Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. júl 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12P/34/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412214885
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:4412214885.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom vo veci starostlivosti o maloletého X. Z., nar.

XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a
rodiny v Prievidzi, dieťa rodičov, otec: H.. X. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom K. G., S. XX, zast. Mgr. Marošom
Palikom, advokátom so sídlom v Bratislave, Muchovo námestie 12 a matka: Q.. A. E., nar. X.X.XXXX,
bytom V., O. 6, zast, JUDr. Ing. Michalom Mladým, advokátom so sídlom v Prievidzi, Š. Moyzesa 8, o
návrhu otca o zmenu rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/6/2007-39 zo dňa 19.2.2007
v časti úpravy práv a povinností rodičov k mal. X., takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/6/2007-39 zo dňa 19.2.2007 v časti úpravy

práv a povinností rodičov k maloletému X., nar. XX.X.XXXX tak, že z v e r u j e maloletého X. Z.,
nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca.

Matka je p o v i n n á počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia platiť na výživu maloletého
X. mesačne sumu 100 eur, k rukám otca, mesačne vždy vopred, najneskôr do posledného dňa
kalendárneho mesiaca.

Matka je o p r á v n e n á stýkať sa s maloletým X. okrem mesiacov júl a august každý párny kalendárny
týždeň v mesiaci, od piatku 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod.; každý párny rok počas celých jarných
prázdnin v čase od prvého dňa jarných prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin
do 17.00 hod.; v mesiaci júl v každom kalendárnom roku od 10.00 hod. prvého dňa tohto mesiaca do
17.00 hod. do 15-teho dňa tohto mesiaca; v mesiaci august v každom kalendárnom roku od 10.00 hod.
prvého dňa tohto mesiaca do 17.00 hod. do 15-teho dňa tohto mesiaca; každý nepárny kalendárny
rok od prvého dňa zimných školských prázdnin od 16.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. kalendárneho
roku a každý párny kalendárny rok od 30.12. od 16.00 hod. do 6.1. do 18.00 hod. nasledujúceho

kalendárneho roku.

Otec je p o v i n n ý v súdom určenom čase maloletého na styk s matkou riadne pripraviť, pred svojim
bytom maloletého matke pred začatím styku odovzdať a matka je povinná na tom istom mieste v čase
ukončenia styku maloletého otcovi vrátiť.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Otec i matka maloletého, každý zvlášť, sú p o v i n n í zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prievidza
náhradu trov konania vo výške 270,19 eur, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :Návrhom podaným na súd dňa 12.7. 2012 sa otec domáhal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu
Nové Zámky č. k. 9C/6/2007-39 zo dňa 19.2. 2007 v časti úpravy práv a povinností rodičov k mal. X.,
tak, že zverí maloletého X. do osobnej starostlivosti otca a matke určí voči maloletému vyživovaciu

povinnosť od 6.7. 2012, výšku ktorú v priebehu konania žiadal v sume 100 eur. Návrh zdôvodnil tým,
že v čase, keď mal dieťa u seba zistil, že dieťa má na tele krvné podliatiny, čo maloletý odôvodnil tak,
že ho matka naďalej trestá bitkou. Syn sa mu zveril, že sa matky bojí, v noci zle spáva a matka je voči
nemu agresívna. Dieťa v noci kričí a strháva sa zo sna, zistil, že zrejme prežíva rôzne traumy, o ktorých
rozpráva zo sna. Dieťa má kruhy pod očami, ráno po zobudení ťažko dýcha, je preľaknuté, hryzie si

nechty. Dieťa je podvyživené, chudé a podľa jeho informácie mu matka nenavarí. Syn mu s plačom
porozprával, ako u matky trpí, bojí sa k nej vrátiť a chce zostať u neho. Jednoznačne zbadal na dieťati
prejavy fyzického i psychického týrania. Ihneď navštívil chirurgickú ambulanciu, odborného detského
lekára a detského psychológa, ktorí jednoznačne konštatovali u maloletého diagnózu Y04, t. j. týranie
dieťaťa a odporučili mu urobiť všetky adekvátne opatrenia smerujúce k ochrane dieťaťa, vrátane podania
trestného oznámenia, pretože ďalšie pretrvávanie dieťaťa v negatívnom prostredí matky by viedlo k

jeho úplnému psychickému zrúteniu. Dňa 11.7. 2012 podal na matku trestné oznámenie. V súčasnosti
v dôsledku chradnúceho zdravia sa na strane maloletého dieťaťa tak závažne zmenili pomery, že môže
dôjsť k trvalým následkom na jeho zdraví, v prípade, že doterajší stav nebude zmenený. On sám je
schopný a ochotný sa o dieťa každodenne starať. Vlastní byt v Nových Zámkoch a vie vykonávať všetky
činnostispojenésdomácnosťou aopateroumaloletéhodieťaťa.Súčasneotecžiadalsúdajonariadenie

predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne zverí maloletého do osobnej starostlivosti otca a matke
uloží súd vyživovaciu povinnosť voči maloletému.

Matka žiadala návrh otca ako nedôvodný zamietnuť. Tvrdila, že maloletý sa za otcom nepýta a chce
bývať s mamou. O syna sa stará najlepšie ako vie a dala by mu aj to posledné. Zamestnanie si

vybrala ako rehabilitačná lekárka na ambulancii preto, aby kvôli synovi pracovala v jednosmennej
prevádzke bez nočných služieb a bez príslužieb od 7.00 hod. do 15.00 hod. od pondelka do piatku.
Žijú usporiadaným životom s pravidelným denným harmonogramom. Nikdy otcovi v styku s maloletým
nebránila. U psychológa bola len v roku 2012 a to dvakrát, žiadne psychofarmaká neužívala a ani
neužíva. Poukázala na to, že otec je nezodpovedný, nepracuje 4 roky, žije bohémskym štýlom života

a hobby uprednostňuje pred povinnosťami. Vyčítala tiež otcovi, že si bez jej vedomia dal zapísať syna
do svojho cestovného pasu po rozvode manželstva bez jej vedomia, že jej po rozvode platil len súdom
stanovenévýživné,pričomdaňovýbonus,ktorýnadieťapoberalsinechalpreseba,žejemaloletýotcom
vedený k tomu, aby od 5. rokov skúšal popri otcovi šoférovať dvojstopé motorové vozidlo, že otec ani
jeho rodina nerešpektovali zdravotný stav dieťaťa a napriek tomu, že mal diagnostikovanú intoleranciu

laktózy, podávali mu kravské mlieko. Syn chodil hrať s kamarátmi v Q. futbal. Pri tomto druhu športu
je ľahké mať modrinu. Zdravé a živé dieťa máva modriny. Odkedy ju otec udal, maloletý už namiesto
futbalu hrá šachy. Vyčítala tiež otcovi, že v minulosti opakovane navštevoval syna v škole v Prievidzi
bez jej vedomia a synovi zakázal jej o tom povedať s vidinou prísľubu dieťaťu plávania v bazénoch za
odmenu. Týmto správaním otec vytvára synovi dyskomfort a nestabilitu, dvojkoľajnosť vo výchove. S

otcom dieťaťa je ťažká komunikácia, až žiadna, veci sa obvykle snaží prekrútiť a obvykle medzi nimi
vznikne dohoda vtedy, ak ona ustúpi. Opätovne bola kvôli otcovým udaniam vypočúvaná na polícii.

Kolízny opatrovník po vykonanom dokazovaní vo veci sa k návrhu otca pripojil. Žiadal, aby súd zveril
mal. X. do osobnej starostlivosti otca, aby matke bola uložená vyživovacia povinnosť voči maloletému

X. a aby súd upravil styk matky s maloletým každý druhý víkend v mesiaci od piatku do nedele. Uviedla,
že nemá dôvod spochybňovať znalecký posudok súdom ustanoveného znalca a ani to, čo pred súdom
povedalo maloleté dieťa. Pokiaľ matka tvrdí, že otec manipuluje súd, manipuloval by predovšetkým
dieťa. Bytové pomery u matky nemôžu byť dôvodom zmeny výchovného prostredia u maloletého. Treba
predovšetkým vychádzať z toho, že samotné dieťa sa domáha zmeny výchovného prostredia, pričom

rozhodnúť o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu je možné v budúcnosti hocikedy, ak
sa zmenia pomery. V súčasnej dobe rešpektuje vôľu maloletého dieťaťa. Oboch rodičov zaradili aj do
mediácie na ich úrade, ktorá je zameraná na to, aby vedeli rodičia medzi sebou vzájomne komunikovať.

Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím účastníkom, svedkov Q.. G. B., V.. X. V., J.

S., oboznámením s obsahom dôkazov, fotografiou mal. X. (č. l. 5), nálezom - lekárskou správou
chirurgickej ambulancie zo dňa 6.7. 2012, výmenným poukazom na lekárske vyšetrenie maloletého (č.
l. 9), písomným prejavom maloletého (č. l. 10), Správou z psychologického vyšetrenia maloletého Q..
B. zo dňa 10.7. 2012, Zápisnicou o trestnom oznámení (č. l. 12), lekárskymi správami Q.. D. (č. l. 15,38), úradnými záznamami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky (č. l. 16, 58, 59, 60),
Rozhodnutím o prijatí maloletého do školského klubu detí zo dňa 12.9. 2013, potvrdením Mestského
úradu Martin (č. l. 35), potvrdením UK Bratislava Jeseniova Lekárska fakulta v Martine z 31.7. 2012,

potvrdením o trvalom pobyte otca (č. l. 37), správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky (ďalej len „UPSVR NZ“) z č. l. 39, výmenným poukazom z 3.8. 2012, správou UPSVR NZ
z 31.7. 2012, Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16P/332/2012-97 zo dňa 18.10. 2012,
Žiadosťou o vydanie cestovného pasu (č. l. 134), správou UPSVR NZ zo dňa 16.7. 2013, správou
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza (ďalej len „UPSVR PD“) zo dňa 11.6. 2013, písomným

prejavom maloletého voči matke (č. l. 149 - 151), Vysvedčením maloletého v 3. ročníku základnej školy
(č. l. 153), Vysvedčením maloletého Školským klubom detí pri ZŠ Dobšinského Prievidza, Pracovnou
zmluvou matky (č. l. 156), Oznámením o výške a zložení mzdy matky (č. l. 158), Zmluvou o nájme
bytu s prílohou (č. l. 161 - 167), inzerátom k predaju bytu vo vlastníctve matky (č. l. 168), Znaleckým
psychologickým posudkom Q.. K. (č. l. 198 - 224), správou o psychologickom vyšetrení matky zo dňa
23.1. 2014, posudkom Q.. S. B., V.. (č. l. 236), písomným vyjadrením znalca k námietkam matky k

písomne podanému posudku, lekárskou správou zo dňa 22.1. 2010 (č. l. 45), nákladmi na maloletého
(č. l. 246 - 262), certifikátom na meno matky ( č. l. 265), (č. l. 273), písomným vyjadrením X. O. (č. l.
291), potvrdením o príjme matky (č. l. 304 - 305), Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 28.1. 2014,
obsahom článku V.. S. J. (č. l. 316), správou zo šetrenia pomerov UPSVR PD (č. l. 318), Zápisnicou o
výsluchu maloletého v neprítomnosti jeho rodičov (č. l. 341 - 342), výpisom zo Živnostenského registra

na otca (č. l. 344), nákladmi rodičov maloletého, Rozhodnutím Základnej školy P. V. (č. l. 348), kúpnou
zmluvou (č. l. 351), zmluvou o splátkovom úvere (č. l. 352), Protokolom Daňového úradu Nitra (č. l. 356),
listami vlastníctva č. XXXX, XXXX a XXXX pre k. ú. K. G., Potvrdením Sociálnej poisťovne pobočka
Nové Zámky (č. l. 364), výplatnými páskami otca (č. l. 365 - 366), pracovnou zmluvou otca (č. l. 367),
výpisom z Obchodného registra na spoločnosť HORVÁTH-PLASTES s.r.o. (č. l. 372), obsahom spisov

Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11P/141/2012 a 11P/31/2013 a ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah
spisu, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

Maloletý X. sa narodil v manželstve jeho rodičov.

RozsudkomOkresnéhosúduNovéZámkyč.k.9C/6/2007-39zodňa19.2.2007bolomanželstvorodičov
maloletého X. rozvedené. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená
vyživovacia povinnosť na maloletého vo výške 2.000 Sk mesačne. Súčasne súd upravil styk otca s
maloletým tak, že tento bol oprávnený sa s maloletým stretávať prvé tri víkendy v mesiaci tak, že dieťa
si prevezme pred bytom matky v piatok o 18.30 hod. a vráti ho v nedeľu o 12.00 hod. pred bytom matky.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.3. 2007. Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. toto rozhodnutie bližšie
odôvodnenie neobsahuje.

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 11P/141/2012-282 zo dňa 12.3. 2013 zvýšil súd otcovi jeho
vyživovaciu povinnosť voči maloletému na sumu 100 eur mesačne počnúc dňom 1.4. 2013. Rozsudok

nadobudolprávoplatnosťdňa20.3.2013.Podľa§157ods.3O.s.p.totorozhodnutiebližšie odôvodnenie
neobsahuje.

Ďalším rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 11P/31/2013-53 zo dňa 19.11. 2013 súd zmenil
výrok rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/6/2007-39 zo dňa 19.2. 2007 v časti úpravy styku

otca s maloletým X. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. X. okrem mesiacov júl a august každý
kalendárny týždeň v mesiaci, v dňoch v piatok, sobota, nedeľa vcelku, a to v čase od piatku od 16.00
hod. do nedele do 16.00 hod.; každý párny rok počas celých jarných prázdnin v čase od prvého dňa
jarných prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 17.00 hod.; v mesiaci júl vcelku
v každom kalendárnom roku a to v čase od 10.00 hod. prvého dňa tohto mesiaca do 17.00 hod. do 15-

teho dňa tohto mesiaca; v mesiaci august vcelku v každom kalendárnom roku, a to v čase od 10.00
hod. prvého dňa tohto mesiaca do 17.00 hod. do 15-teho dňa tohto mesiaca; každý nepárny kalendárny
rok od prvého dňa zimných školských prázdnin od 16.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. kalendárneho
roku a každý párny kalendárny rok od 30.12. od 16.00 hod. do 6.1. do 18.00 hod. kalendárneho roku.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.11. 2013. Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. toto rozhodnutie bližšie

odôvodnenie neobsahuje.

Otec svoj návrh na zmenu rozhodnutia zdôvodňoval predovšetkým zlou starostlivosťou matky o
maloletého, resp. fyzickým a psychickým týraním maloletého jeho matkou. Dokazoval to fotografioumaloletého (č. l. 5), vyhotovenou otcovou matkou, písomným prejavom maloletého (č. l. 10), úradnými
záznamami spísanými na UPSVR NZ a predloženou časťou zdravotnej dokumentácie maloletého.

Z lekárskej správy chirurgickej ambulancie SPPO zo dňa 6.7. 2012 vyplýva, že dieťa malo v oblasti
lakťa pravej hornej končatiny a na oboch predkoleniach viacpočetné hematómy v štádiu vstrebávania
staršieho dáta. Q.. X. D., pediater, dňa 9.7. 2012 požiadala psychologickú ambulanciu o psychologické
vyšetrenie maloletého pre podozrenie z týrania dieťaťa, ktoré udáva, že matka mu nevarí, bezdôvodne
ho bije, zatvára na balkón... Zo Správy z psychologického vyšetrenia maloletého vypracovanej V..

S. B. (č. l. 11) zo dňa 10.7. 2012 mal súd zistené, že osobnosť maloletého je charakterizovaná
nadpriemerným intelektom, emocionálne menej vyvážená, v popredí sú známky úzkostného syndrómu.
Jeho emocionalita je poznačená labilitou, prežívanie je masívne vytesnené, obranné mechanizmy
prevažne neurotické aj menej zrelé. Postoj k realite je nadmieru obozretný a odťaživý. V sociálnom
poli je nadmieru vnímavý k potrebám okolia za cenu prehliadania svojich potrieb. Je vysoko bdelý
k očakávaniam okolia, pričom svoje potreby má potlačené. Prejavuje sa to tak, že je utiahnutý,

nepresadzuje sa, skôr vyčkáva a nemá vlastný názor. O matke hovorí „... nie som s ňou rád. Keď sa
neviem naučiť, hádže do mňa šálky, posiela ma na balkón, bije ma po hlave. Nepoviem jej, že chcem
byť s otcom, lebo by ma zbila.“ O otcovi hovorí: „...otec nekričí, pestujeme v záhrade zeleninu, kúpeme
sa v jazere, učíme sa spolu, naháňame sa.“ V čase vyšetrenia je zdrojom bezpečia pre maloletého
otec so starými rodičmi. Očakáva od nich ochranu pred matkou. K matke je vzťah ambivalentný, sýtený

obavou, dôvera je nalomená. Manifestačne matku neprijíma, otca vysoko akceptuje. Z lekárskej správy
pediatričky Q.. X. D. zo dňa 12.7. 2012 okrem iného vyplýva, že maloletý sa sťažoval, že ho matka zbila,
že ho trestá vymkýňaním na balkón, že ho často bije, že často hádže po ňom predmety, že ho často
ťahá za vlasy... Vzhľadom na anamnézu odobratú od dieťaťa a jeho otca, vyvodila podozrenie na týranie
dieťaťa a bolo odporučené psychologické vyšetrenie.

Dňa 10.7. 2012 sa otec s maloletým dostavil na UPSVR NZ, kedy otec oznámil a dieťa to potvrdilo,
že matka fyzicky ublížila maloletému. Dieťa potvrdilo, že ho matka zbila. Otec žiadal o pomoc. Otcovi
bolo poskytnuté poradenstvo vo veci podania návrhu na zmenu umiestnenia a zároveň ohľadne podania
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Dňa 11.7. 2012 otec UPSVR NZ žiadal o okamžité

vykonanie pohovoru s maloletým cez sociálneho kurátora z dôvodu obavy, že bude ohrozený zdravý
fyzický a psychický vývin dieťaťa. Dňa 23.7. 2012 sa opätovne na UPSVR NZ dostavil otec maloletého ,
ktorý uviedol, že dňa 23.7. 2012 odovzdal na OR PZ Nové Zámky mal. dieťa do osobnej starostlivosti
matky. Uviedol, že maloletý pri odovzdávaní odmietol ísť k matke a starej matke, plakal, kričal, bil
sa. Napriek tomu ho matka vzala do starostlivosti a zúrivo naň kričala. Vzhľadom na to otec žiadal,

aby UPSVR NZ pravidelne a neodkladne vykonával šetrenia v domácnosti matky v čase mimo styku
upraveného súdom s otcom z dôvodu obavy o život a zdravie maloletého.

I z písomného, nedatovaného prejavu maloletého (č. l. 10) vyplýva, že maloletý sa matky veľmi bojí,
že táto na neho veľmi kričí, vymkýňa ho na balkóne...., hádže do neho šálky alebo zošity, keď sa nevie

niečo naučiť, bije ho po hlave.... Má veľmi rád otca a k mame nechce chodiť....

Matka po zverení maloletého do jej osobnej starostlivosti súdom v rozvodovom konaní, bývala
spolu s maloletým počas jej štúdia na vysokej škole prechodne na Vysokoškolskom internáte , Ul.
Novomestského Martin v období od 4.4. 2011 do 30.6. 2012 a trvale bytom v Nových Zámkoch, Ul. M.

Matunáka č. 4. Po ukončení vysokoškolského štúdia si matka našla prácu v NsP Prievidza so sídlom v
Bojniciachakorehabilitačnálekárka od9.7.2012starifnoumzdouvovýške923eurmesačne.Spočiatku
počas pracovného týždňa maloletému zabezpečovala starostlivosť stará matka zo strany matky, Q.. U.
E., na adrese K. G., X. č. XX. Neskôr, na základe uzavretej Zmluvy o nájme bytu zo dňa 1.9. 2012,
matka aj s maloletým začala bývať v nájomnom dvojizbovom byte na ulici O. č. X v V., v ktorom byte býva

s maloletým aj v súčasnosti. Svoj byt v Nových Zámkoch predala prostredníctvom realitnej kancelárie
predala Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 28.1. 2014 (č. l. 306), za kúpnu cenu 73.000 eur,
pričom na pojednávaní tvrdila, že má záujem kúpiť si z týchto peňazí v V., resp. v okolí V., byt a v ňom
vychovávať svojho syna.

Otec v čase v čase podania návrhu na súd mal trvalý pobyt na adrese svojich rodičov K. G., Ul. S. XX.
Na adrese K. G., B. č. X obýva dvojizbový byt v osobnom vlastníctve, ktorý si zrenovoval. Kuchyňa je
zariadená kuchynskou linkou, chladničkou a mrazničkou, barovým pultom. V spálni je dvojposteľ, kde
prespáva otec s maloletým v čase jeho prítomnosti. Dieťa má uložené šatstvo a hračky v skriniach.Okresný súd Nové Zámky, na ktorom sa toto konanie pôvodne viedlo až do prenesenia príslušnosti na
tunajší súd (uznesenie z č. l. 112), uznesením č. k. 16P/332/2012-97 zo dňa 18.10. 2012 návrh otca

na nariadenie predbežného opatrenia zamietol na základe zistení, že o maloletého je zo strany matky
riadne postarané, matka sa o neho stará a nie je v záujme dieťaťa vytrhnúť ho z doterajšieho prostredia
a zmeniť mu výchovné prostredie predbežným opatrením.

Matka v priebehu celého konania žiadala návrh otca ako nedôvodný zamietnuť. Popierala, že by

maloletého akokoľvek fyzicky alebo psychicky trestala, že by ju maloletý nemal rád. Takisto ako otec,
i matka predložila súdu list napísaný maloletým, v ktorom maloletý napísal, že svoju mamu veľmi ľúbi,
je na neho dobrá, je pre neho všetkým na svete. Súčasne predložila súdu ftc. kresby maloletého,
srdiečko, ktoré nakreslil pre ňu (č. l. 149 - 151). Skutočnosť, že o maloletého je z jej strany riadne
postarané, preukazovala i vysvedčením maloletého v 3. ročníku základnej školy, kedy v oboch polrokoch
mal na vysvedčení okrem matematiky len jednotky a takisto vysvedčením Školského klubu detí pri ZŠ

Dobšinského v Prievidzi v školskom roku 2012/2013, na vysvedčení ktorom mal jednotku zo správania,
aktivity i zo záujmovej činnosti.

Zo správy kolízneho opatrovníka, podanej dňa 11.6. 2013 v inej právnej veci, vedenej na tunajšom súde
pod sp. zn. 11P/31/2013, mal súd zistené, že maloletého vypočuli v neprítomnosti rodičov v škole, ktorú

navštevuje. Maloletý vyslovil obavu, aby sa o obsahu jeho výpovede nedozvedela mama, pretože po
pohovore v domácom prostredí mu jeho vyjadrenia vyčítala. Uviedol, že k otcovi chodí veľmi rád. Keby
mal možnosť vybrať si, určite by išiel do Nových Zámkov. Má tam otca, starých rodičov, cíti sa tam veľmi
dobre, je tam spokojný a šťastný. Keď je u otca, chodia spolu na výlety, na plaváreň, na chatu. Aj si
opakujú príklady z matematiky, ktoré si on pamätá, pretože matka mu nechce dať školské veci, aby si

ich u otca nezabudol. V priebehu týždňa je mu smutno za otcom. Rád by s ním telefonoval, matka mu
to však nedovolí. Letné prázdniny by chcel u otca stráviť celé. Chce sa s otcom stretávať aspoň v tom
rozsahu, ako doteraz. Matka sa o neho stará, vadí mu však, že na neho kričí. ÚPSVaR PD vo svojej
správe na záver uvádza, že zúženie kontaktu dieťaťa s otcom nie je v záujme maloletého, naopak v
záujme maloletého je upraviť jeho styk s otcom aj počas letných prázdnin v čo najväčšom rozsahu.

Zo správy ÚPSVaR NZ adresovanej ÚPSVaR PD zo dňa 16.7. 2013 mal súd zistené, že otec bol v
tom čase nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Finančne mu pomáhala rodina, resp.
rodičia. Mal. Jozef mal v byte otca samostatnú izbu účelne zariadenú, vkusne prispôsobenú potrebám
maloletého. V izbe sa nachádza veľká posteľ, skrinky na ošatenie, stôl, stolička a veľa hračiek. Podľa

otca, matka nie je schopná o dieťa sa sama postarať, ubližuje mu nielen psychicky ale aj fyzicky. Maloletý
sa bojí matky a nechce s ňou byť. Na rodinné prostredie otca je zvyknutý, cíti sa u neho dobre a keď
odchádza z jeho rodiny, nechce sa vrátiť späť k matke. Otec tiež tvrdil, že jeho syn má problémy aj v
škole, ktorú navštevuje. V čase ich návštevy, ktorá nebola dopredu ohlásená, bolo v domácnosti čisto
a domácnosť rodiny pôsobila útulným dojmom.

Otecnapojednávanípredsúdomdňa25.7.2013napodanomnávrhuzotrval.Tvrdil,žeajpredrozvodom
manželstva aj po rozvode manželstva sa o dieťa staral on. Vzťahy medzi ním a matkou sú napäté. Dieťa
nemá rado svoju matku a chce žiť s ním. Tvrdil, že matka je často emotívna, nekontroluje svoje konanie.
Po podaní trestného oznámenia, matka už dieťa nebije. V prípade, ak by bol maloletý zverený do jeho

starostlivosti, s výchovou maloletého by mu podľa potreby pomohli jeho rodičia - dôchodcovia alebo jeho
brat. Matka mu v minulosti nepodávala o maloletom žiadne informácie, nevedel, na ktorú školu matka
syna zapísala, nemal vedomosť ani o tom, že dala syna pokrstiť. Je pravda, že po rozvode manželstva
mu matka umožňovala styk s maloletým vo väčšom rozsahu, než určil súd. Po rozvode manželstva však
matka neprejavovala o syna taký záujem, aký by mala.

V ďalšom priebehu konania otec na pojednávaniach súdu aj prostredníctvom svojej právnej zástupkyne,
tvrdil, že vystupuje ako spoločník a takisto štatutárny zástupca spoločnosti HORVÁTH-PLASTES s.r.o.
so sídlom v Nových Zámkoch (č. l. 372). Týmto dokladom preukazoval otec i to, že by sa vedel
aj po finančnej stránke o maloleté dieťa postarať. Keďže ide o rodinnú firmu, má otec možnosť

prispôsobovať aj pracovný čas tak, aby to bolo v záujme maloletého dieťaťa. Matka klame, že ju
nepodporoval dostatočne počas štúdia. Predložil o tom súdu aj dôkazy, preplatené cestovné lístky
za dieťa navrhovateľke za obdobie rokov 2010, 2011. O maloletého sa riadne staral (predložil v tejto
súvislosti výpis z účtov, rôzne bločky o zakúpení rôznych vecí pre maloleté dieťa od r. 2007 - 2012),kupoval aj potravinové lístky, matka ich odmietla prevziať, je to o tom záznam na kuratele. Pokiaľ ide o
fotografiu, ktorá je doložená v spise, vyhotovená bola 22.1.2010, kedy maloletý bol na očnom vyšetrení
(predložil o tom súdu lekársku správu aj spolu s vyššie uvedenou fotografiou). Obaja jeho rodičia sú

spôsobilý a ochotný mu v prípade potreby so starostlivosťou o maloletého pomôcť. Treba prihliadnuť v
prvom rade na záujmy dieťaťa, ktoré žije s matkou a kričí potom, aby bolo s otcom. Inteligencia matky
nijakým spôsobom nie je rozhodujúcim podkladom pre posúdenie, či je schopná osobne sa starať o
dieťa. Rovnako úlohou znalca nie je a ani nebolo posudzovať osobnú starostlivosť otca alebo rodičov
z pohľadu finančných predpokladov, ale z osobnostných, teda otázka financií a ďalších skutočností,

ktoré sa s osobnou starostlivosťou spájajú, je ďalej na posúdení súdu, pretože ide vyslovene o právnu
otázku. Názor dieťaťa je jasný a dlhodobý, na ktorý by mal súd prihliadať vzhľadom k rozhodnutiu ÚS
SR č. 2 US97/2013, ale hlavne vzhľadom čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa mal za to, že dieťa vo
veku 9 rokov vie dostatočne posúdiť, ku komu chce, resp. nechce ísť. Je potrebné prihliadnuť aj na vek
a rozumovú vyspelosť, čo znalec v závere svojho posudku konštatoval, že dieťa má mentálne úroveň
vyjadrovať svoju vôľu a dokonca aj doktorka B. hovorí o bystrosti chlapca a jeho vnímavosti. Otec

na poslednom pojednávaní vo veci potvrdil, že jeho priateľke X. F. sa nedávno narodilo dieťa, K. F.,
toto dieťa však nie je jeho. S priateľkou sa pozná približne pol roka, udržiava s ňou vzťah intímneho
charakteru, ide o slobodnú ženu, nebýva s ňou v spoločnej domácnosti. Otec dieťaťa jeho priateľky
v rodnom liste dieťaťa uvedený nie je. Nevie, kto je jeho otcom a jeho priateľka to zrejme tiež nevie.
Možno v budúcnosti bude žiť so svojou priateľkou v spoločnej domácnosti, je to otázne. V prípade, ak

by však v budúcnosti jeho syn neakceptoval to, aby v spoločnej domácnosti žil so svojou priateľkou a
takisto aj s jej novonarodeným dieťaťom, rešpektoval by to a v spoločnej domácnosti s priateľkou by
nežil. Jeho maloletý syn X. jeho priateľku nepozná, nebol s ňou zatiaľ v kontakte. Pokiaľ ide o úpravu
styku matky s maloletým dieťaťom, v prípade, že dieťa bude zverené otcovi do osobnej starostlivosti,
navrhol, aby matke umožnil súd stretávať sa s maloletým dieťaťom v tom rozsahu, ako o tom naposledy

rozhodolOkresnýsúdPrievidzavsenáte11P/31/2013jemu,stým,ževtomtorozsahubysasmaloletým
dieťaťom stretávala matka maloletého dieťaťa tak, že v čase úpravy jej styku s maloletým by si po dieťa
prišla do Nových Zámkov a do Nových Zámkov by dieťa aj priviedla späť.

Na pojednávaní pred súdom dňa 25.7. 2013 navrhovateľka uviedla, že od rozvodu manželstva sa

nepretržite o maloletého stará, jeho výchovu nezanedbáva, že sa v minulosti maloletý vracal od otca
nepripravený do školy, že za otcom naopak nechce chodiť. S posudkom V.. Šubovej nesúhlasila s tým,
že táto hodnotila jej vzťah s maloletým bez toho, že by s ňou vôbec bola v kontakte. Nesúhlasila s
tým, že by otca neinformovala o zápise maloletého do základnej školy v Prievidzi. Je pravda, že otca
neinformovala o krste maloletého, pretože otec jej do kostola zakazoval chodiť. Mala pochybnosti aj o

tom, či by otcovi v prípade potreby s výchovou maloletého pomohli jeho rodičia, keďže v prvom roku
jeho života, keď potrebovala ich pomoc, našli dieťaťu „pestúnku“. Otec na ňu podal trestné oznámenie
nedôvodne, nikdy v minulosti nebola súdom odsúdená.

Matka na pojednávaniach pred súdom v ďalšom priebehu konania aj prostredníctvom svojho právneho

zástupcu poukázala na to, že ide o dlhoročné konanie, a nebolo v súčasnej dobe preukázané žiadne
zanedbávanie dieťaťa zo strany matky, žiadne týranie dieťaťa, resp. dôvody o ktoré otec opiera svoj
návrh. Dieťa môže mať aj vytvorený veľmi zidealizovaný pozitívny obraz o otcovi, pričom skutočnosť
môže byť iná. Zároveň znalec odporúča v rámci rozhodnutia o zmene osobnej starostlivosti zohľadniť
aj názory dieťaťa. Toto môže byť veľmi nebezpečné, pretože dieťa môže žiť v omyle a v tomto omyle aj

prejavuje svoju vôľu byť s otcom. V prípade zmeny osobnej starostlivosti dôjde k obrovskému zásahu
do života dieťaťa, zmene sociálneho prostredia a v prípade nesprávneho rozhodnutia môže mať toto
negatívny dopad na dieťa. V čase znaleckého skúmania znalca dieťa trávilo viacej voľného času s
otcom ako s matkou, úprava styku bola taká, že z kalendárneho mesiaca trávilo dieťa s otcom 3 víkendy
a s matkou 1 víkend. Nerozumela záveru znalca, keď na jednej strane sa oboznámil s tým, že otec

je dlhodobo nezamestnaný a žije z pôžičiek, na druhej strane skonštatoval, že je plne pripravený na
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Žiadala, aby súd návrh otca zamietol aj z dôvodu, že otcovi sa
údajne narodila dcéra, mohlo to byť niekedy v polovici júna 2014, pričom otec sa vyjadroval, že nemá
ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem maloletého X. a takisto, že nemá žiadnu známosť. Kontaktovala
tú pani, s ktorou bola v kontakte predtým telefonicky a ktorá by mala byť starou matkou maloletého

novonarodeného dieťaťa otca. Táto však uviedla, že otec nie je uvedený v rodnom liste. Mala za to, že
návrh otca je nedôvodný, nebola žiadnym spôsobom preukázaná závažná zmena pomerov vo výchove
maloletého dieťaťa, žiadnym spôsobom nebolo preukázané akékoľvek týranie alebo zanedbávanie v
starostlivosti zo strany matky, čo sú vlastne aj dôvody podaného návrhu. Mala za to, že 10 - ročné dieťaje zmanipulované otcom proti matke a preto dieťa aj vypovedalo tak, ako vypovedalo pred znalcom i
pred sudcom. Právny zástupca matky k dovtedajším tvrdeniam predložil súdu aj fotokópiu certifikátu na
meno A. E., podľa ktorého je zrejmé, že menovaná dosiahla dňa 24.10.2011 v teste vrodená inteligencia

140 bodov.

Keďže tvrdenia rodičov a ich procesné návrhy boli diametrálne rozdielne, v záujme zistenia, aké sú
citové väzby maloletého k jeho rodičom, či sú obaja rodičia spôsobilí vychovávať maloletého, ktorí z
rodičov má lepšie podmienky k tomu, aby sa mohol osobne o maloletého starať a či je dôvod na zmenu

výchovného prostredia u maloletého, nariadil súd vo veci uznesením č. k. 12P/34/2013-186 zo dňa 22.8.
2013 znalecké dokazovanie znalcom z odboru Psychológia, Odvetvie klinická psychológia detí.

Súdom ustanovený znalec, Q.. E. K. vo svojom písomnom znaleckom posudku č. 68/2013 zo dňa 6.12.
2013 osobnosť otca označil za extravertovanú, nezrelú, egocentrickú so subjektivistickým prístupom
k faktom a situáciám. Nezrelosť je zrejmá v nestabilite v rozhodovaní, hodnotovom systéme, v

ľahkovážnosti a zameraní na vlastnú osobu. Tiež sú oslabené ovládacie mechanizmy osobnosti, čo
oslabuje prispôsobivosť novým, neočakávaným alebo záťažovým situáciám. V rámci racionálneho
fungovania sa mu však zväčša darí tieto nedostatky kompenzovať. Narušenia vyplývajúce z týchto
deficitov sa objavujú najmä v záťažových, stresových a emočne napätých situáciách. Sociálne kontakty
nadväzuje pomerne ľahko, vzťahy s blízkymi osobami sú pomerne dobre citovo a emočne sýtené. Nízka

jemieraempatie,pomernevýraznéjezameranienavlastnézáujmy,vprípadenesúhlasualebonesúladu
v sociálnej interakcii môže dochádzať k direktívnym alebo agresívnym prejavom (najmä verbálna
agresivita, ignorácia a pod.). V takýchto situáciách sa zvýrazňuje aj vzťahovačnosť. Vo všeobecnosti
sa v sociálnej oblasti prejavuje ako málo objektívny. Myslenie je s vyšším asociačným prísunom,
kognitívny výkon je na dobrej úrovni, úroveň analýzy a syntézy dovoľuje vytvárať primerané úsudky,

tieto sú často subjektivisticky ladené. Výraznejšie emócie a pocity majú skôr kratšie trvanie a preto
nepôsobia dlhodobejšie rušivo. Pri výraznej a dlhodobej emočnej záťaži sa môže objavovať nervozita
alebo výbušnosť. Racionálna kontrola afektivity je za bežných okolností na dostatočnej úrovni. vzťah k
mal. X. je prirodzene vytvorený, prejavuje sa v ňom hlbšia emočná väzba s dieťaťom a silnejšie citové
puto. Svoj vzťah k dieťaťu primerane realizuje, reflektuje jeho potreby a city, v rámci výchovy sa snaží

používať spôsoby, ktoré zohľadňujú osobnosť dieťaťa. Zameriava sa výraznejšie na kontakt a vzťah so
synom, mnohé veci, ktoré rieši však hodnotí len zo svojho pohľadu a spôsobu vnímania, nekonzultuje
situácie a fakty s matkou dieťaťa, preto niektoré jeho závery majú subjektívny charakter (výpovede
dieťaťa si vysvetľuje podľa svojho nepriateľského naladenia voči matke dieťaťa). To prehlbuje rozpor
medzi ním a matkou dieťaťa a kladú ďalšie prekážky v možnej spolupráci na potrebách dieťaťa. Otec

svojím prístupom nevytvára dobré podmienky na to, aby sa vzťah dieťaťa k matke zlepšil. V rámci
výchovného pôsobenia voči dieťaťu sa zameriava najmä na zabezpečenie napĺňania potrieb dieťaťa a
zabezpečenie jeho záujmových, pohybových, či mentálnych potrieb a rozvoja. Vo výchovnom prístupe
prevažujú skôr mäkšie metódy ako pohovor s dieťaťom o problematických okruhoch, poukazovanie
na chyby a ich nápravu, mierne zákazy. Toto je zväčša dostačujúce a primerané osobnostnej výbave

dieťaťa. Spôsobilosť otca poskytovať starostlivosť mal. X. sa javí ako dostatočná a primeraná, čiastočne
pri starostlivosti využíva aj pomoc starých rodičov dieťaťa. Samotné dieťa reflektuje starostlivosť ako
dostatočnú a primeranú. V praktickej oblasti starostlivosti ako aj v psychologickej oblasti zabezpečenia
primeraných podmienok pre vývin a rozvoj dieťaťa nie sú zrejmé závažnejšie nedostatky. Záujem otca
o starostlivosť a výchovu o maloletého syna sa javí ako dostatočný. Výrazným problémom je aktuálny

vzťah a komunikácia s matkou dieťaťa, v ktorej absentuje ochota a snaha o dohodu a spoluprácu pri
starostlivosti o syna. Je zrejmé, že smerovanie komunikácie a vzťahu má opačnú tendenciu, teda čoraz
viac sa prehlbuje nepriateľstvo a množia sa výčitky jeden voči druhému.

Súdom ustanovený znalec v písomnom posudku označil osobnosť matky maloletého ako nezrelú,

prejavujúcu sa ako osobnostne nestabilná, kedy nie je dostatočná ukotvenosť hodnotových a
osobnostnýchvlastností,priorít,vôľovýchamotivačnýchčiniteľov.Zrejmésúznámkydependencie,ktoré
svedčia pre zhoršenú sociálnu adaptabilitu, tieto nie sú dostatočne vyvažované sociálne kompetentnými
prvkami. Osobnosť sa prejavuje ako introvertovaná, s chudobným sociálnym fungovaním, skôr uzavretá
do seba, v rámci prežívania dáva najavo svoje pocity a myšlienky len minimálne, jej vonkajšie prejavy

podliehajú veľmi výraznej vnútornej kontrole. Preukazuje sa i egocentrické ladenie a preferencia
vlastných záujmov a potrieb. V riešení situácií je často nepraktická, málo flexibilná, oslabený je
všeobecný prehľad, do určitej miery žije skôr vo vlastnom ohraničenom svete. To ju obmedzuje v
kooperáciivsociálnychvzťahoch,akoivpraktickomvedeníbežnéhoživota.Svojuslabúsociálnupozíciupravdepodobne kompenzuje poukazovaním na svoje vzdelanie a lekársky titul. Blízke vzťahy má len
s malým okruhom ľudí. V sebaobraze sa prejavuje nízke sebavedomie a nízka sebaistota. Výrazná je
sebakontrola v snahe zakryť svoje slabšie stránky a pôsobiť sociálne lepším dojmom, výrazne si stráži aj

svoje súkromie. To výrazne oslabuje schopnosť prispôsobivosti. Myslenie je s podpriemerným prísunom
asociácií s jednoduchšou variabilitou a výrazným zameraním na detail a opomínanie celku, menšia je
schopnosť nadhľadu. Úsudky sú výraznejšie ovplyvnené subjektivizmom, v produkciách sa uplatňuje
výrazná sebakontrola. Emotivita je chudobná s nízkou svojmu okoliu. Vzťah matky k synovi je primerane
vytvorený s dostatočnou emočnou a citovou väzbou. V tomto čase sa však zdá, že syn si od nej vytvára

stále väčší odstup. Predpokladá, že matka si tento stav uvedomuje, nie je však schopná tento stav
zvrátiť. Spôsob výchovy odzrkadľuje spôsobilosť matky na výchovu a starostlivosť o dieťa, ktorá má
svoje úskalia, nie vždy však závisia výlučne od matky a jej vôle a rozhodnutia.

Súdom ustanovený znalec v písomnom posudku uviedol, že v emočnej oblasti je u dieťaťa zrejmá
neurotizácia, problematické zvládanie a prežívanie emócií, výrazne nízka schopnosť zvládania záťaže a

emočného napätia, ktorého je ale v jeho živote veľa. Určitou obranou pred týmito stavmi je vytesňovanie
a vytváranie si odstupu od emócií, rezignácia, redukcia vyjadrovania citov a emócií, pretože tieto sú
často zraňujúce, na čo nie je pripravený a schopný to zvládnuť. Myslenie u maloletého je na dobrej
úrovni, zodpovedá mentálnemu veku. Kognitívny vývoj je na relatívne dobrej úrovni. V sociálnej oblasti
je zrejmá introverzia, nové sociálne kontakty nadväzuje len s obtiažami, potrebuje pomerne dlhý čas a

pozitívnu podporu na to, aby sa začlenil do kolektívu, či našiel si nových kamarátov, čo sa odzrkadlilo
aj pri presťahovaní sa do Prievidze z Martina. Chýbaním sociálnych kontaktov dieťa trpí, pretože cíti ich
potrebu a túži po nich. Tento fakt pravdepodobne tiež prispel k postoju odmietania bývania v Prievidzi
a väčšie upätie na otca, pretože u neho prostredie v Nových Zámkoch lepšie pozná, je mu sociálne
otvorenejšie. Vzťah k otcovi je na dobrej prirodzenej úrovni, otca v zásade rešpektuje aj ako autoritu,

ale má k nemu vytvorený pomerne dôverný vzťah. Čím viac odmieta matku, tým viac sa zákonite a
prirodzene upína na otca, pretože potrebuje cítiť pocit prináležitosti a bezpečia. Vzťah s matkou je v
poslednom období problematický pre nestabilitu tohto vzťahu, matku postupne stále viac odmieta, necíti
sa vo vzťahu k nej isto, ani z jej strany necíti adekvátnu podporu. K matke sa stavia výrazne kriticky.

V súhrne posúdenia otca, matky a maloletého, súdom ustanovený znalec uviedol, že vzťah matky k
maloletému sa vytváral v pomerne nešpecifických podmienkach, kedy ako matka a študentka sa len s
malou podporou rodiny starala o syna. Retrospektívne sa z psychologického hľadiska javí pripravenosť
na takúto úlohu ako nedostatočná. Hoci by za bežných okolností nepripravenosť na materstvo pomohla
zvládnuť podpora okolia, v prípade matky tomu tak nebolo a mohli sa častejšie objavovať čiastkové

zlyhania v tejto úlohe, ktoré si dieťa postupom času čoraz viac uvedomovalo a navyše bolo na ne
upozorňovanésvojímokolím,otcanevynímajúc.Pravdepodobnepretopostupnedošloudieťaťakstavu,
že matku začal postupne odmietať, najmä preto, že na druhej strane mu bola prezentovaná ponuka otca
na jeho osobnú starostlivosť. Predpokladá, že matka dieťaťa si čiastočne uvedomuje situáciu, v ktorej
sa ako matka ocitla, keď naďalej zabezpečuje starostlivosť a výchovu syna bez adekvátnej podpory

blízkych osôb, či dokonca v určitej atmosfére čakania na jej chyby zo strany otca dieťaťa, ktorý na
ne potom upozorňuje. Matka sa snaží o realizáciu výchovy a starostlivosti v rámci svojich schopností
a predstáv, zdá sa však, že tak vplyvom obmedzení svojej osobnosti a spôsobilosti pre adekvátnu
výchovu syna, ako aj vplyvom tlaku okolia, ktorý je najvýznamnejší zo strany otca dieťaťa, dochádza
k výskytu nedostatkov, kvôli ktorým stráca náklonnosť a dôveru syna. Zo získaných poznatkov sa zdá,

že matka za týchto podmienok výchovu a starostlivosť o dieťa nie celkom zvláda. Na úpravu tohto
vzťahu by bolo potrebné realizovať zmeny, a to v smere zlepšenia psychologickej stability osobnosti
matky, v zlepšení podpory zo strany okolia pre matku, ktorá osamotená sa stará o svoje dieťa a najmä
v redukcii napätia, nepriateľstva a konfrontácie medzi rodičmi dieťaťa. Za vzniknutú situáciu svojou
časťou zodpovedá aj otec dieťaťa, pretože jeho prístup a podpora matke svojho dieťaťa počas života

dieťaťa nebola vždy adekvátna. Matke vyčíta veci, pri ktorých sám nesie svoj podiel zodpovednosti.
Zjednodušujúca redukcia problému zo strany otca na výčitky voči matke, že nie je dobrou matkou nie je
správna a vhodná. V rámci nápravy by sa aj otec mal pričiniť o to, aby sa atmosféra vzťahu jeho a matky
zlepšila a dieťa tak malo zabezpečené lepšie prostredie pre svoj osobnostný, emočný, citový a sociálny
vývin. Stav, v akom sa dieťa nachádza je veľmi komplikovaný, a to aj preto, že sa rozvíja dlhú dobu

a zasahuje dieťa vo vývinových obdobiach veľmi dôležitých pre vytváranie a modelovanie emočného
prežívania a cítenia, vytvárania citových a vzťahových väzieb vytvárania sociálnych väzieb, zručnosti a
návykov a vytvárania obrazu o sebe a vzťahu k sebe. Tieto obdobia detstva a vývinu boli neprimerane
zasiahnuté jednak konfliktami a napätím medzi rodičmi v rámci ich rozchodu, nestabilnou situáciou vdelení a participácii rodičov na starostlivosti o dieťa, ich neschopnosťou dohodnúť sa na stabilnej forme
starostlivosti po rozvode a v neposlednom rade aj neštandardnými životnými podmienkami pre dieťa,
ako je bývanie na vysokoškolskom internáte, sťahovanie do mesta, v ktorom nemali žiadne zázemie, či

sociálne kontakty. Významný vplyv na formovanie osobnosti dieťaťa a jeho fungovanie má aj osobnosť
rodiča a jeho praktické fungovanie. Toto sa u matky vyznačovalo najmä sociálne stiahnutým fungovaním,
kedy fungovali so synom viac-menej pre seba ako i nestabilitou v jej výchovných prístupoch. Aj na
podklade takýchto situácií sa dieťa postupne začalo viac orientovať na otca, pretože prirodzene túžilo
po kontakte s ním, v ktorom zažíval iné podnety, než v kontakte s matkou, prežíval významnejším

spôsobom pozornosť a prijatie jeho osoby zo strany otca aj zo strany otcovej rodiny, kým u matky vnímal
skôr strohosť v kontakte s ňou, len striedme citové prejavy a izolovanosť od ostatných členov rodiny.
Postupne sa preto rozvinulo u dieťaťa presvedčenie, že kontakt s otcom je vyhovujúcejší a cíti sa v
ňom spokojnejšie. Určite na tento stav má významný vplyv to, že matka musí od dieťaťa vyžadovať
dodržiavanie režimu a školskej prípravy počas pracovného týždňa, kým u otca zažíva skôr chvíle voľna
a voľnočasových aktivít bez potreby pevného režimu. Toto zameranie na otca mohlo byť podporené

aj postojom, či možno vyhláseniami otca alebo členov jeho rodiny, ktoré vykresľovali matku dieťaťa
negatívne v očiach dieťaťa. Znalec jednoznačne tiež uviedol, že v súčasnosti je dieťa presvedčené o
tom, že chce byť s otcom, otca si idealizuje a od matky sa odvracia. Toto je u dieťaťa tiež sprevádzané
vnútornýmkonfliktom,pretoženapriekzameraniunaotcamánamatkuvytvorenýcitovývzťahavnútorne
ju nechce stratiť. Dieťa vyjadruje vôľu byť v nasledujúcom čase v starostlivosti otca. Na strane otca

nie sú zásadnejšie prekážky, ktoré by mu nedovoľovali poskytovať výchovu a starostlivosť maloletému.
Preto navrhol zveriť mal. X. do osobnej starostlivosti otca a upraviť styk dieťaťa s matkou v rozsahu
dvoch víkendov v mesiaci v rozsahu piatku až nedele. Je zrejmé, že nejde o ideálne riešenie, skôr je
to východisko z núdzovej situácie, v ktorej sa dieťa momentálne nachádza pričinením oboch rodičov. V
prípade, že by rodičia zvážili bývanie v primeranej vzdialenosti od seba a došlo by k žiadúcim posunom

v ich vzťahu, bolo by možné uvažovať o striedavej starostlivosti o dieťa.

V závere znaleckého posudku znalec jednoznačne uzavrel, že vzťah maloletého s matkou je v
poslednom období problematický, pre nestabilitu tohto vzťahu matku stále viac odmieta, necíti sa vo
vzťahu k nej isto, ani z jej strany necíti adekvátnu podporu. K matke sa stavia výrazne kriticky. Vzťah k

otcovi je na dobrej prirodzenej úrovni, otca v zásade rešpektuje aj ako autoritu, má k nemu tiež vytvorený
pomerne dôverný vzťah. Čím viac matku odmieta, tým viac sa upína na otca, pretože potrebuje pocit
prináležitosti, istoty a bezpečia. Aktuálne sa javí situácia otca ako vyhovujúcejšia pre maloletého. V
porovnaní so situáciou matky je u otca lepší predpoklad pre rozvoj adekvátnej socializácie, rozvoja
záujmov a potrieb (napr. šport, cestovanie, voľnočasové aktivity). Otec je podľa znalca v súčasnosti

lepšie osobnostne pripravený na starostlivosť o dieťa. V porovnaním s matkou je u otca menší dôraz
na režim dieťaťa a menšia skúsenosť s plnením školských povinností a úloh bežného pracovného dňa.
V súčasnosti je zrejmé, že dieťa je presvedčené o tom, že chce byť s otcom, otca si idealizuje a od
matkysaodvracia.Totojeudieťaťatieždoprevádzanévnútornýmkonfliktom,pretoženapriekzameraniu
na otca má na matku vytvorený citový vzťah a vnútorne ju nechce stratiť. Dieťa vyjadruje vôľu byť v

nasledujúcom období v starostlivosti otca. Vzhľadom na vek a mentálnu úroveň dieťaťa je potrebné túto
jeho vôľu brať vážne a zvážiť, či aj objektívne je v záujme dieťaťa zveriť ho do starostlivosti otca. Znalec
je presvedčený, že je potrebné, aby dieťa žilo bez napätia a aby bolo spokojné. U dieťaťa ide o dlhodobo
sa rozvíjajúci postoj byť s otcom, ktorý prerástol do dlhodobého presvedčenia. V prípadoch, kedy dieťa
podáva vysvetlenia len na podklade hľadania výhod a voľnosti nie je presvedčenie tak ukotvené ako u

mal. X. a nevytvára sa taký postoj odporu voči druhému rodičovi ako je to u neho. Preto znalec považoval
vplyv spôsobu trávenia času v zmysle voľnočasové aktivity verzus školské povinnosti ako druhoradý.

Kým otec k záverom znaleckého dokazovania výhrady nemal, matka s písomne podaným znaleckým
dokazovaním nesúhlasila (písomné podanie z 28.1. 2014). Nestotožnila sa zo závermi jej vlastného

psychologického vyšetrenia , ktoré uviedol znalec vo svojom posudku. Z týchto dôvodov sa matka
iniciatívne dala dňa 23.1. 2014 vyšetriť v psychologickej ambulancii V.. X. Y.. Matka poukázala na
ňou predloženú Lekársku správu - nález (č. l. 235), z ktorej vyplýva, že počas pohovoru neboli u
matky prítomné poruchy vnímania, ani myslenia. Intelektová úroveň u matky zodpovedá dosiahnutému
vzdelaniu, osobnosť matky je diferencovaná, harmonická, bez neurotických príznakov, svoje správanie

kontroluje, nemá tendencie riskovať, je primerane sebavedomá s pocitom zodpovednosti. Psychotické
príznaky u matky počas vyšetrenia zistené neboli.Matka sa nestotožnila ani so závermi znalca vo veci vyšetrenia mal. X.. Z tohto dôvodu matka dňa
20.1. 2014 absolvovala takisto z vlastnej iniciatívy s maloletým psychologické vyšetrenie maloletého na
PRIVÁTNEJ PSYCHOLOGICKEJ PRAXI v Prievidzi u klinického psychológa Q.. S. B., V.. Poukázala

na rozpor znaleckého posudku a psychologického vyšetrenia maloletého (písomná správa K. B. V.. sa
nachádza v spise na č. l. 236). Poukázala na to, že psychologička vo svojej správe uvádza, že „.Pri
aktuálnom posudzovaní rodinného prostredia nie je X. hodnotenie rodičov tak extrémne (či už vo vzťahu
k otcovi, alebo vo vzťahu k matke) a polarizované ako tomu bolo pri súdno-znaleckom dokazovaní..“,
„......nepredpokladám, že X. má tak jednoznačne jasný postoj vo voľbe preferovaného rodiča, ako to

dokladuje súdnoznalecké dokazovanie..“, „......S prihliadnutím na vysokú mieru ovplyvniteľnosti, neistoty
prejavovania správania, ktoré je sociálne žiadúce v závislosti od osôb, ktoré sú v jeho blízkosti - X.
reaguje a odpovedá na svoju voľbu preferovaného rodiča podľa toho, s ktorým z nich sa momentálne
nachádza. Vzhľadom na aktuálne výsledky sa domnievam, že pre dobro dieťaťa má zmysel vykonať
ďalšie súdno-znalecké vyšetrenie, avšak s odborníkom, ktorý má dlhodobé, viacročné a ťažiskové
praktické odborné skúsenosti s detskou klientelou“.

Z dôvodu nesúhlasu matky zo závermi znaleckého posudku, ktorý matka navyše zdôvodňovala aj
ňou predloženými psychologickými správami, doplnil súd vo veci dokazovanie vypočutím znalca na
pojednávaní pred súdom. Ešte pred vypočutím znalca na pojednávaní, znalec prostredníctvom e-
mailu reagoval na námietky matky a takisto sa vyjadril k psychologickým správam vyššie uvedeným. K

rozpornosti znaleckého posudku a psychologického vyšetrenia V.. Y. znalec uviedol, že psychologické
vyšetrenie V.. Y. bolo len orientačné, nie je z neho zrejmé, aké psychodiagnostické metódy okrem
rozhovoru a pozorovania boli pri vyšetrení použité a ktoré špecifické oblasti posudzovanej boli
sledované vo vzťahu spôsobilosti a osobnostných predpokladov na zabezpečovanie výchovy a
starostlivosti o maloletého. Preto predložená správa nie je preskúmateľná z hľadiska jej zacielenia a

psychodiagnostického zamerania. Z odborného hľadiska mal za to, že znalecké vyšetrenie a vlastné
psychologické vyšetrenie posudzovanej sa problematiky skúmanej v znaleckom posudku dotýkajú
navzájom len minimálne, preto ich porovnanie nemá relevanciu. Kým v znaleckom posudku ide o
hĺbkové a cielené vyšetrenie osobnosti s obsiahle rozpísanými (a preskúmateľnými) metódami a
závermi, v realizovanom vlastnom psychologickom vyšetrení ide len o krátke orientačné vyjadrenie k

psychopatológii a osobnosti posudzovanej. Konštatovaniu matky, že závery v znaleckom posudku sú
nesprávne, čo je preukázané aj záverom psychologického vyšetrenia V.. Y. chýba základná logika, ak
sú matkou porovnávané 2 závery psychologických vyšetrení, nie je možné objektívne bez primeraného
zdôvodnenia jeden označiť za správny a druhý za nesprávny. Matka za správny označuje ten, ktorý
jej subjektívne vyhovuje. Za ďalší logický nesúlad považoval to, že matka pri posudzovaní správnosti

a nesprávnosti nepoužíva dva navzájom relevantné psychologické vyšetrenia na úrovni znaleckého
posudku. K psychologickému vyšetreniu Dr. Vidovej znalec uviedol, že aj vo výsledkoch vyšetrenia
Dr. Vidovej je uvedená preferencia otca zo strany maloletého, psychologička sa len odvoláva na
hodnotenie, že „nie je taká jednoznačná ako v znaleckom posudku“. Vyjadrenia maloletého uvedené v
znaleckom posudku na č. l. 23 a 24 nie sú popisom „jednoznačne jasného postoja“, čo potom skresľuje

ďalšie hodnotenie zo strany vyšetrujúcej psychologičky. Uviedol, že je potrebné takisto brať do úvahy
fakt, že predmetné vyšetrenie u Dr. B. bolo iniciované matkou, že maloletý bol na vyšetrenie matkou
privedený, že počas vyšetrenia bol so psychologičkou sám. Preto sa dá predpokladať určité ovplyvnenie
maloletého. Znalecké vyšetrenie kvôli objektivite realizoval tak, že počas vyšetrenia bolo dieťa s
psychológom osobitne v prítomnosti matky, osobitne v prítomnosti otca, v prítomnosti obidvoch rodičov

a časť vyšetrenia bola realizovaná samostatne s dieťaťom bez rodičov. Takto bolo možné pozorovať
interakcie a správanie dieťaťa v uvedených variantách a takto získané informácie spracovať. Pretože Dr.
B. nerealizovala vyšetrenie s prítomnosťou otca, nie je možné tento faktor jednoznačne interpretovať.
V záujme objektivity v rámci znaleckého skúmania realizoval aj osobný rozhovor s riaditeľkou školy,
ktorú navštevuje maloletý, aby získal informácie od osoby, odborníka - pedagóga, ktorá má možnosť

pozorovať maloletého a rozprávať s ním v situáciách, kedy sa maloletý necíti vyšetrovaný a nie je v
interakcii s niektorým z rodičov ani s neznámou osobou psychológa. Pri zvažovaní ďalšieho znaleckého
vyšetrovania dieťaťa (návrh psychologičky) je potrebné brať do úvahy fakt, že v krátkej dobe by išlo
o minimálne tretie vyšetrenie zamerané na tú istú vec, čo neprimerane dieťa zaťažuje a môže viac
škodiť ako pomôcť. Aj vo výsledkoch vyšetrenia Dr. B. je uvedená preferencia otca zo strany maloletého,

psychologička sa len odvoláva na hodnotenie, že „nie je taká jednoznačná, ako v znaleckom posudku“.

Na pojednávaní pred súdom, súdom ustanovený znalec, pri svojom výsluchu na pojednávaní zotrval na
záveroch svojho písomného znaleckého posudku a neboli mu známe žiadne skutočnosti, na základektorých by mal znalecký posudok akokoľvek doplniť. Uviedol, že maloletý má vytvorený kladný vzťah
k obom rodičom. Prikláňa sa k alternatíve zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca. Myslí si, že
maloletýjeschopnýadaptovaťsananovéprostredie,tedaajnanovéškolsképrostredie,ajkeďjeuneho

adaptačná doba trochu dlhšia. Pokiaľ sa vyjadril k úprave styku matky s dieťaťom, v prípade, ak by dieťa
bolo zverené otcovi, vychádzal aj zo vzdialenosti bydliska oboch rodičov maloletého. V prípade zverenia
maloletého do starostlivosti otca by bolo vhodné samostatne upraviť aj styk matky počas prázdnin, resp.
sviatkov v polovici tohto obdobia. Podľa jeho zistení maloletý matku, keď je s ňou v kontakte, oslovuje
„mama“. Pred otcom, resp. inými ľuďmi ju oslovuje krstným menom „A.“. Predpokladá, že môže ísť o

určitý dôvod vzdoru voči matke. Nie je prirodzené, aby dieťa oslovovalo matku krstným menom, nie je to
však ani výnimočné. Postoj dieťaťa k matke je v súčasnej dobe ovplyvnený mnohými faktormi opísanými
v znaleckom posudku, ide najmä o reakciu dieťaťa, fakt rozdelenia v starostlivosti medzi oboch rodičov,
je to reakcia určitých prístupov matky, s ktorými dieťa nie je stotožnené. Môže to vyplývať aj z toho, že je
konfrontované zo strany rodiny otca dieťaťa, napr. poukazovanie na pochybenia, nedostatky matky. Ak
by dieťa ďalej zotrvalo u matky, určité problémy, či už emocionálne a problémy socializácie, by u dieťaťa

mohli pretrvávať do ďalších vývinových období. Pokiaľ ide o striedavú starostlivosť, bolo by možné o
nej uvažovať len z praktického hľadiska, bráni tomu vzdialenosť bydliska oboch rodičov a dochádzka
maloletého do školy. Medzi rodičmi je dlhodobo riešený spor ohľadne starostlivosti o ich maloleté dieťa
a preto pri tzv. nútenej otázke, komu zveriť dieťa do starostlivosti preto zvažoval situáciu tak, ako je
to uvedené v zodpovedanej otázke č. 4 posudku, teda v kontexte celej situácie, ktorá zahŕňa jednak

osobnostnú pripravenosť rodičov, ako aj situáciu bývania, prispôsobovania sa podmienkam dieťaťa,
rozvoj jeho zručností, trávenia voľného času a celkového výchovného prostredia dieťaťa. V tomto zmysle
u maloletého X. sú zistené určité psychické problémy v emočnej oblasti, sú dlhodobejšieho charakteru
a samotný prístup matky v tomto čase nenapomáha k zlepšeniu tohto stavu. Dieťa vo veku 9 rokov
vie posúdiť, či ho rodič vychováva dobre alebo zle. Určitá preferencia rodiča vyplýva vždy zo vzťahu,

pozornosti, resp. preferencie aktivít, trávenia voľného času. Otázka, či dieťa pozná rodiča sa v podstate
asi ani nedá zodpovedať, dieťa pozná rodiča cez vzťah, ktorý rodič k nemu realizuje. Dieťa vo veku
9 rokov dokáže vyjadriť svoju preferenciu a svoju náklonnosť, preto je dôležité brať do úvahy túto
skutočnosť, ako jedno z kritérií pri rozhodovaní pri zverení do osobnej starostlivosti, nie však ako jediné
kritérium. Pokiaľ ide o vyhranenosť maloletého vo vzťahu k jednému alebo druhému rodičovi, nejde v

tomto konkrétnom prípade o úplnú vyhranenosť a tento proces zverovania do starostlivosti maloletého
trvá dosť dlho a dieťa bolo opakovane v priebehu času konfrontované s touto otázkou, je možné z
týchto informácií vidieť určitú kontinuitu bez výraznejších zmien názorov dieťaťa. V čase vykonania
znaleckého posudku bola vyhranenosť maloletého k jednotlivým rodičom taká, že maloletý preferoval
v tom čase otca, ale aj v dlhšom časovom období pred podaním znaleckého posudku. Pokiaľ ide o

vyjadrenie maloletého ohľadne preferencie otca, jeho názor sa vyvíjal dlhodobo. Jeho rozhodnutie je
vnútorne konfliktné, nezavrhuje matku. Má k nej určitý vzdor. Je to vyjadrením jeho prežívania.

Svedkyňa Q.. G. B., na pojednávaní pred súdom uviedla, že otec je rodič dieťaťa, ktoré učí. V nijakom
blízkom vzťahu nie sú. Matku maloletého X. takisto pozná. V septembri 2012 k nim do školy mal. X.

nastúpil, teraz je v štvrtom ročníku. S matkou sa stretáva pravidelne na rodičovských združeniach. Vie,
že otec maloletého žije v Nových Zámkoch, s týmto sa stretáva v čase, keď si príde po maloletého,
kedy sa otec informuje aj na výchovno-vzdelávacie výsledky maloletého syna. Je triednou učiteľkou
maloletého. Potvrdila, že čokoľvek dieťa potrebuje, všetko je mu zabezpečené, čo má napísané v zošite,
donesie si. Predpokladá, že mu to vybavuje matka, je to v týždni a dieťa žije s matkou. Problémy s

rodičmi maloletého v minulosti nemala. Uviedla, že matka má nároky na dieťa také, že chce, aby mal
jednotky, aj keď ide o dobrého žiaka. Maloletý prišiel v treťom ročníku do ich školy z Martina, adaptácia u
maloletého trvala dlhšie. Chlapec je tichší, zádumčivý, spočiatku si ťažko hľadal aj kamarátov. Na konci
3. ročníka si však priateľa v škole našiel. Naviazal sa takisto na neho. Chlapec je v súčasnosti v škole
spokojný, má už aj viac kamarátov. Pred ňou nikdy maloletý nepreferoval jedného rodiča pred druhým,

o rodine ani nerozpráva, takisto nerozpráva ani o výletoch. Nebadá, že by chlapcovi niečo chýbalo, je o
neho podľa nej po všetkých stránkach v súčasnej dobe postarané. Matka ju v minulosti nežiadala o to,
aby zabránila styku chlapca s otcom. Pokiaľ aj rodičia maloletého dieťaťa mali záujem niečo na druhého
rodiča povedať, povedala im, že nie je v jej kompetencii sa k týmto záležitostiam vyjadrovať a že sa
bude vyjadrovať len k výchovno-vzdelávacím výsledkom. Nemôže povedať nič zlé ani je jedného rodiča

maloletého dieťaťa. K výchovným metódam matky sa nevie vyjadriť. Chlapec o rodine nerozpráva. Keď
príde do školy, vždy je v poriadku, ide o tichého chlapca. S matkou mali len jedenkrát rozhovor, kde na
vysvedčení mal chlapec jednotky a dvojky, matka naliehala, tvrdila, že chlapec mohol mať aj jednotky.
Pokiaľ ide o otca, keď príde za dieťaťom, tento je vždy ústretový. Otec o maloletého prejavuje záujem,vždy, keď si príde po neho do školy, pýta sa, ako sa mu darí, aké má známky, jediný problém vidí v tom,
že mu ešte asi dva mesiace spätne prefocovala materiály, aby sa mohol v čase, keď je u otca pripraviť
na vyučovanie. Otcovi vysvetlí, čo má s chlapcom precvičiť.

Z výpovede svedkyne, V.. X. V. mal súd zistené, že je riaditeľkou školy, ktorú navštevuje maloletý X.. S
maloletým je v každodennom kontakte, s deťmi školy sa stretáva na desiate i obede v jedálni. Rodičov
maloletého pozná, nie je s nimi v žiadnom vzťahu. Matka ju pred nástupom chlapca do 3. ročníka žiadala
o stretnutie. Žiadala, či môže byť jej syn žiakom ich školy z dôvodu, že sa presťahovala do Prievidze a jej

bydlisko je v blízkosti ich školy. Je pravda, že maloletý je u nich na škole, na žiadosť matky maloletého
dieťaťa, s ktorou bol predtým vykonaný pohovor a ktorá im takisto vykreslila situáciu v rodine. Nemala
dôvod jej žiadosti nevyhovieť a chlapca do školy prijala. V tom čase matka maloletého im nepovedala,
že o tom otec nevie. Ten prišiel následne do školy, pýtal sa, či chlapec do ich školy chodí. Vzhľadom na
to, že otec mal výhrady, komunikovali s ním ona a zástupkyňa, a v ďalšom období už otec k návšteve
školy synom už výhrady nemal. Vzhľadom na skutočnosť, že poznala z tvrdenia rodičov maloletého, aké

sú medzi nimi problémy, zaradila maloletého k učiteľke B., ktorú považuje za najlepšiu učiteľku na ich
škole. Vedela, že vo veci v minulosti rozhodoval už aj súd, preto sa matky pýtala, aký rozsudok vo veci
majú, že ho chce vidieť. Matka jej tento následne aj dala k dispozícií. Vzhľadom na vydané rozhodnutie
súdu od matky a od právnika zistila, že otca môže o maloletom informovať. Následne požiadala otca,
aby v prípade, že do školy príde, sa hlásil u nej a o tomto informovala aj ďalších zamestnancov. Stalo sa,

že otec prišiel niekedy aj v dopoludňajších hodinách, vzhľadom na prebiehajúci učebný proces to však
vhodné nebolo, odmietla to a následne otec chodil za synom už len poobede, väčšinou keď bol maloletý
v družine, pričom otca upovedomila o tom, že nemôže dieťa zo školy vyviesť von, čo otec akceptoval.
Následnevieodvychovávateľkyškoly,žejejmatkauviedla,žeotecsasdieťaťomvškolenesmiestretnúť
ani na krátky čas. Keď sa na to následne pýtala matky, táto jej to vyvrátila. Otec vždy, keď prišiel do školy,

jej kroky akceptoval. Hlásil sa u nej, pričom otcovi podala všetky informácie o dieťati, ktoré od nej žiadal.
V súčasnej dobe sa situácia zrejme zmenila, pretože otec si chodí po dieťa v piatok už o 12:30 hod.
Považovala za neférové jednanie zo strany matky, keď v minulosti, keď si prišiel po dieťa otec, nedala
mu všetky učebné pomôcky. Riešila to s kurátorkou, bol o tom spísaný aj zápis, ktorý sa nachádza v
škole. Vie o tom, že matka zakázala dávať dieťaťu v čase, keď bolo u otca, knihy. Chceli to riešiť tak,

že otcovi dajú iné učebné pomôcky, vzhľadom na situáciu v škole to možné nebolo, preto oslovila aj
otca maloletého dieťaťa, či si tieto učebné pomôcky nemôže zakúpiť aj on sám, súkromne. Následne
však dospeli k záveru, že by v prípade, ak by otec tieto pomôcky zakúpil, mohol by vzniknúť chaos, tak
požiadala triednu učiteľku o prefocovanie potrebných písomností, čo táto aj realizovala. V súčasnej dobe
triedna učiteľka už tieto písomnosti pre maloletého neprefocuje. V čase, keď maloletý k nim do školy

prišiel, prežíval ťažké obdobie, jeho adaptácia na nové prostredie bola obtiažna. Neprejavoval svoje city
navonok, ide o introverta. Nikdy maloletému nepovedala nič ani na jedného ani druhého rodiča. Stalo
sa aj to, že chlapec sa potkol na ihrisku na betóne, mal oškretú tvár, matka dieťaťa to následne u nich
riešila. Do kolízie s matkou prišli aj kvôli svätému prijímaniu, otec o dátume tohto prijímania nevedel,
pýtal sa ich na dátum, ktorý mu oznámila. Matka im to však vyčítala. Takisto má vedomosť o tom, že ich

matka žiadala o vyplnenie dotazníka pre súkromnú psychologičku, nevedela, z akého dôvodu má byť
dieťa vyšetrované, myslela si, že aj kvôli škole, z dôvodov nárokov matky na dieťa. Niekedy v minulom
školskom roku matka zakázala škole otcovi umožniť styk s maloletým X.. Každá matka je na svoje dieťa
prísna, vyžaduje, aby sa dieťa riadne učilo. Taká je aj matka maloletého. Podľa jej názoru matka však
až veľmi prehnane vyžaduje od chlapca jednotky. Chlapca sa pýtala, čím chce byť, chlapec jej povedal,

že mama chce, aby bol lekár a otec, aby bol letec. Z tohto usudzuje, že matka chce, aby bol chlapec na
jej obraz. Z jej pohľadu by matka maloletého mala od svojich požiadaviek trochu ubrať a mať reálnejší
prístup. Pokiaľ ide o vzťah maloletého k rodičom, chlapec sa vyjadruje v tom zmysle, že má veľmi rád
otca, nikdy nepovedal, že by nemal rád matku. Keď si otec pre chlapca do školy príde, chlapec prejavuje
k otcovi lásku a náklonnosť, vidieť to pritom, ako sa zvítajú. Pokiaľ príde s chlapcom matka, chlapec s

ňou ide a držia sa za ruky. Niekedy minulý rok im matka zakázala umožniť otcovi styk s maloletým. Za
posledných 1,5 roka, čo maloletý navštevuje ich školu, nemajú informácie a vedomosti o tom, že by o
chlapca nebolo náležite postarané, že by u neho bolo niečo zanedbávané, že by chlapec mal modriny.

Z predchádzajúceho rozhovoru znalca Q.. K. s riaditeľkou ZŠ Dobšinského v Prievidzi, V.. V. zo dňa 8.11.

2013, ktorý rozhovor je súčasťou znaleckého posudku, mal súd zistené, že maloletý sa po nástupe do ich
školy ťažko adaptoval na novú situáciu a nové prostredie. Bol zakríknutý, kontroluje sa vo vyjadreniach,
akobynevedel,čomápovedať,čitomamachce,alebočitochceotec,bojísasvojnázorpovedaťnahlas.
U matky je zrejmé, že si zakladá na svojom titule, chcela im aj radiť, ako majú učiť, lebo v Martine bolapredsedníčka ZRPŠ. Matka prišla do školy a sťažovala sa, že syn dostal dvojku, nepáči sa jej zadanie
úloh..... Otec sa zaujíma o dieťa. S dovolením matky sa so synom v škole stretával. Matka potom prišla
za ňou, s tým, že so stretávaním otca so synom nesúhlasí. Chcela to od matky písomne, čo však matka

neurobila. Matka dieťaťu k otcovi nedáva materiály na učenie. Otec sa opakovane s ňou rozprával, aj
s triednou učiteľkou maloletého. Chlapec píše úlohy cez víkend u otca na prefotené papiere, pretože
matka mu nedá k otcovi zošity a knihy a maloletý musí potom úlohy prepisovať v nedeľu do riadneho
zošita. Matka dieťa núti učiť sa na jednotky, lebo jej povedala, že chce, aby bol doktor. Dieťa však nie
je čistý jednotkár, čo matka na rozdiel od otca neakceptuje. Tento rok si našiel kamarátov, s ktorými sa

evidentne cíti dobre. Dieťa sa vyjadruje len pred ňou k situácii v rodine, tvrdí, že s mamou nechce byť,
chce ísť do Zámkov ale na druhej strane mu je mamy ľúto. Nepovie, prečo nechce byť s ňou. Chlapec
rozpráva len o otcovi. Matka je netypická matka, nevie sa znížiť k dieťaťu a hrať sa s ním, stále sa
kontroluje, správa sa nadradene a tak sa správa aj k synovi.

SvedkyňaJ.S.,napojednávaníuviedla,žezrodičovmaloletéhopoználenmatku,súbývaléspolužiačky,

poznala ju ešte z čias, keď nastúpila na medicínu. V súčasnosti sa s matkou maloletého stretáva, sú
kamarátky, navštevujú sa. Matku maloletého pozná 6 až 7 rokov, a vysoko ju hodnotí po všetkých
stránkach,pokladájuzazodpovednú,starostlivúaobetavúmatkusvojhodieťaťa.Počasceléhoobdobia,
čo matku maloletého dieťaťa pozná, nebola svedkom žiadneho nevhodného správania matky voči
maloletému a to ani po psychickej ani po fyzickej stránke. Vzťah syna k matke je dobrý. Maloletý matke

dôveruje. Vie to jednak z návštev matky maloletého a takisto z času, keď spoločne bývali na internáte
počas štúdia na vysokej škole. Tvrdila, že chlapec bol vždy najšťastnejší vtedy, keď bol s matkou. Nič
negatívne nikdy medzi nimi nezaznamenala. S matkou maloletého bývali v jednej bunke, avšak v inej
miestnosti počas štúdia jeden rok. Počas troch rokov, čo spoločne bývali na tom istom internáte, sa
spolu stretávali.

Z písomného vyjadrenia X. O. zo dňa 9.5.2014, kamarátky matky maloletého, mal súd zistené, že
matku pozná 9 rokov, spolu študovali na tej istej škole a boli aj v tom istom študijnom krúžku. Viackrát
ju v minulosti navštívila na internáte, kde bola ubytovaná spolu so synom a takisto aj v mieste jej
predchádzajúceho bydliska v Nových Zámkoch. Tvrdila, že matkin vzťah k synovi bol a aj je veľmi pekný

a vždy sa o neho po všetkých stránkach riadne starala. Na záver svojho listu uviedla, že s otcom dieťaťa
bola v kontakte len dvakrát, prvý raz pri zápise do druhého ročníka vysokej školy a druhýkrát v čase
predchádzajúceho pojednávania v tejto veci, takže „skutočne nevidí dôvod na odňatie dieťaťa matke a
pridelenie do starostlivosti otca“.

Z výsluchu maloletého Jozefa v škole, ktorú maloletý navštevuje, dňa 17.5. 2014, mal súd zistené, že
chlapec sa tešil na prázdniny, na čas, ktorý strávi so svojím otcom. Nevedel uviesť, čo sa mu páči na
matke. Uviedol však, že sa mu nepáči, že matka na neho kričí. Na otcovi sa mu páči to, že je na neho
dobrý, nekričí na neho, hrá sa s ním, učí sa s ním. Na otcovi sa mu páči všetko. V byte, v ktorom býva
s mamou, si ešte nezvykol. K otcovi do Nových Zámkov by šiel hneď. Nevadilo by mu, keby chodil do

inej školy ako doteraz. Mal by to z bydliska otca ďalej ako teraz. V Prievidzi nemá žiadnych kamarátov.
Kamarátov má v Nových Zámkov. Páči sa mu tam viac ako v Prievidzi, má tam aj kamarátov. Za mamou
by mu smutno nebolo. Nechcel by sa s ňou ani stretávať. V Nových Zámkoch by chodil aj za starými
rodičmi zo strany otca. Za starkou (matkina mama) by nechodil, pretože by sa na neho hnevala, že je
s otcom. Maloletý aj sám, spontánne, pri výsluchu povedal, že bol aj sám s matkou v Martine, že tam

bolo zle, mama ho bila a vymkýňala. Povedal, že sa bojí, že keď sa mama dozvie, že chce byť s otcom,
že ho zbije. Mama sa ho aj pýta, či chce byť s ňou. Mame povie, že áno, aj keď v skutočnosti nechce.
Keby mame povedal, že chce byť s otcom, nevie, či by ho mama nevyhrešila alebo nezbila.

Zo správy ÚPSVaR NZ adresovanej ÚPSVaR PD zo dňa 11.4. 2014 mal súd zistené, že na základe

šetrenia v domácnosti otca možno konštatovať, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu
a opateru maloletého dieťaťa. Otec býva v dvojizbovom byte, ktorý má vo svojom vlastníctve. Dieťa má
tam k dispozícii priestrannú izbu s veľkou posteľou, skriňami, osobnými vecami, stolíkom a stoličkou.
V súčasnosti je podľa rozhodnutia súdu v kontakte otec so synom každý druhý týždeň. Víkendy trávia
spoločne športovými aktivitami ako sú futbal a plávanie, ale aj prípravou na vyučovanie. Vzájomný

vzťah so synom hodnotí otec ako veľmi dobrý, maloletý sa cíti v jeho domácnosti dobre a sám mu
niekoľkokrát povedal, že chce bývať s ním. Otec uviedol, že na súčasné prostredie v Prievidzi si maloletý
nezvykol a matka nie je schopná sa o neho postarať. V prípade, že by mu bolo dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, vie dieťaťu zabezpečiť všetky potreby ako aj stabilné rodinné prostredie.Otec je od 1.10. 2013 jedným z dvoch spoločníkov a súčasne konateľov spoločnosti HORVÁTH -
PLASTES, s.r.o. so sídlom v Nových Zámkoch (druhým spoločníkom a konateľom je jeho otec). Súčasne

predložilotecdospisupracovnúzmluvu,ktorúuzavrelsvyššieuvedenouspoločnosťounadobuneurčitú
s dohodnutou mesačnou mzdou za vykonanú prácu vo výške 466 eur. Z pracovnej zmluvy otca vyplýva
( čl. IV bod 4.5), že v prípade dosiahnutia, resp. prekročenia plánovaných cieľov obchodnej spoločnosti,
zamestnancovi patrí odmena do 10 % z objemu vyplatených ročných miezd. V mesiacoch apríl a máj
2014 mal otec v každom mesiaci čistý príjem vo výške 437,68 eur. K vyššie uvedenému príjmu právny

zástupca otca predložil potvrdenie VŠZP zo dňa 13.5.2014 preukazujúce, že je otec poistencom vo
VŠZP v období od 1.1.1995 až doteraz. Do 1.4.2014 mal otec podľa svojho vyjadrenia od spoločnosti, v
ktorej teraz pracuje, len príležitostný, nepravidelný príjem. Tento mohol byť do výšky cca 200 eur až 300
eur mesačne. Je vlastníkom 2 - izbového bytu, na adrese ktorej býva (výpis z LV č. XXXX pre k. ú. K. G.),
resp., zdržiava sa i v byte svojich rodičov a v lete i v záhradnej chatke, ktorú vlastní spolu aj so záhradou
(výpis z LV č. XXXX) a je vlastníkom aj ďalšieho pozemku - záhrady, takisto v k. ú. K. G. (výpis z LV

č. XXXX). K. majetok, vrátane záhradnej chatky, užíva výlučne on sám. Mesačné náklady za bývanie
uhrádza zálohovo vo výške 64,72 eur (predpis mesačných záloh platný od 1.5.2013). Za elektrickú
energiu v byte, v ktorom býva, platí mesačne cca 8 eur až 10 eur v závislosti od spotreby. Otec ďalej
uviedol, že iné náklady už nemá, nemá žiadne dlhy, nemusí splácať úvery, pôžičky. Má bežné náklady
súvisiace s domácnosťou, takisto míňa peniaze na benzín v súvislosti s cestovaním za synom, mesačne

ide minimálne o sumu cca 100 eur. Platí na syna takisto výživné a to vo výške 100 eur mesačne.

Byt, ktorý mala matka vo výlučnom vlastníctve v Nových Zámkoch, predala za sumu 73.000 eur (č. l.
306). Peniaze titulom kúpnej ceny bytu má na účte, a v súčasnosti si zháňa nejaký byt do vlastníctva
priamo v Prievidzi. Zatiaľ býva v prenajatom byte (č. l. 161). Je zamestnaná ako rehabilitačná lekárka

počas pracovného týždňa, pričom v roku 2013 dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 806,21 eur.
Náklady matky na bývanie sú vo výške 250 eur mesačne (platobný doklad na úhradu z účtu zo dňa
25.6.2013), s tým, že podľa tvrdenia matky, tieto náklady sú v skutočnosti v súčasnej dobe vyššie, v
sume 271 eur mesačne, keďže v júni 2014 po vyúčtovaní nákladov sa zálohové platby za služby zvýšili.
Na stravu vynaloží sumu 150 eur mesačne. Na drogériu mesačne vynaloží sumu 30 eur mesačne. Na

telefónmesačneminiecca46eur.SplácaúvernazákladeZmluvyosplátkovomúveremesačnevovýške
256,88eur(Zmluvaosplátkovomúverezodňa28.6.2014nasumu7.300eur),pričomzúveruposkytnuté
peniaze dala matke, ktorej ich ešte z čias štúdia dlhovala. Kúpila si ojazdené osobné motorové vozidlo
zn. Peugeot 207 (prvá strana kúpnej zmluvy je na č. l. 351) za kúpnu cenu vozidla vo výške 4.700 eur.
V súvislosti s týmto motorovým vozidlom má výdavky na PHM vo výške asi 70 eur mesačne. Takisto má

matka náklady na oblečenie a obutie vo výške asi 50 eur mesačne a platí povinné zmluvné poistenie
motorového vozidla vo výške 110,50 eur ročne. Pokiaľ ide o výdavky maloletého syna, mesačné výdavky
na stravu v školskej jedálni sú vo výške cez 30 eur za obedy aj desiatu. Maloletý navštevuje aj školský
klub, v súvislosti s čím má mesačné náklady vo výške 3 eurá, ktoré platí škole. Ďalej matka uviedla, že
ostatná strava okrem školskej jedálne mesačne predstavuje sumu 70 eur, drogéria 15 eur, oblečenie 25

eur, priemerne mesačne platí za hračky a školské pomôcky maloletému 20 eur a vreckové vo výške 10
eur. Maloletému platí takisto životné poistenie (ČSOB poisťovňa), s mesačným poistným vo výške 20,31
eur. Založila synovi stavebné sporenie, na základe ktorého mesačne uhrádza platbu 17,92 eur (trvalý
platobný príkaz na úhradu). Podľa tvrdenia matky, maloletý by mal mať nasporených okolo 2.000 eur
na stavebnom sporení. Cestovné do Nových Zámkov z Prievidze hromadným dopravným prostriedkom

stojí 5,78 eur na dospelú osobu, pokiaľ ide o lístok na dospelú osobu a neplnoleté dieťa, dá sa kúpiť
lístok spolu za sumu 8,11 eur.

Po vykonanom dokazovaní právny zástupca otca navrhol, aby súd návrhu na začatie konania v celom
rozsahu vyhovel, teda aby rozhodol tak, že sa mení rozsudok OS NZ č. k. 9C/6/2007, v časti úpravy práv

a povinností k maloletému dieťaťu tak, že zveruje mal. X. Z. do osobnej starostlivosti otca. Otázku úpravy
styku ponechal na úvahe súdu, s tým že navrhol, aby bol styk upravený v obdobnom rozsahu alebo
totožnom rozsahu ako je v súčasnosti upravený styk otca s maloletým. Otázku určenia výšky výživného
ponechal takisto na úvahe súdu. Podľa jeho názoru, primeraným výživným je možné považovať sumu
100 eur, ktorú platí momentálne otec na maloletého. Otec podal návrh, pretože existoval a existuje stále

dôvodné podozrenie, že dochádzalo k týraniu zo strany matky, pričom uvedená skutočnosť vychádzala z
tvrdení maloletého, ktoré prezentoval opakovane a ktoré sú zaznamenané jednak v dôkazoch, lekárskej
správezodňa6.7.2012,vpsychologickomvyšetrenízodňa10.7.2012,vsprávepediatričkyQ..D.zodňa
12.7.2012 a takisto v správe kurately z 11.6.2013, kde opätovne maloletý uviedol skutočnosť, že došlozo strany matky k týraniu. Uvedené tvrdenie maloletého sa opätovne nachádza v znaleckom posudku
vyhotovenom Q.. K., a takto sa maloletý vyjadril aj pred súdom. To znamená, že tvrdenie matky, že
žiadne týranie nebolo preukázané alebo nedošlo k týraniu nepovažoval za pravdivé, aj keď je pravda, že

uvedené skutočnosti nemali žiadne trestnoprávne následky napriek podanému trestnému oznámeniu.
Ďalej tvrdil, že v konaní sa jednoznačne preukázalo, že vzťah maloletého k matke nie je dobrý, ba
dokonca možno konštatovať, že vzťah je zlý a rozvrátený. Dôvody, pre ktoré došlo k takejto situácií sú
jednoznačne konštatované v znaleckom posudku Q.. K., ktorý okrem iného uvádza: „...napr. matka sa
síce snaží o realizáciu výchovy a starostlivosť v rámci svojich schopností, ale dochádza k nedostatkom,

kvôli ktorým stráca náklonnosť a dôveru syna... „došlo k odcudzeniu matky a syna, čo sa prehlbuje, syn
matku odmieta. Nestabilita vo výchovných postupoch matky voči synovi vyplýva aj z jej osobnostných a
povahových čŕt.“ To sú podľa neho príčiny, ktoré postupne, vekom ako maloletý dorastal vykryštalizovali
do vzniknutej situácie. Nie je to také jednoduché, ako hovorí matka, že by bol syn zmanipulovaný zo
strany otca. Dieťa opakovane a neustále vyjadruje vôľu byť u otca. Dieťa sa viac orientuje na otca aj
z dôvodu nestability vo výchovných postupoch matky ako aj z jej sociálneho fungovania. Dieťa aj na

podklade tohto prirodzene túži po otcovi. Vo vzťahu s ním pociťuje iné pozitívne podnety ako s matkou,
prežíva pozornosť a prijatie jeho osoby, kým u matky skôr vníma strohosť v kontakte s ním, striedme
citové prejavy a izolovanosť od ostatných členov rodiny. Otec mal styk s dieťaťom upravený každý párny
víkend, mesačne to vychádzalo maximálne na 6 dní, od decembra je to pár dni do mesiaca, niekedy 6
dní od mesiaca. Nazdáva sa, že práve naopak, dochádzalo k snahám o manipuláciu zo strany matky,

pričom možnou odpoveďou syna na takýto postoj mohol byť prehlbujúci sa odpor syna k matke. Za
podstatné považoval uviesť, že dieťa jednoznačne uviedlo, že odmieta bývať v Prievidzi, nemá tu žiadny
vzťah, kamarátov, povedalo to pred znalcom i pri vypočutí pred súdom. Na druhej strane vzťah k otcovi
je na dobrej prirodzenej úrovni, otca dieťa rešpektuje aj ako autoritu. Znalec jednoznačne konštatuje,
že syn cíti u otca bezpečie a istotu. Otázka schopnosti oboch rodičov vykonávať osobnú starostlivosť

o maloletého bola predmetom znaleckého dokazovania a taktiež skúmania zo strany UPSVR. Bolo
konštatované, že otec je schopný a spôsobilý starať sa o dieťa a že má na to aj vytvorené podmienky.
Dovolí si tvrdiť, že materiálne podmienky sú v tomto prípade u otca maloletého lepšie ako u matky,
vzhľadom na to, že otec má vo vlastníctve byt, teda stabilita rodinného prostredia u otca je lepšia ako
u matky maloletého dieťaťa. Matka žije v prenajatom byte na dobu určitú, je pravdepodobné, že zmena

prostredia, v ktorom bude maloletý vyrastať u matky sa bude meniť. Schopnosť otca starať sa o dieťa
reflektuje i dieťa, na názor ktorého je súd povinný prihliadať. Poukázal na skutočnosť, že súdy sú povinné
za splnenia určitých kritérií rešpektovať vôľu dieťaťa. V článku 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa
je daná povinnosť zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať vlastné názory, právo tieto názory
slobodne vyjadrovať, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť a rešpektovať jeho

vôľu.

Po vykonanom dokazovaní právny zástupca matky žiadal návrh otca zamietnuť. Tvrdil, že návrh bol
odôvodnený hrubým zanedbávaním osobnej starostlivosti matky o maloletého, dokonca týraním matky.
Tomuto konaniu predchádzalo niekoľko trestných oznámení zo strany otca, v ktorých otec obviňoval

matku z týrania dieťaťa. S poukazom na prezumpciu neviny v trestných aj priestupkových konaniach
ako aj s poukázaním na stav ukončenia týchto podnetov otca, má jednoznačne za to, že žiadnym
spôsobom nebolo nikdy preukázané týranie maloletého dieťaťa tak, ako to tvrdil jeho otec a to ani
v priestupkovom konaní. Čo sa týka správ od lekárov a psychológov, ktoré predkladal otec v rámci
podnetov ako prílohy trestných oznámení, poukázal na správu V.. B., psychologičky, ktorá konštatovala,

že matka sa nestará o dieťa, ale s matkou nebola nikdy v kontakte. Z pôvodne podaného návrhu
založeného na závažnom porušovaní rodičovských povinností z hľadiska odôvodnenia sa tento návrh
zúžil len na vyjadrenie maloletého, 10 - ročného chlapca, ktorý sa vyjadruje, že chce ísť bývať k otcovi.
Je toho názoru, že dieťa si svojho otca idealizuje z nevedomosti o skutočnom reálnom živote jeho otca.
Túto idealizáciu dieťaťa pripúšťa aj súdny znalec. V konaní bola dostatočne preukázaná príkladná a

vzorná starostlivosť matky o maloletého, matka mala dieťa v každodennej starostlivosti, v rámci výchovy
dieťaťa bola nútená robiť s dieťaťom aj pre dieťa mnohokrát nepríjemné riešenia, napr. príprava do
školy.Matkavyštudovalalekárskufakultu,poskončeníjejvysokoškolskéhoštúdiasariadnezamestnala,
bezodkladne po skončení školy a v zamestnaní je hodnotená kladne a je zamestnaná dodnes. Matka
svojimprístupomkživotujepríkladnýmvzoromdieťaťu,narozdielodotcadieťaťa,ktorýdo31.3.2014bol

dlhodobo nezamestnaný, striedavo pobýval v rôznych domácnostiach a požičiaval si na svoje živobytie
od príbuzných. To, že si dieťa otca idealizuje jasne preukazuje aj skutočnosť, že na pohovore so sudcom
konanom v mesiaci jún 2014 dieťa uviedlo, že pôjde na dovolenku s otcom k moru, k čomu však
nedošlo. Otec maloletého v konaní opakovane zavádzal, či už vo veci jeho príjmov, ako aj vo vecijeho bývania, ako aj o tom, či má dlhodobý vzťah s treťou osobou, čo sa v prípade zmeny osobnej
starostlivosti o maloletého bude výrazne týkať aj maloletého. Je pravdou, že je potrebné prihliadať aj
na názory dieťaťa, ale s prihliadnutím na jeho vekovú a rozumovú vyspelosť, v tomto prípade je však

veľmi na uváženie, či 10 - ročné dieťa s prihliadnutím na absenciu jeho značnej neznalosti reálnych
pomerov jeho otca, vie skutočne vyjadriť reálny názor s kým by chcelo byť dlhodobo, t. j., ktorý z rodičov
by ho mal mať zverené do osobnej starostlivosti. Opätovne poukázal na nelogickosť záveru znalca,
ktorý na jeden strane poukazoval na narušenosť vzťahu matky a syna, na základe čoho aj odôvodnil
zmenu osobnej starostlivosti o maloletého, na druhej strane však pripustil možnosť striedavej osobnej

starostlivosti. Podľa jeho názoru, v súčasnosti aj na základe vykonaného dokazovania na strane otca nie
sú vytvorené podmienky na zmenu osobnej starostlivosti tak, ako to navrhuje otec, otec je v súčasnosti tri
mesiace zamestnaný v rodinnej firme, ktorá je novozaloženou firmou. Otec striedavo obýva domácnosti,
vôbec nemajú preukázané osobnostné kvality otca, či by vedel dieťaťu pripraviť teplú stravu, vyprať mu,
zabezpečiť mu každodenný život. Poukázal aj na možný budúci vzťah otca, ktorý na pojednávaní najprv
nepriznal a následne priznal s treťou osobou, jeho dlhodobou priateľkou, ktorej sa v júni 2014 narodilo

dieťa.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností

a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno

zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd k právnemu názoru, že návrh otca na zmenu osobnej
starostlivostiomal.X.bolpodanýdôvodne.Vzťahmatkykmaloletémusynovisavytváralvčase,keďako

matka a študentka vysokej školy sa len s malou podporou rodiny, vrátane otca maloletého, starala o syna
(výpoveď matky, svedkyne S., znalecký posudok Q.. K., písomné vyjadrenie X. O.). Hoci by v prípade
dobrých rodinných vzťahov, pomohla v tomto nie jednoduchom období matke rodina, v tomto prípade sa
tak zrejme nestalo, matka žila počas pracovného týždňa počas štúdia na internáte s maloletým sama,
sama riešila s ním väčšinou len „nepopulárne“ záležitosti ohľadne školy, nie vždy túto situáciu zvládala

(výpoveď maloletého, správy UPSVR PD, znalecký posudok), maloletý to citlivo vnímal a otec matke
v tejto situácii nijako nepomohol (výpoveď maloletého, znalecké dokazovanie). Pretože otec mal na
maloletého v čase, keď sa s ním stretával, viac času a i z týchto dôvodov sa mu viac venoval, trávil s ním
svoj voľný čas, maloletý čoraz viac inklinoval k otcovi a matku stále viac odmietal (znalecký posudok,správy UPSVR PD). V konaní mal súd preukázané (samotné výpovede rodičov, znalecké dokazovanie),
že vzťahy medzi rodičmi sú už dlhší čas zlé, nevedia a ani nemajú záujem sa o výkone svojich práv a
povinností voči maloletému X. dohodnúť. Obaja v minulosti kládli jeden druhému nezmyselné prekážky

v možnosti mať bezproblémové, nestresujúce vzťahy s maloletým (matka sa snažila obmedzovať otca
v informovanosti o maloletom - neoznámila mu termín svätého prijímania, odmietala dávať otcovi pri
realizácii jeho styku s maloletým učebné pomôcky, zakazovala otcovi v stretávaní s otcom v škole...;
otec zase namiesto toho, aby vec racionálne riešil, sťažoval matke jej neľahkú situáciu, keď aj počas jej
štúdia na vysokej škole podával na ňu trestné oznámenia, ktoré neboli dôvodné). Postupne si maloletý

čoraz viac uvedomoval, že život s otcom je pre neho menej stresujúci, pestrejší a aj zaujímavejší, čo
viedlo stále viac k jeho túžbe byť viac s otcom a takisto v prostredí ktoré dôverne poznal a v ktorom mal
aj sociálne zázemie (žil dlho v Nových Zámkoch aj s matkou, má tam starých rodičov, pričom vzťahy
medzi nimi navzájom sú veľmi dobré). Z vykonaných psychologických šetrení, zo znaleckého posudku
ale predovšetkým zo samotnej výpovede maloletého pred súdom v neprítomnosti jeho rodičov, mal
súd preukázané, že maloletý jednoznačne prejavuje vo svojich desiatich rokov veku vôľu žiť s otcom

v prostredí, ktoré dôverne pozná a v ktorom má svoju najbližšiu rodinu a kamarátov. Zo znaleckého
posudku,zosprávUPSVRPDapredovšetkýmzvýpovedemaloletéhopredsúdom,možnojednoznačne
uviesť, že maloletý v súčasnosti jednoznačne preferuje otca pred matkou, v otcovi vidí autoritu a má k
nemu vytvorený aj dôverný vzťah. Matke vyčíta nie vždy dobré správanie voči nemu a je tiež zrejmé,
že na nové prostredie v Prievidzi si nezvykol a hoci v škole, ktorú v súčasnosti navštevuje, sa po

dlhšom čase adaptoval (výpoveď riaditeľky školy a triednej učiteľky maloletého), sám uviedol, že chce
žiť v prostredí, v ktorom predtým dlho býval a so svojím otcom, s ktorým má v súčasnosti oveľa lepší
vzťah ako s matkou, aj keď práve ona v poslednom období zabezpečovala maloletému takmer všetky
materiálnepotreby.Pokiaľotcakpodaniunávrhunasúdviedloto,žematkadieťafyzickyalebopsychicky
týra, táto skutočnosť podľa názoru súdu preukázaná nebola (výsledky trestných oznámení, okolnosti

vyhotovenia fotky ktorou takisto otec zdôvodňoval svoj návrh.....), aj keď z opakovaných výpovedí
maloletého, zistení UPSVR PD a zo záverov znaleckého dokazovania je viac ako zrejmé, že matka nie
vždy starostlivosť o maloletého zvládala, nie vždy vytvárala v domácnosti vhodné výchovné prostredie
a že maloletého i fyzicky trestala. V zhode so znalcom i súd je toho názoru, že vinu na terajšom stave,
keď maloletý matku odmieta má nielen matka dieťaťa, ale vo významom rozsahu i otec maloletého. Kým

matka pod vplyvom okolností (štúdium, zlé bytové podmienky, málo voľného času) výchovu maloletého
nedostatočne zvládala, otec matke nijako nepomohol, situáciu jej neuľahčil, z dôvodu ktorého maloletý
začal čoraz viac inklinovať k otcovi a čoraz viac mu chýbalo sociálne zázemie v Nových Zámkoch,
prostredie, ktoré dôverne pozná. V súčasnej situácii, s prihliadnutím na viac ako 2 roky prejavovanú
vôľu maloletého žiť so svojím otcom, s ktorým si v súčasnosti oveľa viac rozumie ako s matkou, v

prostredí ktoré je pre neho oveľa bližšie než to súčasné v Prievidzi, berúc do úvahy i sociálne zázemie
v Nových Zámkoch, predovšetkým to, že tam žijú starí rodičia maloletého, s ktorými si tento rozumie
a chce byť s nimi takisto častejšie, zmenil súd výchovné prostredie u maloletého a zveril maloletého
do osobnej starostlivosti otca, ktorý má podľa vyjadrenia UPSVR NZ vytvorené vhodné podmienky pre
poskytnutie osobnej starostlivosti maloletému, a ktorému v prípade potreby sú ochotní pomôcť aj jeho

rodičia.Otecsavsúčasnostizamestnal,mápravidelnýmesačnýpríjemzmožnosťouprispôsobeniajeho
pracovného času potrebám maloletého a teda aj z tohto hľadiska je spôsobilý maloletému poskytnúť
potrebnústarostlivosť.Hociotecmápriateľku,sktorouajintímnežije,ktorejsanedávnonarodiloajdieťa,
a ktorú maloletý nepozná, tieto skutočnosti podľa názoru súdu nebránia zvereniu maloletého do osobnej
starostlivosti otca, pretože otec s priateľkou v spoločnej domácnosti nežije a na pojednávaní pred súdom

uviedol, že s priateľkou ani v budúcnosti v spoločnej domácnosti žiť nebude, ak s tým nebude súhlasiť
maloletý. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu matky o rozpornosti znaleckého
posudku s inými, v konaní vykonanými dôkazmi, naopak závery znaleckého dokazovania sú v súlade so
zisteniami kolízneho opatrovníka, písomnými psychologickými správami ale predovšetkým s výpoveďou
maloletého, ktorý bol vypočutý v prostredí, ktoré pozná, v neprítomnosti rodičov a v pokojnej atmosfére.

Aj podľa názoru súdu, maloletý potrebuje oboch rodičov, rodičov, u ktorých bude cítiť oporu. Pretože
rodičia maloletého spolu nežijú, je, v zhode s tvrdením súdom ustanoveného znalca, podľa právneho
názoru súdu, možné uvažovať o striedavej osobnej starostlivosti o maloletého, keďže obaja sú spôsobilý
zabezpečiť maloletému osobnú starostlivosť a majú k tomu aj vytvorené materiálne podmienky (závery
znaleckého dokazovania, správy UPSVR NZ a UPSVR PD), v prípade, že vzdialenosť bydlísk oboch

rodičov nebude taká veľká, keby maloletý nemusel navštevovať dve školy a predovšetkým v prípade
zlepšenia vzťahov medzi rodičmi. V súčasnej dobe, by sa aj otec mal pričiniť o to, aby sa atmosféra
vzťahu medzi ním a matky zlepšila a dieťa tak malo zabezpečené lepšie podmienky pre svoj osobnostný,
emočný, citový a sociálny vývin.Pri určení výšky vyživovacej povinnosti matky voči maloletému vychádzal súd z odôvodnených potrieb
maloletého, ktorý zdravotné problémy nemá a od septembra tohto roku bude navštevovať vyšší stupeň

základnej školy, a na možností a schopností svojich rodičov. Otec je v súčasnosti spôsobilý mesačne si
zarobiť vyše 430 eur mesačne a matka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 806,21 eur. Kým otec
má bytovú otázku vyriešenú, matka žije v nájomnom byte, svoj byt v mieste pôvodného bydliska predala
za sumu 73.000 eur, z ktorej sumy preukázateľne si bude môcť a aj si chce kúpiť byt v meste Prievidza.
Pretože v meste Prievidza a v jeho okolí je možné realizovať kúpu trojizbového, resp. štvorizbového

bytu aj za cenu okolo 40.000 eur, mohla by matka po kúpe bytu časť prostriedkov, ktoré by jej zostali
použiť na úhradu svojich záväzkov. Vychádzajúc potom aj z nákladov oboch rodičov na bývanie,
stravu, oblečenie a hygienu, platenie životného poistenia vo výške 20,31 eur mesačne a stavebného
sporenia vo výške 17,92 eur mesačne matkou maloletému a potrebou vynaloženia cestovného matkou
pri realizovaní jej styku s maloletým, určil súd matke vyživovaciu povinnosť, počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozhodnutia, kedy dôjde aj k zmene výchovného prostredia u maloletého, na sumu 100 eur

mesačne, pričom vyživovacia povinnosť matky bude vyvažovaná zabezpečovaním osobnej starostlivosti
otca o maloletého.

Pri určení rozsahu úpravy styku matky s maloletým, vychádzal súd z rozsahu doterajšej úpravy styku
rodiča s maloletým, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti (s otcom) a na spôsob

realizácie odovzdávania maloletého na začiatku a na konci úpravy styku, na ktorý bol maloletý zvyknutý
(v Nových Zámkoch). Podľa právneho názoru súdu, vychádzajúc z návrhu súdom ustanoveného znalca
a kolízneho opatrovníka, bolo potrebné upraviť styk matky s maloletým každý druhý víkend v mesiaci
od piatku do nedele, v rozsahu polovice prázdnin a počas sviatkov tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia, majúc za to, že úprava styku matky s maloletým v tomto rozsahu a v spôsobe

jeho realizácie je primeraná súčasnému veku maloletého a jeho vzťahu k matke, a zároveň aj potrebná
k tomu, aby sa vzájomný vzťah matky a maloletého upravil, zlepšil, keďže v čase súdom určeného styku
bude mať matka dostatočný priestor k tomu, aby sa mohla maloletému maximálne venovať, pozitívne
na neho vplývať a opätovne si u neho získať dôveru.

Súd vykonanie ďalšieho dokazovania vo veci považoval za nadbytočné, nehospodárne a preto
nevykonal v konaní tie dôkazy, ktoré navrhol v priebehu pojednávania právny zástupca matky. Výsluch
V.. Y. a Q.. S. B. V.., psychológov, súd považoval za nepotrebný z dôvodu, že vyššie uvedené osoby
nemali o veci komplexné informácie a nemohli tak prispieť k objektívnemu objasneniu veci. Nariadenie
kontrolného znaleckého dokazovania vo veci nepovažoval súd za potrebné a dôvodné, keďže súdom

ustanovený znalec podrobne vysvetlil dôvody, pre ktoré navrhol zveriť maloletého X. do osobnej
starostlivosti otca nielen v písomne podanom znaleckom posudku, ale aj pri výsluchu na pojednávaní,
pričomzáveryznaleckéhodokazovaniaboliajvsúladesozisteniamikolíznehoopatrovníka,UPSVRPD,
UPSVR NZ a so samotným prejavom vôle maloletého. Za týchto okolností považoval súd za nadbytočné
vykonať dokazovanie aj výpoveďou otcom navrhnutej svedkyne Bízikovej, ktorá by sa vedela aj tak

vyjadriť len k okolnostiam minulým, v súčasnosti už neaktuálnym. Ani lustrácia akýchkoľvek príjmov
otca, ktoré poberal zo spoločnosti HORVÁTH-PLASTES, s.r.o., resp. z daňového úradu a zo sociálnej
poisťovne do 1.4.2014, ako to navrhla v konaní matka, nebola podľa právneho názoru súdu potrebná,
pretože pre rozhodnutie súdu bolo potrebné zistiť aktuálny príjem otca, ktorý súd zistený mal a preto
súd nevykonal ani tento navrhovaný dôkaz.

Napriektomu,žepredmetnékonaniejekonanienesporovým,zdôvoduktoréhosúdmoholzačaťkonanie
aj ex offo, obaja rodičia si v konaní uplatnili aj náhradu trov konania. Ako bolo už uvedené vyššie, obaja
rodičia maloletého sú rovnako zodpovední za súčasný stav, kedy maloletý matku odmieta a preferuje
otca, ani jeden z nich nemal záujem racionálne vec mimosúdne riešiť. Z týchto dôvodov súd účastníkom

náhradu trov konania nepriznal, vychádzajúc z ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,
ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

V konaní vznikli štátu trovy v celkovej výške 540,39 eur, pozostávajúce z preddavkovo štátom hradených

trov znaleckého dokazovania vo výške 533,79 eur (uznesenie z č. l. 229 a uznesenie z č. l. 288) a zo
svedočného vyplateného J. S. vo výške 6,60 eur (uznesenie z č. l. 332) zo štátnych prostriedkov. Podľa §
148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na
náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnychpoplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Ako bolo už
uvedené vyššie, obaja rodičia maloletého sú rovnako zodpovední za súčasný stav, kedy maloletý matku
odmieta a preferuje otca, ani jeden z nich nemal záujem racionálne mimosúdne vec riešiť a rozhodnutie

súdu záviselo aj od vykonaného znaleckého dokazovania, a preto súd považoval za spravodlivé uložiť
obom rodičom maloletého zaplatiť štátu náhradu trov konania v jednej polovici, teda každému vo výške
270,19 eur. S prihliadnutím na súčasné príjmy a náklady oboch rodičov maloletého, ktoré súvisia aj s
ich vyživovacou povinnosťou voči maloletému a výškou štátnych trov, uložil súd obom rodičom zaplatiť
štátu náhradu trov konania v dlhšej, 60 - dňovej lehote, s použitím ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne trojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. v platnom znení).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.