Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/353/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113224553
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113224553.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobcu:

CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolau, 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408,
Nikózia, Cyprus, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Ministerstva obchodu, priemyslu a turizmu,
odbor Obchodného registra a súdneho správcu Nikózia, reg. číslo: HE 308237, zastúpená Advokátskou
kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin 036 01, Slovenská republika v zastúpení JUDr. Michal
Gallo, konateľ a advokát, proti žalovanému: S. N., L.. XX.X.XXXX, L. J. Š. XXXX/X, XXX XX T. X, štátny
občan SR, zastúpený opatrovníkom Dagmar Dominikovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I,
o zaplatenie sumy 236, 66 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom došlým súdu dňa 30.8.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti
zaplatiť mu sumu 236,66 Eur s 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 236,66 Eur od 22.8.2013 do
zaplatenia, zaplatiť mu trovy konania vo výške súdneho poplatku 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 70,54 Eur vrátane DPH.

Svoj návrh odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.8.2012 postúpil postupca
Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, na neho pohľadávku proti
žalovanému.

Postupca uzatvoril dňa 5.11.2007 so žalovaným zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a

služieb flexiúčtu (ďalej len zmluva), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s.
pre depozitné produkty. Na základe uvedenej zmluvy sa postupca zaviazal vydať žalovanému debetnú
platobnú kartu na vykonávanie bezhotovostných a hotovostných platobných operácií na ťarchu alebo v
prospech účtu, ku ktorému bola platobná karta vydaná a žalovaný sa zaviazal využívať platobnú kartu
v súlade s ustanoveniami zmluvy. (písmeno c) Záverečných ustanovení zmluvy). Postupca bol podľa
zmluvy oprávnený po splnení ním stanovených kritérií žalovanému zriadiť k bežnému účtu povolené
prečerpanie. (písmeno g) Záverečných ustanovení zmluvy). Podpisom zmluvy žalovaný vyjadril súhlas s

tzv. flexidebetom - povoleným prečerpaním na účte, ktoré malo byť podľa zmluvy automaticky nastavené
po splnení kritérií stanovených postupcom. Úroková sadzba povoleného prečerpania k dátumu podpisu
zmluvy predstavovala 16,90% ročne. Jej výška mohla byť pri nastavení limitu prečerpania odlišná,
postupcaúrokovúsadzbuvyhlasujezverejnením.Prehľadčerpaniapovolenéhodebetužalobcapredložilvýpisom z účtu žalovaného, z ktorého podľa neho vyplýva, že postupca poskytol žalovanému v súlade
so zmluvou svoj záväzok riadne a včas, avšak žalovaný, ktorý sa zaviazal povolené prečerpanie splácať
formou započítania pohľadávky postupcu proti svojej pohľadávke zo svojho účtu vždy v momente vzniku

pohľadávky žalovaného z jeho účtu v rozsahu, v akom sa tieto pohľadávky kryjú, svoj dlh riadne a včas
nesplnil. Ku dňu 23.8.2012 preto pôvodný veriteľ - postupca evidoval voči žalovanému pohľadávku vo
výške 236,66 Eur, na čo ho upozornil písomnou výzvou pri oznámení postúpenia pohľadávky zo dňa
23.8.2012.

Podaním doručeným súdu dňa 23.10.2013 žalobca na výzvu súdu bližšie popísal svoj uplatnený nárok

kde uviedol, že žalovaná suma 236,66 Eur s príslušenstvom zahŕňa iba nárok na zaplatenie zostatku
dlžnej istiny a neobsahuje žiadne sankčné úroky, ani zmluvné pokuty.

Podaním doručeným súdu dňa 3.4.2014 žalobca na opätovnú výzvu súdu o doplnenie dôkazov
preukazujúcich žalovaný nárok zaslal súdu príklad transakcií vykonaných na účte žalovaného vedeného
u pôvodného veriteľa za mesiac február 2008, kde kreditné operácie boli uskutočnené spolu vo výške
11.798, 04 Sk (391,62 Eur), z toho na vedenie konta Flexiúčet si pôvodný veriteľ započítal 127 Sk,

na debetný úrok zinkasovaný 1,78 Sk a na účtovné položky nad rámec konta 6 Sk. Debetné operácie
za výber hotovosti a platbu kartou boli uskutočnené spolu vo výške 11. 338, 40 Sk (376, 37 Eur). K
podaniu pripojil Cenník VÚB Banky, a.s. podľa ktorého mal pôvodný veriteľ účtovať peňažné sumy za
svoje služby.

Aj napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, preto mu v súlade s §

29 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovil uznesením sp. zn. 36C/353/2013- 65 zo dňa 6.2.2014
opatrovníka. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.2.2014.

Súd preskúmal právomoc a príslušnosť konať vo veci a zistil, že vzhľadom na cezhraničný právny spor
je jeho právomoc daná čl. 2 ods. 1 a čl. 3 nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, berúc do úvahy čl. 15, 16, 17, ktoré upravujú

osobitné ustanovenia v prípade spotrebiteľských zmlúv.

Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území
členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 115a O.s.p. (drobné
spory). Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, s listinnými dôkazmi

pripojenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Vecnú legitimáciu žalobcu mal súd za preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa
14.8.2012 so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a z oznámenia pôvodného veriteľa VÚB banka zo dňa
23.8.2012 o postúpení pohľadávky (§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Žalobca na preukázanie uplatneného nároku predložil súdu Zmluvu o bežnom účte a o poskytovaní

produktov a služieb flexiúčtu uzatvorenú dňa 5.11.2007 medzi VÚB, a.s. so sídlom v Bratislave a
žalovaným (ďalej len "zmluva"). Predmetom tejto zmluvy bolo otvorenie a vedenie bežného účtu,
možnosť zriadenia používania prostriedkov a služieb flexiúčtu a doplnkovú službu internet banking, ktorá
by bola spoplatňovaná samostatne od produktov a služieb zvoleného účtu. V kolónke "nastavenie limitu
prečerpania" bolo stanovené, že povolené prečerpanie na účte bude automaticky nastavené "po splnení

kritérií stanovených bankou". Žalobca však nepredložil dôkazy o tom, aké kritériá stanovila banka pre
poskytnutie povoleného prečerpania, v akej výške malo byť poskytnuté toto povolené prečerpanie a
akým spôsobom mal žalovaný toto povolené prečerpanie vyrovnávať.K návrhu žalobca pripojil prehľad histórie transakcií na bežnom účte č. 2377861854/0200 patriacom
žalovanému, z ktorého vyplýva, že naposledy poukázal žalovaný na tento účet sumu 52,- Eur dňa
8.4.2010 (v zmysle tvrdenia žalobcu údaj, ktorý je v tomto prehľade označený ako "C" - kredit). Odo

dňa 31.1.2008 účtoval pôvodný veriteľ žalovanému tzv. debetný úrok vo výške 129, 64 Sk a tento
bol účtovaný až do žalobcom preukázaného účtovného obdobia končiaceho dňom 22.8.2012, kedy
bol zostatok na účte žalovaného mínus 274,13 Eur. (v zmysle tvrdenia žalobcu údaj, ktorý je v tomto
prehľade označený ako "D" - debet). Žalobca pripojil Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a. s.
pre depozitné produkty platné ku dňu 1.10.2007, pre čas uzavretia zmluvy dňom 5.11.2007. Žalovaný

zastúpený opatrovníkom sa k žalobe nevyjadril.

Podľa § 101 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú
na pokyny súdu.

Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho úradnej činnosti, ako aj
právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné

akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku
Európskej únie. (§ 121 O.s.p.).

Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie

predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával. (§5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení).

Podľa § 1 ods. 2 a § 2 písm. a), b) zákona o ochrane spotrebiteľa, tento zákon sa vzťahuje na predaj
výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie
súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom

fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania,
alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "O.s.p."), spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (§ 100 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len "OZ").

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej
začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. (§ 122 ods. 1 OZ).

Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním

alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň
v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. (§ 122 ods. 2 OZ).

Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší
nasledujúci pracovný deň. (§ 122 ods. 3 OZ).

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu,
ktorý má povinnosť ho doručiť. (§ 57 ods. 3 O.s.p.).

Na základe vykonaného a zhodnoteného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je podaná
po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej lehoty, ktorej dodržanie je súd povinný v zmysle § 5b zákona
č. 270/2007 Z. z. skúmať z úradnej povinnosti aj napriek tomu, že sám žalovaný spotrebiteľ sa tejto
skutočnosti pred súdom nedovoláva.

Pre všeobecnú premlčaciu lehotu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po

prvý raz. Začiatok je vymedzený objektívne, nezávisle na subjektívnej okolnosti a v zásade nastáva
splatnosťou dlhu. Súd sa pri zistení nedodržania zákonnej premlčacej lehoty už nemusí zaoberať
dôvodnosťou žaloby.

Žalobcom predložená zmluva bola uzavretá ako zmluva, ktorú je v zmysle citovaných právnych
ustanovení potrebné považovať za spotrebiteľskú.

Z predloženého prehľadu histórie transakcií na bežnom účte žalovaného vyplýva, že žalovaný v čase
od 8.1.2010 do 22.8.2012 nepoukazoval na tento účet žiadne platby a ku dňu 22.8.2012 bol na danom
účte vedený zostatok mínus 274,13 Eur. Počas obdobia od 31.1.2008 do 22.8.2012 účtoval žalobca
žalovanémutzv.debetnýúrok.Zuvedenéhomožnovyvodiť,žepočasvedeniabežnéhoúčtusažalovaný
opakovane dostával do tzv. nepovoleného prečerpania účtu, za ktorý mu bol pôvodným veriteľom

účtovaný úrok z omeškania.

Podľa pripojených Všeobecných podmienok (ďalej len "VOP") pôvodného veriteľa vzťahujúcich sa na
žalobcu,vbode4.11VOP,ktorýupravujeNepovolenéprečerpanienaúčtochjeuvedené:Smeoprávnení
vykonať bankové inkaso na ťarchu Vášho bežného účtu aj v prípade, ak na Vašom bežnom účte nie je
dostatok peňažných prostriedkov. Ak pre prípad Vášho bankového inkasa nie je na Vašom účte dostatok

peňažných prostriedkov alebo ak sa vykonaním Bankového inkasa prekročí čiastka zodpovedajúca
Povolenému prečerpaniu považuje sa takýto stav na bežnom účte za nepovolené prečerpanie. Zo sumy
nepovoleného prečerpania ste nám povinný okamžite zaplatiť úrok z omeškania. Debetný zostatok na
účte nadobúda charakter nepovoleného prečerpania aj v prípade jednostranného zníženia Povoleného
prečerpaniaznašejstrany,aknevyrovnátedebetnýzostatokvnamistanovenejlehotepodľabodunižšie.

V prípade vzniku nepovoleného prečerpania Vám pošleme upomienku s požiadavkou o zaplatenie
nepovoleného prečerpania. Ak nepovolené prečerpanie nevyrovnáte v nami stanovenej lehote, naša
pohľadávka z nepovoleného prečerpania sa stane okamžite splatnou vrátane príslušenstva a uplatníme
si svoje práva zo Zabezpečenia pohľadávky alebo ju budeme vymáhať mimosúdnou alebo súdnou
cestou. Za poslanie upomienky podľa tohto bodu si účtujeme poplatok podľa Cenníka.

Súdmalvkonanízprehľadutransakciínaúčtežalovanéhonastrane4/5zapreukázané,žedňa9.9.2008
bola žalovanému za zaslanie upomienky podľa vyššie uvedeného bodu 4.11 VOP pôvodným veriteľom
účtovaná suma 400,- Sk zodpovedajúca sume uvedenej v Cenníku služieb VÚB, a.s., kde sa "Poplatok
za upomienku pri nepovolenom prečerpaní" v danom čase rovnal sume 400,- Sk (13,28 Eur).Samotnú upomienku žalobca súdu nepredložil, avšak vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie bodu
4.11 VOP je možné usúdiť, že právny predchodca žalobcu ešte pred dňom 9.9.2008 vyzval žalovaného
na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá je predmetom tohto konania, v ním stanovenej lehote, v zmysle ktorej

bol žalovaný povinný splatiť svoj dlh najneskôr v mesiaci október 2008, vzhľadom na zaužívanú prax
pôvodného veriteľa určovania danej lehoty v rozmedzí 20 až 30 dní kalendárnych dní.

Márnym uplynutím takejto lehoty sa preto pohľadávka žalobcu s príslušenstvom voči žalovanému stala
v roku 2008 splatnou.

Zákonná dĺžka uplatňovanej všeobecnej premlčacej lehoty je podľa citovaného § 101 OZ tri roky napriek
tomu, že medzi účastníkmi konania ide o nárok plynúci zo zmluvy, ktorá je podľa ustanovenia § 261 ods.

6 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, pre ktorý by za iných okolností súd uplatňoval
štvorročnú premlčaciu lehotu podľa § 397 Obchodného zákonníka.

Osobitné právne postavenie spotrebiteľskej zmluvy však obligatórne uprednostňuje ustanovenie § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť

normy obchodného práva. Použitím občianskoprávnej premlčacej doby pri nárokoch z absolútnych
obchodnoprávnych zmlúv sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS
402/2013 z 19.6.2013.

Keďže podal žalobca svoj žalobný návrh adresovaný súdu na poštovú prepravu až v roku 2013, zmeškal
tým trojročnú premlčaciu lehotu, ktorá skončila v roku 2011, v dôsledku čoho musel súd pristúpiť k

zamietnutiu jeho žalobného návrhu s poukazom na citované právne predpisy.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Vzhľadom na to, že v konaní bol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. úspešný v celom rozsahu žalovaný, ktorému

žiadne trovy nevznikli a žalovanému trovy konania priznať nemohol z dôvodu jeho neúspechu v konaní,
rozhodol súd o nepriznaní trov konania účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15

dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, a akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku

alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniťlen tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktorá
doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).