Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 6, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20P/214/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212203041
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Lipovská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:6212203041.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Silviou Lipovskou v právnej veci navrhovateľa: K. Y., H.. XX.X.

XXXX, C. S. XXX proti odporkyni: Z. Y., H.. X.X. XXXX, C. D. X. XXX, o určenie príspevku na manžela,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd vo Veľkom Krtíši si dňa 27.4. 2012 podal navrhovateľ návrh na určenie príspevku na
manžela. Uviedol, že tento návrh podáva z toho dôvodu, že s manželkou nežije v spoločnej domácnosti
a je vedený na úrade práce a nemá žiaden príjem. Žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu od 1.4. 2012 na
jeho výživu mu prispievať mesačne sumou 10 eur.

Okresný súd vo Veľkom Krtíši dňa 25.5. 2012 v zmysle ustanovenia § 105 ods. 1,2 O.s.p. a v náväznosti

na § 85 ods. 1 O.s.p. postúpil z dôvodu miestnej nepríslušnosti návrh navrhovateľa na vybavenie a
rozhodnutie Okresnému súdu Trnava. Odporkyňa ešte predtým než bola vypočutá na pojednávaní, aby
sa vyjadrila k návrhu dňa 15.10.2012 zaslala na Okresný súd Trnava prípis, že nesúhlasí s návrhom
navrhovateľa, ktorý jej bol v kópii doručený. Uviedla, že nie je zamestnaná a poberá iba rodičovský
príspevok vo výške 194 eur a rodinné prídavky na dve maloleté deti vo výške 45 eur. Z tohto príjmu musí
ešte platiť na staršieho syna Z. výživné vo výške 50 eur. Poukázala na to, že navrhovateľ je zamestnaný
a pracuje na čerpacej stanici Schell vo Veľkom Krtíši, teda nie je odkázaný na to, aby mu ona musela

prispievať výživným, pretože má vlastný príjem. Uviedla, že navrhovateľ je zaviazaný platiť na výživu
maloletých detí, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti výživné, ale navrhovateľ si toto výživné neplní.

Na pojednávaní dňa 31.10. 2012 uviedla, že s navrhovateľom nežije v spoločnej domácnosti od
27.3.2012, kedy sa zo spoločnej domácnosti i s maloletými deťmi odsťahovala k svojim rodičom. U
rodičov bývala asi tri mesiace, a potom sa s maloletými deťmi odsťahovala do podnájmu. Uviedla, že
toho času je na materskej dovolenke a poberá iba rodičovský príspevok a rodinné prídavky v celkovej
sumeasi240eur.Priúhradenákladovnájmuakoajnákladovspojenýchsmaloletýmideťmijejpomáhajú

jej rodičia, ktorí sú dôchodcovia, ale ešte pracujú. Z manželstva s navrhovateľom pochádzajú štyri deti
z toho dve sú maloleté. Dve plnoleté ich deti bývajú u rodičov navrhovateľa a na syna Z., ktorý ešte
navštevuje strednú školu prispieva výživným 50 eur mesačne. Uviedla, že navrhovateľ jej robí problémy
v rámci ich rozvodu, keď rozviesť sa chce, ale chce si ponechať vo svojej opatere a starostlivosti dve
deti, s čím ona nesúhlasí. Nie je pravda, že navrhovateľ je vedený na úrade práce ako uchádzač o
zamestnanie. Vie, že tento pracuje na čerpacej stanice Schell vo Veľkom Krtíši. Na Okresnom súde
vo Veľkom Krtíši sa viedlo konanie ohľadom úpravy práv a povinností na čas do rozvodu k maloletýmdeťom U. B. A.. Súd rozhodol, že maloleté deti budú zverené jej do osobnej starostlivosti a otec bude
na obe deti prispievať celkove 90 eur. Súd vtedy vychádzal z príjmu, ktorý otec dosahoval v uvedenej
firme. Tento rozsudok bol vydaný v júli 2012. Navrhovateľ neprispieva na maloleté deti ani nad rámec

výživného a všetko hradí ona zo svojho príjmu a hradí výživné aj na syna Z..

Dožiadaným Okresným súdom vo Veľkom Krtíši dňa 11.4. 2013 bol vypočutý do zápisnice navrhovateľ,
ktorý uviedol, že i naďalej trvá na podanom návrhu. Pozmenil výšku výživného, ktorú požadoval od
odporkyni na sumu 200 eur mesačne a to s účinnosťou od 1.4. 2012. Uviedol, že túto zmenu odôvodňuje
tým, že odporkyňa je zamestnaná u svojho otca v jeho obchode, kde pracuje „načierno“. Uviedol, že

on žije sám, má dve vyživovacie povinnosti k maloletému A. a k maloletému U., na ktorých je povinný
platiť výživné vo výške 90 eur mesačne. V spoločnej domácnosti s ním žije syn Z., na ktorého bola
odporkyňa povinná prispievať výživným vo výške 50 eur a dospelý syn K., ktorý už pracuje. On je toho
času nezamestnaný, poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 105 eur mesačne. Byt, v ktorom
býva je vo vlastníctve jeho matky. Mesačné výdavky na bývanie sú vo výške 120 eur. Polovicou mu na
toto nájomné prispieva dospelý syn K.. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Naposledy

pracoval na dohodu o vykonaní práce od júna 2012 do septembra 2012, kde dosahoval zárobok prvý
mesiac vo výške 60 eur, potom 100 eur a dva krát po 30 eur. Dá sa povedať, že tu bol iba vedený ako
zastupovateľ zamestnancov počas dovolenky. Túto prácu ukončil v októbri 2012. Odporkyňa na syna
Z. výživné neplatí, nakoľko sa dohodli, že si navzájom výživné na maloleté deti nebudú uhradzovať.
Uviedol, že odporkyňa bola zamestnaná vo firme Samsung Voderady ako aj v Hypermarkete Tesco a v

súčasnosti pracuje v obchode svojho otca za čo dostáva nemalý príjem.

Na pojednávaní dňa 17.6. 2013 odporkyňa uviedla, že nie je pravda tvrdenie navrhovateľa, že by
nevlastnil žiaden nehnuteľný majetok. Navrhovateľ v súčasnosti užíva osobné motorové vozidlo zn.
Favorit, ktoré si nadobudli počas trvania manželstva. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že by na
výživu maloletého Z. neplatila žiadne výživné. Ona si vyživovaciu povinnosť k maloletému plní, i keď nie

riadne a včas, ale posiela mu určité finančné prostriedky. Niekedy je to 20 eur alebo 100 eur a naposledy
muposlalavýživnévmesiacimáji2013vovýške100eur.Uviedla,že sijevedomátoho,žejejvznikoldlh
na výživnom, avšak nevie povedať v akej výške. Navrhovateľ si neplní k maloletému A. a k maloletému
U. vyživovaciu povinnosť približne rok a pol. Ďalej uviedla, že navrhovateľ v spoločnej domácnosti žije
so svojou priateľkou, ale jej meno uviesť nevedela. Uviedla, že nie je pravda ani tvrdenie navrhovateľa,

že by pracovala v obchode u svojho otca. Uviedla, že od marca 2013 je nezamestnaná, evidovaný ako
uchádzačka o zamestnanie a nepoberá žiadnu podporu v nezamestnanosti. Býva v podnájme s oboma
maloletými deťmi a náklady jej pomáha hradiť jej priateľ Z. U., ktorý s ňou v spoločnej domácnosti
nebýva. Výživné na maloletého Z. jej pomáha platiť jej otec. Maloletý U. chodí do Základnej školy v D.
X. a maloletý A. navštevuje predškolské zariadenie v D. X.. V priebehu dňa sa väčšinou zdržuje u svojho

otca. Prácu si hľadá, ale vzhľadom na to, že má iba základné vzdelanie, tak práca sa jej hľadá ťažšie.
Keď je u otca čaká tam na deti, ktoré tam v obci navštevujú školu a predškolské zariadenie. V septembri
bola operovaná na pruh a z toho dôvodu si musí nájsť takú prácu, kde by nedvíhala ťažké veci. Ďalej
uviedla, že navrhovateľ je trestne stíhaný za prečin zanedbania povinnej výživy v zmysle § 207 ods. 1
Tr. zákona a za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona. Uviedla, že keďže

na maloleté deti nedostáva žiadne výživné bolo jej priznané náhradné výživné vo výške 204 eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka, oboznámil sa s obsahom celého
spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Návrhom zo dňa 27.4. 2012, ktorý podal navrhovateľ sa tento domáhal určenia príspevku na jeho osobu
od odporkyne. Navrhovateľ pozmenil svoj návrh tak, že žiadal, aby mu odporkyňa bola povinná platiť

sumu 200 eur mesačne, a to s účinnosťou od 1.4. 2012.

Navrhovateľka s týmto návrhom nesúhlasila a žiadala, aby bol v celom rozsahu zamietnutý. Poukázala
na to, že aj ona je nezamestnaná, má dve vyživovacie povinnosti a okrem rodinných prídavkov a
výživného, ktoré dostáva od štátu žiaden iný príjem nemá. Dokonca pri úhrade nákladov jej pomáhajú
jej rodičia a priateľ. Poprela, že by pracovala v obchode svojho otca. Uviedla, že príležitostne otcovi

vypomáha, ale otec jej za toto žiadne finančné prostriedky nedáva. Uviedla, že s navrhovateľom sa imnarodili štyri deti. Dve deti žijú s otcom v spoločnej domácnosti. Na syna Z. bola zaviazaná platiť 50 eur
mesačne, ktoré však platí nepravidelne, preto má dlh na výživnom. V žiadnom prípade nie je schopná
platiť navrhovateľovi výživné, ktoré od nej požaduje. Poukázala na to, že ona sama má problémy pri

hradení svojich nákladov a nákladov na maloleté deti. Pri úhrade týchto nákladoch jej musí vypomáhať
jej rodina, a preto nie je schopná platiť navrhovateľovi výživné.

Bol vypočutý ako svedok A. O. - otec odporkyne na pojednávaní dňa 17.6. 2013, ktorý uviedol, že
prevádzkuje obchod - železiarstvo - stavebniny v obci D. X.. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa,
že by odporkyňa pracovala v jeho obchode. Uviedol, že túto finančne podporuje, pretože inak by so

svojimi maloletými deťmi nevyžila. Navrhovateľ odporkyni neplatí výživné na ich maloleté deti A. B.
U., a preto všetky náklady spojené s maloletými deťmi uhrádza on so svojou manželkou. Uviedol,
že tiež jej prispievajú na úhradu nájomného. Uviedol, že keď ešte navrhovateľ žil s odporkyňou v
spoločnej domácnosti už vtedy nikde nepracoval. Väčšinou pracoval krátkodobo, aby mohol následne
dostaťpodporuvnezamestnanosti.Uviedol,žeodporkynichodiaupomienkyodrôznychinštitúcií,abyza
neho uhradila finančné prostriedky, pretože v týchto inštitúciách narobil dlhy, ktoré však riadne nesplatil.

Maloletým deťom neplatí nielen žiadne výživné, ale nekúpi im ani žiadne oblečenie, takže všetko
pomáha uhrádzať on.

Okresný súd Veľký Krtíš prípisom zo dňa 25.5. 2012 v zmysle ustanovenia § 105 ods. 1,2 v náväznosti
na § 85 ods. 1 O.s.p. postúpil z dôvodu miestnej nepríslušnosti návrh navrhovateľa na vybavenie a
rozhodnutie Okresnému súdu Trnava.

Okresný súd Veľký Krtíš č.k. 9 P 49/2012 manželstvo účastníkov rozviedol. Na čas po rozvode boli
maloleté deti U. B. A. zverení do osobnej starostlivosti odporkyne a navrhovateľ bol povinný prispievať
na obe maloleté deti celkove 110 eur mesačne. Navrhovateľ mal taktiež súdnou cestou upravené
stretávanie s maloletými deťmi.

Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, zo dňa 5.2. 2014 v zmysle § 334 ods. 4 Tr. poriadku

schválil dohodu o vine a treste navrhovateľa a uznal ho, že je vinný za prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona a za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona
a za to sa odcudzuje v zmysle § 194 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm l), § 37 písm h),m), § 42
ods. 1, § 54 ods. 1 Tr. zákona na súhrnný trest povinnej práce v trvaní 250 hodín.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona sa z rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 16.9. 2013, sp. zn. 9 T

94/13 zrušuje výrok o treste ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h),m), § 38 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia
slobody v trvaní 8 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú

dobu 2 rokov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona sa mu ukladá povinnosť v skúšobnej dobe zaplatiť dlhované výživné a
povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o
zamestnanie.

Súd na základe pripojených dokladov, ktoré si zadovážil pre rozhodnutie v danej veci zistil, že Sociálna

poisťovňa,ústredieBratislavadňa6.12.2012vydalarozhodnutie,kde1.1.2013stanovilanavrhovateľovi
čiastočný invalidný dôchodok vo výške 107,60 eur mesačne.

Ďalej zistil, že v období od 1.5. 2012 do 1.10. 2012 navrhovateľ pracoval u Z. E. N. F. a za toto obdobie
dosahoval čistý príjem 200 eur mesačne. Pracovný pomer s navrhovateľom bol rozviazaný na základe
toho, že navrhovateľ u menovaného pracoval na základe dohody o vykonaní práce, a to nepravidelne

vždy iba počas čerpania dovoleniek ostatných zamestnancov firmy.Z ďalšieho rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, zo dňa 1.3. 2012 sa konštatuje, že
čiastočne invalidný dôchodok navrhovateľovi bol s účinnosťou od 24.1. 2012 znížený na sumu 101,70
eur.

Navrhovateľ pracoval vo firme Wincott SK, s.r.o. od 2.11. 2011 do 21.11. 2011 a jeho hrubá mzda
bola vo výške 105 eur. Od 23.6. 2008 do 31.12. 2010 pracoval vo firme SISME Slovakia, s.r.o. Malý
Krtíš. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú, skončil dohodou podľa § 60 Zákonníka práce.
Hrubá priemerná mesačná mzda menovaného za obdobie 6/2008 - 12/2010 bola 433,92 eur a jeho
čistá priemerná mesačná mzda za uvedené obdobie je 359,44 eur. Navrhovateľ pracoval vo firme Jobtil

Agency, s.r.o. Žilina od 7.8. 2013 do 13.8. 2013 na základe pracovnej zmluvy. Pracovný pomer bol
ukončený podľa § 72 Zákonníka práce a priemerný mesačný zárobok navrhovateľa bol 311,32 eur
mesačne.

Na základe posledného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, zo dňa 5.12. 2013
navrhovateľ v súčasnosti je poberateľom čiastočne invalidného dôchodku vo výške 112,10 eur.

Sociálna poisťovňa dňa 13.5. 2014 súdu oznámila, že navrhovateľ je schopný vykonávať ľahké práce

nenáročné na zrak a potrebu binokulárneho videnia. Navrhovateľ je vedený v ich evidencii od 24.1. 2012,
kedy mu bola priznaná invalidita s MPSMZČ 45 % pre zmyslové poškodenie.

Navrhovateľ pracoval aj vo firme IKE, spol. s r.o. Potôr v období od 14.3. 2012 do 21.5. 2012 a
jeho priemerná mesačná mzda bola 68 eur. Dôvodom ukončenia pracovného pomeru bolo ukončenie
sezónnych prác v spoločnosti.

Z vyjadrenia ÚPSVaR Trnava menovaná je v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedená od 15.3.
2013. Menovanej nebolo ponúknuté žiadne pracovné miesto písomnou formou.

V súvislosti s odporkyňou súd udáva, že táto sa dňom 1.4.2014 zamestnala, pracuje vo firme Innotech
so sídlom Trnava a jej priemerný mesačný zárobok je 300 eur. Odporkyňa tu pracuje na základe dohody
o vykonaní práce, zo dňa 31.3. 2014. Z pripojených výplatných pások za mesiac apríl 2014 jej čistý

príjem bol 350,94 eur, za mesiac máj jej čistý príjem bol 381,49 eur a za mesiac jún 2014 bol jej čistý
príjem 340,30 eur mesačne.

V zmysle § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich, možností, schopností
a majetkových pomerov.

V zmysle § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na
výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov
medzi manželmi.

V zmysle § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať
najdlhšie po dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu

predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal nie je z objektívnych dôvodov schopný
sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvode
manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo
manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si sústavnú opateru.

Súd na základe vykonaného dokazovanie dospel k záveru, že navrhovateľ k tomu, aby súd vyhovel jeho

návrhu a stanovil odporkyni platiť jemu z jej strany príspevok na jeho výživu vo výške 200 eur nespĺňa
vyššie uvedeným zákonom podmienky, a preto o návrhu navrhovateľa rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.Vychádzal z toho, že i keď navrhovateľ je čiastočne invalidný dôchodca tiež sa môže zamestnať a
vykonávať ľahšie práce, preto si môže finančne prilepšiť. Nie je potrebné, aby túto činnosť za neho
suplovala odporkyňa a táto bola povinná mu prispievať na jeho výživu sumou 200 eur, ako to on od nej

požaduje. Súd vychádzal z toho, že i keď sa odporkyňa zamestnala jej príjem nie je taký, aby mohla
navrhovateľovi prispievať na jeho výživu sumou 200 eur. Sama sa stará o dve maloleté deti a finančne
jej musia pomáhať jej rodičia. Taktiež má zdravotné problémy a tiež nemôže vykonávať ťažkú prácu.
Odporkyňa sa v súčasnosti zamestnala a snaží sa svoju finančnú situáciu zlepšiť, a teda aj navrhovateľ
si musí nájsť prácu a takto si svoj príjem zlepšiť. Nemusí sa uchyľovať k tomu, že aby sa mu lepšie

žilo musel žiadať, aby súd zaviazal odporkyňu, aby mu táto prispievala na jeho výživu sumou 200 eur.
V neposlednom rade súd zobral do úvahy pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa aj tú skutočnosť, že
navrhovateľ si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, a z toho dôvodu bol aj
odsúdený. Týmto činom navrhovateľa, keďže tento jej na výživu žiadnou sumou neprispieva, i keď bol
zaviazaný platiť celkove 110 eur, odporkyňa musí v súvislosti s týmto znášať zvýšené finančné náklady.
Súd preto návrh otca ako nedôvodný nateraz v celom rozsahu zamietol a rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm c/ O.s.p..

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.