Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sp/30/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013201022
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013201022.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľky PaedDr.

D. G., bytom F. XXXX/X, H., proti odporcovi Okresnému úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor,
Mučeníkov 4, Kežmarok, za účasti 1) U. G., bytom X. XXX/X, G. T. D., 2) U. G., bytom X. XXX/X, G. T.
D., 3) Mgr. B. G., bytom X. XXX/X, G. T. D., 4) T. G., bytom Y. XXXX/X, G. T. D., 5) W. H., bytom V. XXX/
XX, G., 6) I. K., bytom I. XXXX/X, G. T. D., 7) I. N., bytom D. XXX, 8) I. U., bytom E. F. G. XXXX/XX,
C., 9) U. H., bytom N. X. XXXX/X, W., 10) I. H., bytom M. I. G. XX, L- XXXX, H., W., 11) I. H., bytom N.
X. XXXX/X, W., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu bývalého Obvodného pozemkového
úradu v Kežmarku zo dňa 30. septembra 2013 č. j.: 2004/01538-59-HMM takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie bývalého Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku zo dňa 30. septembra
2013 č. j.: 2004/01538-59-HMM podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) v spojení s ustanovením § 250l ods. 2
O.s.p. a v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Bývalý Obvodný pozemkový úrad v Kežmarku rozhodnutím zo dňa 30. septembra 2013 č. j.:
2004/01538-59-HMM po preskúmaní dodatku návrhu Z. G., rod. O., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX,
naposledy bytom G. T. D., X. X a V. H., rod. O., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom
W., C. X. X, zaevidovanom na správnom orgáne pod číslom 1538/2004, sp. zn. 464-001/2004 zo dňa
25.08.2004, uplatneného podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o

zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o navrátení
vlastníctva k pozemkom“) na pozemky v k. ú. U., nachádzajúce sa v obvode Poľnohospodárskeho
družstva U. a v obvode zrušeného Vojenského obvodu Javorina v k. ú. U. po V. R., rod. H., D. Y., rod. H.,
H. U., rod. H., J. N., rod. H., N. H., rozhodol podľa § 5 ods. 2 Zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom
o časti dodatku podania zo dňa 25.08.2004 týkajúceho sa reštitučného nároku po V. R., rod. H., D. Y.,
rod. H., H. U., rod. H., J. N., rod. H. tak, že:

1. Z. G., rod. O., zomrela dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. T. D., X. X a V. H., rod. O., zomrela dňa
XX.XX.XXXX, naposledy bytom W., C. X. X, štátne občianky SR spĺňali podmienky § 2 ods. 2 písm. e)
Zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom oprávenených osôb po pôvodných vlastníčkach V. C. R.,
rod. H., D. Z. Y., rod. H., H. N. U., rod. H., ktoré sa ešte pred rokom 1926 vysťahovali do O. a J. N., rod.
H., ktorá po roku XXXX odišla do T., kde aj zomrela,

2.Oprávnenéosobypodľa§2ods.2písm.e)Zákonaonavrátenívlastníctvakpozemkompopôvodných
vlastníčkach Z. G., rod. O., zomrela dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. T. D., X. X a V. H., rod. O.,zomrela dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom W., C. X. X, v priebehu konania zomreli. Do ich práv v
zmysle Občianskeho zákonníka vstúpili ich dedičia, ktorými súd:

2.1. Po Z. G., rod O., jej deti PaedDr. D. G., rod. O., bytom H., F. XXXX/X, U. G., bytom G. T. D., X.

XXX/X, U. G., bytom G. T. D., X. XXX/X, Mgr. B. G., bytom G. T. D., X. XXX/X, T. G., bytom G. T. D.,
Y. XXXX/X, (ďalej len „oprávnené osoby“).

2.2. Po Ide H., rod. O., sú jej manžel W. H., bytom W., C. X. XXXX/X a jej deti W. H., bytom G., V.
XXX/XX, I. N., rod. H., bytom D. XXX, I. K., rod. H., bytom I. XXXX/X, G. T. D. a U. H., ktorý zomrel
dňa XX.XX.XXXX, do práv ktorého v zmysle osvedčenia o dedičstve č. 8D 61/2012, 4D not 99/2012,

právoplatnom dňa 02.06.2012 nastúpila jeho manželka I. H., rod. D., bytom W., N. X. XXXX/X a deti- I.
U., rod. H., bytom C., E. F. G. XXXX/XX, I. H., bytom W., XX M. I. G. L- XXXX, H. a U. H., bytom W.,
N. X. XXXX/X (ďalej len „oprávnené osoby“).

3. Pôvodné vlastníčky:

- V. C. R., rod. H. nar. XX.XX.XXXX v U., ktorá bývala a zomrela v O., nepreukázané kde a kedy,

- D. Z. Y., rod. H., nar. XX.XX.XXXX v U., ktorá bývala a zomrela v O., nepreukázané kde a kedy,

- H. N. U., rod. H., nar. XX.XX.XXXX v U., ktorá bývala a zomrela v O., nepreukázané kde a kedy,

- J. N., rod. H., nar. XX.XX.XXXX v U., ktorá bývala a zomrela v T., nepreukázané kde a kedy,

ktorým boli pozemky v ich vlastníctve nachádzajúce sa v k. ú. U., skonfiškované bez náhrady podľa
zákona SNR č. 104/1945 Zb. v znení nariadenia 64/1946 Zb., ktoré neboli odsúdené ľudovými súdmi
podľa nariadenia SNR č. 33/1945 Zb. nespĺňajú podmienky § 3 ods. 2 Zákona o navrátení vlastníctva

k pozemkom na vyňatie pozemkov z konfiškácie z dôvodu, že v období po odňatí vlastníckeho práva
k pozemkom neboli občiankami Československej republiky, resp. Slovenskej republiky, nemali trvalý
pobyt na jej území a z tohto dôvodu sa nepriznáva vlastnícke právo k pozemkom v k. ú. U., ktoré boli
skonfiškované podľa zákona SNR č. 104/1945 Zb. V. C. R., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, D. Z. Y., rod. H.,
nar. XX.XX.XXXX, H. N. U., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, J. N., rod. H., nar. XX.XX.XXXX.

Výrok rozhodnutia správny orgán odôvodnil tým, že dňa 25.08.2004 navrhovateľky Z. G., rod. O. a V.
H., rod. O. uplatnili dodatok reštitučného nároku podľa Zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom
zaevidovaný na správnom orgáne pod č. 1538/2004, sp. zn. 464-001/2004 dňa 25.08.2004, na pozemky
v k. ú. U. po pôvodných vlastníkoch po V. R., rod. H., D. Y., rod. H., H. U., rod. H., J. N., rod. H. a N.
H., ktoré pre toto konanie splnomocnili D. K..

V rozhodnutí správny orgán rozhodol o reštitučnom nároku po V. R., rod. H., D. Y., rod. H., H. U., rod.
H., J. N., rod. H. (ďalej len „pôvodné vlastníčky“). Reštitučný nárok po N. H. nebol predmetom tohto
rozhodnutia.

Keďže navrhovateľky v priebehu konania zomreli, do ich práv v zmysle Občianskeho zákonníka nastúpili
ich dedičia uvedení v odseku 2 výroku rozhodnutia, ktorých správny orgán prešetril z listín doplnených k

podaniam na základe výziev splnomocnencov na doplnenie podania, preukázané matričnými dokladmi,
dedičskými rozhodnutiami, čestnými vyhláseniami a kópiami občianskych preukazov.

Správny orgán pred vydaním rozhodnutia prešetril obsah administratívneho spisu, preskúmal a posúdil
všetky dôkazy, podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je zakotvená v § 34 ods. 5 Správneho
poriadku a posúdil, že k preukázaniu splnenia podmienok § 3 ods. 2 Zákona o navrátení vlastníctva

k pozemkom pre vyňatie pozemkov z konfiškácie je potrebné preukázať, že pôvodné vlastníčky boli
občiankami Slovenskej, resp. Československej republiky a mali trvalý pobyt na jej území, ale okrem
úmrtného listu N. H., svedčiaceho o tom, že bol občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej
území, u pôvodných vlastníčok absentovali doklady o štátnom občianstve, o trvalom pobyte, úmrtné listy
aj rozhodnutia o dedičstvách. Z tohto dôvodu správny orgán vyžiadal listom č. 2013/001576-HMM zo

dňa 12.06.2013 Obec U. o vyjadrenie, či má vedomosť o trvalom pobyte pôvodných vlastníčok po roku1950 a listom č. 2013/001577-HMM zo dňa 12.06.2013 Obvodný úrad v Prešove, oddelenie štátneho
občianstva a matrík o vyjadrenie, či pôvodné vlastníčky po roku 1950 nadobudli Československé štátne
občianstvo. Telefonickým rozhovorom dňa 12.06.2013 so splnomocnencami boli títo oboznámení s

nedostatkom podania. Vyjadrili sa, že nemajú úmrtné listy, ani dedičské rozhodnutia, pretože pôvodné
vlastníčky odišli do zahraničia, kde žili aj zomreli. Správny orgán s nimi podrobne prerokoval § 3
ods. 2 Zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom o zákonných podmienkach splnenia nároku na
vyňatie pozemkov z konfiškácie. Boli upovedomení o vyžiadaniach správneho orgánu. Obec U. sa
listom č. 275/2013 zo dňa 11.07.2013 vyjadrila, že v starej evidencii obyvateľstva nemá žiadne údaje

o pôvodných vlastníčkach. Na základe pretrvávajúceho nedostatku podania, správy orgán vyzval
splnomocnencov listom č. 2013/002354-HMM zo dňa 10.09.2013 na odstránenie nedostatkov podania,
k čomu splnomocnenec doručil svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že ak oprávnené osoby spĺňali
podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva podľa zákona o pôde po matke J. O., rod. H., ktorá bola
sestrou pôvodných vlastníčok, majú na základe príbuzenského vzťahu nárok aj na podiely v tých samých
pozemkoch po pôvodných vlastníčkach, keďže Zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom umožňuje

douplatniť reštitučný nárok na majetok, ktorý nebol vydaný podľa zákona o pôde.

Na základe predložených listín správny orgán posúdil listinné dôkazy nachádzajúce sa v
administratívnom spise a mal za preukázané, že navrhovateľky uplatnili reštitučný nárok v stanovenej
lehote, že boli štátnymi občiankami SR s trvalým pobytom na jej území, že pôvodné vlastníčky boli
súrodencami ich matky, čo bolo preukázané rodnými a úmrtnými listami navrhovateliek, rodnými listami

pôvodných vlastníčok, potvrdením o štátnom občianstve navrhovateliek, čím bolo preukázané, že
navrhovateľky spĺňali podmienky oprávnených osôb podľa § 2 ods. 2 písm. e) Zákona o navrátení
vlastníctva k pozemkom po pôvodných vlastníčkach.

Správny orgán citoval § 3 ods. 1 a 2 Zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom.

Ďalej uviedol, že konfiškačnými rozhodnutiami a sprievodnými listinami, návrhmi na konfiškáciu,

majetkovými hárkami, vyznačením konfiškácie v pozemkovoknižných vložkách mal za preukázané, že
pôvodným vlastníčkam boli konfiškované majetky podľa zákona SNR č. 104/1945 Zb. v znení nariadenia
64/1946 Zb. v k. ú. U., čím bolo preukázané splnenie podmienky § 3 Zákona o navrátení vlastníctva
k pozemkom, že pozemky prešli na štát alebo inú právnickú osobu niektorým z titulov uvedených v §
3 citovaného zákona a taktiež mal za preukázané splnenie tretej podmienky § 3 ods. 2 Zákona pre

vyňatie pozemkov z konfiškácie, že pôvodným vlastníkom bolo odňaté vlastnícke právo k pozemkom.
Potvrdením o neodsúdení pôvodných vlastníčok ľudovými súdmi podľa nariadenia SNR č. 33/1945 Zb.
zo dňa 21.03.2005 a 30.06.2013 bolo preukázané splnenie štvrtej podmienky § 3 ods. 2 Zákona o
navrátení vlastníctva k pozemkom pre vyňatie pozemkov z konfiškácie.

Za účelom preukázania prvej a druhej podmienky § 3 ods. 2 Zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom

pre vyňatie pozemkov z konfiškácie u pôvodných vlastníčok správny orgán vykonal kroky na odstránenia
tohtonedostatkupodaniavyššieuvedenýmivyžiadaniami,noajnapriekviacerýmvýzvamavyžiadaniam
neboli predložené žiadne relevantné doklady preukazujúce skutočnosti štátneho občianstva Slovenskej,
resp. Českej republiky a trvalého pobytu pôvodných vlastníčok na jej území v čase po konfiškácii
pozemkov v k. ú. U..

Keďže pôvodné vlastníčky sa vysťahovali pred rokom 1926 do O., resp. po roku 1947 do T., v čase
konfiškácie boli chápané ako občianky nemeckej národnosti, bol im skonfiškovaný majetok a zároveň
stratili aj Československé štátne občianstvo, správny orgán na základe uvedených skutočností uzavrel,
žepôvodnévlastníčkynespĺňajúpodmienkyprevyňatiepozemkovzkonfiškáciepodľa§3ods.2Zákona
o navrátení vlastníctva k pozemkom.

Správny orgán poukázal na to, že fyzické osoby, ktoré na základe požiadania nadobudli československé
občianstvo späť a ostali trvale bývať na území Československej republiky, mali nárok na vyňatie
pozemkov z konfiškácie, čo platí aj podľa Zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, čo je aj
odpoveďoukvyjadreniusplnomocnencazodňa23.09.2013kvýzvenaodstránenienedostatkovpodaniač. 2013/002354 zo dňa 10.09.2013, v ktorom argumentuje, že keď oprávneným osobám bol vydaný
konfiškovaný majetok podľa zákona o pôde a Zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom umožňuje
dožiadať vrátenie konfiškovaného majetku, majú oprávnené osoby nárok na skonfiškované pozemky

pôvodných vlastníčok na základe príbuzenského vzťahu. Splnomocnenec však opomenul, že J. O.,
rod. H., po ktorej bol oprávneným osobám vydaný majetok podľa zákona o pôde, bola občiankou
Československej republiky s trvalým pobytom na jej území, nebola odsúdená ľudovými súdmi a bolo
jej odňaté vlastnícke právo k pozemkom, čím splnila všetky štyri podmienky pre vyňatie pozemkov z
konfiškácie.

Správny orgán posúdil, že navrhovateľky spĺňali podmienky § 2 ods. 2 písm. e) Zákona o navrátení
vlastníctva k pozemkom- príbuzenského vzťahu k pôvodným vlastníčkam, ale pôvodné vlastníčky
nespĺňajú podmienky § 3 ods. 2 Zákona pre vyňatie pozemkov z konfiškácie, konkrétne neboli v čase
po konfiškácii majetku občiankami Československej republiky a nemali trvalý pobyt na jej území, preto
nevyňal pozemky pôvodných vlastníčok z konfiškácie a nepriznal vlastnícke právo oprávneným osobám
na skonfiškovaný majetok pôvodných vlastníčok.

Rozhodnutie odporcu napadla včas podaným opravným prostriedkom (návrhom na preskúmanie)
navrhovateľka a žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie
konanie. Uviedla, že dňa 25.08.2004 uplatnili Z. G., rod. O. a V. H., rod. O. na Obvodnom úrade v
Kežmarku dodatok reštitučného nároku podľa Zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom na pozemky
v k. ú. U. po pôvodných vlastníčkach. Keďže navrhovateľky v priebehu konania zomreli, do ich práv

vstúpili ich dedičia, vrátane navrhovateľky.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca konštatoval, že keďže sa pôvodné vlastníčky
vysťahovali do zahraničia, boli v čase konfiškácie chápané ako občianky nemeckej národnosti, bol
im skonfiškovaný majetok a zároveň stratili aj Československé štátne občianstvo, z čoho podľa
navrhovateľky vyplýva, že odporca mal za to, že pôvodné vlastníčky boli štátnymi občiankami ČSR, no

podľa jeho tvrdenia štátne občianstvo v čase konfiškácie ich majetku už stratili. K tomuto záveru dospel
odporca bez toho, aby bližšie špecifikoval, na základe akých skutočností malo dôjsť k strate štátneho
občianstva. Zdôraznila, že odporca by mal dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo náležite odôvodnené
a presvedčivé.

Poukázala na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2007 a I. ÚS 236/2006, v zmysle ktorých

povinnosť štátneho orgánu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich
imanentnú súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
a na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Riadne odôvodnenie vyžaduje, aby sa správny orgán jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre

jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Odvolávala sa aj na rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 30.11.2009 sp. zn. 4Cdo/317/2009, keď citovala, že pri každej preukázanej i nepreukázanej
skutočnostimusísúdprípadneinýštátnyorgánuviesť,akoktomutozáverudospel,tedazakýchdôkazov
podľajehonázoruzávervyplývaaakotietodôkazyvzmysle§132až135O.s.p.hodnotil.Akrozhodnutie
takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov rozhodnutia

nepreskúmateľné.

Vzhľadom na vtedajšiu právnu úpravu sa podľa navrhovateľky možno domnievať, že odporca vychádzal
z ustanovení Ústavního dekrétu presidenta republiky č. 33/1945 o úpravě československého státního
občanství osob národnosti německé a maďarské (ďalej len „dekrét“). Odporca sa však nevysporiadal
s tým, že určitému okruhu osôb zostalo štátne občianstvo zachované. Ustanovenie § 2 ods. 1 dekrétu

totiž ustanovuje, že osobám, ktoré sa nikdy neprevinili proti národom Čechov a Slovákov a trpeli pod
nacistickým či fašistickým terorom, sa československé štátne občianstvo zachováva.

V súvislosti s argumentáciou odporcu v napadnutom rozhodnutí, že navrhovateľky na preukázanie
splnenia podmienok podľa § 3 ods. 2 Zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom nepredložili žiadnelistinné dôkazné prostriedky, navrhovateľka namietala, že pritom nezohľadnil skutkové okolnosti
prípadu. S poukazom na časový odstup a pretrhnutie rodinných väzieb vplyvom vojnových a
povojnových okolností navrhovateľka nebola schopná jednoznačne preukázať, či sa pôvodné vlastníčky

na územie SR zo zahraničia vrátili. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu SR zo
dňa 27.04.2010 sp. zn. III. ÚS 346/09, v ktorom Ústavný súd SR v inej reštitučnej veci zdôrazňuje:
„V reštitučnom konaní, ktoré sa vyznačuje obtiažnosťou dokazovania spôsobenou vplyvom značného
časového odstupu od priebehu okolností slúžiacich ako skutkový základ rozhodovania, je povinnosťou
štátnych orgánov posudzovať tvrdenia žiadateľa o relevantných skutočnostiach zhovievavo, teda v

situácii dôkaznej núdze brať do úvahy aj nepriame dôkazy rešpektujúc pritom dôsledne účel reštitučných
právnychpredpisov.Vyžadovaťvtakomprípadeodžiadateľanespochybniteľnépreukázanieskutočností
odôvodňujúcich jeho reštitučný nárok je v rozpore s požiadavkou spravodlivého rozdelenia dôkazného
bremena v reštitučnom konaní, a tak aj v rozpore so základným právom na súdnu a inú právnu ochranu.“

Odhliadnuc od uvedeného je podľa navrhovateľky zrejmé, že z formulácie § 3 ods. 2 v nadväznosti na §
2 ods. 1 a 2 Zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom jednoznačne nevyplýva, či podmienky štátneho

občianstva a trvalého pobytu má spĺňať pôvodný vlastník alebo osoba oprávnená. Oprávnené osoby
totiž dané podmienky preukázateľne spĺňajú.

Navrhovateľka argumentovala tiež tým, že účelom príslušných reštitučných zákonov (zákon č. 403/1990
Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych

rehabilitáciách, Zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom a pod.) je zmiernenie následkov niektorých
majetkových a iných krívd, ktoré vznikli v tzv. rozhodnom období (t. j. od 25. februára 1948 do 1. januára
1990), toto zmiernenie potom môže spočívať len v tom, že štátom odňaté veci budú vydané tomu, komu
boli odňaté a keď táto osoba už nežije, jeho blízkym príbuzným alebo iným osobám, ktoré určujú tieto
zákony. S poukazom na spoločný účel reštitučných zákonov sa preto navrhovateľka domnieva, že je

možné analogicky poukázať na už vyššie uvedený nález, v ktorom Ústavný súd SR jednoznačne uviedol,
že pri posudzovaní uplatneného reštitučného nároku musí príslušný správny orgán skúmať splnenie
podmienok týkajúcich sa osoby, ktorá reštitučný nárok uplatnila. V takto citlivých veciach, by mal správny
orgán osobitne prihliadnuť na zásadu in dubio pro libertate, t. j. v pochybnostiach v prospech slobody
jednotlivca a in dubio mitius, t.j. v pochybnostiach miernejšie.

Napriek značnému časovému odstupu si navrhovateľky uplatnili svoje práva včas a s dostatočnou
starostlivosťou dúfajúc, že sa im podarí opäť získať to, čo im bolo krutosťou vtedajšej doby neprávom
odňaté. Odporca im v tom však svojím nezákonným a nesprávnym rozhodnutím zabránil.

Odporca vo vyjadrení k podanému opravnému prostriedku uviedol, že za účelom preukázania prvej
a druhej podmienky § 3 ods. 2 Zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom pre vyňatie pozemkov

z konfiškácie u pôvodných vlastníčok, správny orgán vykonal kroky odstránenia tohto nedostatku
podania vyžiadaniami č. 2013/001576-HMM a č. 2013/001577-HMM zo dňa 12.06.2013 a výzvou č.
2013/002354-HMM zo dňa 10.09.2013. No aj napriek výzvam a vyžiadaniam neboli predložené žiadne
relevantné doklady preukazujúce skutočnosti štátneho občianstva Slovenskej, resp. Československej
republiky a trvalého pobytu pôvodných vlastníčok na jej území v čase po konfiškácii pozemkov v k. ú. U..

Taktiež v oznámení Okresného úradu Prešov, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 04.12.2013
sa uvádza, že šetrením v archívoch bolo zistené, že sa nenachádzajú žiadne materiály ohľadom vrátenia
alebo zachovania československého občianstva, preto Okresný úrad Prešov nemôže potvrdiť existenciu
štátneho občianstva Československej republiky po roku 1948 Irmy C. R., rod. H., D. Z. Y., rod. H., H.
N. U., rod. H. a J. N., rod. H..

D. K., v návrhu označený ako účastník konania, písomným podaním zo dňa 28.11.2013 vyjadril
súhlas s podaným návrhom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu bývalého Obvodného
pozemkového úradu v Kežmarku, ktorý podala navrhovateľka.K podanému návrhu sa písomne vyjadrila aj účastníčka I. U., ktorá uviedla, že navrhovateľku nepozná a
nevie,čojepredmetomrozhodnutia.PredmetnúzáležitosťriešilodpočiatkupánD.K.,ktorémunásledne
vystavila aj plnú moc k doriešeniu s podmienkou, že v uvedenej veci nebude musieť vykonávať žiadne

úkony. K predmetnej veci preto nemá žiadne informácie.

Krajský súd v Prešove súlade s § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov
uvedených v podanom opravnom prostriedku a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky
je dôvodný.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (piata časť O.s.p., tretia hlava) sa

postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použijú
sa primerane ustanovenia druhej hlavy, s výnimkou §250a.

Z obsahu priloženého administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľka, rovnako ako ďalší
dedičia po pôvodných oprávnených osobách spĺňajú podmienky podľa Zákona o navrátení vlastníctva k

pozemkom, a to vo vzťahu k § 2 ods. 2 písm. e) Zákona, čo sporné nebolo. Predmetom preskúmavania
v danom prípade je však splnenie podmienok pôvodných vlastníčok vo vzťahu k § 3 ods. 2 Zákona o
navrátení vlastníctva k pozemkom, t. j. spornou sa stala otázka posúdenia, či pôvodné vlastníčky boli v
čase po konfiškácii majetku občiankami Československej republiky a či mali trvalý pobyt na jej území.

Podaním zo dňa 23.08.2004 si oprávnené osoby Z. G., rod. O. a V. H., rod. O. uplatnili právo na

navrátenie vlastníctva k uvedeným pozemkom v k. ú. U. po pôvodných vlastníkoch V. R., rod. H., D.
Y., rod. H., H. U., rod. H., J. N., rod. H. a N. H.. K žiadosti boli pripojené rodné listy oprávnených osôb,
osvedčenia o ich štátnom občianstve, výťah z matriky o narodení J. O., úmrtný list J. O., potvrdenie
Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi o dedičoch po J. O., uznesenie Okresného súdu v Kežmarku
o dedičoch po K. O., osvedčenie o československom štátnom občianstve J. O., sobášne listy J. O.,

splnomocnenia oprávnených osôb udelené D. K. a rodokmeň. Dodatkom k uplatnenému nároku na
vrátenie vlastníctva k pozemkom zo dňa 23.08.2004 boli v zmysle § 2 ods. 1 Zákona o navrátení
vlastníctva k pozemkom doplnené mená pôvodných vlastníkov. Následne bola žiadosť doplnená o ďalšie
materiály a dokumenty (rozhodnutie č. 4588/1956 zo dňa 26.06.1956 o konfiškácii majetku, rozhodnutia
konfiškačnej komisie v Kežmarku č. T-60/46-III, T-64/46-III, T-61/46-III, T-63/46-III zo dňa 18.03.1947

o konfiškácii majetku so sprievodnými listinami č. d. 129/50, č. d. 273/50, č. d. 296/50, č. d. 576/50
zo dňa 21.04.1948 č. d. 1491/50 zo dňa 19.06.1950 o poznačení konfiškácie, návrhy na konfiškáciu č.
2344-28/1946, č. 2344-151/1946, č. 2344-188/1946, č. 2344-398/1946 zo dňa 02.08.1946, majetkové
hárky, identifikácie parciel, potvrdenia o neodsúdení ľudovými súdmi pôvodných vlastníkov zo dňa
21.03.2005 a 30.06.2013, čestné vyhlásenia navrhovateliek, že sú oprávnenými osobami podľa Zákona

o navrátení vlastníctva k pozemkom, a pod.). Listom č. 320-1/2005 zo dňa 28.02.2005 odporca vyzval
splnomocneného zástupcu na odstránenie nedostatkov podania predložením tam uvedených listín a
rozhodnutím č. j.: 320-2/2005 z toho istého dňa konanie o navrátenie vlastníctva k pozemkom prerušil
do doby odstránenia vytknutých nedostatkov. Keďže navrhovateľky v priebehu konania zomreli (Z. G.,
rod. O. dňa XX.XX.XXXX a V. H., rod. O. dňa XX.XX.XXXX), o čom svedčia úmrtné listy a osvedčenia o

dedičstve, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, do ich práv vstúpili ich dedičia (Mgr. B. G. a T. G.
po nebohej Z. G., rod. O. a W. H., W. H. ml., U. H., I. K. a I. N. po nebohej V. H.). Administratívny spis bol
zo strany dedičov oprávnených osôb z tohto dôvodu postupne doplnený o ďalšie súvisiace dokumenty,
ako matričné doklady, dedičské rozhodnutia, čestné vyhlásenia a kópie občianskych preukazov. Správny
orgán si cestou vlastného zisťovania a šetrenia skutkového stavu zabezpečil ďalšie potrebné listinné

dôkazy, a to výpisy z listov vlastníctva č. XXX až XXX, XXX a XXX k. ú. U., kópie rozhodnutí podľa
zákona o pôde č. 167/95-dr.Hy zo dňa 13.01.1995, č. 170/95-dr.Hy zo dňa 16.01.1995, č. 168/95-dr.Hy
zo dňa 16.01.1995 s doplnením č. 168/95-dr.Hy zo dňa 17.03.1995. Listom č. 2012/00950-12-HMM
zo dňa 30.01.2012 odporca pozval účastníkov konania na ústne prerokovanie konané dňa 06.02.2012
a zároveň ich vyzval na predloženie všetkých dokladov/ listín týkajúcich sa uplatnených reštitučných

nárokov kdekoľvek na území Slovenskej republiky podľa zákona č. 229/1991 Z. z. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a Zákona o navrátení vlastníctva k pozemkomukončenýchajvkonaní,matričnýchdokladov,listínovlastníctve,oodňatí,kúpe,predajipozemkovakoaj
ďalšíchdokladovalistíntýkajúcichsapredmetnéhokonania.Zústnehoprerokovaniaboldňa06.02.2012
vyhotovený písomný zápis, v ktorom je stručne zhrnutý priebeh rokovania a vyjadrenia účastníkov. Ako

prílohy boli k zápisu pripojené listiny predložené účastníkmi konania, ako výpisy z listov vlastníctva, na
pozemky nadobudnuté podľa zákona o pôde, osvedčenie o pobyte J. O., rod. H., osvedčenie o vrátení
československého štátneho občianstva Z. O., rozhodnutie o vlastníctve č. j.: 168/95-dr.Hy, ocenenie
pozemkov podľa zákona o pôde, žiadosť o finančnú náhradu a o náhradné pozemky, rozhodnutia č. j.:
167/95-dr.Hy a č. j.: 170/95-dr.Hy o schválení dohody o vydaní nehnuteľností podľa zákona o pôde a

odvolania voči nim a rozhodnutie Okresného úradu Kežmarok, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva č. j.: 17720-001/97/2614 zo dňa 03.12.1997.

Z dôvodu odstránenia nedostatkov podania odporca listom č. 2012/000967-HMM 2012/001152-HMM
zo dňa 09.07.2012 a listom č. 2012/000970-HMM 2012/001099-HMM zo dňa 09.07.2012 vyzval
splnomocnencov účastníkov konania na doplnenie dokladov preukazujúcich uplatnenie reštitučných
nárokov po pôvodných vlastníkoch a doplnenie ich matričných dokladov. Zároveň rozhodnutím č. j.:

2012/001155-HMM zo dňa 09.07.2012 prerušil konanie vo veci reštitučného nároku do 31.08.2012.
Dňa 16.08.2012 na ústnom rokovaní splnomocnenci na základe výzvy odporcu preukázali uplatnenie
reštitučného nároku aj po súrodencoch J. O., rod. H. a k svojim podaniam doplnili ďalšie listiny (výpisy
z evidencie nehnuteľností, identifikáciu parciel, potvrdenie o dedičoch po J. O., rod. H. a pod.).

V administratívnom spise sa ďalej nachádza aj úradný záznam z telefonického rozhovoru so

splnomocnencami zo dňa 12.06.2013, ktorým bolo oznámené, že správny orgán pri prešetrovaní
podania zistil nedostatok, ktorý má závažný vplyv na rozhodnutie vo veci uplatneného reštitučného
nároku, t. j. že nie je preukázané, že pôvodní vlastníci boli občanmi Slovenskej, resp. Českej republiky,
nie sú doplnené ich úmrtné listy ani rozhodnutia o dedičstvách, nie je preukázané, že v čase po
konfiškácii nadobudli Československé, resp. Slovenské štátne občianstvo, bez čoho nie je možné

posúdiť, či spĺňajú podmienky na vyňatie z konfiškácie. Z tohto dôvodu správny orgán požiadal listom
č. 2013/001577-HMM zo dňa 12.06.2013 bývalý Obvodný úrad v Prešove, odbor všeobecnej vnútornej
správy, oddelenie štátneho občianstva a listom č. 2013/001576-HMM zo dňa 12.06.2013 Obec U. o
prešetrenieapodaniesprávy,čiuvedenéosobyboliobčanmi,resp.činadobudliporoku1948občianstvo
Československej republiky a či mali trvalý pobyt na jej území. Obec U. listom č. j.: 275/2013 zo dňa

09.07.2013 oznámila, že o menovaných nemá v starej evidencii obyvateľstva žiadne údaje, teda ani
informáciu o tom, či nadobudli po roku 1948 občianstvo Československej republiky.

V rámci ďalšieho konania odporca listom č. 2013/002354-HMM zo dňa 10.09.2013 vyzval
splnomocnencov na odstránenie nedostatkov podania, a to predložením úmrtných listov, právoplatných
rozhodnutí o dedičstve, potvrdeniami, že po roku 1948 menované osoby nadobudli československé,

resp. slovenské štátne občianstvo a že mali trvalý pobyt na území Československej, resp. Slovenskej
republiky. Dňa 23.09.2013 bolo odporcovi doručené vyjadrenie splnomocnenca D. K., v ktorom uviedol,
že Zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom umožňuje oprávneným osobám, ktoré si uplatnili nárok
podľa zákona o pôde dožiadať navrátenie vlastníctva tých pozemkov, ktoré ešte riešené neboli a na
ktoré majú oprávnené osoby nárok podľa príbuzenského vzťahu. Oprávnené osoby v roku 1991 žiadali

a bol im aj vydaný vlastnícky podiel na pozemku po ich matke J. O., rod. H.. Tie isté oprávnené osoby
požiadali v roku 2004 aj zostávajúce dedičské podiely po maminých sestrách a bratovi ako celok dedenia
po starých rodičoch. K predmetnému reštitučnému nároku predložili aj náležité doklady, a to rodné listy
všetkých pôvodných vlastníkov, úmrtné listy J. O., rod. H. a N. H., ako aj čestné prehlásenia, že ani
jeden z pôvodných vlastníkov už nežije, dokladovali v akom príbuzenskom vzťahu sú oprávnené osoby

k pôvodným vlastníkom ako aj prechod vlastníctva na štát konfiškačnými rozhodnutiami, majetkovým
hárkom a PKV a potvrdením zo Štátneho archívu v Levoči, že uvedené osoby neboli odsúdené ľudovými
súdmi.

Na základe takto zisteného skutkového stavu správny orgán vydal dňa 30.09.2013 preskúmavané
rozhodnutie so záverom, že pôvodné vlastníčky nespĺňajú podmienky § 3 ods. 2 Zákona o navrátení

vlastníctva k pozemkom pre vyňatie pozemkov z konfiškácie, teda, že neboli v čase po konfiškácii
majetku občiankami Československej republiky a nemali trvalý pobyt na jej území.V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov sa postupuje podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti
O.s.p. (§ 250l ods. 1 O.s.p.).

Tak je tomu aj podľa § 5 Zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, v zmysle ktorého právo na
navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom
pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3.
Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo
rozhodnutieopriznaníprávananáhradupodľa§6ods.2a3vydáobvodnýpozemkovýúrad.Nakonanie
podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Ak je to nevyhnutne potrebné,

môže obvodný pozemkový úrad zriadiť alebo zrušiť k pozemku, ku ktorému navracia vlastníctvo, vecné
bremeno, prípadne uložiť iné opatrenia na ochranu životného prostredia alebo dôležitých záujmov iných
vlastníkov. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 možno podať opravný
prostriedok na súde.

Podľa§2ods.1Zákonaonavrátenívlastníctvakpozemkom,právonanavrátenievlastníctvakpozemku

podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým
pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25.
februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení
§ 3.

Podľa § 2 ods. 2 Zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku

prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v
ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím
tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické
osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto
časti pozemku,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím

lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z
nich zomrelo, jeho deti,

d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo
k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v
trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov,

b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy

alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,

c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom
konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave
právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych
útvarov,

e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),

f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky
alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území
Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a
presídlili na jeho územie,

g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,

h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,

i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan
pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky,
prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou
nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,

j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,

l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,

m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady,

o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,

p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody,

r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,

s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom
pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o

niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,

t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj
fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď
fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby,

ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať aj
občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo
k pozemkom a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov. Ak tieto pozemky boli už pred rozhodujúcim
obdobím pridelené v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb
podľa § 7, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.

Podľa § 250i ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Z uvedeného vyplýva, že doplnenie dokazovania súdom je iba výnimočné, zákon mu takúto povinnosť
neukladá a úlohou súdu v rámci konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu

je predovšetkým preskúmať, či odporca ako príslušný správny orgán mal dostatok dôkazov na vydanierozhodnutia, či bol zistený skutočný stav veci, a či rozhodnutie je vydané v súlade s príslušnými
ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“).

Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Správny poriadok v ustanoveniach § 46 a 47 vymedzuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia.
Podstatnou súčasťou rozhodnutia je odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí nadväzovať na výrokovú časť

rozhodnutia. Správny poriadok zakotvuje povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia všetky podstatné
skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, to znamená, že správny orgán musí v odôvodnení
opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádza pri vydaní
rozhodnutia, ako sa vyporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov konania, príp. s ich
námietkami k vykonaným dôkazom. Ak správny orgán nerešpektoval návrhy účastníkov konania, musí

v odôvodnení opísať, z akého dôvodu nepovažoval za potrebné navrhovaný dôkaz vykonať a aké úvahy
ho k tomu viedli. Na základe vykonaných dôkazov správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti považuje za
nepochybne zistené a aký je ich právny význam. V odôvodnení rozhodnutia uvedie aj záver o tom, z
akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia.

Z uvedených skutočností zistených súdom z predloženého spisového materiálu vo veci je podľa

názoru súdu zrejmé a nepochybné, že odporca ako správny orgán príslušný rozhodovať vo veci
reštitučného nároku v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu preskúmavaného rozhodnutia nepostupoval
v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si nezadovážil dostatok skutkových
podkladov a vo veci nezistil náležite skutočný stav veci tak, ako to predpokladá zákonná úprava.
Záver o tom, že pôvodné vlastníčky nespĺňajú podmienky § 3 ods. 2 Zákona o navrátení vlastníctva

k pozemkom pre vyňatie pozemkov z konfiškácie, teda, že neboli v čase po konfiškácii majetku
občiankami Československej republiky a nemali trvalý pobyt na jej území odvodil správny orgán iba z
oznámenia obce U.. j.: 275/2013 zo dňa 09.07.2013 o tom, že v starej evidencii obyvateľstva neeviduje
žiadne údaje o dopytovaných osobách bez toho, aby mal tieto skutočnosti preukázané dostatočným
spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti o ich pravdivosti. Takýto postup správneho orgánu nie je

v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, pretože odporca nepostupoval pri obstarávaní
relevantných dôkazov za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci dôsledne, keďzisťovanie štátneho občianstva a trvalého pobytu pôvodných vlastníčok v čase po konfiškácii nepodrobil
ďalšiemu šetreniu.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporcu sa uvádza, že aj napriek viacerým výzvam

a vyžiadaniam neboli predložené žiadne relevantné doklady preukazujúce skutočnosti štátneho
občianstva Slovenskej, resp. Československej republiky a trvalého pobytu pôvodných vlastníčok na
jej území v čase po konfiškácii pozemkov v k. ú. U. a z tohto dôvodu nespĺňajú podmienky pre
vyňatie pozemkov z konfiškácie. Následne však v rozpore s uvedeným odporca opiera výrok svojho
rozhodnutia o tú skutočnosť, že keďže pôvodné vlastníčky boli v čase konfiškácie chápané ako

občianky nemeckej národnosti, bol im skonfiškovaný majetok a zároveň stratili aj Československé
štátneobčianstvo.Tietoprotichodnétvrdeniasprávnehoorgánuvšakvychádzajúzničímnepodložených
dohadov, keďže v predloženom administratívnom spise sa nenachádza žiadny, a to ani nepriamy dôkaz,
o štátnom občianstve pôvodných vlastníčok. Na jednej strane správny orgán v rozhodnutí poukázal
na absenciu dôkazov jednoznačne preukazujúcich štátne občianstvo pôvodných vlastníčok, na strane
druhej konanie o uplatnenom reštitučnom nároku uzavrel so záverom, že tie isté pôvodné vlastníčky

nespĺňajú podmienku štátneho občianstva Československej republiky a trvalého pobytu na jej území.

V tejto súvislosti sa viac ako pravdepodobná javí domnienka navrhovateľky, ktorá v podanom návrhu
uvádza, že sa možno domnievať, že odporca vychádzal z ustanovení Ústavního dekrétu presidenta
republiky č. 33/1945 Zb. o úprave československého státního občanství osob národnosti německé
a maďarské, no žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s tým, že určitému okruhu osôb zostalo

štátne občianstvo zachované. Ustanovenie § 2 dekrétu zakotvovalo výnimku z obligatórnej straty
československého štátneho občianstva osôb nemeckej a maďarskej národnosti, a to v prípade, že
tieto osoby preukážu, že zostali verné Československej republike, nikdy sa neprevinili proti českému
a slovenskému národu a buď sa činne zúčastnili boja za jej oslobodenie alebo trpeli pod nacistickým
alebo fašistickým terorom.

Hoci v napadnutom rozhodnutí nie je ani zmienka o použití citovaného dekrétu, súd sa stotožnil s
touto námietkou navrhovateľky, pretože je neprípustné, aby správny orgán v odôvodnení rozhodnutia
neuviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, a to aj vrátane právnych predpisov,
z ktorých v prebiehajúcom konaní vychádzal. Z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie trpí vadou
nepreskúmateľnosti spočívajúcou v jeho nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov.

Odporcovi vyplýva zo Správneho poriadku povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za
tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie bez toho, aby bol viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Správny orgán nepostupoval správne, keď nevynaložil všetko úsilie smerujúce k
tomu, aby si zaobstaral všetky relevantné dôkazy potrebné k preukázaniu splnenia podmienok podľa
Zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, ale ich predloženie vyžadoval iba od účastníkov konania.

Navrhovateľka v tejto otázke správne poukázala na nález Ústavného súdu SR zo dňa 27.04.2010 sp.
zn. III.ÚS 346/09, ktorý v inej reštitučnej veci uviedol, že vyžadovať od žiadateľa nespochybniteľné
preukázanie skutočností odôvodňujúcich jeho reštitučný nárok je v rozpore s požiadavkou spravodlivého
rozdelenia dôkazného bremena v reštitučnom konaní, a tak aj v rozpore so základným právom na súdnu
a inú právnu ochranu.

Keďže preskúmavané rozhodnutie odporcu tak nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu,
zistenie skutkového stavu nie je dostačujúce na posúdenie danej veci, z tohto dôvodu nie je ani náležite
odôvodnené, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, súd ho v súlade s
§ 250j ods. 2 písm. c) a d) v spojení s § 250l ods.1, § 250q O.s.p. zrušil a vec vrátil odporcovi na
ďalšie konanie, pretože úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať

ich činnosť, predovšetkým pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu a rovnako nie je úlohou súdov
ani dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad
ich rozhodnutí.V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu vec opätovne posúdiť, pre vydanie rozhodnutia si
zadovážiť dostatok skutkových podkladov, vo veci náležite zistiť skutočný stav veci a právny názor
skutkovo a právne odôvodniť tak, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo dostatočne zrozumiteľné a

odôvodnené v súlade so základnými kritériami uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

Primárne však musí správnou úvahou odôvodniť, na základe akej právnej úpravy dospel k záveru, že
pre úspešné uplatnenie reštitučného nároku musia spĺňať podmienku občianstva Slovenskej republiky
a trvalého pobytu na území SR aj pôvodné vlastníčky.

Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. upravuje podmienky pre takzvaného pôvodného
vlastníka, ktorého zákon definuje ako oprávnená osoba.

Ustanovenie § 2 ods. 2 citovaného zákona však už nehovorí o oprávnenej osobe, ale iba o osobe, ktorej
vlastníctvo k pozemku prešlo... .

Je rovnako treba brať do úvahy aj tú skutočnosť, že nepredloženie úmrtných listov pôvodných vlastníkov
nie je dôvodom na nepriznanie uplatnených reštitučných nárokov. Z ustanovenie § 5 ods. 3 zákona č.
503/2003 Z.z. je nepochybná aplikácia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších

predpisov vrátane § 40 upravujúceho predbežné otázky a § 29 o prerušení konania. Je nesporné, že
v konaní podľa Zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom musí byť preukázané úmrtie pôvodných
vlastníčok, teda predložené úmrtné listy týchto osôb, alebo rozhodnutie súdu o vyhlásení za mŕtveho.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250k ods.
1 O.s.p. a navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania, z dôvodu, že táto si nárok na náhradu trov

konania neuplatnila, odporca a osoby, za účasti ktorých súd konal, zo zákona nemá nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).