Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 4, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64CbZm/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114208800
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114208800.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci

navrhovateľa CD Consulting, s. r. o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika,
IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864
421 proti odporcovi I. Č., N. J. XXXX/XX, XXX XX N. N., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár,
s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, v mene ktorej koná konateľ - advokát
JUDr. Peter Rybár, o zaplatenie zmenkovej sumy 751,19 Eur s príslušenstvom a o návrhu odporcu na
nariadenie pojednávania, takto

r o z h o d o l :

Žiadosť odporcu o nariadenie pojednávania o d m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 751,19 Eur, zmenkový úrok

vo výške 0,25 % denne zo sumy 751,19 Eur od 16. 04. 2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej
sumy 751,19 Eur od 01. 06. 2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 2,50 Eur.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi iné trovy konania v sume 45,-- Eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 214,16 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 17. 04. 2014 si navrhovateľ uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie zmenkovej
sumy vo výške 751,19 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 751,19 Eur od 16. 04.
2011 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 751,19 Eur od 01. 06. 2011 do zaplatenia
a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, teda v sume 2,50 Eur. Uviedol, že

navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa
30. 11. 2009 na zmenkovú sumu 751,19 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo
výške 0,25 % denne od 16. 04. 2011. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Navrhovateľ disponuje len originálom zmenky a
nemá informácie o akýchkoľvek iných potenciálne existujúcich vzťahoch odporcu a predchádzajúceho
majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto konaní uplatnená. Zmenka bola vystavená dňa 30. 11. 2009 na
sumu 751,19 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť na túto zmenku pri predložení

na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 16. 04. 2011. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,-- Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“
indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive „A“ Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods.
1Nariadenia861/2007/ES,ktorýmsaustanovujeeurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporu.
Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil Originál zmenky,

výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia
na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne navrhovateľ uviedol, že nechce, aby sa nariadilo
pojednávanie.

Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba právomoc súdu
Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001

a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného
súdu Banská Bystrica je daná podľa článku 11 Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm.
a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že
príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú
v Slovenskej republike okresné súdy, pričom navrhovateľ si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej

republike vybral podľa bydliska odporcu.

Dňa 25. 04. 2014 súd v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval odporcovi kópiu
tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď. Odporca
zásielku prevzal dňa 09. 05. 2014.

Dňa 09. 06. 2014 bolo súdu doručené podanie odporcu označené ako Vyjadrenie odporcu k návrhu

na uplatnenie pohľadávky, v ktorom uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Zásadnou skutočnosťou v
prejednávanom prípade je tá skutočnosť, že vzťah založený Zmluvou o úvere č. 602000144 zo dňa
30. 11. 2009 je vzťahom spotrebiteľským, keď okrem spotrebiteľského charakteru predmetnej zmluvy
danej § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka je tento daný aj na základe § 2a Zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy. Na vzťah založený zmluvou o

úvere je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako i Zákona o spotrebiteľských
úveroch, a to i napriek tomu, že sa navrhovateľ snažil označením účelu použitia finančných prostriedkov
na účel povolania vyhnúť práve aplikácii ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch. Použitie
finančných prostriedkov sa musí posudzovať s objektívneho hľadiska bez ohľadu na to, čo je alebo
nie je v zmluve účelovo uvedené na základe štandardizovanej zmluvy. V prejednávanej veci išlo o

vopred predformulovanú zmluvu predloženú a podpísanú s jediným cieľom - za každú cenu subsumovať
vzťah pod režim Obchodného zákonníka a vyňať tak spotrebiteľa spod ochrany noriem občianskeho
práva. Daný zmluvný vzťah tak ako mnoho ďalších vykazuje všetky znaky spotrebiteľského vzťahu, a
preto nemôže byť spod ochrany spotrebiteľského práva za účelom zachovania zákonnosti vyňatý. Pre
absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v zmluve o úvere - údaju o konečnej splatnosti úveru,

údaju o termíne splátok, údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov, mal navrhovateľ nárok len na
vrátenie ním poskytnutej istiny - pôžičky vo výške 500,-- Eur bez úrokov a poplatkov s poukazom na
§ 4 ods. 2 písm. g), i), j) a § 3 písm. a), b) Zákona č. 258/2001 Z. z.. Zároveň odporca namietal,
že dohoda o vyplnení zmenky je absolútne neplatná, pretože jej účelom nie je len záväzok odporcu
zabezpečiť, ale dáva odporcovi široké možnosti pod hrozbou exekúcie pohľadávku vymôcť. Nakoľko

účelom zmenky vyplnenej odporcom je zabezpečenie nárokov odporcu vyplývajúcich z úverovej zmluvy,
spravuje sa tento zabezpečovací inštitút rovnakými zákonnými ustanoveniami, ktoré sa aplikujú na
právny vzťah medzi odporcom a navrhovateľom založený Zmluvou o úvere. Neprijateľnosť zmenky
už bola potvrdená aj viacerými rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky, keď odporca poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 6CoE 69/2011 zo dňa 31. 05. 2011, ktorým krajský súd

potvrdil rozhodnutie okresného súdu o čiastočnom zastavení exekúcie a vo výroku dal okresnému
súdu podnet na zastavenie exekúcie v celom rozsahu. Ďalej odporca uviedol, že má za to, že Dohodu
o vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko bola vopred
predformulovaná a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť jej podstatu a tým spôsobili značnú nerovnováhu
právach a povinnosiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa, nakoľko dodávateľ

si zabezpečil svoju pohľadávku vzniknutú na základe Zmluvy o úvere na úkor práv spotrebiteľa, čo v
obdobnom prípade potvrdil aj Okresný súd Bratislava V. v rozhodnutí č. k. 37Er 7273/2010 zo dňa 01.
03. 2011, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
podklade rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok spotrebiteľa zaväzoval naplnenie,ktoréjeprávomnedovolenéaodporujedobrýmmravom.Ďalejodporcapoukázalnarozhodnutie
Krajského súdu Trenčín č. k. 2CoE 67/2012 zo dňa 19. 04. 2014. Na základe uvedeného odporca žiadal,
aby súd nariadil vo veci pojednávanie a následne návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa článku 5 bod 4 Nariadenia č. 861/2007/ES do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo
tribunál odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

Dňa 12. 06. 2014 súd odoslal navrhovateľovi kópiu odpovede odporcu.

Podaním zo dňa 27. 06. 2014 označeným ako Odpoveď na vyjadrenie odporcu navrhovateľ poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. 10. 2008, podľa
ktorého z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí

pri jej predložení k zaplateniu, prípadne k vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca zmenkovú sumu
aj skutočne dlhuje. Ďalej poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo
1839/2000 zo dňa 22. 08. 2002, podľa ktorého zmenka je v právnej teórii definovaná ako dlžnícky
dokonalý cenný papier, ktorým za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí vzniká priamy,
bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom

mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku. V okolnostiach námietok odporcu je potrebné poukázať
predovšetkým na nespornosť jeho záväzku za zmenku zaplatiť. Navrhovateľ disponuje len indosovanou
zmenkou, ktorá je podpísaná odporcom a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny,
ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť. Navrhovateľ vo svojom
návrhu uplatnil nárok zo zmenky. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny

vzťah. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa.
Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa
všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladaná zákonom č. 191/1950 Sb., dokázal jasne, úplne
a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky. Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe

indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré
by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom,
neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke
uvedené. Navrhovateľ poukázal na § 17 Zákona č.191/1950 Sb. s tým, že z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi

zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní
nemôže činiť odporca, tým menej tak môže činiť sám súd. Z § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. síce vyplýva,
že kto je žalovaný zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na
ňom aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi a nie
na navrhovateľovi. Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. Pri

kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena z odporcu na navrhovateľa. Ďalej
navrhovateľ doplnil svoju právnu argumentáciu o uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoZm 10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa.

Podľa článku 5 bod 1 Nariadenia č. 861/2007/ES európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo

ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva,
že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa článku 7 bod 1 Nariadenia č. 861/2007/ES do 30 dni od doručenia odpovede odporcu alebo

navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 aleboc) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Odporca vo svojom podaní zo dňa 09. 06. 2014 namietal len okolnosti týkajúce sa záväzkového
vzťahu založeného Zmluvou o úvere č. 602000144 zo dňa 30. 11. 2009, čo však nebolo predmetom

tohto konania. Predmetom tohto konania bol nárok uplatnený zo zmenky, ktorú navrhovateľ nadobudol
indosamentom, nie právne posúdenie spotrebiteľského vzťahu. Odporca voči forme a obsahu zmenky
nevzniesol žiadne relevantné námietky podľa ustanovení Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a
šekový, dohodu o vyplnení zmenky namietal len ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, čiže len ako
spotrebiteľský vzťah podľa Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a podľa Občianskeho

zákonníka. Odporca voči terajšiemu majiteľovi zmenky neuplatnil námietky v zmysle Zákona č. 191/1950
Sb.,súdpretodospelkzáveru,ževzhľadomnaobranuodporcutýkajúcusalenspotrebiteľskéhovzťahu,
nie nároku zo zmenky, ako aj na konštantnú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako
súdu odvolacieho v právne a skutkovo totožných veciach, ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné.
Súd preto žiadosť odporcu o nariadenie pojednávania odmietol.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vyhlásil rozsudok vo veci dňa 04. 07. 2014, bez nariadenia pojednávania, keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 23. 06. 2014.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky,

keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako slovenská
právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;

3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 76 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná
ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

Podľa článku I. § 76 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.

Podľa článku I. § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za
nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I. § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku
od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto

lehoty skrátiť.

Podľa článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno
namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku
zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

V danom prípade si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky, a to právo na zaplatenie
zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny.

V zmysle konštantnej rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Banskej Bystrici v skutkovo a právne
obdobných veciach (napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoZm 10/2013 zo dňa

21.11.2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoZm/18/2013-64 zo dňa 28. 11.
2013 uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoZm 20/2013-52 zo dňa 28. 11. 2013,
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoZm 1/2014-77 zo dňa 27. 02. 2014, uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoZm 44/2013-61 zo dňa 04. 03. 2014, uznesenie Krajskéhosúdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoZm 31/2013-70 zo dňa 19. 12. 2013, uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 41CoZm 45/2013-93 zo dňa 29. 01. 2014, uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 41CoZm 24/2013-52 zo dňa 29. 01. 2014) navrhovateľ, ktorý si ako indosatár uplatnil

právo zo zmenky, nie je povinný v konaní preukazovať existenciu žiadneho záväzkového vzťahu a
ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to Zákon č. 191/1950 Sb. od nadobúdateľa zmenky, ktorý sa
nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa, v žiadnom svojom ustanovení neukladá. Zmenka,
ktorá prípade aj mala zabezpečovací charakter, sa v dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie, čím
zabezpečovacícharakterzmenkystratila.Vprípade,žeodporcaakodlžníkvrámcisvojejobranynepodá

také námietky, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa článku I. § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. voči
terajšiemu majiteľovi zmenky, a teda že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky na škodu odporcu ako
dlžníka, nie je súd oprávnený bez takýchto námietok ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom
záväzkového vzťahu.

Pre zmenkové záväzky je typická ich abstraktnosť a nesporovosť. Pri posudzovaní nároku zo zmenky je
preto potrebné vyhodnotiť platnosť zmenky ako cenného papiera a posúdiť, či obsahuje všetky zákonné

formálne náležitosti v zmysle Zákona č. 191/1950 Sb.. Vystavením platnej zmenky totiž vznikne pre
zmenkového dlžníka záväzok, ktorý predstavuje bezpodmienečný sľub zaplatenia zmenkovej sumy
tomu, kto je majiteľom zmenky. Zmenka môže byť vystavená aj ako blanko zmenka, teda ako zmenka,
ktorúvystaviteľzámernevcelomrozsahunevyplníanadobúdateľoviudelívyplňovacieprávo.Vyplnením
blanko zmenky sa z nej stáva zmenka úplná a dňom vyplnenia vyplňovacie právo zaniká. V dohode o

vyplňovacom práve musí byť uvedené kedy a ako má byť blanko zmenka vyplnená, musí z nej vyplývať
zámer podpisujúcej osoby vystaviť zmenku. Hoci právo majiteľa zmenky musí byť nespochybniteľné, a
teda na jeho preukázanie stačí len predloženie zmenky, aj zmenkové právo obsahuje poistku proti jeho
zneužitiu majiteľom zmenky v prípade, že tento nekoná voči dlžníkovi v dobrej viere. Preto ak zmenka,
ktorá bola pri vydaní neúplná, nebola vyplnená tak, ako to bolo dojednané, zákonná úprava článku I. §

10 Zákona č. 191/1950 Sb. umožňuje dlžníkovi napadnúť nedodržanie vyplňovacieho práva pri vydaní
neúplnej zmenky, a to vtedy, ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky
previnil hrubou nedbanlivosťou a v prípade postúpenia zmenky zákonná úprava článku I. § 17 ods.
1 Zákona č. 191/1950 Sb. zachováva možnosť pre dlžníka uplatniť voči majiteľovi zmenky námietky
založené na vzťahu dlžníka s prvým majiteľom zmenky. V oboch týchto prípadoch však musí dlžník

tieto svoje práva uplatniť vznesením námietok a preukázaním namietaných skutočností, teda že majiteľ,
ktorý si zmenku voči nemu uplatňuje, ju nadobudol zlomyseľne alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou
alebo pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Vo všetkých ostatných prípadoch je
dlžník povinný splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto predloží
zmenku na platenie v čase jej splatnosti, pričom pri vystavení zmenky dlžník nemôže vedieť, kto bude

jej majiteľom v čase splatnosti a musí si byť toho vedomý.

Vzhľadom na konštantnú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho
v právne a skutkovo totožných veciach, vychádzal súd potom pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa
len z toho, že pre zmenkové záväzky je typická ich abstraktnosť a nesporovosť a osoba povinná zo
zmenky sa musí brániť proti zmenkovému nároku, ona nesie dôkazné bremeno a pokiaľ ho neunesie,

musí majiteľovi zmenky plniť to, čo zo zmenky vyplýva.

Odporca sa bránil v konaní len okolnosťami týkajúcimi sa charakteru záväzkového vzťahu založeného
Zmluvou o úvere č. 602000144 zo dňa 30. 11. 2009 ako vzťahu spotrebiteľského a neplatnosťou dohody
o vyplnení zmenky, pretože jej účelom nie je len záväzok zabezpečiť, ale dáva široké možnosti pod
hrozbou exekúcie pohľadávku vymôcť a súčasne je potrebné ju považovať za neprijateľnú zmluvnú

podmienku.

Konštatovanú obranu odporcu však nie je možné vyhodnotiť ako námietky podľa článku I. § 17 ods.
1 Zákona č. 191/1950 Sb., teda že navrhovateľ ako majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu odporcu ako dlžníka. Rovnako obranu odporcu nie je možné vyhodnotiť ani ako prípadné
námietky podľa článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb., teda že zmenka nebola vyplnená tak, ako bolo

dojednané a že navrhovateľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil
hrubou nedbanlivosťou.Potom, keďže zmenka obsahuje všetky formálne aj materiálne požiadavky tak ako to stanovuje článok I.
§ 75 Zákona č. 191/1950 Sb. a keďže odporca nevzniesol žiadne relevantné námietky v zmysle článku
I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb., ani v zmysle článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb., vydal súd

o pohľadávke navrhovateľa rozsudok a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, keďže majiteľ
zmenky môže postihom žiadať nielen zmenkovú sumu aj dojednaný úrok, zákonný úrok a zmenkovú
odmenu.

Súd ešte poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 27. 06. 2014
poukázal na argumentáciu z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013 zo
dňa 21. 11. 2013 v tomto súdnom konaní sp. zn. 64CbZm 8/2014 nedošlo k nariadeniu pojednávania,

ani k vykonávaniu dokazovania na pojednávaní, a teda takéto vyjadrenie navrhovateľa zjavne nemalo
súvis s týmto konkrétnym súdnym konaním.

O trovách konania súd poukazoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, priznaj právo na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy
navrhovateľa pozostávajú z iných trov konania v sume 45,-- Eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu

na začatie konania a z trov právneho zastúpenia v sume 214,16 Eur s DPH za 3 úkony právnej služby
po 51,45 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, písomné podanie zo dňa 27.
06. 2014), k tomu režijný paušál 3x 8,04 Eur a 20 % DPH v sume 35,69 Eur. Náhrada trov právneho
zastúpenia bola priznaná podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 a §
18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský
súd v Banskej Bystrici.

Proti výroku rozhodnutiu o odmietnutí žiadosti o nariadenie ústneho pojednávania n e m o ž n o
samostatne podať opravný prostriedok (článok 5 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu).

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
(rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok
(čl. 15 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo

veciach s nízkou hodnotou sporu).