Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 11, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/297/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214205007

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214205007.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci
navrhovateľa: BL Telecom collecion, s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 47 150 513,
zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 14, Bratislava, proti

odporkyni: A. K., E.. XX.XX.XXXX, I. D. XX, o návrhu na zaplatenie istiny 389,81 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu 190,81 € s úrokom z omeškania 9 % ročne
zo sumy 60,14 € od 10.03.2011 až do zaplatenia, úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 80,71 € od
10.04.2011 až do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 47,46 € od 10.05.2011 až do
zaplatenia a úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 2,50 € od 10.06.2011 až do zaplatenia, všetko
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým na tunajší súd dňa 03.03.2014 domáhal zaplatenia pohľadávky
389,81 € s príslušenstvom odvolávajúc sa na platnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom
navrhovateľa spoločnosťou Slovak Telecom a.s., so sídlom Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO: 35 763
469 a odporkyňou o poskytovaní telekomunikačných služieb, keď odporkyňa mala porušiť podmienky

zmluvy nezaplatením splatných faktúr za poskytnuté služby, v dôsledku čoho si uplatnil navrhovateľ
zaplatenie zmluvnej pokuty.

Na základe novely O.s.p. zákona číslo 335/2012 Z.z. účinnej od 1.1.2013, v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p.
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2013, ak v priebehu konania dosiahne predmet
konania sumu 1.000,-€, od toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade výška pohľadávky je do 1.000,-€, kde nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, súd rozhodol bez pojednávania a vyhlásil rozsudok.Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe ktorých súd
ustálil nasledovný skutkový stav veci:

Z pripojenej zmluvy o pripojení uzavretej dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že medzi spoločnosťou T-Mobile

Slovensko a.s., Vajnorská č. 100/A, Bratislava, ktorá neskôr bola zlúčená so spoločnosťou Slovak
Telecom a.s., so sídlom Karadžičova č. 10, Bratislava, bola uzavretá Zmluva o pripojení s odporkyňou.
Následne dňa 18.04.2011 právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom Dodatok k zmluve o
pripojení, na základe ktorého bol poskytnutý odporkyni program služieb X. XX+. V zmysle tabuľky č. 1
Dodatku bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 199 € v prípade porušenia zmluvných povinností.

Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 199,- € titulom

zmluvnej pokuty s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 2,50 € s
dátumom splatnosti XX.XX.XXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 47,46 € s dátumom splatnosti
XX.XX.XXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 80,71 € s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX a faktúru
č. XXXXXXXXXX na sumu 60,14 € s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX titulom neuhradených služieb.

Podľa ust. § 43 ods.1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa

podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.1 písm. a) z. č. 610/2003 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného
dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 43 ods.5 písm. b) z. č. 610/2003 Z.z., podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné u stanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zmluva o pripojení medzi účastníkmi konania boli uzavretá dňa XX.XX.XXXX, teda za účinnosti
Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008. Súd dospel k záveru, že právny vzťah založený medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou na základe zmluvy o pripojení je spotrebiteľským

vzťahom, a predmetná zmluva je spotrebiteľská zmluva. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné
aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č. 634/l992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný od 31.12.l992 do 30.6.2007. Jeho ustanovenie § 23a s

účinnosťou od 25.11.2004 do 30.6.2007 definovalo spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľaObčianskeho,Obchodnéhozákonníka,akoajvšetkyinézmluvy,ktorýchcharakteristickýmznakomje,že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.

Nadväzne dňom 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. ktorý
v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ust. § 53 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v

spotrebiteľských zmluvách. Vychádzal z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá
pocitovému prístupu v podnikaní, pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho
zmluvných podmienok a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ust. § 53 ods. 1 veta druhá,

predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa, aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.
Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti inej, ako hlavnom predmete zmluvy, sa rovná absolútnej
neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu.

Podľa § 53a ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (§ 53 ods. 1 až 4 ).
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 OZ). Občiansky zákonník vyjadruje snahu,
aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi.

Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako
zmluvných podmienok mal iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú
zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich právnický jazyk, a ich rozsiahlosť,
nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Vždy treba vychádzať zo zásady
„právo je umením dobrého a slušného“. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok,

ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať ich používania. Ochrana
spotrebiteľa sa týka iba v formulárových zmlúv. Ide o zmluvy uzatvárané na základe predbežneformulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorý dodávateľ používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ z pravidla obsah zmluvy nemení. Obchodný
zákonník používa v § 273 pojem všeobecné obchodné podmienky.

Podľa § 544 ods. 1 až 3 OZ v platnom znení v čase uzavretia zmluvy, ak strany dojednanú pre prípad
porušenie zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený
spôsob jej určenia.

Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti

právnym predpisom (penále).

Zmluvná pokuta slúži k zabezpečeniu pohľadávky veriteľa pre prípad neplania záväzku dlžníkom riadne
a včas. Tento zabezpečovací prostriedok ako je všetky ostatné majú len akcesorickú povahu, pri svojom
vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd v časti nároku na zaplatenie platieb za poskytnutie služieb

návrhu vyhovel, keďže tieto boli plnené zo strany navrhovateľa a neboli zaplatené odporkyňou, čo bolo
potvrdené predloženými listinnými dôkazmi. Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky k priznanej
istine, vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, má nárok navrhovateľ na zaplatenie úrokov z
omeškania v prípade, ak dlžník nezaplatil pohľadávku riadne a včas, ani v dodatočnej lehote stanovenej
veriteľom. Úrok z omeškania je zákonom stanovený v zmysle nariadenia vlády č. 87/l995 Zb. v znení

novely č. 586/2008 Z.z., na základe ktorej bola stanovená výška úroku z omeškania o 8 percentuálnych
bodov vyššie, ako je úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou platná prvým dňom
omeškania sa dlžníka. Výška úroku v čase od 13.05.2009 do 12.04.2011 bola 1% + 8% = 9 % a v čase
od 13.04.2011 do 12.07.2011 bola 1,25 % + 8 % = 9,25 %. Čo sa týka nároku navrhovateľa na zaplatenie
zmluvnej pokuty navrhovateľ ňou zabezpečil plnenie povinností odporkyňou a zotrvanie v zmluvnom

vzťahu po stanovenú dobu. Súd považoval takúto sankciu za neprimeranú, vzhľadom na to, že právny
predchodca navrhovateľa ako dodávateľ vôbec nerozlišoval medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončil
zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončil zmluvu
na začiatku doby viazanosti. Spotrebiteľ bol viazaný zmluvnou pokutou, čo bolo potrebné považovať
za neprijateľné, takúto zmluvnú podmienku vyhodnotiť ako neprijateľnú spôsobujúcu nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán z pohľadu nežiadajúceho rozmeru, ktorým je neprimerané
ukracovanie odporkyne ako spotrebiteľa s dopadom na všetkých spotrebiteľov, s ktorými navrhovateľ
takéto podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplývajúce zo všeobecných zmluvných podmienok používa.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti, ak veriteľ nie je oprávnený požadovať

náhradu škody, spôsobenej porušením povinnosti na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Predpokladom platného uzavretia dojednania o zmluvnej pokute v zmysle Občianskeho zákonníka je
písomná forma, pričom táto pokuta plní funkciu subsidiárnu, v tom, že hrozí touto sankciou pre dlžníka

preventívne, aby ho donútil tomu, aby povinnosť splnil. Odporca porušil podmienky zmluvy, nezaplatil
riadnesplatnéfaktúryzaposkytnutéslužby,vdôsledkučohonavrhovateľodzmluvyodstúpilapožadoval
zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 199,- €.

Podľa § 53 ods. 3 až 4 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je

neprijateľná.Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluve, alebo všeobecných obchodných
podmienkach za neprijateľnú, z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť

vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností s poukazom na cit. ustanovenie, je zákonom daná
možnosť súdu rozhodnúť o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej zmluve, tak na návrh
ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu je, že musí ísť o
sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na spotrebiteľskej zmluve,

navrhovateľom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ, alebo aj združenie, výsledkom dokazovania je to, že
podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Podľa odseku 4 sa súdu ukladá ,
aby v súlade s hmotnoprávnym ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo výroku rozsudku
presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom
takéhoto výroku, ktorým môže byť prijatý aj na návrh, aj bez návrhu účastníka konania (spotrebiteľa), je

to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky vo všetkých zmluvách
so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky
tak, ako je uvedená v zmluve so žalobcom. Tento výrok však nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci
pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľ mi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyhodnotil ako

neprijateľnú podmienku, preto zamietol nárok navrhovateľa čo do istiny a čo do príslušenstva. Vzhľadom
na to, že súd v obdobnom konaní vyslovil za neprijateľnú zmluvnú podmienku o dojednaní zmluvnej
pokuty v konaní XC XX/XXXX a zamietol v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nárok žalobcu
ako neprijateľný, v danom prípade už nevyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal, keď prihliadol na čiastočný úspech a neúspech obidvoch účastníkov
konania v tomto konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1/ O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1/ O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3/ O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).