Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 30, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/239/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111232216
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5111232216.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou H.. Z. Y. v právnej veci navrhovateľa: J. Ž., M.. R. Z..

Z. O., Z.: XX XXX XXX, adresa pre doručovanie J. Ú. Ž., Q. K. X. X, XXX XX Ž., proti odporcovi: T. R.,
Q.. XX.XX.XXXX, U. D. R. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom H.. R. N.N., G., Y. Y. G.. X.
Č.. XX, XXX XX Ž., o zapl. sumy 330,71 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 342,87 € do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal voči odporcovi

zaplatenia sumy XXX,XX € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo žalovanej sumy
od XX.X.XXXX do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca ako
vodič bagra spôsobil dňa XX.X.XXXX pri výkopových prácach na Ul. Q. S. T. Ž. - U. otáčaním stroja
poškodenie plynovodnej prípojky plynovodu pre obytný súbor U. - X N., ktorý je majetkom mesta
Žilina. Vytrhnutím prechodovej oceľovej časti prípojky pod hlavným uzáverom plynu došlo k unikaniu
zemného plynu. Zasahujúci pohotovostný montér SPP - Distribúcia, a.s. po príchode na miesto poruchy
dočasne zabezpečil únik zemného plynu stlačením plastového potrubia, aby nedochádzalo k ďalšiemu

unikaniuaohrozeniuokolia.PohotovostnýtechnikŠ.W.J.následnerozhodolopotrebeokamžitejopravy,
ktorú pohotovostný montér potom vykonal. Túto mimoriadnu udalosť pohotovostný technik nahlásil na
Obvodné oddelenie policajného zboru Žilina - východ referentovi, špecialistovi npor. Z. X.. Mestu Žilina
ako vlastníkovi plynovodu bola touto mimoriadnou udalosťou spôsobená škoda vo výške XXX,XX €.
Škoda predstavuje náklady na opravu poškodenej časti plynového zariadenia - STL plynovod R. D. R.
K. Y. U. - X N. v zmysle objednávky č. XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX. Spolu s nárokom na náhradu škody
si navrhovateľ uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy XXX,XX €. K. XX.X.XXXX

do zaplatenia.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

Z výkazu hlásenia o mimoriadnej udalosti vyhotoveného na tlačive spoločnosti Distribúcia SPP súd zistil,
že ohlasovateľ: Č., Č.. D..: XXXX/XXc ohlásil dňa XX.X.XXXX poruchu popísanú ako roztrhnutá prípojka
LPE v predstihu. V podrobnom popise poruchy je uvedené: XX.X.XXXX XX:XX:XX Ľ. Š., poškodenie

plynovodnej prípojky v predstihu na konci trasy na I.. Q. S. pri výkopových prácach. Pri otáčaní bagra
došlo k poškodeniu prípojky. Bagrista p. R. T., D. R. XXX. Plynovod je majetkom mesta Žilina, údržbu
vykonávame na základe zmluvy. Porucha odstránená. Vo výkaze hlásenia je ako odberateľ uvedený Č.T., M.Z. R.: XX.X.XXXX K. XX:XX, koniec poruchy: XX.X.XXXX K. XX:XX, zaznamenaný únik plynu UO
neznámym subjektom zapríčinený roztrhnutou prípojkou LPE v predstihu.

Zo záznamu o mimoriadnej udalosti vyhotoveného dňa XX.X.XXXX montérom J. Š. súd zistil, že ako
odberateľ je uvedený T. Č. a udalosť je opísaná nasledovne: Pri otáčaní bager našiel na prípojku v
predstihu a následne ju roztrhol. Po príchode na miesto poruchy som zaškrtil rúru stláčacím zariadením.
Cesta do SPP P. Bystrica a späť pre elektrotvarovku, zazváranie elektrotvarovky, skúška tesnosti.

Z príkazu na prácu a záznamu o údržbe vyhotoveného na tlačive Distribúcie SPP spracovaného H..
Š. D. XX.X.XXXX súd zistil, že bola vykonaná údržba: Zaistenie a odstránenie únikov na plynovode.
Vykonané práce sú v zázname opísané nasledovne: Po príchode na únik som stlačil PE rúru DN 32. Po
príchode technika som išiel na SPP pre zváračku na plast a do P. Bystrice pre elektrotvarovku. Zazváral
som tvarovku, natesnil a dodal GU-1.

Z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Žilina - východ zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že dňa XX.X.XXXX
oznámil na OO PZ Žilina - východ Štefan Mičica poškodenie koncovej prípojky plynu v Ž. - U., I.. Q. S.,
ku ktorej došlo dňa XX.X.XXXX v čase asi o 16:15 hod.

Z objednávky č. XXX/XXXX odberateľa Mesto Žilina u dodávateľa Slovenský plynárenský priemysel, a.s.

súd zistil, že predmetom objednávky zo dňa 3.8.2011 je oprava poškodenej časti plynového zariadenia
„STL plynovod PE DN pre obytný súbor Budatín - 5RD, ktoré bolo poškodené vodičom bagra (T. R., D.
R. XXX). Cena za opravu plynového zariadenia bola v objednávke uvedená vo výške XXX,XX €..

Z faktúry vyhotovenej dodávateľom SPP - Distribúcia, a.s. zo dňa 3.X.XXXX, splatnej dňa X.X.XXXX,

súd zistil, že odberateľovi Mesto Žilina bola vyúčtovaná suma XXX,XX € za opravu STL prípojky.

Z platobného poukazu Mesta Žilina č. XXXXXXXXX vyhotoveného dňa XX.X.XXXX na základe faktúry
došlej dňa XX.X.XXXX súd zistil, že príjemcovi: SPP - Distribúcia, a.s. mala byť uhradená suma XXX,XX
€, ako účel platby je uvedená oprava STL prípojky pre obytný súbor Budatín - 5RD v zmysle objednávky

č. XXX/XXXX M. D. X.X.XXXX.

Odporca sa vyjadril k návrhu na začatie konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX s poukazom na ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej
v texte len OZ) upravujúceho všeobecnú zodpovednosť za škodu. Odporca vo vyjadrení potvrdil, že

skutočne dňa XX.X.XXXX došlo na Ul. Na Lány v Žiline - Budatíne k poškodeniu plynovej prípojky -
plynovodu pre obytný súbor Budatín - 5RD, ktorý je majetkom mesta Žilina a následnému unikaniu
zemného plynu, a to z dôvodu vytrhnutia prechodovej oceľovej časti prípojky pod hlavným uzáverom
plynu, ktorá sa nachádzala pod kopou sutiny (starý betón, kamene a stavebný odpad), umiestnenou za
okrajom cesty. Uvedenú prípojku teda nebolo možné vidieť. Rovnako sa na tomto mieste nenachádzalo

žiadne označenie, ktoré by na jej prítomnosť pod sutinou upozorňovalo. Z umiestnenia poškodenej
hadice plynovodu vyplýva, že bola zasypaná sutinou - stavebným odpadom, teda v okolí plynovodu
boli vykonávané stavebné práce. Preto pokiaľ v minulosti došlo k výkonu stavebných prác v ochrannom
pásme plynovodu, a to bez jeho následného uvedenia do predošlého stavu, je zrejmé, že nebola
dodržaná povinná vzdialenosť predpísaná v § 56 Zákona o energetike (ochranné pásmo), platiaca

pre vzdialenosť medzi plynovou prípojkou a vybudovanou cestou. K úniku zemného plynu malo dôjsť
vytrhnutím prechodovej oceľovej časti prípojky pod hlavným uzáverom plynu, bager však žiadne
výkopovéprácenevykonával.Došloibakjehopresununamiestopoškodeniaplynovejprípojky.Odporca
nemohol predvídať umiestnenie plynovodu, či jeho prípojky na uvedenom mieste, nakoľko sa na mieste,
kde otáčal svoj bager, nachádzala kopa sutiny. Uvedené priamo odporovalo povinnosti navrhovateľa

stanovenej zákonom - v § 49 ods. 4 písm. d) Zákona o energetike č. 656/2004, podľa ktorého je koncový
odberateľ plynu povinný udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.
Prítomnosť plynovej prípojky bola zároveň vylúčená aj blízkosťou prítomnej cesty, na ktorej sa nachádzal
vysypaný stavebný odpad. Odporca taktiež nepovažuje za dostatočne podložený fakt, podľa ktorého mal
plynovod poškodiť práve odporca, nakoľko odporca na hromade sutiny nevykonával žiadne stavebné

či výkopové práce.

Súd vo veci vykonal dňa XX.X.XXXX G. XX.XX.XXXX pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie
výsluchom povereného zamestnanca navrhovateľa, výsluchom odporcu, výsluchom svedkov N. J. G.T. Č., listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi, fotodokumentáciou a celým obsahom spisu a zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ na pojednávaniach poukázal na to, že sa nejedná o všeobecnú zodpovednosť odporcu za
škodu podľa § 420 OZ, ale špecifickú zodpovednosť podľa § 427 a nasl. OZ, teda zodpovednosť za
škodu pri prevádzke dopravného prostriedku, teda zodpovednosť objektívnu bez ohľadu na zavinenie.
Navrhovateľ preto považuje argumenty odporcu, že nezavinil vznik tejto situácie, lebo ju nemohol
predpokladať, za irelevantné, keďže na založenie zodpovednostného vzťahu pri prevádzke dopravného

prostriedku nie je potrebné preukazovať zavinenie, len škodný následok. Pokiaľ odporca poukazoval
na neplnenie si povinnosti navrhovateľa, ktorý nezabezpečil plynovú prípojku v zodpovedajúcom
technickom stave, navrhovateľ poukázal na zmluvu o údržbe uzatvorenú s SPP, Distribúciou, na základe
ktorej práve táto spoločnosť bola povinná vykonávať údržbu v stanovených lehotách tak, aby prípojka
bola v zodpovedajúcom technickom stave. Navrhovateľ teda žiadnu svoju povinnosť nezanedbal, i keď
je to irelevantné s poukazom na objektívnu zodpovednosť odporu. Čo sa týka vzhľadu tejto prípojky v

teréne, jedná sa o prípojku plynu k novej ulici, pričom koncovky plynovodu sú v stave pripravenom pre
nových stavebníkov. V prípade predmetnej prípojky sa jednalo o zaslepenú prípojku pred pozemkom,
na ktorom má byť postavený rodinný dom. Prípojka v teréne vyzerá ako oranžový stĺpik, ktorý stojí
kolmo na terén. Podľa názoru navrhovateľa odporca porušil ustanovenie § 56 ods. 6 zák. č. 656/2004
Z.z., keďže nepožiadal prevádzkovateľa sietí SPP, a zrejme ani iných prevádzkovateľov elektrických

rozvodov o vytýčenie, kde v teréne sa nachádzajú tieto rozvody a takisto nevykonával terénne práce
bagrom za ich asistencie, ani po ich súhlase. Poškodená prípojka sa nachádza na parcele XXX/XX v
k. ú. Budatín, vlastníkom ktorého pozemku je spoločnosť Z.. Navrhovateľ nevylučuje, že v tejto oblasti
sa nachádzal nejaký stavebný materiál, vylučuje však, že by bola táto prípojka úplne zasypaná nejakým
stavebným materiálom. Poukázal na povinnosť každého, kto mieni v nejakej oblasti vykonávať stavebné

práce, zistiť si, kadiaľ vedú inžinierske siete, pretože takto mohol odporca poškodiť aj iné siete, napr.
internet, elektrinu, atď.

Právny zástupca odporcu navrhol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť, považoval právnu
kvalifikáciupodľaust.§427OZzanesprávnu.Podstatnézhľadiskaodporcujetáskutočnosť,žeodporca

nevykonával činnosť v ochrannom pásme, ale na stavebnom pozemku, ktorý susedí s pozemkom, pred
ktorým bola dotknutá prípojka na vstup do tejto časti. Vstup do tejto časti nebol zakázaný, túto činnosť
tam vykonávať mohol. Prípojka však vôbec nebola označená, ako ukladá príslušný zákon o energetike,
nebola ani viditeľná, pretože bola zasypaná stavebným odpadom, odporca nemohol ani vedieť, kde sa
táto prípojka nachádza. Navrhovateľ však nepreukázal ani tú skutočnosť, že by práve činnosťou odporcu

došlo k poškodeniu prípojky.

Odporca na pojednávaní uviedol, že bol zavolaný pánom Č. na pozemok na vykonanie výkopových prác
bagrom. Odporca vykopal ryhu na plot a pri otáčaní bagrom, keď sa predným kolesom oprel o sutinu,
zacítil aj s ostatnými chlapmi plyn. Vôbec nevedeli, o čo sa jedná, lebo to fučalo z kopy sutiny. Potom

zavolali plynárov. Plynári po svojom príchode kázali odporcovi pomaly bagrom odhrabávať sutinu.
Odporca pomaly odhrabával, až našli trčať zo sutiny plynovú hadicu, ktorá nebola ani v chráničke, len
čisto v sutine. Poukázal na fotodokumentáciu, ktorú v konaní predložil.

Súd z fotodokumentácie predloženej odporcom zistil, že v prípade sutiny sa jednalo o kamene o rozmere

asi 30 cm, pričom odporca tvrdil, že niektoré kamene mali rozmery i 50 cm.

Odporca ďalej uviedol, že montéri z SPP vypočítali, ako dlho plyn unikal a na základe doby úniku plynu
vypočítali sumu za uniknutý plyn vo výške 500,- €, ktorú požadovali od odporcu uhradiť na účet SPP.
Odporca odmietol túto sumu uhradiť, na čo plynári zavolali policajtov, ktorí montérovi z plynárni povedali,

že vzhľadom na to, že prípojka označená nebola, určite neuspeje. Policajti si zobrali kontakt na odporcu
a odvtedy sa mu nikto neozval. Odporca poukazoval na rozdiel medzi vzhľadom ostatných prípojok
umiestnených v predmetnej ulici a tejto prípojky. Pokiaľ ostatné prípojky vyzerali v teréne ako kovové
stĺpiky,tátoprípojkabolazasypanásutinouavlastnejuuvideliažpotom,akonazákladepokynuplynárov
odhrabával bagrom sutinu. Odporca uviedol, že si nie je vedomý toho, že by prípojku poškodil, keďže

všetci prítomní cítili unikajúci plyn z kopy kamenia. Odporca vlastne pri otáčaní bagra oprel koleso bagra
o sutinu, preto nie je ani zrejmé, že práve on prípojku poškodil. Poškodiť ju mohol aj niekto, kto tú sutinu
na prípojku vysypal, ak to vôbec bola prípojka, lebo na nej nebola žiadna chránička.Zo zmluvy uzatvorenej dňa XX.X.XXXX medzi SPP a.s. ako zhotoviteľom a Mestom Žilina ako
objednávateľom súd zistil, že predmetom zmluvy je záväzok zhotoviteľa vykonávať prevádzkovanie,
údržbu a opravy plynárenského zariadenia: STL plynovodu PE DN 50 v dĺžke 100,9 m pre obytný

súbor Budatín - 5RD. Podľa bodu I.2 zmluvy zhotoviteľ bude na zariadení STL plynovodu vykonávať
činnosti nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnej prevádzky plynárenského zariadenia v nasledovnom
rozsahu: Údržba a sledovanie celkového technického stavu plynárenského zariadenia (pochôdzky,
kontrolytrás,plynárenskýchzariadení,kontrolatesnosti),atovzmysle„pravidielpreprevádzkuaúdržbu
plynárenských zariadení platných v SPP“. Podľa článku II. zmluvy sa zhotoviteľ zaväzuje udržiavať

zariadenia objednávateľa v prevádzkyschopnom stave a vykonávať činnosti uvedené v článku I.2.
zmluvy podľa rozpisu uvedenom v prílohe č. 1 tejto zmluvy.

Z kolaudačného rozhodnutia vydaného Obcou Lietavská Lúčka, Spoločný obecný úrad v Žiline pod
č. XXXX/ZP-XXX/OÚPaSP-Š. M. D. XX. X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, Y.
zistil, že stavebný úrad povolil užívanie stavby: „Obytný súbor Budatín, technická infraštrukúra“, objekty

elektrická prípojka NN, plynovod a prípojky plynu v k. ú. Budatín na parc. č. XXX/XX. Pri kolaudačnom
konaní bolo zistené, že stavba je ukončená bez vád a nedorobkov a je schopná užívania.

Z výpisu z LV č. XXXX T.yhotoveného dňa XX.X.XXXX cez katastrálny portál súd zistil, že ako výlučný
vlastník pozemku parc. č. XXX/XX o výmere XXXX J.2, trvalé trávne porasty je vedená obchodná

spoločnosť Z. Y..N..K..

Z výpisu z LV č. XXXX vyhotoveného dňa XX.X.XXXX cez katastrálny portál súd zistil, že ako výlučný
vlastník pozemkov č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX G. XXX/XX je vedený T. Č..

Z katastrálnej mapy s vyznačenou trasou plynovodu súd zistil, že plynovod sa nachádza na G. I., a
to na pozemkoch parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, na plynovode je 6 prípojok, pričom poškodená
prípojka sa nachádza na parc. č. XXX/XX. Ďalej súd z mapy zistil, že G. ulica, ako i pozemky parc. č.
XXX/XX G. XXX/XX susedia s pozemkami XXX/XX G. XXX/XX, ktorých vlastníkom je podľa výpisu z
LV č. 1XXX T. Č..

Odporca sa k tvrdeniam navrhovateľa na pojednávaní vyjadril písomným podaním doručeným súdu
dňa X.X.XXXX, v ktorom navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov N. J. G. T. Č.. Ďalej uviedol,
že pokiaľ podľa tvrdenia navrhovateľa malo ku škode dôjsť pri výkopových prácach vykonávaných
odporcom ako vodičom pracovného stroja - bagra, teda pri výkone činnosti pracovného stroja, na výkon

ktorej je tento z povahy určený a ku ktorej slúži, podľa ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov nie je daná zodpovednosť prevádzateľa stroja podľa ust. § 427 OZ, a teda nejde o škodu vyvolanú
osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedky, ak škoda bola spôsobená pracovným strojom
pri činnosti, na výkon ktorej slúži, a nie pri jeho preprave vlastnou motorickou silou. Pracovný stroj má
povahu dopravného prostriedku len v prípade, ak je vlastnou motorickou silou premiestňovaný z jedného

miesta na druhé. Preto v posudzovanom prípade nemôže ísť o škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky, pracovný stroj v danom prípade neplnil funkciu dopravného prostriedku a nemožno preto na
daný prípad ani aplikovať ustanovenie § 427 a nasl. OZ.

Z fotodokumentácie predloženej navrhovateľom (č. l. 35) súd zistil, že plynová prípojka v teréne je

oranžovej farby, nachádza sa v nerovnom hlinenom povrchu, je osadená šikmo na terén, pričom na
druhej fotografii po zaškrtení tejto prípojky sa prípojka nachádza v takmer vodorovnej polohe.

Z fotodokumentácie predloženej odporcom (č.l. 64 - 66) súd zistil, že plynová prípojka je v teréne výrazne
rozpoznateľná vzhľadom na chránič prípojky, ktorý je žlto-červenej farby kontrastujúcej s prírodným

terénom, po osadení ktorého chrániča na prípojku je prípojka umiestnená kolmo na terén, má formu
stĺpika vysokého asi 80 cm. Nachádza sa na nerovnom hlinenom povrchu, v blízkosti ktorého je na
fotografiách viditeľná sutina pozostávajúca z kameňov väčších rozmerov a kusov betónu.

Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov N. J. G.

T. Č.G..

Odporca na pojednávaní doplnil, že pán Č. si u odporcu objednal vykopanie ryhy pod plot. Ukázal
odporcovi, kde má ryhu vykopať a povedal mu, že na jeho pozemku sa nenachádzajú žiadne inžinierskesiete. Odporca dopravil bager na miesto výkopových prác po ceste. Bager má evidenčné číslo, je to
motorové vozidlo evidované na dopravnom inšpektoráte a vzťahuje sa naň zákonné poistenie za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Na pozemok, na ktorom vykonával odporca výkopové

práce, sa odporca dostal priamo z cesty. Medzi cestou a pozemkom, na ktorom mala byť vykopaná ryha
pre plot, sa nachádzalo priestranstvo v šírke asi jeden meter, na ktorom bola zemina, nebolo zatrávnené
a neboli tam ani žiadne porasty. Pri výkone výkopových prác sa odporca pohyboval tak, že práce
vykonával z pozemku pána Č., niekedy s bagrom prešiel napr. jeden meter za hranice pozemku.
Odporca uviedol, že vždy, keď ide niekde vykonávať výkopové práce, informuje sa, u robotníkov a

majiteľov, či sa na mieste výkopu nenachádzajú inžinierske siete. V tomto prípade sa informoval u Z..
Č.Í. a robotníkov, ktorí u Z.. Č. pracovali a ktorí asistovali odporcovi pri vykonávaní výkopových prác
tým spôsobom, že vyznačili trasu, kadiaľ bolo potrebné kopať a vymerali hĺbku ryhy. V čase, kedy mal
odporca ryhu už takmer celú vykopanú, vyšiel z majiteľovho pozemku naspäť na miestnu komunikáciu,
potreboval otočiť stroj a pri jeho otáčaní sa zrejme oprel o sutinu pozostávajúcu z kopy kameňov a
betónu. Sutina mala výšku pol metra - jeden meter, pričom v strede bola vysoká 1 m - 1,20 m. Po

otočení stroja mu robotníci, ktorí sa okolo odporcu pohybovali, povedali, že niečo fučí. Odporca sa najprv
domnieval, že má defekt, tak vypol stroj a po vyjdení z bagra už cítili, že uniká plyn a zistili tiež, že plyn
fučíztejkopy.Sutinasanachádzala3-4modhranicepozemkupánaČ..Odporcasaneinformoval,čisa
inžinierske siete nachádzajú aj na pozemkoch, na ktorých sa bude pri výkopových prácach pohybovať,
nemal na to dôvod, pretože na iných pozemkoch, ako na pozemku Z.. Č. výkopové práce nerealizoval.

Odporca síce predpokladá, že môže poškodiť inžinierske siete pri výkopových prácach v zemi, ale nie
takýmto spôsobom. Potom, ako volali plynárov na ich pohotovostné číslo, plynári povedali pánovi Č., či
vôbecmajúchodiťdoBudatína,pretožehlásiaprietržemračien.Plynárisatedainformovali,čivBudatíne
prší, a či tam vôbec majú ísť. Prišli za trištvrte hodiny po telefonáte a montér plynární hneď vyrátal, že
plyn fučí trištvrte hodiny, zistil priemer hadice a zistil objem ušlého plynu. Následne na pokyn plynárov

odporca odhrabával sutinu, až kým sa neprišlo k poškodenej konzolke, ktorá nebola v chráničke a bola
na zemi zavalená sutinou. Rúra bola šikmo vedená zo zeme. Odporcovi to pripadalo ako ukončenie
trasy plynovodu, ktorá nebola v zemi, ale bola vyjdená šikmo na povrch, nepripadalo mu to ako prípojka.
Odporca musel odhrabať 1 - 1,20 m tejto sutiny.

Navrhovateľ poukázal na to, že pracovný stroj odporcu funguje v dvoch režimoch, jedná sa o tzv.
traktobager používaný na bagrovanie, kedy je potrebné ho zafixovať, zdvihnúť kolesá do vzduchu
a až potom môže dôjsť k samotnému výkopu. Keď sa však pracovný stroj presúva, tak sa nožičky
musia zdvihnúť a vtedy sa vlastnou motorickou silou presúva z miesta na miesto. Práve preto je
potrebné aplikovať ust. § 427 OZ, keďže za prevádzateľa motorového vozidla sa považuje aj prevádzateľ

pohyblivého pracovného stroja, ktorým je pracovný stroj odporcu. Pokiaľ sa odporca odvolával na
judikatúru Najvyššieho súdu ČR, túto nie je možné na daný konkrétny prípad aplikovať, keďže v tam
konkrétnom prejednávanom prípade sa so zdvíhacím vozíkom, ktorý bol na mieste, dvíhala paleta s
dlaždicami, ktorá pri manipulácii - dvíhaní spadla a došlo k poškodeniu dlaždíc. Nerieši sa obdobná
situácia, keď dochádzalo k presunu vlastnou motorickou silou traktobagra, kedy v príčinnej súvislosti

došlo k nájazdu kolesom na sutinu, pod ktorou sa nachádzala prípojka plynu, ktorým konaním bola
následne poškodená. I keby sa predmetná chránička nachádzala na prípojke, jedná sa len o kus
plastového stĺpika voľne nasadeného na samotný vývod, teda chránička keby sa aj nachádzala pod
takými veľkými kameňmi, nemala by šancu ochrániť prípojku plynu. Podľa názoru navrhovateľa odporca
nesie zodpovednosť za to, že si z nedbanlivosti nedal zamerať predmetné siete na pozemkoch, na

ktorých sa mal pohybovať so svojím traktobagrom, hoci na pozemku pána Č. tak vykonal. Teda
navrhovateľ poukazuje aj na subjektívnu stránku zodpovednosti, hoci táto podľa jeho názoru nie je
relevantná.

Svedok T. Č., na pojednávaní uviedol, že odporca mu kopal ryhu pod plot a svedok bol v dome, keď ho

zavolali z dôvodu, že začal fučať plyn z kopy stavebného odpadu nachádzajúcej sa v blízkosti pozemku
svedka. Bolo počuť, že plyn fučí z kopy odpadu, nebolo však vtedy vidieť žiadnu rúru, ani iné zariadenie.
Následne svedok bežal do domu, volal plynárov, ktorí prišli asi za pol hodinu. Plynári chceli od odporcu,
aby toto miesto obnažil bagrom. Svedok bol pri tom, dokonca robil aj fotky. Plynári to nejakým spôsobom
upchali, aby to prestalo fučať a ešte zrejme v tej deň tam dali nejakú rúru a zabezpečili to tak, že prípojka

vyzerá tak, ako v súčasnosti. Počas toho, ako to zabezpečovali, stále telefonovali, potom volali ešte
nejaké iné auto. Svedok nafotil terén, ako vyzeral po odchode plynárov, keď tam bola natiahnutá žltá
rúrka. Svedok uviedol, že odkedy vo svojom dome býval, bola tam tá kopa sutiny, svedkovi však nebolo
známe, že sa pod ňou nachádza plyn a pokiaľ by to bol vedel, určite by to odporcovi povedal.Svedok N. J., bez pomeru k účastníkom konania a k veci na pojednávaní uviedol, že odporcu pozná
z videnia len ako vykonávateľa zemných prác. Uviedol, že pri vykonávaní výkopových prác, keď sa

odporca otáčal, aby mohol dokopať základ, oprel sa kolesom o kopu sutiny a po chvíli začal syčať
plyn. Najprv sa domnievali, že odporca prepichol koleso, ale potom začali cítiť plyn, tak oslovili majiteľa
Č., ktorý zavolal plynárov. Plynári po príchode na miesto kázali odporcovi, aby odkopal sutinu a oni
potom zastavili plyn. Potom chceli od robotníkov podpísať objednávku, že si objednali opravu plynu.
Samozrejme, že im robotníci povedali, že oni si nič neobjednávali, len im volali, že tu syčí plyn. Potom

ešte prišli policajti a spísali zápis, svedok však už pri tomto nebol prítomný, venoval sa svojej práci.
Svedok uviedol, že pracoval u pána Č. na stavbe asi rok, realizovali mu výstavbu rodinného domu a
potom sa dorábalo oplotenie plota. Kopa stavebného odpadu - sutina, pod ktorou sa nachádzala plynová
prípojka na konci asfaltovej cesty, tam bola odvtedy, ako svedok prišiel pracovať ku pánovi Č.. S kopou
sutiny sa nehýbalo, bola podľa názoru svedka stále rovnaká. Svedkovi nie je známe, kto tam sutinu
umiestnil. Svedok nepredpokladal, že by sa pod touto kopou mohla nachádzať nejaká plynová prípojka,

keďženebolototomiestooznačenétakýmspôsobom,abysadalopredpokladať,žetammôžebyťnejaký
plyn. Iné prípojky v tejto ulici boli viditeľné, keďže vyzerali ako normálne vytiahnuté rúry smerom hore v
plastovej chráničke čiernej farby s uzáverom, na ktorom bolo napísané HUP.

Navrhovateľ namietal aplikáciu ust. § 49 ods. 4 písm. d) Zák. o energetike, keďže predmetná prípojka v
predpríprave nebolo odberné plynové zariadenie. Odberným plynovým zariadením je práve zariadenie,
ktoré sa na prípojku namontuje, keď sa už pripája dom na odber plynu. Navrhovateľ neporušil žiadnu
právnu povinnosť vyplývajúcu z akéhokoľvek predpisu. Podľa názoru navrhovateľa bola samotná
prípojka v zodpovedajúcom technickom stave, lebo plyn neunikal. Všetkých 5 prípojok na tej ulici

bolo riadne protokolárne skolaudovaných a odovzdaných, keďže na tejto ulici sú už rodinné domy
vybudované a prípojky sú v súlade s legislatívou v murovaných prístreškoch. V prípade poškodenej
prípojky však pozemok ešte zastavaný nie je, nenachádza sa tam žiadne oplotenie, ani odberné
zariadenie. Je už dispozičným rozhodnutím spoločnosti Z., ktorá je vlastníkom pozemku, či sa na
pozemku nejaké štítky na označenie prípojky nachádzali a či nedošlo k ich odcudzeniu. Podľa názoru

navrhovateľa odporca pri presune bagra vyšiel na sutinu, čím v priamej kauzálnej súvislosti porušil
vedenie, teda prípojku plynu, následkom čoho došlo k úniku a nutnosti riešenia havarijnej situácie. Na
predmetnú situáciu je nutné aplikovať osobitnú zodpovednosť podľa § 427 OZ, v rámci ktorej odporca
zodpovedá objektívne bez možnosti exkulpácie. V konaní taktiež nebolo preukázané, že by navrhovateľ
akýmkoľvek spôsobom zavinil spôsobenie tejto škody.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že výkonom činnosti pracovného
stroja nie je samotný výkop, ale aj samotný pohyb tohto pracovného stroja pri výkope danej ryhy na
danom mieste. Teda aj pohyb pracovného stroja pri výkope je nesporne nutné považovať za výkon
činnosti pracovného stroja, na výkon ktorej je tento zo svojej povahy určený. Tento pohyb nemožno

zamieňať s povahou dopravného prostriedku pracovného stroja, ak sa premiestňuje z jedného miesta
pracovnej činnosti na iné miesto pracovnej činnosti. Podľa názoru odporcu je jedinou príčinou vzniku
škody tá skutočnosť, že navrhovateľ, resp. prostredníctvom neho určený zmluvný partner, resp. vlastník
predmetného pozemku neoznačil predmetnú plynovú prípojku takým spôsobom, ako určuje právny
predpis, teda takým spôsobom, ako to učinili pracovníci SPP po škodovej udalosti. Navrhovateľ v konaní

nepreukázal, akú právnu povinnosť mal porušiť odporca, v príčinnej súvislosti s ktorou mala vzniknúť
škoda.

Súd o návrhu navrhovateľa rozhodol rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX tak, že návrh zamietol.
Navrhovateľ podal proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol krajský

súd uznesením č.k. X O.-XXX M. D. XX.X.XXXX tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že pokiaľ navrhovateľ namietal, že prvostupňový súd vec nesprávne
právne posúdil, pokiaľ na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 420a Občianskeho zákonníka, túto
námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. V čase, keď došlo k poškodeniu plynovej prípojky,
neplnil pracovný stroj (bager) funkciu dopravného prostriedku, ale bol používaný na činnosť, ku ktorej

slúži. Na základe skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa teda nemožno dospieť k záveru, že
by jeho právny názor, ak na danú vec aplikoval ust. § 420a ods. 1 a 2 pís. a/ Občianskeho zákonníka,
ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, spočíval na
nesprávnom právnom posúdení veci.Zodpovednosť prevádzkovateľa podľa týchto zákonných ustanovení je objektívna zodpovednosť, tzn.,
že prevádzkovateľ zodpovedá za škodu bez ohľadu na zavinenie, ak vznikla v príčinnej súvislosti
s prevádzkovou činnosťou. Objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa však nie je zodpovednosťou

absolútnou, pretože ust. § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka formuluje dva liberačné dôvody, ktorých
preukázaním sa môže prevádzkovateľ čiastočne alebo úplne zodpovednosti zbaviť (liberovať). Vedľa
škody spôsobenej neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke (tento dôvod odporca
netvrdil ani nepreukazoval) je takýmto liberačným dôvodom škoda spôsobená vlastným konaním
poškodeného.Ideturovnakooobjektívneposudzovanékonaniebezohľadunazavinenie,kdejedôležité

iba to, či a v akom rozsahu takéto konanie viedlo k vzniku škody. Prevádzkovateľovi nemožno uložiť
povinnosť zo zodpovednosti za škodu vôbec alebo sčasti, ak si ju poškodený spôsobil úplne alebo sčasti
sám svojím konaním. Pokiaľ je konanie poškodeného jedinou príčinou vzniku škody, prevádzkovateľ
činnosti sa úplne zbaví zodpovednosti a škodu v plnom rozsahu ponesie sám poškodený. Pokiaľ je
ale jeho konanie len jednou z príčin škody a ďalšia príčina spočíva v prevádzkovej činnosti, nesie
zodpovednosť poškodený za škodu iba pomerne a čiastočne za ňu zodpovedá aj prevádzkovateľ.

Pokiaľ teda okresný súd ustálil zodpovednosť odporcu v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka, ide o
objektívnu zodpovednosť, ktorej sa môže zbaviť iba v prípade preukázania už spomínaných liberačných
dôvodov.
Podľa názoru odvolacieho súdu boli závery prvostupňového súdu, že vzniknutá škoda bola spôsobená
vlastným konaním poškodeného, predčasné. Odvolací súd prisvedčil odvolateľovi, že záver okresného

súdu o poškodení plynovej prípojky už pred konaním odporcu nevyplýva z vykonaného dokazovania,
táto skutočnosť zo strany účastníkov nebola ani tvrdená. Prvostupňový súd tiež neprihliadal na všetky
okolnosti, za ktorých došlo pri premiestňovaní bagra k posunu kameňov nachádzajúcich sa na prípojke.
Keďže poškodená prípojka sa nachádzala na nehnuteľnosti, ktorá nepatrí do vlastníctva objednávateľa
výkopových prác T. Č., bolo potrebné zaoberať sa okolnosťami, pre ktoré sa odporca otáčal práve

na mieste, kde sa táto prípojka, resp. suť nachádzala, či bol oprávnený vstupovať za tým účelom na
nehnuteľnosť, na ktorej je uvedená prípojka, následne uvedené skutočnosti vyhodnotiť z pohľadu príčin
vzniknutej škody, najmä, či škoda bola spôsobená výlučne (ne)konaním navrhovateľa tak, ako vyhodnotil
súd v napadnutom rozhodnutí. V ďalšom konaní preto okresný súd zistí a vyhodnotí vykonávanie
prevádzkovej činnosti odporcom a okolnosti, za ktorých došlo k poškodeniu uvedenej prípojky a svoje

závery o prípadnom poškodení plynovej prípojky pred vykonaním prevádzkovej činnosti odporcom
odôvodní, aby bolo zrejmé, na základe ktorých dôkazov a akým hodnotením k nim dospel.

Súd vykonal následne v dňoch XX.X.XXXX G. XX.X.XXXX pojednávania, na ktorých vykonal na návrh
navrhovateľa dokazovanie výsluchom svedkov H. Š. G. Š. J. a na návrh odporcu výsluch svedka T. Č..

Odporca na pojednávaní na otázku súdu, z akého dôvodu sa otáčal s bagrom na pozemku, na ktorom
bola prípojka, ku ktorej poškodeniu došlo tým, že odporca narazil, resp. posunul suť nachádzajúcu sa na
tejto prípojke, odporca uviedol, že on sa len otáčal na vozovke, nakoľko na konci vozovky bola vysypaná
suť a koleso sa mohlo o tú suť oprieť. On teda na vedľajšom pozemku nebol, bol iba na komunikácii.
Suť teda nebola len popri ceste, ale bola na konci cesty, teda na ceste, pretože tam sa cesta končí, a

tá cesta bola urezaná tou suťou. Podľa názoru odporcu to prípojka ani nebola, ako prípojku to spravili
plynári až potom, keď sa to našlo, lebo to nemalo chráničku a nebola tam žiadna ceduľka. Tiež je otázne,
či tú prípojku poškodil práve bager a či prípojka v tej zemi nefučala predtým, ako oni potom prišli na to,
že to fučí. Pretože keď prišli plynári, vlastne nebolo vidno nič, len počuli syčanie z kameňov, preto ho
plynári požiadali, aby tú kopu kamenia odhrabal bagrom.

Právny zástupca odporcu zdôraznil, že odporca sa oprel zadným kolesom bagra o sutinu, ktorá bola na
vozovke, teda prípojka na vozovke nebola, ale na vozovke bola práve sutina a rozhodné pre posúdenie
veci je skutočnosť, z akého dôvodu bola táto prípojka zasypaná sutinou, keďže v prípade, že to bola
prípojka, je nesporné, že mala byť označená ako ostatné prípojky a nie byť zasypaná sutinou.

Poverená zamestnankyňa navrhovateľa uviedla, že jedna vec je zasypanie technického zariadenia
sutinou a druhá vec je neoprávnený vstup na pozemok. Je teda sporné, či si odporca vyžiadal súhlas
spoločnosti Z., aby mohol vstúpiť na tento pozemok a jedná sa o neoprávnený zásah do vlastníckeho
práva tejto spoločnosti a tiež Mesta Žilina, keďže týmto nájazdom bola prípojka poškodená. Pokiaľ
by teda nedošlo k neoprávnenému vstupu na cudzí pozemok a to aj za predpokladu, že by prípojka

nespĺňala všetky technické predpoklady, ktoré by mala mať, k žiadnemu vzniku škody by nedošlo.Svedok T. Č. uviedol, že odporca u neho na chalupe vykonával práce pri výkope základov pre plot a pri
otáčaní na ceste, nejakej sutine, poškodil plyn, resp. nejakú plynovú prípojku a svedok potom zavolal
plynárov, ktorí tú situáciu po príchode riešili a nejakým spôsobom plyn odstavili a opravili. Odporca

sa pri vykonávaní práce pohyboval sčasti po pozemku svedka, sčasti po susediacej ceste a sčasti
po susedovom pozemku. Cesta, ktorá vedie popri pozemku svedka je slepá ulica, ktorá tam končí a
nasledujesusedovpozemok.Plynováprípojkasanachádzanakoncicesty,abolaaajjezasypanásuťou
nachádzajúcou sa sčasti na ceste a sčasti na pozemku. Z výpovede svedka vyplynulo, že nepožiadal
SPP o vytýčenie, kde v teréne sa nachádzajú prípojky, nakoľko výkopové práce sa mali realizovať na

pozemku vo vlastníctve svedka a vo vlastníctve suseda, ktorý o tom vedel a s tým súhlasil a o žiadnych
sieťach nevedeli. Keby sused niečo vedel, tak by mu určite o týchto sieťach niečo povedal. O asistenciu
pri výkone výkopových prác nepožiadali, nevedel, koho by mal požiadať. Uvedená suť sa nachádza
sčasti na ceste a sčasti zasahuje aj na ten susedov pozemok, a to doposiaľ. Sused sa volá pán Y. a
má zrejme firmu Z.. Suť zrejme slúži na to, aby nikto nechodil ďalej. Suť tam bola už vtedy, keď sa
tam svedok nasťahoval v roku 2009. Suť je teda vysypaná na ceste sa zasahuje aj do pozemku vo

vlastníctve suseda, ktorý tam vlastní viacero pozemkov. Potom, ako odporca zavolal svedka na miesto
poruchy plynovej prípojky, svedok cítil, resp. všetci videli, že je to plyn a hlavne to počuli a videli, že z
tej sute, keď to fučalo, odletovala drobná suť. Následne vlastne časť tej rúry aj videli, keď to nejakým
spôsobom obnažili a zbadali, že je to plyn. Potom svedok zavolal plynárov. V súčasnej dobe plynová
prípojka vyčnieva z tej sute von a je vlastne vidno žlto-červenú rúru, ktorá tam predtým nebola. Pozemok

vovlastníctvesvedkajeohraničenýodcestyplotomajevovzdialenostiasijedenmeterodsute.Odporca
kopal ryhu pod plot sčasti z pozemku vo vlastníctve svedka, potom musel stáť aj na ceste a v dolnej
časti musel stáť aj na pozemku suseda.

Svedok H. Š. na pojednávaní uviedol, že o tomto prípade vie preto, že bol zasahujúcim montérom pri

roztrhnutej prípojke. Prišiel na miesto a zistil, že je roztrhnutá plynová prípojka, dal si ju odbagrovať,
zabezpečil únik plynu a zavolal dispečerovi. Potom bol privolaný technik plynárenských zariadení a
prípojka sa dala do pôvodného stavu tak, že sa vyrezal poškodený kus a nazváral sa tam nový kus.
Na mieste, na ktorom bola poškodená prípojka, bola nejaká halda kameniva, svedok prípojku nevidel
a musel si ju dať odkopať. Časť prípojky bola v zemi a časť na povrchu. Svedok uviedol, že sa jednalo

zrejme o nejakú prípojku vyhotovenú v predstihu pre nejakú parcelu, teda o inžinierske siete vyhotovené
na nejakom stavebnom pozemku. Z výpovede svedka vyplynulo, že svedok sa nestretáva bežne s
prípadmi, že by prípojky plynu boli pod sutinou a za účelom prístupu k nim by bolo potrebné ich
odhrabávať spod kamenia. Niekedy sa však stáva, keď sú vyhotovené prípojky v predstihu, nachádzajú
sa v zemi a ľudia si ich nevšimnú a ohnú ich. Z výpovede svedka vyplynulo, že únik plynu aj v malých

množstvách je cítiť aj na voľnom priestranstve.

Svedok Š. J. na pojednávaní uviedol, že o tomto prípade ho informoval dispečer SPP. Svedok následne
zavolal pracovníka, ktorý mal pohotovosť - pána Š., aby išiel obhliadnuť miesto a aby to obzrel a
zabezpečil únik plynu. Potom, ako svedka pohotovostný montér pán Š. informoval, aký je problém na

mieste, svedok považoval za potrebné tam ísť osobne, lebo montér mu oznámil, že tam bolo nejaké
prederavené potrubie a zdalo sa, že sa bude jednať o vyššiu škodu z dôvodu úniku plynu. Po príchode
na miesto samé svedok videl, že únik plynu bol zaistený, plyn neunikal, rúra bola obnažená tak, že bola
odhrabaná. Z výpovede svedka vyplynulo, že pokiaľ sa jedná o prípojku, mal by trčať zo zeme kus rúry,
potrubie, aby to bolo vidno. Svedok uviedol, že si nepamätá, či sa jednalo o potrubie alebo o prípojku.

Z výpovede svedka ďalej vyplynulo, že je povinnosťou vlastníka pozemku požiadať prevádzkovateľa
sietí podľa Energetického zákona o vytýčenie plynárenskej siete pri výkopových prácach. Pri samotných
výkopových prácach však nemusí byť pracovník SPP prítomný, pokiaľ sa nejedná o práce na plynovode.
Ak by sa malo jednať o plynovú rúru, mala by byť minimálne v hĺbke pol metra v zemi. Pokiaľ sa však v
tomto prípade jednalo o prípojku, tak rúra mala byť vyvedená nad zem. Z výpovede svedka vyplynulo, že

nie je správne zahádzať prípojku sutinou. Svedok po nahliadnutí na fotodokumentáciu so zobrazenou
prípojkou opatrenou chráničkou s červenou nálepkou so žltými písmenami s nápisom: HUP uviedol,
že takýmto spôsobom sa označujú nielen prípojky, ale aj končiaci plynovod, nejaký uzáver. Svedok
následne túto udalosť ohlásil, je o tom záznam v systéme SAP. Svedok uviedol, že je zamestnaný 40
rokov v SPP a do služieb chodí ako pohotovostný technik 10 rokov, ale na takýto prípad, že by prípojka

bola pod sutinou, si nepamätá.

Na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX právna zástupkyňa navrhovateľa v rámci svojej záverečnej
reči uviedla, že navrhovateľ má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že prípojka je vovlastníctve navrhovateľa a aj keď bola zahádzaná sutinou, bola po dlhšiu dobu v prevádzky schopnom
stave, teda bola funkčná a plyn z nej neunikal. Až nájazdom kolies bagra na sutinu kameňov došlo k jej
poškodeniu, s čím v príčinnej súvislosti začal unikať plyn. Navrhovateľ si teda škodu nespôsobil sám.

Odporca si nesplnil svoju povinnosť v zmysle Energetického zákona, keď nepožiadal prevádzkovateľa
siete o vytýčenie plynovej siete a nemohol vedieť, kde presne sa plynové zariadenie, teda prípojka,
nachádza. Pokiaľ by aj prípojka bola zahádzaná sutinou, pri splnení tejto povinnosti zo strany odporcu
by nedošlo ku škode na prípojke.

Právny zástupca odporcu v rámci svojej záverečnej reči uviedol, v konaní nebolo bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že ku škode došlo prevádzkovou činnosťou odporcu, teda nebolo vyvrátené
tvrdenie, že ku škode mohlo dôjsť už predtým, ako začal odporca na danom mieste svoju činnosť.
Bola preukázaná danosť liberačného dôvodu v zmysle § 420a ods. 3 posledná časť vety Občianskeho
zákonníka, teda škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného. KS ako súd odvolací v tejto
veci zdôraznil, že aj pri aplikácii tohto liberačného dôvodu je toto konanie alebo nekonanie poškodeného

potrebné posudzovať objektívne, a to bez ohľadu na zavinenie. Bolo teda nesporne preukázané, že
len nekonanie poškodeného v celom rozsah viedlo k vzniku škody, a to tým, že nezabezpečil, aby
daná prípojka bola riadne vybudovaná, označená, v súlade s platnými právnymi predpismi, vnútornými
predpismispoločnostiSPPazaužívanoupraxouvspoločnostiSPP.To,žetaknebolo,potvrdiliajsamotní
pracovníci SPP, ktorí boli v konaní vypočutí, pričom jeden z nich bol technik so 40-ročnou praxou a nikdy

sa nestretol s prípojkou, ktorá by bola takouto sutinou, kamením, zahádzaná. Táto prípojka teda bola
zahádzaná sutinou, ktorej časť bola aj na ceste, komunikácii, na ktorej sa pohyboval odporca s bagrom,
ktorý sa oprel zadným kolesom bagra o sutinu nachádzajúcu sa ešte na ceste a posunom tejto sutiny
mohlo dôjsť, aj vzhľadom na jej rozmery a váhu, jednalo sa o betón, ku kontaktu s prípojkou. Nebolo
preukázané ani tvrdenie, že odporca poškodil prípojku samotným kopaním, bagrovaním, čo nebolo zo

strany navrhovateľa ani tvrdené. Pokiaľ sa jednalo o vytýkanie absencie vytýčenia sietí, je potrebné
uviesť, že tam, kde odporca kopal bagrom, siete neboli a pri akceptácii takéhoto názoru museli by byť
siete vytýčené v podstate aj na komunikácii verejne prístupnej, kde sa nachádzala predmetná sutina,
čo z právneho hľadiska neobstojí.

Podľa ust. § 420a ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
Podľa ust. § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,

c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže,
že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným

konaním poškodeného.
Podľa ust. § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa ods. 2 cit. zák. ust. rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľaust.§2písm.c)bodov6,13,24,34,35zákonač.656/2004Z.z.oenergetikeaozmeneniektorých
zákonov účinného do 31.7.2012
- distribučnou sieťou plynárenské rozvodné zariadenie na časti vymedzeného územia,
- odberným miestom miesto odberu plynu vybavené určeným meradlom,

- koncovým odberateľom plynu odberateľ plynu v domácnosti alebo odberateľ plynu mimo domácnosti,
ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu,
- odberným plynovým zariadením zariadenie odberateľa plynu určené na odber plynu,
- plynárenským zariadením zariadenie určené na prepravu plynu, distribúciu plynu, uskladňovanie
plynu vrátane zariadenia potrebného na poskytovanie podporných služieb, zariadenia potrebného na

zabezpečenie prístupu a prevádzkovania siete vrátane hlavného uzáveru plynu a priamy plynovod.
Podľa ust. § 43 ods. 6 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z. prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný
zabezpečovať spoľahlivé, bezpečné a efektívne prevádzkovanie distribučnej siete.Podľa ust. § 49 ods. 4 písm. d) zákona č. 656/2004 Z.z. koncový odberateľ plynu v domácnosti je
povinný udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.
Podľa ust. § 56 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. ochranné pásma sa zriaďujú na ochranu plynárenských

zariadení a priamych plynovodov.
Podľa ust. § 56 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. ochranné pásmo na účely tohto zákona je priestor v
bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou
vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského
zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského

zariadenia. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti
plynárenskéhozariadeniajea)4mpreplynovodsmenovitousvetlosťoudo200mm,b)8mpreplynovod
s menovitou svetlosťou od 201 mm do 500 mm, c) 12 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 501
mm do 700 mm, d) 50 m pre plynovod s menovitou svetlosťou nad 700 mm, e) 1 m pre plynovod, ktorým
sa rozvádza plyn na zastavanom území obce s prevádzkovaným tlakom nižším ako 0,4 MPa, f) 8 m pre
technologické objekty, g) 150 m pre sondy, h) 50 m pre iné plynárenské zariadenia zásobníka a ťažobnej

siete neuvedené v písmene a) až g).
Podľa ust. § 56 ods. 6 zákona č. 656/2004 Z.z. vykonávať činnosti v ochrannom pásme plynárenského
zariadenia môžu fyzické osoby alebo právnické osoby iba so súhlasom prevádzkovateľa siete a pod
dohľadom povereného pracovníka prevádzkovateľa siete.
Podľa ust. § 56 ods. 7 zákona č. 656/2004 Z.z. poškodenie plynárenského zariadenia, zariadení, ktoré

slúžia na jeho ochranu, je zakázané. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poškodí plynárenské
zariadenie alebo zariadenie, ktoré slúži na jeho ochranu, je povinná okrem spôsobenej škody na
plynárenskom zariadení alebo zariadení, ktoré slúži na jeho ochranu, uhradiť aj škodu za uniknutý
plyn, ktorý unikol v dôsledku poškodenia plynárenského zariadenia alebo zariadenia, ktoré slúži na jeho
ochranu.

Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak poistná
zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu spôsobenú pracovnou činnosťou
motorového vozidla ako pracovného stroja s výnimkou škôd zapríčinených jeho jazdou.

Súd v konaní postupoval podľa ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa
ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo najavo včítane toho, čo uviedli
účastníci. Zároveň podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom

tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd
rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností,
ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné
pochybnosti.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh v celom rozsahu zamietol. V

intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Žilina č.k. XCo /.-XXX súd vykonal dokazovanie
opätovným výsluchom svedka T. Č. a výsluchom svedkov - zamestnancov Slovenského plynárenského
priemyslu H. Š. G. Š. J. a dospel k záveru, že odporca sa v celom rozsahu zbavil zodpovednosti za škodu
podľa ust. § 420 ods. 3 OZ, nakoľko ku škode došlo v celom rozsahu vlastným konaním poškodeného.

V prípade škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti,
pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť konania; ide teda o zodpovednosť za výsledok. Stačí, že
škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho, a to bez ohľadu na to, či spôsobenie škody
bolo zavinené, alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou
prevádzkovateľ činnosti porušil určitú právom uloženú povinnosť, alebo nie. Na vznik zodpovednosti

stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou.
Príčinná súvislosť nie je daná vtedy, ak je daný liberačný dôvod ustanovený v odseku 3, t.j. ak škoda bola
spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, alebo ak škoda bola spôsobená
vlastným konaním poškodeného. Konkrétny prejednávaný prípad je potrebné subsumovať pod ust. §
420a ods.1 písm. a) OZ, podľa ktorého je škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená

činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri tejto činnosti. Liberačný dôvod musí
podľa § 420a ods. 3 OZ dokázať ten, kto zodpovedá za škodu podľa § 420a.Súd sa s tvrdením navrhovateľa, že na vznik zodpovednosti odporcu za škodu je potrebné aplikovať
zák. ustanovenie § 427 OZ, vysporiadal v rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX napadnutým odvolaním tak,
že daný prejednávaný prípad nie je možné subsumovať pod uvedené zákonné ustanovenie z dôvodu,

že základným predpokladom pre vznik tejto zodpovednosti je spôsobenie škody osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku, pričom bager, ktorým vykonával odporca výkopové práce, je síce
dopravným prostriedkom, jeho hlavnou funkciou však nie je preprava osôb a vecí, ale jeho pracovná
činnosť. Bager sa prepravuje po verejných komunikáciách len vtedy a len za tým účelom, aby sa takýmto
spôsobomdostalnamiestovýkonuprác,naktorújeurčenýalenvtomtoprípademápovahudopravného

prostriedku a v prípade spôsobenia škody pri jeho prevádzke ako dopravného prostriedku by bola daná
zodpovednosť jeho prevádzateľa podľa ust. § 427 OZ. Pri spôsobení škody, titulom ktorej sa navrhovateľ
v tomto konaní domáha od odporcu jej náhrady, bager nebol v režime dopravného prostriedku, ale v
režime pracovného stroja, preto bolo potrebné tento prípad podriadiť pod ust. § 420a OZ, upravujúce
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. S týmto právnym názorom sa stotožnil
aj odvolací súd.

Odvolací súd však prisvedčil odvolateľovi, že záver okresného súdu v napadnutom rozsudku, že
k poškodeniu plynovej prípojky mohlo dôjsť už pred konaním odporcu, nevyplýva z vykonaného
dokazovania.Prvostupňovýsúdvykonalvďalšomkonanídokazovanieajnatútoskutočnosťazvýsluchu
svedka T. Č. mal preukázané, že po poškodení prípojky svedok plyn cítil a najmä všetci vedeli, že sa

jedná o plyn, čo zistili najmä sluchom, nakoľko plyn výrazne fučal, a tiež zrakom, keď videli, že tlak plynu
spôsoboval pohyb - odletovanie drobných častí sutiny. Z výpovede svedka H. Š. mal súd preukázané, že
únik plynu je možné aj v nízkych koncentráciách cítiť čuchom, a to aj na voľnom priestranstve. V konaní
tak nebolo preukázaná opodstatnenosť tvrdenia odporcu na pojednávaniach konaných XX.X.XXXX G.
XX.XX.XXXX, že prípojku mohol poškodiť aj niekto, kto sutinu na prípojku vysypal, pretože odporca

sa pri otáčaní bagra len oprel kolesom o sutinu, preto nie je zrejmé, že práve on prípojku poškodil.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania výsluchom uvedených svedkov jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach súd dospel k záveru, že k priamemu poškodeniu prípojky došlo pri prevádzkovej činnosti
vykonávanej odporcom.

Odvolací súd vytkol tiež prvostupňovému súdu, že tento neprihliadal na všetky okolnosti, za ktorých
došlo pri premiestňovaní bagra k posunu kameňov nachádzajúcich sa na prípojke, a síce, prečo sa
odporca otáčal práve na mieste, kde sa táto prípojka, resp. sutina nachádzala a či bol oprávnený
vstupovať za tým účelom na nehnuteľnosť, na ktorej je prípojka umiestnená.

Súd v intenciách zrušujúceho uznesenia vykonal na túto skutočnosť dokazovanie, a to opätovným
výsluchom odporcu a svedka T. Č., ktorých výsluchom mal preukázané, že odporca sa pri pohybe
pracovného stroja - bagra nenachádzal na pozemku, na ktorom je umiestnená zmienená plynová
prípojka, ale v čase vzniku škody sa pohyboval len na verejnej miestnej komunikácii. Teda v konkrétnom
čase, kedy došlo k poškodeniu plynovej prípojky odporcom, sa odporca otáčal na verejnej miestnej

komunikácii, na ktorej sa nachádzala sutina, ktorá sa zároveň nachádzala aj na pozemku priľahlom ku
tejto komunikácii. Teda je možné povedať, že sutina sa nachádzala na hranici pozemkov - na hranici
miestnej komunikácie a vedľajšieho pozemku, sutina zasahovala teda ako do komunikácie, tak i do
vedľajšiehopozemkusumiestnenouprípojkounachádzajúcousapodtoutosutinou.Zároveňjepotrebné
poznamenať, že zmienená miestna komunikácia je slepou ulicou a sutina sa nachádza na konci tejto

ulice. Odporca sa teda pri výkone svojej činnosti pohyboval len po verejnej komunikácii, nevstupoval na
pozemok vo vlastníctve tretej osoby susediaci s miestnou komunikáciou, nemal na to dôvod a ani by sa
naň nemohol s pracovným strojom dostať práve pre prekážku - vysypanú sutinu. Keďže plynová prípojka
sa nachádzala na pozemku susediacom s cestou, bola zahádzaná sutinou a nebola riadne označená
a v teréne viditeľná, došlo následne k jej poškodeniu tým konaním, že odporca sa kolesom bagra pri

posune pracovného stroja po miestnej komunikácii oprel o sutinu nachádzajúcu sa na komunikácii a
nachádzajúcu sa zároveň na vedľajšom pozemku, pričom následným pohybom a vzájomným kontaktom
jednotlivých súčastí sutiny, teda kameňov, starého betónu a stavebného odpadu v smere od miestnej
komunikácie k miestu na susednom pozemku, na ktorom sa prípojka nachádzala, došlo k jej poškodeniu.
Súd následne skúmal príčinnú súvislosť medzi konaním odporcu pri ním vykonávanej prevádzkovej

činnosti a spôsobenou škodou. Na vznik zodpovednosti podľa § 420a OZ stačí, že je tu príčinná súvislosť
medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. Príčinná súvislosť nie je daná
vtedy, ak je daný liberačný dôvod ustanovený v § 420a odseku 3 OZ, t.j. ak škoda bola spôsobená
neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, alebo ak škoda bola spôsobená vlastnýmkonaním poškodeného. Príčinná súvislosť je priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav (príčina)
vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi prevádzkovou činnosťou a
škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu

nenastáva. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať,
ktorá príčina ju vyvolala. Rozhodujúce nie je časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku.

V danom konkrétnom prejednávanom prípade bolo preukázané, že plynová prípojka nebola označená,
nebola viditeľná, nachádzala sa pod kopou kamenia. Je tiež možné konštatovať, že došlo k

bezprecedentnému zanedbaniu starostlivosti o stav plynárenského zariadenia, ktoré je okrem iného v
rozpore so základnou všeobecnou prevenčnou zodpovednosťou, zakotvenou v ust. § 415 OZ, podľa
ktorého je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode
a na životnom prostredí. Zároveň je v rozpore aj so záväzkom zhotoviteľa SPP a.s. vyplývajúcim pre
zhotoviteľazozmluvyuzatvorenejdňaXX.X.XXXXmedziSPPa.s.aMestomŽilinaakoobjednávateľom,
ktorej predmetom je vykonávanie prevádzkovania, údržby a opravy plynárenského zariadenia: STL

plynovodu PE DN 50 v dĺžke 100,9 m pre obytný súbor Budatín - 5RD. Podľa bodu I.2 zmluvy
sa zhotoviteľ zaviazal vykonávať na zariadení STL plynovodu činnosti nevyhnutné na zabezpečenie
bezpečnej prevádzky plynárenského zariadenia, a to údržbu a sledovanie celkového technického stavu
plynárenského zariadenia (pochôdzky, kontroly trás, plynárenských zariadení, kontrola tesnosti) v
zmysle pravidiel pre prevádzku a údržbu plynárenských zariadení platných v SPP.

Tým došlo k protiprávnemu stavu spôsobenému zanedbaním starostlivosti o plynárenské zariadenie
zo strany navrhovateľa, resp. toho, koho údržbou plynovodu poveril, čo je podľa názoru súdu jedinou
príčinou škody a je možné konštatovať, že navrhovateľ si zanedbaním údržby plynovej prípojky, ktorá
nebola riadne v teréne označená, spôsobil škodu sám.
Pokiaľ by bola prípojka riadne označená a teda viditeľná a napriek tomu by sa odporca pohyboval v jej

blízkosti s pracovným strojom vo vzdialenosti, v ktorej by ju mohol poškodiť, niesol by plnú zodpovednosť
za vzniknutú škodu na prípojke, z ktorej zodpovednosti by sa nemohol vyviniť. Vzhľadom na to, že
prípojka bola zasypaná kopou sutiny, teda kameňov a ďalším materiálom, nebolo možné rozumne
predpokladať, že v sutine môže byť nejaká plynová prípojka skrytá, ktorej narušenie vzhľadom na
všeobecne známu vedomosť o hroziacom nebezpečenstve pri neodbornej manipulácii s plynom môže

spôsobiť škody na majetku, i na zdraví.
Na základe takto zisteného skutkového stavu je možné konštatovať, že odporca sa zbavil svojej
zodpovednosti za spôsobenú škodu, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že plynová
prípojka nebola v teréne viditeľná a ani nebola umiestnená na miestnej komunikácii, po ktorej sa odporca
s pracovným strojom v rámci vykonávania pracovnej činnosti pohyboval.

Pokiaľ odporca v priebehu konania uvádzal tvrdenia za účelom svojho vyvinenia sa z objektívnej
zodpovednosti za spôsobenú škodu, navrhovateľ k týmto tvrdeniam neuvádzal žiadne relevantné
skutkové a právne tvrdenia. Len poukazoval na porušenie povinnosti odporcu zistiť si pred výkopovými
prácami, kade vedú inžinierske siete. Pokiaľ v priebehu konania poukazoval navrhovateľ na takúto

povinnosť každého, kto mieni v nejakej oblasti vykonávať stavebné práce, zistiť si, kadiaľ vedú
inžinierske siete, súd zdôrazňuje, že odporca nepoškodil inžinierske siete nachádzajúce sa v zemi
(z výpovede svedka Š. J. vyplynulo, že plynová sieť sa musí nachádzať v zemi v hĺbke pol metra
pod povrchom zeme), ale prípojku plynu nachádzajúcu sa na zemskom povrchu, ktorá by za bežných
okolností bola výrazne farebne označená, umiestnená v ochrannom obale - rúrke osadenej kolmo

na zemský povrch, a nie nachádzajúca sa pod sutinou, teda kopou kameňov, starého betónu a
stavebného odpadu. K poškodeniu prípojky však nedošlo pri vykonávaní výkopu do zeme, ale pri
presune pracovného stroja na inú časť pracoviska, pričom bola poškodená prípojka nachádzajúca sa
na zemi, nie potrubie položené v zemi. Námietka navrhovateľa je preto irelevantná. Nebolo potrebné,
ako to tvrdil navrhovateľ, aby si odporca, resp. objednávateľ prác vykonávaných odporcom zabezpečili

od prevádzkovateľov sietí vytýčenie plynovej siete, resp. inej siete.
Súd teda uzatvára, že konanie poškodeného navrhovateľa bolo jedinou príčinou vzniku škody a odporca
ako prevádzkovateľ činnosti sa úplne zbavil zodpovednosti za škodu, preto návrh ako nedôvodný na
základe takto vykonaného dokazovania v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Vzhľadom na to, že návrh bol v celom rozsahu zamietnutý, plne úspešným účastníkom je odporca, ktorý
má voči navrhovateľovi právo na náhradu trov konania.

Odporca si prostredníctvom splnomocneného zástupcu podaním doručeným súdu dňa 02.07.2014
uplatnil trovy konania titulom trov právneho zastúpenia, a to za nasledovné úkony:

A. úkony právnej služby a k nim prináležiaci režijný paušál :

1. prevzatie a príprava zastúpenia - na základe plnomocenstva zo dňa 10.11.2011
2. vyjadrenie k žalobnému návrhu zo dňa 15.11.2011
3. účasť na pojednávaní - 16.05.2012
4. ďalšia porada s klientom - 01.06.2012
5. vyjadrenie zo dňa 07.06.2012
6. účasť na pojednávaní - 12.10.2012

7. vyjadrenie k odvolaniu - 09.01.2013
8. ďalšia porada s klientom - 23.06.2014
9. účasť na pojednávaní - 25.06.2014
10. účasť na pojednávaní - 30.06.2014

Súd preskúmal nárok uplatnený odporcom v súlade s príslušnými ustanoveniami OSP a vyhl. MS SR
č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len vyhl.) a odporcovi priznal proti navrhovateľovi právo na náhradu trov konania titulom
náhrady trov právneho zastúpenia pozostávajúcej z:

tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za :

1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci podľa § 14 ods. 1 písm.
a) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 24,90 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.,
vo výške 7,41 eur;

2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k žalobnému návrhu podľa
§ 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 24,90 eur, režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,41 eur;

3. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 16.05.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. v
nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 24,90 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške
7,63 eur;

4. ďalšia porada s klientom dňa 01.06.2012 (v zmysle priloženého záznamu z porady na č.l. 93 od 14.15

hod do 15.20 hod) podľa § 14 ods. 2 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. vo výške 16,60
eur (2/3 z 24,90 eur), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 eur;

Súd za úkon uvedený pod bodom 4 nepriznal plnú tarifnú odmenu tak, ako ju vyčíslil a uplatnil právny
zástupca odporcu v sume 24,90 eur, keďže uvedená porada trvala len jednu celú hodinu (ďalšia hodina

nebola ukončená) a v takom prípade v zmysle § 14 ods. 2 písm. a) vyhl. prináleží len odmena vo výške
2/3 základnej tarifnej odmeny za každú skončenú hodinu (2/3 z 24,90 eur). Porada bola preukázaná
riadnym zápisom z nej podpísaným odporcom.

5. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 07.06.2012 (na

základe výzvy súdu) podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 24,90
eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 eur;

6. úkon právnej služby: účasť pojednávaní dňa 12.10.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. v nadväznosti
na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 24,90 eur; režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 eur;

7. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa
proti rozsudku zo dňa 09.01.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl.,
vo výške 24,90 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,81 eur;8. ďalšia porada s klientom dňa 23.06.2014 (v zmysle priloženého záznamu z porady na č.l. 169 od
15.10 hod do 17.20 hod) podľa § 13a ods. 1 písm. b) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. vo výške

2 x 24,90 eur spolu: 49,80 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 8,04 eur;

V súvislosti s úkonom uvedeným pod bodom 8 súd poukazuje na to, že v zmysle zápisnice z rokovania
s klientom zo dňa 23.06.2014 rokovanie trvalo od 15,10 hod do 17,20 hod, čiže dve skončené hodiny.
V zmysle § 13a ods. 1 písm. b/ vyhl. účinnej ku dňu vykonania tohto úkonu, odmena za jeden úkon

patrí za každú skončenú hodinu. V danom prípade rokovanie trvalo dve skončené hodiny. Odmena
potom predstavuje odmenu ako za dva úkony právnej služby. Z tohto dôvodu potom súd priznal odmenu
zvýšenú tak, ako je uvedené pod bodom 8, tj. vo výške 2 x 24,90 eur.

9. úkon právnej služby: účasť pojednávaní dňa 25.06.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. v
nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 24,90 eur; režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške

8,04 eur;

10. úkon právnej služby: účasť pojednávaní dňa 30.06.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. v
nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 24,90 eur; režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške
8,04 eur.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške
342,87 eur, a to na účet právneho zástupcu odporcu vedený v Tatra banka, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX, T.: XX/XXXX, v súlade s § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka,
ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný

zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).