Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2013

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27C/31/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112238322
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112238322.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou, v právnej veci navrhovateľky
spol. BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpenej
splnomocnenou zástupkyňou spol. U. - Š., s.r.o., so sídlom Š. XX, X., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi
C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. - T. X. XXX, o zaplatenie 407,38 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 400,74 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 182,66 eur za obdobie od 06.11.2009 do zaplatenia, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 134,27 eur za obdobie od 06.12.2009 do zaplatenia, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 84,03 eur za obdobie od 06.01.2010 do zaplatenia,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrh vo zvyšku sa z a m i e t a .

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľke na účet splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky
spol. U. - Š., s.r.o., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX trovy konania vo výške 24,- eur titulom
trov na súdnom poplatku a vo výške 90,02 eur titulom trov právneho zastúpenia, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa písomným návrhom zo dňa 12.10.2012 (doručeným súdu dňa 29.10.2012) domáhala
súdneho výroku, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu 407,38 eur
s prísl. a náhrady trov konania.

V písomnom návrhu uviedla, že spol. Slovak Telekom, a.s., ako postupca na strane jednej (ďalej len
„právny predchodca“) a navrhovateľka, ako postupník na strane druhej, uzavreli zmluvu o postúpení
pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok spol. Slovak Telekom, a.s. uvedených
v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči odporcovi vedenej pod ref. č. 1.91014350.

Odporca ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľky ako poskytovateľom v zmysle
§ 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZoEK“) Zmluvu o pripojení. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej
služby právnym predchodcom navrhovateľky (ako podnikom v zmysle § 4 ods. 8 ZoEK) odporcovi (ako
účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 ZoEK). Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne
a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku.

Právny predchodca navrhovateľky vystavil odporcovi faktúry č. 7000321317, splatnú dňa 05.02.2010,
znejúcu na sumu 1,66 eur, č. 7909509095, splatnú dňa 05.11.2009, znejúcu na sumu 184,10 eur,

č. 7910552633, splatnú dňa 05.12.2009, znejúcu na sumu 135,93 eur a č. 7911606886, splatnú dňa
05.01.2010, znejúcu na sumu 85,69 eur. Navrhovateľka požadovala i úrok z omeškania odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti uvedených faktúr, a to vo výškach 9,00 % ročne zo sumy podľa faktúr.

Súčasne navrhovateľka k návrhu na začatie konania predložila Dodatok k zmluve o pripojení uzatvorený
medzi spol. T-Mobile Slovensko, a.s. a odporcom dňa 25.09.2009, faktúry č. 7000321317, 7909509095,
7910552633 a 7911606886 a Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných dátových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. platné od 01.02.2009 (súd
na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že tieto zmluvné podmienky sa na daný prípad
nevzťahujú, keďže odporcovi na základe uzavretej zmluvy o pripojení neboli poskytované dátové
služby, na daný prípad sa vzťahujú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.
platné od 01.02.2009, ďalej len „Všeobecné podmienky“, o ktorých obsahu má súd vedomosť zo svojej
činnosti podľa ustanovenia § 121 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov - ďalej len „OSP“).

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.

Nakoľko sa v danej veci jedná o drobný spor v zmysle ustanovenia 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), súd podľa ustanovenia § 156
ods. 3 OSP v spojitosti s § 115a ods. 2 OSP účastníkom oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia
rozsudku.

Účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku dňa 10.04.2013 o 10.30 hod. v pojednávacej miestnosti
číslo dverí 106 na I. poschodí tunajšieho súdu nedostavili, volaní neboli.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými
navrhovateľkou, a to Dodatkom k zmluve o pripojení uzatvoreným medzi spol. T-Mobile Slovensko, a.s.
a odporcom dňa 25.09.2009, faktúrami č. 7000321317, 7909509095, 7910552633 a 7911606886 a zistil
nasledovný skutkový stav:

Súdu je z jeho činnosti známa skutočnosť, že na základe rozhodnutia jediného akcionára obchodnej
spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. (do 01.05.2005 pod obchodným menom EuroTel Bratislava, a.s.),
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 vo forme notárskej zápisnice č. N
186/2010, Nz 21815/2010, NCRls 22140/2010 zo dňa 17.06.2010 došlo k uzavretiu zmluvy o zlúčení
vo forme notárskej zápisnice č. N 187/2010, Nz 21818/2010, NCRls 22142/2010 medzi zanikajúcou
spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019
(právnym predchodcom navrhovateľa) a nástupníckou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom
Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 (navrhovateľkou), ktorá sa na základe tejto zmluvy
o zlúčení stáva univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.
obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35
705 019, zapísaná v odd. Sa, vl. č. 1238/B bola z obchodného registra vymazaná v celom rozsahu ku
dňu 01.07.2010.

Podľa ustanovenia § 69 ods. 3 veta prvá Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ObchZ“): Zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie
dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich
spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom
zanikajúcich spoločností.

Zlúčením obchodnej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava,
IČO: 35 705 019 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. tak v zmysle ustanovenia § 69 ods. 3 veta prvá

ObchZ došlo k univerzálnej sukcesii spoločnosti Slovak Telekom, a.s. do práv a povinností obchodnej
spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s..

Spol. T-Mobile Slovensko, a.s. s odporcom uzavrela v bližšie nešpecifikovaný deň zmluvu o pripojení.
Na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca navrhovateľky odporcovi poskytoval elektronické
komunikačné služby. Dňa 25.09.2009 bol k predmetnej zmluve uzatvorený dodatok (predložený spolu s
návrhom na začatie konania), v zmysle čl. 1 písm. a) ktorého došlo k zmene pôvodného programu služieb
„55Viac“ na program služieb „RELAX 100“. Z uvedeného je zrejmé, že uzatvorením dodatku došlo k
predĺženiu poskytovania služieb zo strany právneho predchodcu navrhovateľky odporcovi, ktoré služby
boli odporcovi pôvodne poskytované na základe uzatvorenej zmluvy. Na základe predmetnej zmluvy
a dodatku k nej teda právny predchodca navrhovateľky odporcovi odovzdal do užívania SIM kartu č.
8942102270000214834, pridelil k nej telefónne číslo 0904027383 a zaviazal sa poskytovať v zmluve
špecifikované služby ako pôvodne program služieb „55Viac“ a po uzavretí dodatku k zmluve program
služieb „RELAX 100“ a aktivovať odporcovi služby špecifikované v zmluve a dodatku k nej. Odporca
na zmluve a dodatku vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile
Slovensko, a.s. a Cenníkom služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., ktoré sa ako neoddeliteľné
súčasti zmluvy a dodatku zaviazal dodržiavať. Záväzne si objednal v zmluve špecifikované služby
spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. a zaviazal sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy, predloženého dodatku k zmluve, Všeobecných podmienok a osobitných podmienok, najmä
riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb.

Súd mal z vykonaného dokazovania zároveň preukázané vystavenie faktúr č. 7000321317, splatnej dňa
05.02.2010, znejúcej na sumu 1,66 eur, č. 7909509095, splatnej dňa 05.11.2009, znejúcej na sumu
184,10 eur, č. 7910552633, splatnej dňa 05.12.2009, znejúcej na sumu 135,93 eur a č. 7911606886,
splatnej dňa 05.01.2010, znejúcej na sumu 85,69 eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a
navrhovateľkou ako postupníkom dňa 16.12.2011 došlo aj k postúpeniu pohľadávok postupcu (predtým
spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.) voči odporcovi, vyplývajúcich z vyššie uvedených faktúr, na
navrhovateľku (1SprV 118/2012).

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a) ZoEK: Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného
dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písm. b) ZoEK: Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 ZoEK: Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy
medzi právnym predchodcom navrhovateľky a odporkyňou: Ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy
medzi právnym predchodcom navrhovateľky a odporkyňou: Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase, v ktorom došlo k omeškaniu odporcu s plnením
peňažného záväzku voči navrhovateľovi: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. (Sadzby sú uverejnené na internetovej stránke NBS SR).

Súd v konaní postupoval v zmysle ustanovenia § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa
ustanovenia § 120 ods. 3 OSP si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na
základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli
medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V konaní súd vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a dospel k
takému záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný aj keď len v časti a v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami ako aj a dodatkom, ktorý bol uzavretý medzi právnym predchodcom navrhovateľky a
odporcom.

Súd na základe vykonaných dôkazov vychádzal z toho, že medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko,
a.s. a odporcom vznikol záväzkovo-právny uzatvorením Dodatku k zmluve o pripojení dňa 25.09.2009
v súlade s § 43 ods. 1 zákona. Z hľadiska skutkového vymedzenia žalovaných nárokov navrhovateľka
tieto v rozsahu sumy 400,74 eur uplatňovala ako nárok na zaplatenie elektronických komunikačných
služieb poskytovaných odporcovi a v rozsahu 6,64 eur ako poplatky za oneskorené platby (samostatne
suma 1,66 eur vo faktúre č. 7000321317 a v každej z faktúr 7909509095, 7910552633 a 7911606886
3 x suma 1,66 eur).

Na základe predmetného dodatku a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tu vznikla
povinnosť odporcovi, aby zaplatil cenu za poskytnutú verejnú službu tak, ako bola táto cena
vyčíslená navrhovateľkou. Pretože odporca riadne nezaplatil, a to ani napriek výzve navrhovateľky bolo
rozhodnuté o povinnosti odporcu zaplatiť dlžnú sumu, ako cenu služieb vo výške 400,74 eur a podľa
citovaného ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ je povinný odporca zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške
určenej podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 9 % ročne, a to odo dní nasledujúcich po dňoch splatnosti
faktúr č. 7909509095, 7910552633 a 7911606886 vždy do zaplatenia.

Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie poplatku za oneskorenie platby v sume 4 á 1,66
eur (vyúčtované samostatne faktúrou č. 7000321317 a spolu s ostatnými službami vo faktúrach č.
7909509095, 7910552633 a 7911606886), súd tento uplatnený nárok bez ohľadu na jeho pojmové
označenie považoval z hľadiska právnej kvalifikácie podľa jeho obsahového vymedzenia za nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty, ako paušalizovanej náhrady škody za porušenie povinnosti odporkyne
zaplatiť faktúrami účtovanú cenu služieb riadne a v lehote splatnosti. Súd je toho názoru, že takýto typ
nároku nemôže byť z právneho hľadiska považovaný za odplatu (cenu, resp. poplatok) za istú službu
právneho predchodcu navrhovateľky (ako dodávateľa) poskytnutú na základe požiadavky odporcu (ako
spotrebiteľa), keďže jednoznačne zo znenia ust. čl. 7 bodu 7.7 Všeobecných podmienok vyplýva,

že ide o poplatok viažuci sa primárne na porušenie povinnosti odporcu zaplatiť cenu služieb riadne
a včas v lehote splatnosti a až sekundárne na následné upozornenie odporcu zo strany právneho
predchodcu navrhovateľky na porušenie jeho povinnosti (možná paušalizovaná náhrada výdavkov
spojených s realizáciou takéhoto upozornenia v dôsledku omeškania odporcu s úhradou svojich
peňažných záväzkov).

Súd je však toho názoru, že navrhovateľka nepreukázala písomnú dohodu zmluvných strán o zmluvnej
pokute, ako to predpokladá ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Táto zmluvná pokuta
medzi účastníkmi konania nebola písomne dojednaná priamo v zmluve o pripojení. Záver o jej písomnom
dojednaní možno hľadať v znení ust. čl. 7 bodu 7.7. Všeobecných podmienok, podľa ktorých je
spoločnosť T-Mobile oprávnená písomne, prostredníctvom SMS správ, e-mailom alebo prostredníctvom
automatického telefonického volacieho systému, telefonického hovoru alebo hlasovej správy upozorniť
účastníka na jeho povinnosť zaplatiť dlžnú čiastku v prípade, ak neuhradí cenu služieb alebo iných
platieb vyúčtovanú faktúrou v lehote jej splatnosti a určiť dodatočnú lehotu na zaplatenie (ďalej len
„oneskorená platba“). Poplatok za upomienku oneskorenej platby podľa platného Cenníka, ako aj
všetky náklady spojené s mimosúdnym, súdnym alebo exekučným vymáhaním pohľadávky znáša
Účastník. V zmysle ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť zmluvná pokuta písomne
dojednaná jednak čo do základu, t.j. musí byť dojednaná vo väzbe na konkrétne porušenie zmluvnej
povinnosti jednou zmluvnou stranou a súčasne aj čo do výšky, a to či už vo vyjadrení konkrétnou
sumou, alebo iným spôsobom jej určenia, aby bolo možné bezpochyby dôjsť na základe tohto spôsobu
k jej konkrétnemu vyčísleniu. Súd má však za to, že odkaz ustanovenia čl. 7 bodu 7.7. Všeobecných
podmienok ohľadom výšky zmluvnej pokuty na platný cenník spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.
takéto predpoklady nenapĺňa, keďže vydanie cenníka je nepochybne jednostranným právnym úkonom
spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. stanovovaný tak len na základe prejavu vôle jednej zmluvnej
strany. Aj keď aktuálne platný (v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi zmluvy o pripojení) Cenník
spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. sa stal neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení, pri akejkoľvek
zmene Cenníka zo strany spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. mohlo nepochybne dôjsť aj k zmene
výšky tejto zmluvnej pokuty, čo by však už nezodpovedalo prejavu vôle odporkyne. V kontexte tohto tak
potom súd s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 v spojení s ustanovením § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka považoval predmetné dojednanie o zmluvnej pokute v ustanovení čl. 7 bodu 7.7 Všeobecných
podmienok za neplatné pre jeho neurčitosť a nedostatok písomnej formy.

Zároveň súd prihliadal aj na to, že je možné usudzovať aj na nedostatok vôle odporcu ako spotrebiteľa
podriadiť sa uvedenej zmluvnej podmienke v samotnom procese uzatvárania takejto zmluvy. V praxi
je totiž, ako už bolo vyššie uvedené, zmluva predkladaná právnym predchodcom navrhovateľky vo
formulárovej podobe (bez možnosti podrobnejšieho oboznámenia sa so Všeobecnými podmienkami,
ako aj Cenníkom právneho predchodcu navrhovateľky, čo nie je možné jednak z časového hľadiska,
ako aj z dôvodu veľkosti písma vo Všeobecných podmienkach hraničiaceho s čitateľnosťou) s vopred
určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa
k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s právnym predchodcom
navrhovateľky vstúpiť do zmluvného vzťahu a tým stráca reálny záujem na oboznámení sa so znením
Všeobecných podmienok. Z tohto pohľadu je možné dohodu o tejto zmluvnej pokute považovať za
neplatný právny úkon aj s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok
vôle odporcu.

Ak by súd aj pripustil, že došlo k platnému uzavretiu (z hľadiska formálnych predpokladov § 37 ods. 1 a §
40 ods. 1 v spojení s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) dohody o zmluvnej pokute, s čím však nie je
stotožnený, je v ďalšom toho názoru s poukazom na to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľky a
odporcom išlo nepochybne o právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), že dohodu o tejto zmluvnej pokute je možné považovať s ohľadom na ustanovenie § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka a ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
za neplatnú (nespôsobujúcu však neplatnosť iných zmluvných dojednaní § 41 Občianskeho zákonníka).
Súd vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej kvalifikácie tohto dohodnutého práva primárne sa svojim
vznikom viažuceho na omeškanie odporcu s úhradou jeho peňažných záväzkov dospel k záveru, že
táto zmluvná podmienka z hľadiska svojej kauzy (t.j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu

do zmluvy) nie je ničím iným len duplicitným prostriedkom sankcionovania odporcu za porušenie jeho
peňažných záväzkov (popri zákonnom práve veriteľa/právneho predchodcu navrhovateľky na úroky
z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou/paušalizovanou náhradou
škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má
povahu peňažného plnenia) a do istej miery aj neprimeraným prostriedkom obchádzania kogentného
ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania
v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže byť adekvátnou náhradou za domnelé výdavky
právneho predchodcu navrhovateľky spojené so spracovaním upomienky, ktorá je zväčša generovaná
prostredníctvom elektronických prostriedkov právneho predchodcu navrhovateľky bez reálneho podielu
ľudského faktora (uvedené je aj priamo zakotvené v znení čl. 7 bodu 7.7. Všeobecných podmienok)
a neprináša právnemu predchodcovi navrhovateľky takmer žiadnu škodu vo forme s týmto spojených
vynaložených výdavkov. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že upomienka z hľadiska jej vzťahu
k vzniku práva právneho predchodcu navrhovateľky na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, ani z
hľadiska vzniku nejakých jeho iných práv (napr. práva na odstúpenie od zmluvy v zmysle čl. 15 bodu
15.3 písm. b) Všeobecných podmienok), nemá žiadnu právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon.
Je možné tak vychádzať z toho, že ide o úkon, ktorým sa právny predchodca navrhovateľky snaží
zdôvodňovať svoj neprimeraný nárok na zmluvnú pokutu viažucu sa na porušenie povinnosti odporkyne
uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dôvodiac, že s týmto má spojené nejaké náklady.
Pri uvedených úvahách súd napokon vychádzal aj zo znenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993, pretože túto je podľa názoru súdu nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej
povinnosti, či je podmienka neprimeraná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke.

V neposlednom rade treba poukázať aj na to, že navrhovateľka ani nepreukázala, že by odporcovi
vôbec jej právny predchodca takúto upomienku, na ktorej odoslanie odporcovi sa vznik zmluvnej pokuty
sekundárne formálne viaže, zaslal (neuniesla bremeno dôkazu podľa ustanovenia § 120 ods. 1 OSP) a
rovnako to navrhovateľka v návrhu ani len netvrdila.

Z uvedených dôvodov súd návrh v časti o zaplatenie sumy 6,64 eur aj spolu s jej príslušenstvom (úrokmi
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1,66 eur od 06.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 1,66 eur
od 06.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 1,66 eur od 06.01.2010 do zaplatenia a zo sumy 1,66 eur od
06.02.2010 do zaplatenia) zamietol.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 OSP: Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd
priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie
o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná
sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 3 OSP.

Navrhovateľka bola v konaní čiastočne úspešná, pričom jej úspech spočíva v uložení odporcovi
povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 400,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 182,66 eur za obdobie od 06.11.2009 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 134,27 eur za obdobie od 06.12.2009 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 84,03 eur za obdobie od 06.01.2010 do zaplatenia. Neúspešnou bola
navrhovateľka v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 6,64 eur a úroku z omeškania vo výške 9
% zo sumy 1,66 eur od 06.11.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1,66 eur od 06.12.2009
do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1,66 eur od 06.01.2010 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne
zo sumy 1,66 eur od 06.02.2010 do zaplatenia, v ktorej časti bol návrh zamietnutý. (v tejto súvislosti
súd okrajovo poukazuje, že keď navrhovateľka žiadala priznať úrok z omeškania „do zaplatenia“, súd
pre účely výpočtu úspechu navrhovateľky v konaní za tento dátum považoval deň vyhlásenia rozsudku,
t.j. deň 10.04.2013).

V percentuálnom vyjadrení, ak súd zohľadní, že plný úspech, t.j. 100 %, by znamenal, ak by súd
uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu celkom 530,79 eur (istina 407,38 eur + ku dňu
10.04.2013 vyčíslené príslušenstvo 123,41 eur), tak navrhovateľka bola priznaním istiny 400,74 eur a
úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 182,66 eur za obdobie od 06.11.2009 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 134,27 eur za obdobie od 06.12.2009 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne
zo sumy 84,03 eur za obdobie od 06.01.2010 do zaplatenia úspešná v 98,38 %, neúspešná bola v 1,62
%. Čistý úspech navrhovateľky, t.j. úspech 98,38 % mínus neúspech 1,62 % potom predstavuje 96,77
%. Podľa názoru súdu čistý neúspech v rozsahu 3,23 % možno považovať za neúspech v pomerne
nepatrnej časti a preto má navrhovateľka podľa ustanovenia § 142 ods. 3 OSP právo na náhradu trov
konania v plnej výške.

Navrhovateľka si prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne uplatnila v rámci vyčíslenia trov
konania v návrhu na začatie konania trovy konania titulom zaplatenia súdneho poplatku za návrh na
začatie konania a titulom náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej sume 114,02 eur. Náhrada trov
právneho zastúpenia bola uplatnená za 2 úkony právnej služby, a to:

1. prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci registrovanej súdom pod 1SprV 118/2012;

2. písomné podanie na súd vo veci samej - podanie návrhu na začatie konania.

Súd preskúmal navrhovateľkou uplatnený nárok z hľadiska jeho súladu s príslušnými ustanoveniami
OSP a § 14 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl.“) a navrhovateľke proti odporcovi priznal náhradu
trov konania celkom v sume 114,02 eur, a to titulom trov na zaplatenom súdnom poplatku za návrh
na začatie konania v sume 24,- eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume celkom 90,02 eur
spočívajúcich v tarifnej odmene advokáta, režijnom paušále advokáta a náhrade DPH advokáta za:

1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci registrovanej súdom pod
1SprV 118/2012 podľa § 14 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. vo výške 29,88 eur, režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 eur, náhrada DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. vo výške 7,50 eur;

2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - podanie návrhu na začatie konania
podľa § 14 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. vo výške 29,88 eur, režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 eur, náhrada DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. vo výške 7,50 eur.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výškach uvedených vo výroku tohto
rozsudku na účet splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky spol. U. - Š., s.r.o., č.ú.: XXXXXXXXXX/
XXXX, VS: XXXXXXXXX, a to v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého, ak advokát
zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená
náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jul 22, 2020. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.