Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. júl 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200017
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200017.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. I. R., U. XXX/XX,
U.. Q. proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Krajský dopravný inšpektorát,
Piesková ul. 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. decembra 2013
č. KRPZ-NR-KDI-SK-128/2013, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 07. 01. 2014 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 12.
2013 č. KRPZ-NR-KDI-SK-128/2013, ako i rozhodnutie o priestupku, vydané prvostupňovým správnym

orgánom, t. j. Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Okresným dopravným inšpektorátom v Nových
Zámkoch dňa 02. 10. 2013 pod č. ORPZ-NZ-OD12-P-960/2013. Týmto rozhodnutím bol žalobca uznaný
za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1
písm. k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola mu uložená pokuta
60,- eur, pričom priestupku sa mal dopustiť dňa 06. 06. 2013 o 10,35 hodine, keď na Podzámskej
ulici v Nových Zámkoch parkoval na parkovisku s osobným motorovým vozidlom bez zaplateného
parkovacieho lístka a takto porušil § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je účastník

cestnej premávky povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného značenia
a žalobca konkrétne neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky „IP 17a“, ktorá informuje
o povinnom platenom parkovacom státí a označuje parkovisko, kde zastavenie a státie vozidiel je
dovolené len za dodržania podmienok vyplývajúcich z použitej značky a inak je vodičom vozidiel na takto
označenom mieste zastavenie a státie zakázané.

V podanej žalobe žalobca uviedol, že v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu
okrem iného zdôraznil, že neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky a skutočne stál na

parkovisku bez parkovacieho lístka a dôvodom tohto jeho konania bola skutočnosť, že pokyn vyplývajúci
z uloženej dopravnej značky, ako i rozhodnutie o jej umiestnení nie sú v súlade s Ústavou SR a sú v
rozpore so zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších
predpisov, pričom v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 25. 05. 2000
v konaní pod sp. zn. III. ÚS 1/2000, z ktorého vyplýva, že i keď je obec vlastníkom a správcom
miestnych komunikácií, to ešte neznamená, že môže za zákonom nezakázané zastavenie a státie
na týchto komunikáciách vyberať bez výslovného zákonného zmocnenia akokoľvek nazvané platbybez poskytnutia protihodnoty. Zdôraznil, že obec nemôže za zákonom dovolené používanie miestnych
komunikácií vyberať platby bez toho, aby poskytovala služby, ktoré nie sú súčasťou správy a údržby
miestnych komunikácií.

Žalobca uviedol, že v Meste Nové Zámky správu parkovacieho systému prevzal od 01. 01. 2009 Bytový
podnik Nové Zámky, ktorý bol následne premenovaný na Novovital Nové Zámky a od toho termínu
prevádzkuje zónu plateného parkovania v meste.

V ďalšej časti svojej žaloby žalobca poukázal na novelizáciu zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, a to zákonom č. 249/2011 Z. z. o riadení
bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a osobitne na ust. § 6a ods. 1 a 2 tohto zákona. Zároveň uviedol, že Mesto Nové Zámky
všeobecne záväzné nariadenie nevydalo a parkovné je príjmom príspevkovej organizácie Novovital
Nové Zámky. Zdôraznil, že Mesto Nové Zámky i napriek vyššie uvedenej novele neuskutočnilo
žiadne kroky na nápravu nezákonného stavu a nevydalo všeobecne záväzné nariadenie, ktorým by
ustanovilo úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel. Z uvedených

dôvodov žalobca tvrdil, že vyberanie parkovného na Podzámskej ulici v Nových Zámkoch príspevkovou
organizáciou Novovital Nové Zámky je v rozpore s ust. § 6a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, ako i v rozpore s Ústavou SR, čo
uviedol Ústavný súd SR vo svojom náleze. I samotné rozhodnutie o umiestnení dopravnej značky ako
individuálny právny akt a následné označenie dopravnej značky je v rozpore so zákonom č. 135/1961

Zb.opozemnýchkomunikáciách(cestnýzákon)vzneníneskoršíchpredpisovakoiústavouSR,nakoľko
neexistuje zákonný dôvod na jej umiestnenie. I v prípade, ak niektorá zo značiek bola osadená v
minulosti v súlade s vtedy platnou legislatívou, je v prípade zmien právnych predpisov povinnosťou
príslušných orgánov dať skutočný stav do súladu s platnou legislatívou. Nedodržaním pokynu, ktorý je
v rozpore s Ústavou SR a s platnou legislatívou, nemožno spáchať priestupok, pretože podľa § 2 ods.

1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších priestupkov, priestupok je zavinené konanie,
ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo
v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo
o trestný čin. Neobstojí ani argument, že značka bola osadená na základe osobitného individuálneho
právneho aktu, a to rozhodnutím o umiestnení značky, čo potvrdil i Ústavný súd SR vo svojom náleze

v konaní pod sp. zn. III. ÚS 1/2000, keď uviedol, že právny akt vyššej právnej sily ako spomínané
rozhodnutie o umiestnení značky, to je normatívny právny akt všeobecného záväzného nariadenia je v
rozpore s ústavou SR, nakoľko obce k jeho vydaniu nemajú zákonné zmocnenie. Obec v zmysle vyššie
uvedeného nálezu nebola oprávnená vyberať parkovné na základe všeobecne záväzného nariadenia
bez ohľadu na to, či nariadenie obce je platné a účinné. V prípade, ak by nebol akceptovaný tento právny

názor, potom i rozhodnutia obcí, resp. orgánov štátnej správy, ktoré by boli v rozpore s Ústavou SR a
zákonmi, by boli záväzné, pokým by nedošlo k administratívnej zmene, resp. k zrušeniu.

V podanej žalobe žalobca zároveň reagoval na vyjadrenie dopravného inžiniera, ktorý uviedol, že
dopravné značenie na Podzámskej ulici je v súlade so všeobecne záväzným nariadením č. 14 z 30. 11.
2004 o podmienkach určovania a vyberania dane za užívanie verejného priestranstva. Toto bolo zrušené

k 01. 01. 2008 všeobecne záväzným nariadením č. 7/2007 a od toho času Mesto Nové Zámky nevydalo
ďalšie záväzné nariadenie, ktoré by upravovalo spoplatnenie parkovania v meste i napriek tomu, že
má vedomosť o novele cestného zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
v znení neskorších predpisov, teda o ust. § 6a. Mesto však naďalej vyberá parkovné prostredníctvom
príspevkovej organizácie na základe nájomnej zmluvy a vo svojom nariadení uvádza, že schválením

uznesenia č. 209/200508 zo dňa 20. 05. 2008 je nájom parkovacích miest a s ním súvisiace vyberanie
parkovného v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. S týmto tvrdením však nemožno
súhlasiť, nakoľko v tom čase už bol vydaný vyššie citovaný nález Ústavného súdu SR zo dňa 25. 05.
2000, a teda je nepochybné, že poplatky za parkovanie sú v Meste Nové Zámky vyberané protizákonne.
Žalobca zároveň poukázal na to, že niektoré okresné prokuratúry už podali protest v prípade viacerých

obcí a konkrétne Okresná prokuratúra v Prievidzi podala Krajskému súdu v Trenčíne návrh na začatie
konania podľa § 250zf OSP o zrušenie uznesenia mestského zastupiteľstva v Prievidzi č. 370/2011 a
uznesenia č. 369/2011 z 13. 12. 2011.V ďalšej časti svojej žaloby žalobca poukázal na to, že žalovaný svojím rozhodnutím potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, pričom citoval i časť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Uviedol,
že i v prípade, ak sa nejaká osoba (dopravný inžinier) vyjadrí, že dopravné značenie bolo realizované

v súlade so všeobecne záväzným nariadením Mesta Nové Zámky, to ešte neznamená, že predmetné
značenie je v súlade so zákonmi a Ústavou SR, teda normatívnymi právnymi aktmi vyššej právnej sily.
Zároveň uviedol, že mestské zastupiteľstvo v Nových Zámkoch uznesením zo dňa 20. 05. 2008 pod
č. 209/200508 schválilo predložený materiál s názvom návrh na prenájom hnuteľného a nehnuteľného
majetku v rámci parkovacieho systému. V tomto čase už bol vydaný vyššie uvádzaný nález Ústavného

súdu SR, v zmysle ktorého obec nemôže za zákonom dovolené používanie miestnych komunikácií
vyberať platby bez toho, aby poskytovala služby, ktoré nie sú súčasťou správy a údržby miestnych
komunikácií a na druhej strane v tom čase ešte nebola platná novela zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorou bolo do tohto zákona doplnené
znenie ust. § 6a, ktoré je účinné od 01. 08. 2011. Z uvedeného podľa žalobcu potom jednoznačne
vyplýva, že uznesenie mestského zastupiteľstva v Nových Zámkoch zo dňa 25. 05. 2008 č. 209/200508

nemalooporuvzákone,chýbalomuzákonnézmocnenie,atedajevrozopreisÚstavouSR.Skutočnosť,
že Mesto Nové Zámky potvrdilo, že sa zaoberalo spoplatňovaním parkovísk na území mesta, ešte
neznamená, že vyberanie parkovného v meste je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky.

V závere svojej žaloby žalobca citoval článok 2 ods. 2, 3 a článok 13 ods. 1 Ústavy SR a opakovane
tvrdil, že v zmysle nálezu Ústavného súdu SR ako i v zmysle ust. § 6a zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných

komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov je pokyn vyplývajúci z dopravnej značky
„IP 17a“ umiestnenej na Podzámskej ulici v rozpore s Ústavou SR, ako i s vyššie citovaným zákonom,
pretože Novovital Nové Zámky neposkytuje za požadované parkovné žiadne protiplnenie a parkovné
v Meste Nové Zámky nie je vyberané na základe všeobecne záväzného nariadenia v súlade s ust. §
6a vyššie citovaného zákona a za státie na tomto mieste nemožno nikoho nútiť, aby platil akékoľvek

poplatky. Z uvedených dôvodov potom parkovanie motorových vozidiel na Podzámskej ulici v Nových
Zámkoch bez zaplateného poplatku za parkovanie nemôže byť považované na priestupok podľa ust. §
22 ods. 1 písm. k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších priestupkov. Zároveň žalobca
uviedol, že ako osoba s právnickým vzdelaním nie je povinná byť zastúpená advokátom.

Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 04. 02. 2014, v ktorom uviedol, že

pred vydaním svojho rozhodnutia preskúmal v celom rozsahu rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu, ako i konanie, ktoré predchádzalo vydaniu tohto rozhodnutia a zároveň i dôvody odvolania
žalobcu proti tomuto rozhodnutiu. Poukázal na to, že predmetom správneho konania bola skutočnosť,
že žalobca nerešpektoval dopravné značenie a z jeho strany došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 písm.
b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. Obsahom predloženého administratívneho spisu je i písomnosť vypracovaná
zamestnancom Mestského úradu v Nových Zámkoch, z ktorej vyplýva, že mesto sa zaoberalo
skutočnosťou spočívajúcou v spoplatnení parkovísk na území mesta a dňa 20. 05. 2008 prijalo
uznesenie č. 209/200508. Žalovaný zároveň poukázal na stanovisko dopravného inžiniera, z ktorého
vyplýva, že dopravné značenie „IP 17a“ bolo okrem iného i na Podzámskej ulici v Nových Zámkoch

realizované na základe všeobecne záväzného nariadenia Mesta Nové Zámky a Okresný dopravný
inšpektorát nemal a nemá žiadne námietky k osadeniu dopravných značiek „IP 17a“, ktoré sa týkajú
spoplatneného státia na jednotlivých parkovacích miestach v meste, ktorých umiestnenie je v súlade so
všeobecnezáväznýmnariadenímmesta,akoisozákonomč.8/2009Z.z.ocestnejpremávkeaozmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný uviedol, že dôkazná situácia,

ktorá sa nachádza v predloženom spise a dokazovanie, ktoré bolo vykonané, dostatočne preukazujú
skutočnosť, že žalobca sa dopustil priestupku podľa ust. § 22 ods. 1, písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako
nedôvodnú.

V podaní zo dňa 13. 02. 2014 žalobca uviedol, že uznesenie Mesta Nové Zámky zo dňa 20. 05. 2008 č.

209/200508 nie je všeobecne záväzným nariadením a nemožno ho s ním stotožňovať, pričom nemenej
dôležitou skutočnosťou je fakt, že v máji 2008, keď bolo vyššie uvedené uznesenie mesta schválené,
zákonné zmocnenie uvedené v ust. § 6a zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný
zákon) v znení neskorších predpisov ešte nebolo platné a účinné, a teda obsah uznesenia bol schválenýbez zákonného zmocnenia. Zároveň žalobca uviedol, že všeobecne záväzné nariadenie mesta zo dňa
30. 11. 2004 č. 14 o podmienkach určovania a vyberania dane za užívanie verejného priestranstva
bolo k 01. 01. 2008 zrušené, pretože bol zrušený osobitný druh miestnej dane, a to daň za parkovanie

motorových vozidiel. S poukazom na nález Ústavného súdu SR zo dňa 25. 05. 2000 v konaní pod sp.
zn. III. ÚS 1/2000 mestá nemôžu za zákonom nezakázané zastavenie a státie vyberať bez výslovného
zákonného zmocnenia akokoľvek nazvané platby bez poskytnutia protihodnoty. Je teda zvláštne, že
dopravný inžinier sa odvoláva na všeobecne záväzné nariadenie, ktoré je už niekoľko rokov zrušené a
od tej doby nemá vyberanie parkovného v Meste Nové Zámky žiadnu zákonnú oporu a je teda vyberané

protizákonne.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 12. 2013, ako i konanie, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu podľa § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že podaná
žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd takto rozhodol bez nariadenia
pojednávania rozsudkom v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom rozsudok pri
splnení podmienok podľa ust. § 250f ods. 1, 2 OSP (súhlas žalobcu a žalovaného s prejednaním veci
bez nariadenia pojednávania, pričom prejednanie veci bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s
verejným záujmom) verejne vyhlásil dňa 09. 07. 2014.

Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že sa v ňom nachádza i záznam zo dňa

26. 08. 2013, spísaný príslušníkom Mestskej polície v Nových Zámkoch o tom, že dňa 06. 06. 2013 v
čase od 10,00 h do 11,00 h kontroloval parkovanie vozidiel na platených parkoviskách, pričom na ulici
Podzámska v Nových Zámkoch v čase o 10,35 h zistil parkovanie vozidla zn. Ford s evidenčným číslom
T.XXX J. na mieste označenom dopravnou značkou „IP 17a“ bez zaplateného poplatku za parkovanie,
v dôsledku čoho vodič tohto vozidla svojím konaním porušil ust. § 25 ods. 1 písm. o/ zák. č. 8/2009 Z. z.

o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z miesta
spáchania priestupku bola vyhotovená fotodokumentácia. V predloženom administratívnom spise sa
nachádza i záznam zo dňa 26. 08. 2013 o podaní vysvetlenia spísaný so žalobcom na Mestskej polícii
Mesta Nové Zámky, pričom žalobca uviedol, že parkoval na Podzámskej ulici v Nových Zámkoch bez
parkovacieho lístka, čo odôvodnil tým, že poplatky vyberané spoločnosťou Novovital, ako i dopravná

značka „IP 17a“ sú v rozpore s platnou legislatívou, a to s poukazom na ust. § 6a zákona č. 135/1961 Zb.
o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Obec môže vyberať poplatky
za parkovanie na základe všeobecne záväzného nariadenia mesta, ktoré nebolo Mestom Nové Zámky
vydané. Dňa 30. 08. 2013 bol vydaný rozkaz o uložení sankcie za priestupok, v zmysle ktorého
bol žaloba uznaný za vinného z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. §

22 ods. 1 písm. k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola mu uložená
podľa ust. § 22 ods. 2 písm. e/ vyššie citovaného zákona pokuta 60,- eur za to, že dňa 06. 06. 2013 v
čase o 10,35 h v obci Nové Zámky na Podzámskej ulici ako účastník cestnej premávky porušil ust. § 3
ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, nakoľko ako vodič motorového vozidla Ford s evidenčným č. T.-XXX J.

neposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky „IP 17a“. Po podaní odporu proti rozkazu o uložení
sankcie za priestupok bol žalobca predvolaný na ústne pojednávanie ako obvinený z priestupku, ktoré
sa uskutočnilo dňa 02. 10. 2013, pričom zotrval na dôvodoch podaného odporu a uviedol, že všeobecne
záväzné nariadenie Mesta Nové Zámky bolo zrušené k 01. 01. 2008 a od toho času mesto nevydalo
žiadne ďalšie nariadenie za účelom výberu parkovného, v dôsledku čoho je poplatok za parkovanie v

Meste Nové Zámky vyberaný protizákonne. V ten istý deň, t. j. 02. 10. 2013 správny orgán prvého
stupňa vydal rozhodnutie o priestupku č. p.: ORPZ-NZ-OD12-P-960/2013, z výrokovej časti ktorého
vyplýva, že žalobca dňa 06. 06. 20132 o 10,35 h ako vodič vozidla Ford s evidenčným č. T.-XXX J.
neposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky „IP 17a“ na Podzámskej ulici v Nových Zámkoch
a týmto svojím konaním porušil ust. § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a bol uznaný za vinného zo
spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1, písm. k/
zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Ako sankcia mu podľa ust. § 22 ods.
2, písm. e/ vyššie citovaného zákona bola uložená pokuta 60,- eur, ako i povinnosť uhradiť trovy konania
v sume 16,- eur.Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného
poukazoval na nález Ústavného súdu SR zo dňa 25. 05. 2000 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 1/2000
tvrdiac, že Mesto Nové Zámky nevydalo všeobecne záväzné nariadenie podľa ust. § 6a zák. č. 135/1961

Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a parkovné je príjmom
príspevkovej organizácie Novovital Nové Zámky. Zdôraznil, že vyberanie parkovné na Podzámskej ulici
v Nových Zámkoch touto príspevkovou organizáciu je v rozpore s ust. § 6a zák. č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov ako i v rozpore s Ústavou SR,
čo uviedol vo svojom náleze i Ústavný súd SR. I samotné rozhodnutie o umiestnení dopravnej značky

ako individuálny právny akt a tiež i osadenie tejto dopravnej značky je v rozpore s vyššie citovaným
zákonom a Ústavou SR, pretože neexistuje zákonný dôvod na jej umiestnenie. I v prípade, že by niektorá
značkabolaosadenávsúladesvtedyplatnoulegislatívou,vprípadelegislatívnychzmienjepovinnosťou
príslušných orgánov dať skutočný stav do súladu s platnou legislatívou. Zároveň uviedol, že v zmysle
nálezu Ústavného súdu SR a ust. § 6a zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný
zákon) v znení neskorších predpisov je pokyn vyplývajúci z dopravnej značky „IP 17a“ umiestnenej na

Podzámskej ulici v rozpore s Ústavou, ako i zákonom, pretože Novovital Nové Zámky neposkytuje za
požadované parkovné žiadne protiplnenie a parkovné v Meste Nové Zámky nie je vyberané na základe
všeobecne záväzného nariadenia v súlade s ust. § 6a vyššie citovaného zákona, pričom za státie na
uvedenom mieste nemožno nikoho nútiť, aby platil poplatky. O podanom odvolaní žalovaný rozhodol
dňa 16. 12. 2013 pod č. KRPZ-NR-KDI-SK-128/2013 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu zo dňa 02. 10. 2013 potvrdil.

Podľa § 3 ods. 2, 7, 8 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v
znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2013, miestnu štátnu správu vo veciach miestnych
komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce
na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek,

dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej
správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.

Na činnosti podľa odseku 2 druhej vety, odseku 3 písm. a), b), c), e), f), h), i), j), k), l), m), n), p), q) a r),
odseku 4 písm. e), f) a g) a odseku 5 písm. d), f) a g) sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní. 1)

Cestný správny orgán a obec môžu určovať používanie dopravných značiek, dopravných zariadení a
povoľovať vyhradené parkoviská podľa odseku 2, odseku 4 písm. f) a odseku 5 písm. f) len so súhlasom
dopravného inšpektorátu.

Podľa § 3d ods. 3, 5 písm. d/ vyššie citovaného zákona, miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

Správu pozemných komunikácií vykonávajú,

d) ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo
vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené,

Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, cesty vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory
a obce sú pozemné komunikácie zaradené do cestnej siete. Do cestnej siete patria aj pozemné
komunikácie mimo súvisle zastavaného územia alebo územia určeného na zastavanie, ktoré spájajú

železničné stanice, terminály kombinovanej dopravy, letiská pre pravidelnú verejnú dopravu a verejné
prístavy s diaľnicami a cestami, ak neslúžia ako účelové komunikácie prevažne na prevádzku alebo na
správu týchto zariadení.

Podľa § 4b ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a
užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú

zaradené do siete miestnych komunikácií.

Siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak,
aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy,
a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.Podľa § 6 ods. 1 vyššie citovaného zákona, premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné
predpisy; v ich medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom
na účely, na ktoré sú určené (všeobecné užívanie). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a

dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.

Podľa § 6a ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, na účely organizovania dopravy na území obce môže
obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie
motorových vozidiel, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný
záujem. Takto vymedzené úseky miestnych komunikácií musia byť označené zvislými a vodorovnými
dopravnými značkami. Vo všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví aj výšku úhrady za dočasné

parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu, spôsob jej platenia a spôsob preukázania
jej zaplatenia.

Výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce.

Podľa § 3 ods. 2, zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov účinnom do 31.8.2013, účastník cestnej premávky je ďalej povinný

a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej
premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému
stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam,

b) poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia,

c) poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad

bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb,
ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa § 25 ods. 1, písm. o/ vyššie citovaného zákona, vodič nesmie zastaviť a stáť

o) na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie.

Podľa § 60 ods. 1, 2, 6 vyššie citovaného zákona, v cestnej premávke sa používajú

a) zvislé dopravné značky,

b) vodorovné dopravné značky,

c) dopravné zariadenia.

Úprava cestnej premávky vykonaná dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami je nadradená
všeobecnej úprave cestnej premávky.

Vlastník nehnuteľnosti je povinný za primeranú náhradu strpieť umiestnenie dopravnej značky alebo
dopravného zariadenia a ich nosnej konštrukcie na svojej nehnuteľnosti.

Podľa § 61 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dopravné značky a dopravné zariadenia sa smú
používať len v takom rozsahu a takým spôsobom, ako to nevyhnutne vyžaduje bezpečnosť a plynulosť
cestnej premávky.

Použitie dopravných značiek a dopravných zariadení v jednotlivých prípadoch určuje

a) orgán podľa osobitného predpisu; použitie dopravných značiek, ktoré upozorňujú na železničné
priecestie, a dopravnej značky, ktorá prikazuje vodičovi dať prednosť v jazde, ak sa má umiestniť pred
železničným priecestím, tento orgán prerokuje aj s Úradom pre reguláciu železničnej dopravy.Podľa § 62 ods. 1 vyššie citovaného zákona, cestná premávka je riadená dopravnými značkami,
dopravnými zariadeniami alebo pokynmi policajta.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom

v čase spáchania priestupku, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem
spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny
delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 3 vyššie citovaného zákona, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak
zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa § 4 vyššie citovaného zákona, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo

b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom
na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 22 ods. 1, písm. k/, ods. 2, písm. e/ vyššie citovaného zákona, priestupku proti bezpečnosti a

plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto

k) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Za priestupok podľa odseku 1

e) písm. k) možno uložiť pokutu do 100 eur.

Podľa § 249 ods. 1, 2 OSP, konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu
správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá,
uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký
konečný návrh robí.

Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. 12. 2013 č. KRPZ-NR-
KDI-SK-128/2013, ako i postupu, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia a posúdiť, či žalovaný
vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď zamietol jeho odvolanie proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 02. 10. 2013 a toto rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

Z vyššie uvedeného ustanovenia § 249 ods. 2 OSP vyplýva, že osobitnou náležitosťou žaloby

v správnom súdnictve je určenie rozsahu preskúmania napadnutého rozhodnutia alebo postupu
správneho orgánu. Žalobca musí nielen tvrdiť nezákonnosť napádaného rozhodnutia alebo postupu,
ale musí uviesť rozsah, v akom žiada rozhodnutie a postup preskúmať z hľadiska ukrátenia jeho práv.
Súd preskúma napadnuté rozhodnutie len v rozsahu dôvodov žaloby, pričom žalobca by mal uviesť
všetky dôvody nezákonnosti, dostatočne ich konkretizovať skutkovou aj právnou kvalifikáciou žaloby.

S poukazom na uvedené súd pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. 12. 2013 vychádzal
výlučne z obsahu podanej žaloby, ktorej podstatnou časťou bolo tvrdenie, že rozhodnutie o umiestnení
dopravnej značky „IP 17a“ na Podzámskej ulici v Nových Zámkoch (ktorú žalobca nerešpektoval), resp.
pokyn z nej vyplývajúci nie je v súlade s Ústavou SR, nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 25. 05. 2000 v
konanípodsp.zn.III.ÚS1/2000asozák.č.135/1961 Zb.opozemnýchkomunikáciách(cestnýzákon)v

zneníneskoršíchpredpisov,vdôsledkučohosapotomnemoholdopustiťpriestupku,keďnaPodzámskejulici v Nových Zámkoch na mieste, kde je umiestnená dopravná značka „IP 17a“ parkoval bez toho, aby
zaplatil príslušný poplatok za parkovanie, tvrdiac, že obec bez prijatia všeobecne záväzného nariadenia
upravujúceho parkovanie na pozemných komunikáciách a poskytovania protihodnoty za vyberanie

parkovného, nesmie parkované vyberať, a pokiaľ tak robí, resp. jej príspevková organizácia, postupuje
v rozpore so zákonom.

Súd v predmetnej veci vychádzal z toho, čo bolo nepochybné a čo vyplýva z ust. § 3 ods. 2 zák. č.
135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov v znení platnom v júni 2013,
teda z toho, že miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií (ku ktorým patrí i Podzámska

ulica v Nových Zámkoch) vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy a so súhlasom
dopravného inšpektorátu určujú i používanie dopravných značiek na miestnych komunikáciách, pričom
na túto ich činnosť sa nevzťahuje ani zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (ust. § 3 ods. 8 vyššie citovaného zákona). I z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 24. 05. 2000
v konaní pod sp. zn. III. ÚS 1/00, na ktorý opakovane žalobca poukazoval vyplýva, že obce môžu určovať
použitie dopravných značiek a povoľovať i vyhradené parkoviská, ale túto otázku nemôžu regulovať

všeobecne záväznými nariadeniami, nakoľko im k tomu chýba (v tom čase, teda v čase rozhodovania
Ústavného súdu SR) zákonné zmocnenie.

Na tento nález Ústavného súdu SR a situáciu obcí vykonávajúcich miestnu štátnu správu vo veciach
miestnych komunikácií zákonodarca reagoval zák. č. 249/2011 Z.z. o riadení bezpečnosti pozemných
komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý s účinnosťou od 01. 08. 2011 novelizoval

zák. č. 135/1961 Zb. pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov tým, že
zakotvil do tohto zákona ust. § 6a, ktoré dáva obciam možnosť na ich území ustanoviť všeobecne
záväzným nariadením úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel, ak
sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem, pričom takto
vymedzené úseky miestnych komunikácií musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými

značkami a vo všeobecne záväznom nariadení obec zároveň ustanoví i výšku úhrady za dočasné
parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu, spôsob jej platenia a spôsob preukázania
jej zaplatenia. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia však jednoznačne vyplýva, že zákonodarca dal
obciam možnosť (teda neuložil im povinnosť) vyššie uvedené otázky upraviť všeobecne záväzným
nariadením. Nie je preto v rozpore s Ústavou SR, vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu SR, ani

v rozpore so zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších
predpisov, ak obec (v konkrétnom prípade mesto Nové Zámky), nevydala všeobecne záväzné
nariadenie, ktoré by sa týkalo vyššie uvedenej problematiky parkovania na miestnych komunikáciách,
pretože zákon obci, resp. mestu takúto povinnosť neukladá, len im dáva možnosť na vydanie všeobecne
záväzného nariadenia a je na ich rozhodnutí, či zákonom danú možnosť využijú.

S poukazom na uvedené potom podľa názoru súdu nemožno v predmetnej veci úplne aplikovať nález
Ústavného súdu SR zo dňa 24. 05. 2000 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 1/00, ktorý bol vydaný za
účinnosti inej právnej úpravy (platnej v roku 2000) a predovšetkým riešil inú právnu situáciu (mesto
Trnava vydalo v roku 1997 všeobecne záväzné nariadenie o podmienkach státia v zóne s dopravným
obmedzením na území centrálnej mestskej zóny Trnava bez toho, aby bolo dané zákonné zmocnenie

na jeho vydanie). Ústavný SR súd však vo svojom náleze konštatoval, že je v kompetencii obcí určovať
použitie dopravných značiek a povoľovať vyhradené parkoviská, ale nemôžu (v tom čase, teda v roku
2000) tieto otázky regulovať všeobecne záväzným nariadením.

V predmetnej veci je podľa názoru súdu podstatná tá skutočnosť, že žalobca ako vodič motorového
vozidla s evidenčným číslom T. - XXX J. dňa 06. 06. 2013 v čase o 10,35 h na Podzámskej ulici v Nových

Zámkoch nerešpektoval pokyn vyplývajúci z dopravnej značky „IP 17a“ (parkovisko - parkovacie miesta
s plateným státím) umiestnenej na tejto ulici a so svojim motorovým vozidlom tu parkoval bez platného
parkovacieho lístka, teda bez zaplatenia parkovného. Zvislá dopravná značka „IP 17a“ (parkovisko
- parkovacie miesta s plateným státím) patrí medzi informatívne prevádzkové dopravné značky a
informuje o povinnom platenom parkovacom státí, pričom zároveň označuje parkovisko, kde zastavenie

a státie vozidiel je dovolené len za dodržania podmienok vyplývajúcich z použitej značky a inak je
vodičom vozidiel na takto označenom mieste zastavenie a státie zakázané. Z obsahu predloženého
administratívneho spisu vyplýva, že o umiestnení tejto značky rozhodlo mesto Nové Zámky v máji 2008(uznesením mestského zastupiteľstva zo dňa 20. 05. 2008 č. 209/200508), čo bolo žalobcovi oznámené
zo strany mesta mailovým podaním zo dňa 23. 09. 2013 na základe jeho žiadosti o poskytnutie
informácie. Súd je toho názoru, že mesto tak urobilo v rámci zákonom danej kompetencie vyplývajúcej

z ust. § 3 ods. 2, zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších
predpisov, v zmysle ktorého obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú
použitie dopravných značiek a zároveň povoľujú vyhradené parkoviská, a to so súhlasom príslušného
dopravného inšpektorátu. O tom, že dopravný inšpektorát súhlas s umiestnením predmetnej dopravnej
značky na Podzámskej ulici v Nových Zámkoch vydal svedčí i vyjadrenie kpt. Bc. Jozefa Bielika zo dňa

25. 09. 2013, o ktorom mal vedomosť i žalobca, nakoľko v podanej žalobe naň poukazoval. V predmetnej
veci je potrebné uviesť, že na určenie použitia dopravných značiek na miestnych komunikáciách
a povolenie vyhradených parkovísk na týchto komunikáciách sa nevzťahuje zák. č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov, čo znamená, že obec o tomto nie je povinná vydať
rozhodnutie. Musí však urobiť v tomto smere taký úkon, z ktorého je zrejmé, že využila svoju zákonom
danú kompetenciu. V konkrétnom prípade mesto Nové Zámky, resp. jeho mestské zastupiteľstvo prijalo

dňa 20. 05. 2008 uznesenie, ktorým boli vymedzené platené parkoviská na území mesta a zároveň boli
vymedzené miestne komunikácie s vyznačením plateného parkoviska.

Podľa názoru súdu je nedôvodná i námietka žalobcu, že mesto tak nemohlo urobiť, nakoľko nemalo
na to zákonné zmocnenie. Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
neskorších predpisov účinnom v roku 2008, už v tom čase umožňoval obciam pri výkone miestnej štátnej

správy vo veciach miestnych komunikácií vykonávať prenesený výkon štátnej správy a na miestnych
komunikáciáchurčovať sosúhlasomdopravnéhoinšpektorátupoužitiedopravnýchznačiek,dopravných
zariadení a povoľovať vyhradené parkoviská.

V obdobnej veci už opakovane rozhodoval i Najvyšší súd SR (rozsudok v konaní pod sp. zn. 2 Sžo
41/2008 a 1Sžd/19/2011) a právnym názorom vyjadreným v týchto rozhodnutiach sa súd riadil.

S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu súd nemal
pochybnosti o tom, že dopravný priestupok kladený žalobcovi za vinu sa stal tak, ako to vyplýva z
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a že žalobca sa tohto priestupku dopustil. Žalovaný vo
veci rozhodoval dňa 16. 12. 2013 na základe odvolania žalobcu, pričom rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu zo dňa 02. 10. 2013 potvrdil. Podľa názoru súdu sa žalovaný v dôvodoch svojho

rozhodnutialogickyavecnesprávnevysporiadalsjednotlivýminámietkamižalobcuvpodanomodvolaní.
V konaní správnych orgánov súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné
vyvodiť porušenie práv žalobcu ako účastníka priestupkového konania. Správne orgány dostatočným
spôsobom zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver, pričom ich rozhodnutia sú
vecne správne a zákonu zodpovedajúce. Taktiež bol dodržaný i procesný postup vo vzťahu k žalobcovi,

ktorý bol riadne predvolaný na ústne pojednávanie, na ktorom mu bolo oznámené, že je obvinený zo
spáchania konkrétneho priestupku (§ 22 ods. 1, písm. k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov), ku ktorému mal možnosť sa vyjadriť, bol oboznámený s podkladmi rozhodnutia
a spôsobom ich získania, čo potvrdil i svojim podpisom.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP ako nedôvodne

podanú, nakoľko nezistil žiadny zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia žalovaného.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§250kods.1OSPtak,žežalobcovi,ktorývkonanínemalúspech,
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).