návrh zamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a náhradu trov konania

účastníkom nepriznal.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.
Úspešný odporca si trovy konania neuplatnil, súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia
rozsudku na tunajšom súde.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3) Občianskehosúdneho poriadkuuviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.