Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/175/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611204113
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8611204113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a

členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci navrhovateľa: CETELEM
SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zast. JUDr. Helenou
Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporcovi, F. I., nar.
XX.XX.XXXX,bytomQ.XX,XXXXXH.,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastraneodporcu:Združeniena
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, zast. JUDr. Ambrózom Motykom,
advokátom so sídlom Námestie SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 862,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 4C/126/2011-221 zo dňa 29.05.2013

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 71,11 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh.

Vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku vo výške 332,18 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 3 ods. 1, 2; 4 ods. 1, 2 písm. a) až s) zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, §§ 48 ods. 1; 52 ods. 1 až 4; 53a; 53c; 54 ods. 1; 107 ods. 1; 451 ods.
1, 2; 457 Občianskeho zákonníka.

Konštatoval,ževkonaníbolopreukázané,žemedziúčastníkmibolauzatvorenádňa30.11.2004Zmluva
o poskytnutí spotrebiteľského úveru na sumu 10 990,- Sk.

Nárok navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.Súčasťou formulára o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola pod bodom C (aj žiadosť odporcu o
zaradení do zoznamu žiadateľov o poskytnutí úverového rámci vo výške 20 000,- Sk).

Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že zmluva o revolvingovom úvere bola skutočne aj uzatvorená.

Jedinou individuálne špecifikovanou zmluvou o úvere určenou na nákup tovaru (Pračka Whirlpool v
predajni T. T. vo Q.) bola zmluva z 30.11.2004. Z bodu C formulára vyplýva len tá skutočnosť, že
žiadateľovi v budúcnosti môže byť poskytnutý úver vo forme platobnej karty. Podpisom formulára z
30.11.2004 však automatický nedošlo k vzniku paralelného úverového vzťahu (revolvingový úver). Zo
zákona č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch vyplývajú presne stanovené náležitosti, ktoré má
obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom v konkrétnom prípade nebola dodržaná ani písomná

forma ( § 4 ods. 1 zákona číslo 258/2001 Z. z.) revolvingového úveru, čo spôsobuje jej neplatnosť podľa
citovaného ustanovenia, ale aj podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Žiadosť o zaradenie do zoznamu žiadateľov v časti C) formulára nemôže byť ani v spojení s písomným
oznámením navrhovateľa, ktorým navrhovateľ odporcovi oznamuje, že ako spoľahlivému klientovi mu

zasiela medzinárodnú kreditnú kartu Cetelem MasterCard, považované za platné uzatvorenie zmluvy o
revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorom by bol tento záväzkový vzťah konkrétne
individualizovaný.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľa poskytol odporcovi spotrebiteľský - revolvingový úver
spôsobom ako je vyššie uvedené.

Z poskytnutého úveru odporca vyčerpal ku dňu 29.6.2009 finančné prostriedky vo výške 1.563,20 eura
a vykonal plnenie v rozsahu dohodnutých podmienok v sume 1400,53 eura v mesačných splátkach.

Pretože odporca vykonal iba čiastočné plnenie, navrhovateľ odstúpil od uzatvorenej zmluvy - číslo
42627830069100 listom zo dňa 14.04.2011.

Pretosúdprvéhostupňaužneprihliadolaanisanezaoberalbližšiezmluvnýmipodmienkamiapraktikami

navrhovateľa titulom odstúpenia, pretože odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. Ak
je zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal (§ 457
Občianskeho zákonníka).

Vo veci ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože úverová zmluva sa na základe odstúpenia
sa zrušila od počiatku podľa ustanovenia § 48 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka
odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie ( § 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka).

Preto navrhovateľovi nepriznal príslušenstvo - úroky z omeškania. Zmluva je formulárová a neprijateľná
podmienka vo formulárovej zmluve je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

Podľa prvostupňového súdu navrhovateľ voči odporcovi uplatňuje neprimerané nároky z bezdôvodného
obohatenia, teda je to v rozpore aj s dobrými mravmi.Nakoľko vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa, na túto prihliadol, návrh
zamietol, pretože odporca vyčerpal ku dňu 29.6.2009 sumu 1563,20 eura, pričom návrh na začatie
konania bol podaný 12.7.2011.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, pričom konštatoval, že neúspešný navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania, na strane
odporcu tieto nevznikli, pretože nebol prítomný na pojednávaní.

Na podporu odporcu do konania vstúpil vedľajší účastník, ktorému súd priznal náhradu trov konania
z uplatneného návrhu v pomere úspechu. Náhradu trov konania priznal podľa Vyhlášky č. 655/2004
Z. z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to celkom vo výške

332,18 eur konštatujúc, že vedľajší účastník, pokiaľ sa zúčastňuje konania na podporu práv, v danom
prípade žalovaného účastníka, zároveň zdieľa procesné postavenie a úspech alebo neúspech vo veci
tak, ako účastník konania, na podporu ktorého vystupuje. Nemožno konštatovať, že by do konania
vedľajší účastník vstúpil len vo vzťahu k zmluvnej pokute s prísl., aj za situácie, že by sa jeho vyjadrenia
týkali len tejto časti predmetu konania. Úspech alebo neúspech vedľajšieho účastníka vo veci je závislý

od úspechu alebo neúspechu účastníka konania a v závislosti od toho možno aj rozhodovať o trovách
konania. Vedľajší účastník má relatívnu procesnú samostatnosť, avšak z dôvodu, že má rovnaké
práva a povinnosti ako účastník konania, v otázke náhrady trov je potrebné posudzovať celkovú mieru
úspechu a neúspechu účastníka podporovaného vedľajším účastníkom konania, a to aj vo vzťahu k
trovám vedľajšieho účastníka. Súd návrh zamietol, odporca bol v konaní úspešný. Preto vedľajšiemu

účastníkovi priznal náhradu trov konania v pomere úspechu ako je vyššie uvedené.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. V odvolaní namietal,
že zmluva je uzavretá platne a žalovaný nárok vyplýva z uzavretej zmluvy a predložených dokladov.
Navrhovateľ nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, že pohľadávka je premlčaná.

Odvolanie navrhovateľa smerovalo aj proti výroku o povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy

konania, pričom namietal, že súd prvého stupňa ich priznal bez zistenia ich účelnosti. Vedľajší účastník
je združením založeným na ochranu spotrebiteľa a prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia
založeného za tým účelom. združenie má vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním a má
možnosť využívať podporu ministerstva. Ak sa združenie rozhodlo využiť na zastupovanie advokáta,
musí jeho trovy znášať z vlastných prostriedkov.

Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvého stupňa
zamietol návrh navrhovateľa, keď akceptoval argumentáciu vedľajšieho účastníka zo stanoviska zo dňa
30.08.2012 o tom, že medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo k platnému uzavretiu revolvingovej

zmluvy, ktorá je právnym titulom uplatňovaného nároku. Pri podpise zmluvy zo dňa 30.11.2004
smerovala vôľa spotrebiteľa iba k získaniu klasického úveru a nie aj k získaniu revolvingového úveru,
ktorý bol skrytý v časti C) zmluvy. Takýmto predkladaním zmluvných podmienok sa navrhovateľ dopustil
nekalej obchodnej praktiky. Pre platné uzavretie revolvingovej zmluvy bez ohľadu na vôľu odporcu bola
potrebná osobitná písomná úverová zmluvy.

Námietku navrhovateľa týkajúcu sa neúčelnosti trov Združenia považovalo Združenie za nedôvodnú a
žiadalo, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

Vedľajší účastník si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 71,11
eur.Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia
§ 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie

pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 12.06.2014 a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v

štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s
dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam navrhovateľa len na doplnenie uvádza:

Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci (§ 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia
zmluvy, t. j. ku 30.11.2004).

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. ).

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná (§ 4 ods. 1 zákona č.
258/2001 Z. z. ).

Právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniasapremlčízadvarokyododňa,keďsaoprávnený

dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo

podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka).

Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že zmluva o revolvingovom úvere bola skutočne aj uzatvorená.
Jedinou individuálne špecifikovanou zmluvou o úvere bola zmluva z 30.11.2004. Z bodu C) formulára
vyplývalentáskutočnosť,žežiadateľovivbudúcnostimôžebyťposkytnutýúvervoformeplatobnejkarty.
Podpisom formulára z 30.11.2004 však automaticky nedošlo k vzniku paralelného úverového vzťahu

(revolvingový úver).

Zo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyplývajú presne stanovené náležitosti, ktoré má
obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere, naviac v konkrétnom prípade nebola dodržaná ani písomná
forma (§ 4 ods. 1 cit. zákona) revolvingového úveru, čo spôsobuje jej neplatnosť podľa cit. zákona, ale
aj podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Žiadosť o zaradenie do zoznamu žiadateľov v časti C) formulára nemôže byť ani v spojení s písomným
oznámením navrhovateľa, ktorým navrhovateľ odporcovi oznamuje, že ako spoľahlivému klientovi mu
zasiela medzinárodnú kreditnú kartu Cetelem MasterCard, považovaná za platné uzatvorenie zmluvy o
revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by bol tento záväzkový vzťah konkrétne
individualizovaný.Na uvedenom nemení nič ani ustanovenie všeobecných podmienok, že okamihom vzniku zmluvy
o revolvingovom úvere je v súlade s § 275 ods. 4 ObZ odoslanie o prijatí žiadosti klientovi.
V spotrebiteľských právnych vzťahoch neprichádza do úvahy aplikácia citovaného ustanovenia

obchodného kódexu.

V danom prípade ide aj o nevhodné predkladanie zmluvných podmienok v citovanom formulári, čo
je možné považovať za nekalú obchodnú praktiku. Pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
totiž spotrebiteľovi priamo vnútený aj ďalší právny úkon, a to žiadosť o úverovú kartu pod bodom C
formulára, pričom skutočná vôľa spotrebiteľa smerovala iba k zakúpeniu tovaru a uzatvoreniu úverovej

zmluvy o klasickom spotrebiteľskom úvere. Je možné poukázať aj na nedostatok vôle odporcu podať
takúto žiadosť o úverový rámec, čo v momente podpisu formulára vôbec nebolo jeho prioritou. Ak
teda navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky a nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o
revolvingovom úvere, je potrebné právny vzťah medzi účastníkmi považovať za vzťah v právnom režime
bezdôvodného obohatenia.

K odvolacej námietke navrhovateľa, že v danom prípade nedošlo k premlčaniu jeho nároku, odvolací

súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne ustálil, že na základe neplatne uzavretej zmluve o
revolvingovom úvere si navrhovateľ uplatňuje nárok na zaplatenie 862,85 eur s príslušenstvom, pričom
zmluva je absolútne neplatná.

Preto by navrhovateľovi vzniklo právo domáhať sa od odporcu vrátenia bezdôvodného obohatenia v
zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, t.j. rozdielu medzi tým, čo odporcovi poskytol, bez priznania

akýchkoľvek poplatkov požadovaných v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením.

Odporca vyčerpal ku 29.06.2009 sumu 1.563,- eur a návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa
12.07.2011.

Preto v súlade s citovaným ustanovením § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo navrhovateľa
na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčalo.

Vo vzťahu odvolacej námietke navrhovateľa týkajúcej sa uloženia mu povinnosti zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, odvolací súd konštatuje, že súd
prvého stupňa správne uložil navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania a správne
vyčíslil aj ich výšku.

Vedľajší účastník poskytol odporcovi kvalifikovanú ochranu v predmetnom spore, preto mu prináleží

súdom prvého stupňa priznaná odmena. Všetky účtované a priznané trovy konania boli účelné. Čo sa
týka ich správneho výpočtu odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie uznesenia súdu
prvého stupňa čo do výroku, ktorým boli priznané trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi,
s čím sa v plnom rozsahu stotožňuje.

K odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd dodáva, že nie je možné odoprieť vedľajšiemu

účastníkovi právo dať sa zastúpiť advokátom.

Okolnosť, že vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, je podporované
ministerstvom nie je dôvodom, ktorý by vylučoval priznať Združeniu trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti
s jeho právnym zastúpením.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia § 93

ods. 4 O.s.p. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať
sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občianskysúdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje
záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala
byť priznaná náhrada trov, vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú

vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa
zastupovať v konaní advokátom.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ neuviedol v odvolací žiadny taký
relevantný dôvod, ktorý by bol spôsobilý privodiť zrušenie napadnutého rozsudku.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní neúspešný navrhovateľ nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne
preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

Vedľajší účastník si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 71,11 eur,

pozostávajúcich z odmeny za úkon vyjadrenie k odvolaniu v sume 51,45 eur, režijného paušálu vo
výške 7,81 eur a z 20 % DPH v sume 11,85 eur, preto odvolací súd vedľajšiemu účastníkovi v súlade s
uvedenými zákonnými ustanoveniami náhradu trov odvolacieho konania priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.