Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 27, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27C/84/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114203940
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114203940.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou, v právnej veci navrhovateľa

spol. Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO 35 697 270, zastúpeného
splnomocneným zástupcom spol. X., X. H. U.., s.r.o., so sídlom J.. P.. S. XX, X., IČO: XX XXX XXX, proti
odporcovi T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, X. - P.Á. X., o zaplatenie 216,72 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 177,72 eur spolu aj s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 177,72 eur odo dňa 26.10.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh vo zvyšku sa z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi na účet splnomocneného zástupcu navrhovateľa

spol. X., X. H. U.., s.r.o. trovy konania v sume 10,56 eur titulom súdneho poplatku a v sume 42,59 eur
titulom trov právneho zastúpenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 17.01.2014 (doručeným súdu dňa 06.02.2014) domáhal súdneho
výroku, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 216,72 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.10.2012 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel Zmluvu č. A6312873, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky.

V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá umožňuje odporcovi
využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. SIM karte bolo priradené účastnícke
telefónne číslo 0907954689.

V snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej
náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 39,- eur s tým, že ustanovenie Dodatku, v ktorom je
dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie bolo v inom súdnom
konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka Rozsudkom KS Prešov so sp. značkou 6Co

91/2011 a v súlade s ust. § 53a Občianskeho zákonníka je tak navrhovateľ ako dodávateľ služby povinný
zdržať sa používania takejto podmienky. V súlade so zákonom sa navrhovateľ podaným návrhom v
súlade s vyššie uvedeným domáha nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi
za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia C1-01, a to vo výške 39,- eur(ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačnéhozariadeniaajehoakciovoucenou(ďalejlen„výslednásuma“),t.z.predstavuješkodu
navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné

zariadenie za cenu zvýhodnené oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať
služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom
vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatku plniť funkciu
paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia Zmluvy, ktorá by navrhovateľovi prípadne mohla

vzniknúť tým, že navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak odporca si svoju základnú povinnosť
(t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné
záväzky) nesplnila. Zmluvná pokuta neboli dojednané zo strany navrhovateľa s úmyslom privodiť
odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad keď dôjde k porušeniu
povinností odporcu a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť

preventívnymauhradzovacímnástrojompreprípadporušeniazákladnéhozmluvnéhozáväzkuodporcu.
Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku navrhovateľ ustanovenia Zmluvy ( konkrétne Dodatku),
ktoré mu súdne rozhodnutie vytýkalo dal do súladu so zákonom a týmto súdnym rozhodnutím.

Odporca si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu
predávaný za cenu v čl. 1 bode 1.3. Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou

(trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu
dohodnuté v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo že navrhovateľovi vznikla škoda
(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného/telekomunikačného zariadenia).

Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie, navrhovateľovi vznikli ďalšie škody zo
zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačná a aktivačný

proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorí si vyžaduje rozšírenie kapacity
investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si navrhovateľ neuplatňuje z dôvodu náročnosti
dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd odlišných od škody za mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie boli v minulosti paušalizované zmluvné pokuty.

Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú odporca spôsobila navrhovateľovi je nasledovný:

Akciová cena Predajná cena Uplatnená škoda/výsledná suma

1,00 eur 40,00 eur 39,00 eur

Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 186,72 eur vyfakturovaných v
období 2012/06-2012/08.

Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 11.10.2012 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr

za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzval ho na ich úhradu
v dodatočnej lehote.

Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky v sume 9,- eur odpísaná, preto si ju navrhovateľ
v tomto konaní neuplatňuje.

Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými
podmienkami článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 26.10.2012.

Navrhovateľ teda žiadal priznať nárok na zaplatenie sumy 177,72 eur titulom neuhradených služieb a
39,- eur titulom náhrady škody.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OSP“): Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 1 OSP: Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda

senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s
odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 3 OSP: Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v
lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 OSP: Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000

eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ustanovením 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s ustanoveniami § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea
ods. 1 OSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 27.08.2014.

Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením listinných dokladov, a to najmä Zmluvy
o poskytovaní verejných služieb č. A6312872 zo dňa 18.05.2012, Dodatku k zmluve o pripojení č.

A6312873 zo dňa 18.05.2012, Prílohy č. 1 Dodatku k zmluve o pripojení, Pokusu o pokonávku zo dňa
11.10.2012, Doručenky, Všeobecných podmienok navrhovateľa a inými, mal súd zistený nasledovný
skutkový stav:

Podľa Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A6312873 zo dňa 18.05.2012 bolo zistené, že
zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi konania podľa § 44 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických

komunikáciách. Dňa 18.05.2012 bol uzavretý i dodatok k tejto zmluve o pripojení a v zmysle tohto
dodatku bol odporcovi predaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia C1-01 za kúpnu cenu
1,- eur. Zároveň tu bol údaj o bežnej cene bez zľavy poskytnutej navrhovateľom 40,- eur a dohoda o
zmluvnej pokute vo výške 39,- eur podľa bodu 2.5. v prípade porušenia povinnosti účastníka. Podľa
bodu 3.7. odporca vyhlásil, že si je vedomý, že mu je telefón predávaný za cenu uvedenú v dodatku,

ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou zľavou len z toho
dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto

záväzku vzhľadom na výšku zľavy so spotrebiteľskej ceny, ako aj obsahu prílohy č. 1 by spôsobilo, že
navrhovateľovi vznikla škoda, a to minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu.

Podľa Pokusu o pokonávku zo dňa 11.10.2012 bolo zistené, že navrhovateľ žiadal, aby odporca zaplatil

pohľadávku za zúčtovacie obdobie jún 2012 suma 45,23 eur, júl 2012 suma 101,79 eur a august
2012 suma 39,70 eur, spolu celková pohľadávka 186,72 eur. Navrhovateľ žiadal, aby odporca zaplatil
najneskôr do 11.10.2012.

Podľa predložených faktúr bolo zistené, že navrhovateľ fakturoval odporcovi sumu 2,33 eur faktúrou
so splatnosťou 22.07.2012 č. faktúry 2158724659, sumu 39,70 eur faktúrou so splatnosťou 22.08.2012

č. faktúry 2162173486, sumu 45,23 eur faktúrou so splatnosťou 22.06.2012 č. faktúry 2155260974 a
sumu 102,46 eur faktúrou so splatnosťou 22.07.2012 č. faktúry 2158725396, a to za mesačné poplatky,
upomienku a poistenie faktúr.

Navrhovateľ zároveň predložil aj všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s.

vydané v súlade so zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov.Podľa dokladu navrhovateľa mal súd zistené, že zariadenie Nokia C1-01 malo akciovú cenu s DPH 1,-
eur a predajná cena s DPH bola 40,- eur.

Podľa nerozporovaného tvrdenia navrhovateľa, z celkovej pohľadávky uplatnenej v pokuse o pokonávku

186,72 eur bola suma 9,- eur odpísaná, a tak sa navrhovateľ domáhal titulom nezaplatených služieb
zaplatenia sumy 177,72 eur.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 351/2001 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej Jen „ZEK“): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných

služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 ZEK: Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,

b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,

2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s

osobitnými predpismi,

3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,

6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,

f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane

minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,

g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej

úrovne kvality služieb,

h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 ZEK: Podnik má právo

a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,

b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,

c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak

1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo
možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,

2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,

3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,

d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu

1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,

2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí

primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo

3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,

e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať

údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).

Podľa ustanovenia § 44 ods. 12 ZEK: Účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,

b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha

služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v
deň, v ktorý došlo k omeškaniu odporcu s plnením jeho dlhu voči navrhovateľovi: Dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v deň, v ktorý
došlo k omeškaniu odporcu s plnením jeho dlhu voči navrhovateľovi: Ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase, v ktorom došlo k omeškaniu odporcu s plnením
peňažného záväzku voči navrhovateľovi: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. (Sadzby sú uverejnené na internetovej stránke NBS SR).

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov:
Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd
osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade
s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V konaní súd vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a dospel k
takému záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný aj keď len v časti a v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami ako aj zmluvami a dodatkami, ktoré boli uzavreté medzi účastníkmi konania. Nesporne
bolo v konaní preukázané, že účastníci uzavreli Zmluvu o pripojení č. AA6312873 dňa 18.05.2012 a v
ten istý deň i dodatok k tejto zmluve, a to všetko v súlade s § 44 ods. 1 zákona. Na základe predmetnej

zmluvy a dodatku a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tu vznikla povinnosť odporcovi, aby
zaplatil cenu za poskytnutú verejnú službu tak ako bola táto cena vyčíslená navrhovateľom, t.j. 177,72
eur. Pretože odporca túto sumu riadne nezaplatil, a to ani napriek výzve navrhovateľa, bolo rozhodnuté
o povinnosti odporcu zaplatiť dlžnú sumu, ako cenu služieb vo výške 177,72 eur a podľa citovaného
ustanovenia § 517 ods. 1,2, OZ je povinný odporca zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške určenej

podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 8,75 % ročne, a to odo dňa 26.10.2012 do zaplatenia. Na základe
pokusu o pokonávku zo dňa 11.10.2012 navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy v lehote
do 25.10.2012 a keďže odporca ani v tejto dodatočne poskytnutej lehote nezaplatil, tak sa dostal do
omeškania a odo dňa nasledujúceho 26.10.2012 mu vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania.

Súd návrh vo zvyšku o zaplatenie sumy 39,- eur titulom náhrady škody zamietol. Navrhovateľ v konaní

výslovne uviedol, že táto suma predstavuje náhradu škody, na ktorú vzniklo navrhovateľovi právo pri
porušení odporcu riadne platiť za poskytované služby a následné nedodržanie viazanosti 24 mesiacov.
Súd dospel k takému záveru, že zaplatenia tejto sumy sa navrhovateľ domáhal titulom náhrady škody,
ktorý nárok vyplýva z bodu 3.7. dodatku k zmluve o pripojení, kde sa výslovne konštatuje, že ak nebude
dodržaná odporcom doba viazanosti, tak vzniká právo na náhradu škody, a to vo výške minimálne v

rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. Cena mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia, za ktoré bolo predané odporcovi bola 1,- eur a predajná cena bola 40,- eur, čo je rozdiel
približne 39,- eur.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že navrhovateľovi škoda podľa ustanovenia § 420 OZ nevznikla.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 OZ sú protiprávne konanie,

škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Protiprávne konanie
je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto,
aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola
uložená občanovi. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo
z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie priamo porušuje

právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a
poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je
samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné
objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk a skutočná

škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledkuškodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je
potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité

pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho
práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny
úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná
udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré
prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou OZ zodpovednosť v

danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú
škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu
konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá
alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej
skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník
je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie.

Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej
výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu
domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že na škode z porušenia právnej
povinnosti nenesie žiadnu vinu. Táto domnienka sa týkala nedbanlivosti a nevzťahuje sa na úmyselné
konanie.

Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru,
že nie sú splnené uvedené podmienky, a tak nie je tu daná ani zodpovednosť odporcu za škodu, ktorú
si uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní. Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporcu je v
tom, že tento porušil svoje povinnosti a riadne neplatil za poskytované služby, a tak nedodržal lehotu
viazanosti24mesiacovpodľadodatkukzmluveopripojení.Následkomtohto,atedavpríčinnejsúvislosti

s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cene mobilného telefónu, a
to akciovej cene, za ktorú bol tento predaný odporcovi a predajnej skutočnej cene. Súd dospel k
takému záveru, že u odporcu by bol splnená podmienka protiprávneho konania, a to konania v rozpore
so zmluvnými podmienkami tak, ako sú uvedené v dodatku, a to, že odporca si riadne neplnil svoje
povinnosti a neplatil za služby, a tak skutočne došlo zo strany navrhovateľa k ukončeniu zmluvného

vzťahu, a tak odporca nedodržal podmienku 24 mesačnej viazanosti. Zároveň ale s takýmto konaním
odporcu nie je v príčinnej súvislosti škoda tak, ako si uplatňuje navrhovateľ. Škoda ako majetková
ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal
odporcovi podľa dodatku zľavnený mobilný telefón, čo bolo dňa 18.05.2012, keď bol uzavretý predmetný
dodatok k zmluve o pripojení. Tým, že navrhovateľ predal zľavnený telefón odporcovi, podľa vyjadrenia

navrhovateľa, došlo k vzniku škody, a to vo výške zľavy z kúpnej ceny za mobilného telefónu. Až
následne odporca nedodržal svoju povinnosť a riadne neplatil za služby poskytované navrhovateľom.
V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetkovej sféry navrhovateľa, keď poskytol zľavu na
mobilné telefóny a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti odporcu riadne platiť za služby v
júni 2012, ako vyplýva z pokusu o pokonávku a z predložených faktúr. Nebola teda splnená základná

podmienka, a to, že existuje protiprávne konanie škodcu a v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym
konaním je vznik škody, pričom je zrejmé, že najskôr je protiprávne konanie a až potom nasleduje
vznik škody. Podľa navrhovateľovho vyjadrenia o vzniku škody, za ktorú je zodpovedný odporca nebola
zachovaná táto časová postupnosť a navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by škoda ako zmenšenie
jeho majetku vznikla v dôsledku protiprávneho konania odporcu, a to neplatenia za služby poskytované

navrhovateľom a následne ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Podľa uzavretého
dodatku k zmluve o pripojení, navrhovateľ poskytol odporcovi zľavu na cenu mobilného telefónu a s
týmto poskytnutím zľavy nie sú spojené žiadne právne následky pri porušení povinnosti odporcu. Právo
na náhradu škody nevyplýva z citovaného článku 3.7., ako uvádzal navrhovateľ, aj keď sa v tomto článku
hovorí o škode. V tomto prípade ale neboli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za

škodu podľa cit. § 420 Občianskeho zákonníka, a tak v tejto časti o zaplatenie sumy 39,- eur ako náhrady
škody, ako aj príslušného úroku z omeškania, bol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý.

Vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi teda rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2
OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právoNavrhovateľbolvkonaníčiastočneúspešný,pričomjehoúspechspočívavuložení odporcovipovinnosti
zaplatiť navrhovateľovi sumu 177,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
177,72 eur za obdobie od 26.10.2012 do zaplatenia. Neúspešným bol navrhovateľ v časti uplatneného

nároku na zaplatenie sumy 39,- eur a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 39,- eur za
obdobie od 26.10.2012 do zaplatenia, v ktorej časti bol návrh zamietnutý. (V tejto súvislosti súd okrajovo
poukazuje, že keď navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania „do zaplatenia“, súd pre účely výpočtu
úspechu navrhovateľa v konaní za tento dátum považoval deň vyhlásenia rozsudku, t.j. deň 27.08.2014).

V percentuálnom vyjadrení, ak súd zohľadní, že plný úspech, t.j. 100 %, by znamenal, ak by súd

uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu celkom 251,58 eur (istina 216,72 eur + ku dňu
27.08.2014 vyčíslené uplatnené príslušenstvo celkom v sume 34,86 eur), tak navrhovateľ bol priznaním
istiny 177,72 eur a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 177,72 eur za obdobie od
26.10.2012 do zaplatenia (pre účely výpočtu úspechu navrhovateľa v konaní sa jedná o priznanie sumy
206,30 eur) úspešný v 82 %, neúspešný bol v 18 %. Čistý úspech navrhovateľa, t.j. úspech 82 % mínus
neúspech 18 % potom predstavuje 64 %, v ktorom pomere je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi

podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP trovy konania.

Navrhovateľ si prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uplatnil v rámci vyčíslenia trov
konania v návrhu na začatie konania náhradu trov konania titulom trov na zaplatenom súdnom poplatku
za návrh na začatie konania v sume 16,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume 66,55 eur.
Náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená za 2 úkony právnej služby, a to:

1. prevzatie a príprava zastúpenia;

2. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 17.01.2014;

SúdpreskúmalnavrhovateľomuplatnenýnárokzhľadiskajehosúladuspríslušnýmiustanoveniamiOSP
a § 14 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl.“; v tejto súvislosti súd okrajovo poukazuje, že pri

jeho rozhodnutí v súlade s prechodným ustanovením § 20c vyhl. vychádzal z jej znenia účinného v čase
vykonania jednotlivých úkonov právnej služby) a po zistení, že tento bol uplatnený v súlade s OSP a
vyhl., navrhovateľovi proti odporkyni priznal právo na náhradu trov konania celkom v sume 53,15 eur,
predstavujúcu 64 % z uplatnenej náhrady trov konania titulom trov na zaplatenom súdnom poplatku v
sume 16,50 eur (priznaná suma 10,56 eur) a titulom trov právneho zastúpenia v sume celkom 66,55 eur

(priznaná suma 42,59 eur) spočívajúcich v:

a) tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za :

1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhl. v nadväznosti
na § 10 ods. 1 vyhl. v sume 19,92 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. v sume 7,81 eur;

2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa

17.01.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. v sume 19,92 eur, režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. v sume 7,81 eur.

b) náhrady DPZ z :

odmien a náhrad podľa vyhl. v celkovej sume 11,09 eur, a to v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 vyhl.,
nakoľko z evidencie Finančného riaditeľstva a priloženého osvedčenia o registrácii mal súd preukázané,

že splnomocnený zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH, pričom sadzba DPH je vo výške 20 %.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výškach uvedených vo výroku tohto
rozsudku na účet splnomocneného zástupcu navrhovateľa spol. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., a to vsúlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.