Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/242/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111240787
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5111240787.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľov: 1/ H. Y., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom L. č. XXX, 2/ Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom L.
č. XXX, navrhovatelia 1/ a 2/ zastúpení R.. C. I., advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v A.,
V. XXXX/XX, proti odporkyniam: 1/ H. G., rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom K. č. XX, 2/ E. C., rod. U.,
nar. X.X.XXXX, bytom T., ul. U. č. XXX/X, 3/ Y.. R. R., rod. U., nar. X.X.XXXX, bytom V. W. Y., H. cesta
XXXX, odporkyne v rade 1/ až 3/ zastúpené E. kanceláriou Q.-Q., s.r.o., so sídlom v A., H. H. č. XX,
v konaní o určenie hranice pozemkov a o odstránenie oplotenia a o vzájomnom návrhu odporkýň v 1/
až 3/ rade, takto

r o z h o d o l :

L. návrh navrhovateľov v 1/ a 2/ rade z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že odporkyne v 1/ až 3/ rade sú podielové spoluvlastníčky pozemku zobrazeného ako
KN-C parc. č. XXX/X o výmere 205 m2 trvalé trávne porasty k. ú. L., ktorý bol vytvorený geometrickým
plánom č. XXX/XXXX K.. C. T. vyhotovenom dňa 29.10.2012, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku,
každá v podiele 1/3.

Súd o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 6.12.2011 domáhal určenia, že hranica pozemku - parcely registra „C"
parc. č. XXX, druh pozemku: trvalé trávne porasty, o výmere: XXX m2, vedený na LV č. XXXX, kat. úz.
L. a pozemku - parcely registra „C" parc. č. XXX/X, druh pozemku: trvalé trávne porasty, o výmere XXX
m2, vedený na LV č. XXX, kat. úz. L. prebieha z bodu XX-XXX do bodu XX - XXX podľa vytyčovacieho
náčrtu vypracovaného autorizovaným geodetom K.. Y. V. č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovatelia v rade 1/ a 2/ rade vlastnia každý v 1- ici nehnuteľnosti vedené na
LV č. XXXX, kat. úz. L. a to parcelu registra „C" parc. č. XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere XXXX

m2, parcelu registra „C" parc. č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX mX
a parcelu registra „C" parc. č. XXX, druh pozemku: trvalé trávne porasty, o výmere XXX mX a rodinný
dom súp. č. XXX, postavený na parcele registra „C" parc. č. XXX, k. ú. L..
Odporcovia v 1/ až 3/ rade vlastnia každý v 1/3 - ine nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, k. ú. L. a to
parcelu registra „C" parc. č. XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere XXX m2, parcelu registra „C"
parc. č. XXX/X, druh pozemku: trvalé trávne porasty, o výmere: XXX mX a parcelu registra „C" parc. č.
XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere: XX m2, k .ú. L..

Dňa 23.08.2011 bola na základe objednávky navrhovateľov č. 8/2011-VN vytýčená Ing. Máriou
Koššúthovou, Krivánska 977/5, 013 03 Varín - autorizovaným geodetom a kartografom hranica medzi
pozemkami a to parcelami registra „C" parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X všetky k. ú. L.. Q. bola
vytýčená na mieste samom drevenými kolíkmi. Z protokolu o vytýčení hraníc bolo zistené, že odporcoviav rade l/,2/,3 ako podieloví spoluvlastníci k nehnuteľnosti parcela registra „C" parc. č. XXX/X, druh
pozemku: trvalé trávne porasty, o výmere: XXX mX nesprávne určili hranicu susediacich pozemkov
a to parcely registra „C" parc. č. XXX/X a parcely registra „C" parc. č. XXX - vzhľadom na uvedené

došlo k nesprávnemu osadeniu plotu, ktorí odporcovi v rade 1/ - 3/ ako podieloví spoluvlastníci postavili
na pozemku parcele registra „C" par. č. XXX, k. ú. L., ktorý vlastnia navrhovatelia v 1/ a 2/ rade.
Navrhovatelia ako podieloví spoluvlastníci parcely registra „C" parc. č. XXX písomne vyzvali odporcov
v rade 1/ - 3/ na odstránenie vyššie uvedeného plota, ktorý nie je osadený v súlade s vypracovaným
vytyčovacím náčrtom. Mali v úmysle vyriešiť vzniknutý spor mimosúdne opätovne prostredníctvom

zvoleného právneho zástupcu požiadali odporcov v rade 1/ - 3/ o odstránenie nesprávne osadeného
plotu medzi susediacimi pozemkami.
Na výzvy reagovala len odporkyňa v 2/ rade, ktorá poukazovala na neprítomnosť pri vytyčovaní
hraníc susediacich pozemkov, udávala, že si preverí správnosť vytýčenia susediacich pozemkov iným
geodetom. V prípade, že sa skutočnosti zistené Ing. Máriou Koššúthovou potvrdia, sa vyjadrila, že ako
podielový spoluvlastník k parcele registra „C" parc. č. XXX/X nebude brániť pri odstránení plotu a nebude

zasahovať do vlastníckeho práva navrhovateľov. W. bol právnemu zástupcovi navrhovateľov doručený
list, ktorým právny zástupca odporcov vyjadril nesúhlas s odstránením plotu a trvajú na určení hraníc
pozemkov tak ako to vytyčuje vybudovaný plot.
Navrhovatelia uviedli, že na základe protokolu o zameraní hranice pozemkov bolo zistené, že plot medzi
susediacimi pozemkami parcely registra „C" parc. č. XXX a parcelou registra „C" parc. č. XXX/X , obe kat.

úz. L. je umiestnený na parcele registra „C" parc. č. XXX, k. ú. L., ktorá je v podielovom spoluvlastníctve
navrhovateľov.

Odporcovia v 1/ až 3/ rade podaním zo dňa 19.12.2012 sa vzájomným návrhom domáhali určenia, že
odporkynevrade1/,2/a3/radesúpodielovýmispoluvlastníčkamikaždávpodiele1/3-inynehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v k. ú. L. označenej geometrickým plánom vyhotoviteľa GEOPLÁNY Ing. Róbert
Pilarčík č. 124/2012 ako parcela registra CKN č. XXX/X - trv. tráv. porast o výmere XXX m2.
Vzájomný návrh odôvodnil tým, že sa považujú za vlastníčky časti nehnuteľnosti, ktorej vydania
po odstránení betónového plotu sa navrhovatelia domáhajú. Poukázali na dokazovanie výsluchom
účastníkovnapojednávanídňa18.9.2012avýsluchomsvedkovnasúdnejohliadkedňa29.10.2012,keď

svedkovia, N. V., M. U. a R. T. (predseda a členovia stavebnej komisie pri bývalom MNV) jednoznačne
potvrdili nadobúdací titul - dohodu medzi právnymi predchodcami navrhovateľov a odporcami. Po
uzavretí tejto dohody bol v súlade so zákonom postavený plot, odstránenia ktorého sa navrhovatelia
domáhajú. Existenciu vyššie uvedenej dohody uzavretej medzi vlastníkmi a užívateľmi susediacich
nehnuteľností preukazuje aj hlásenie zmien, ktorú v evidencii nehnuteľností, Stredisku geodézie Čadca

bývalé MNV v L. zaslalo pod číslom hlásenia 5/1994. V údajoch pred zmenou sú ako vlastníci parc.
č. 140 - pas. o výmere XXX m 2 uvedený S. Y. s manželkou U. Y., rod. U.. V popise hlásenej zmeny
je konštatované „celkové vyporiadanie pozemkov zo dňa 1.11.1994". Pod bodom 5. hlásenia sú ako
užívatelia-vlastnícivedeníokremprávnychpredchodcovnavrhovateľovS.Y.smanželkouU.Y.ajprávni
predchodcovia S. U. s manželkou R. U., rod. R., čím je daná ich dobromyseľnosť a dobromyseľnosť

ich právnych predchodcov pri užívaní pozemku označeného v rozsudočnom návrhu. Vyslovili záver,
že z účastníckych prednesov samotných navrhovateľov ako aj z prednesov svedkov vypočutých
Okresným súdom Žilina jednoznačne vyplýva nerušenosť dobromyseľnej držby od uzavretia dohody, t.j.
od 1.11.1994 do 7.9.2011, kedy ich navrhovatelia prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
vyzvali k odstráneniu plota. Po podaní návrhu na začatie súdneho konania zabezpečili vypracovanie

geometrického plánu vyhotoviteľom GEOPLÁNY Ing. Róbert Pilarčík č. 124/2012, v ktorom je presne
špecifikovaná časť nehnuteľnosti - parcely registra „C" evidovanej na kat. mape parc. č. XXX - trvalé
trávne porasty o výmere XXX m2, ku ktorej nadobudli vlastnícke právo vydržaním a to novovytvorená
parcela registra „C" označenú parc. č. XXX/X - trv.tráv.porast o výmere XXX mX kat. úz. L..
Spoluvlastnícke podiely odporkýň nadobudla každá vo výške 3/3 - iny k nehnuteľnostiam nachádzajúcim

sa v kat. úz. L., ktoré sú u Správy katastra Kysucké Nové Mesto zapísané na liste vlastníctva č. XXX,
nadobudli darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX. Po nadobudnutí predmetov
darovacej zmluvy tieto v súlade so zákonom oplotili. Hranica pozemkov bola vytýčená Stavebnou
komisiou Obecného úradu L., ktorej členmi boli Ján T., U. M., U. N., U. V.. Prítomnými pri zameraní
hranice boli aj matka navrhovateľky v rade 1/ U., t.č. nebohý otec navrhovateľky v rade 1/ S. Y., manžel

odporkyne v rade 1/ Ing. Y. G., t.č. už nebohý otec odporkýň v rade 1/ až 3/ S. U., nar. X.X.XXXX a
ich matka R. U.. Poukázali na to, že do roku 2011 neboli medzi nimi a ich právnymi predchodcami
žiadne susedské spory a hranicu medzi pozemkami stabilizovanú v prírode plotom nik nespochybňoval.Dokonca ploty, ktoré stabilizujú hranicu medzi ich pozemkami stavali ako prví cca. pred 45. rokmi právni
predchodcovia navrhovateľov.

Odporkyne v 1/ až 3/ rade k návrhu navrhovateľov uviedli, že nespochybňujú zápisy na výpisoch z listov
vlastníctva č. XXXX a č. XXX pre kat. úz. L., na ktorých sú jednoznačne uvedené aj nadobúdacie tituly,
ktorými je u navrhovateľov v rade 1/ a 2/ darovacia zmluva, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol
povolený rozhodnutím č. V XXX/XX Z 23.1.01 avšak odporkyne v rade 1/ až 3/ svoje spoluvlastnícke
podiely každá vo výške X/X - iny k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. L., ktoré sú u L.

katastra Kysucké Nové Mesto zapísané na liste vlastníctva č. XXX nadobudli darovacou zmluvou,
ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX, ich záhradná chatka bola na LV č. XXX zapísaná na
základe žiadosti pod č. Z XXX/XX. Po nadobudnutí predmetov darovacej zmluvy si pozemky v súlade so
zákonom oplotili, pričom zdôvodnenie je obdobné ako pri vzájomnom návrhu. Na záver spochybnili, či
časť tohto pozemku ohraničenú lomovými bodmi XX-XXX, XX-XXX, XX-XXX nadobudli predchodcovia
navrhovateľov legálnym spôsobom.

Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade k vzájomnému návrhu odporkýň a ich vyjadreniu uviedli, že neustále
zo strany odporcov dochádza k neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva navrhovateľov, ktorí
vlastnia, každý v 1 nehnuteľnosť KNC parcelu parc. č. XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku: trvalé
trávne porasty, vedená na LV č. XXXX, kat, úz. L. a to tým, že plot, ktorý má oddeľovať vyššie uvedené

nehnuteľnosti je postavený na nehnuteľnosti V. parc. č. XXX, ktorú vlastnia navrhovatelia v rade 1/ a
v rade 2/ v podielovom spoluvlastníctve. Vybudovaním oplotenia, ktoré nezodpovedá vytyčovaciemu
náčrtu, ktorý bol vypracovaný Ing. Máriou Koššuthovou, IČO: 43588930, miesto podnikania: Krivánska
977/5, 013 03 Varín dochádza k zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľov, tým, že navrhovatelia v
1/ a 2/ rade nemajú možnosť užívať celú výmeru nehnuteľnosti, ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi.

Tvrdenie o určení hranice Stavebnou komisiou Obecného úradu L. nie je pravdivé o čom svedčí
vyjadrenie príslušnej správy katastra Kysucké Nové Mesto zo dňa 25.05.2012, z ktorého vyplýva, že
medzi pozemkami KNC parc, č. XXX a XXX/X, kat. úz. L. nebola vytýčená hranica. Keď navrhovatelia
požiadali geodeta Ing. Máriu Koššuthovú o odborné zameranie hraníc susediacich pozemkov KNC parc.
č. XXX a parc. č. XXX/X, kat. úz. L. a následne bolo zistené, že plot, ktorý bol v minulosti vybudovaný

neleží na hranici medzi pozemkami V. parc. č. XXX a XXX/X, kat. úz. L., ale že tento plot je vybudovaný
na parcele XXX, ktorej podielovými spoluvlastníkmi sú navrhovatelia. Navrhovatelia vyzývali odporcov
na odstránenie nesprávne vybudovaného plotu ako i na umožnenie užívania neoprávnene zabratého
pozemku - avšak odporcovia na výzvy navrhovateľov nereagovali.

Vo veci súd nariadil pojednávanie.

Na pojednávaní navrhovatelia uviedli, že odporkyne nemohli byť dobromyseľné, nemohli nadobudnúť
vl. právo vydržaním a to najmä s poukazom na rozhodnutie OÚ KNM č.k. E zo dňa 11.10.1999 z
ktorého vyplýva, že ich právni predchodcovia navrhovateľov nadobudli vl. právo vydržaním a to od

1.4.1984. a toto vl. právo nemohli nadobudnúť vydržaním, keďže bolo priznané právnym predchodcom
navrhovateľov. Plot sa nachádza na parc. ktorej vlastnícky sú uvedení navrhovatelia 1/ a 2/. Spochybnil
výpovede svedkov vypočúvaných pri ohliadke na mieste samom, pretože neboli vypočúvané bez
toho, aby nebola prítomnosť iných osôb. Hlásenie zmien je listina z 1.11.1994, keď existoval kataster
nehnuteľností a k zmenám je potrebné mať návrh na vklad. Táto listina nie je spôsobilá na vykonanie

zmeny vl. práva. Výsledky ROEP sa uverejňovali na úradnej tabuli a následne uplynutím doby sa stali
verejne známymi.

Navrhovateľka v 1/ rade uviedla, že jej rodičia nadobudli vlastnícke právo k pozemkom ešte v roku 1984
vydržaním. Keď pozemok tiež snežnická stavebná komisia rozdeľovala, bol v komisii Ján T., ktorý bol

jej predsedom a o pár rokov určil iné hranice. Vylúčila, že by sa o pozemok do roku 2011 nezaujímali.
Rodičia jej prepísali chalupu v roku 2001 v januári alebo februári a doposiaľ bojovali aby mali chalupu na
poriadku. Problémy zistili, keď chceli ohradiť pozemok vzadu kvôli divej zveri. Vtedy si dali vytýčiť celú
časť pozemku a zistili, že určitú časť užívajú odporcovia. Časť oplotenia realizovali jej rodičia, časť jej
sestra so švagrom. Vzhľadom na ich nedostatočnú finančnú situáciu sa ohradila len časť pozemku. Plot

v spornej časti stavali predchodcovia odporcov, kedy bol postavený si nepamätala, bola tam stavebná
komisia, jej rodičom sa to nezdalo ale pre rodinný kľud to tak nechali. Keď jej otec žil tvrdil, že ich
pozemokjepouličnúlampuasitak,akobolvytýčenýpozemokgeodetkoup.Košútovou.Pokiaľpozemok
neohradili, jej rodičia oň starali, mali tam kačky, husi, kosili ho. Keď si to oplotili odporcovia, tak si tamvysadili zopár ovocných stromčekov a starajú sa o to. Plot ktorý majú oni je zobrazený bodmi 21-474
21-473, 21-472, odporcovia si urobili plot približne od kvóty 21-473 rovno približne ku kvóte 21-475,
pričom plot prechádza pozdĺž a kolmo cez hranicu 140. Pred vymeriavaním oznámili odporcom, že sa

budú zameriavať hranice, dostavila sa len pani R. a po vytýčení pozemku povedala, že zavolajú geodeta,
pretože by im tam nejaké tri metre chýbali. Odporcovia by našli chýbajúce metre zadnej časti pozemku
KN parc. č. XXX/X susediacej s pozemkami XXX/X a násl.. Odstránenia plotu sa domáhala listom, ktorý
každej odporkyni zaslala poštou 7.9.2011.
Navrhovateľ v 2/ rade uviedol, že on býva v dome na pozemku 10-11 rokov, vtedy už asi bol plot

postavený. Nezhody so susedmi neboli, svokor mu však ukazoval odkiaľ pokiaľ má pozemky, ale jeho
to moc nezaujímalo. Ukazoval, že pozemok majú od stĺpa cez kanalizáciu, ktorá je presne na hranici
medzi pozemkami. Na povolenie k stavbe altánku sa pýtal preto, že nevedel na 100 % či ten pozemok
je ich, pretože nemali peniaze na to, aby sme si to dali zamerať.

Odporkyne zhodne uviedli, že rozhodnutie v rámci ROEp zo dňa 11.10.1999 nevylučuje ich

dobromyseľnosť pri nadobudnutí vl. práva, pretože ani jedna z odporkýň nebýva v obci, kde sa ROEP
vykonával a keďže boli dobromyseľné v držbe, nemali ani dôvod sa informovať o zmene vl. práv, ktoré
iniciovali navrhovatelia v rámci obnoveného registra obnovy vlastníctva pozemkov.
Odporkyňa v 1/ rade H. G., uviedla, že plot sa staval asi v 1995 za prítomnosti komisie z obecného
úradu zo L., ktorá vytýčila hranice. Pri hradení rodičia navrhovateľky nič nenamietali. Pred stavbou plotu

začali so spoločnou výstavbou chatky. Pôvodne pozemky nič nepredeľovalo. Po prvý krát ju oslovili
navrhovatelia s tým, že zaberajú z ich časti pozemku v roku 2011 alebo 2012, pretože list, ktorý zaslali
jej na adresu do Dolného Kubína, kde už 8 alebo 7 rokov nebýva. Jej manžela sa pýtal navrhovateľ v 2/
rade, že či budú mať nejaké námietky, keď si tam postavia altánok.
Odporkyňav2/radeE.C.,rod.U.,uviedla,žekeďprišlanapozvanienapremeriavanie,taknavrhovatelia

tam už neboli. Preto asi po pol, trištvrte hodiny odišli. Pozemok do roku 1995 užívali jej rodičia, potom
keď ho dostali darovacou zmluvou, začali ho užívať oni.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb ( § 125).
Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal

vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov ako aj oboznámením listinných dôkazov.

Svedok U. V. uviedol, že asi pred 20 rokmi pôsobil ako člen stavebnej komisie a chodil k takýmto
hradeniam, keď si susedia chceli ohradiť pozemok. Fungovali ako takzv. „zmierovacia komisia“ a
vytyčovali hranice. Keď súhlasil jeden aj druhý sused tak sa určila hranica. O vytýčení hranice medzi
pozemkami účastníkov by mal byť zápis. Pozemky a hranicu určovali podľa dohody. Medzi účastníkmi
boli predtým nejaké spory ohľadom výstavby chaty a rozlohy stavby.

Svedok M. U. uviedol, že ako predseda stavebnej komisie tu vymeral pozemok tak, ako je oplotenie.
Spory pri meraní neboli žiadne, pretože obe strany sa takto dohodli a takto sa to podpísalo. Ako stavebná
komisia boli aj pri vymeriavaní pozemkov s hornými susedmi, možno tu boli až 3x. Kedysi sa na tomto
pozemku, ktorý patrí navrhovateľom sialo. Nemá vedomosť od koho ho nadobudli a komu vyplatili
peniaze.

Svedok R. T. uviedol, že súhlasí s tým, čo povedal predseda stavebnej komisie M. U.. Hral sa tu ako
chlapec a brávali pozemok ako obecný, pretože nebol v užívaní. Až potom, keď postavili navrhovatelia
si tu chalupu, tak si ho ohradili. Plot je zrejme tam, ako sa dohodli, pretože inakšie by sa to ani nebolo
ohradilo. Predtým spory o hranicu neboli.
Svedkyňa J. F., uviedla, že tu bývali, keď sa to hradilo. Pozemok sa skopával, aby sa vyrovnal povrch.

Otec im povedal, že môžu kopať až takmer k lampe a je to odkúpené od obce.
SvedokY.G.uviedol,žeturobilodzačiatku,takakosazačalokopať.Možnoaž20rokovdozadu,pretože
vtedy sa mu narodila H.. V prvom rade sa začali robiť výkopové práce na chatke. Zistili, že sa jedná
o svokrov pozemok, ktorý bol dlhodobo nepoužívaný, pretože tu bolo smetisko. Keďže chceli stavaťchatku, tak požiadali stavebnú komisiu o vymeranie pozemku. Malo to byť okolo 620 m, tak požiadali o
vymeranie pozemku. Tak, ako sú postavené všetky ploty, tak ani tento pozemok nemá okolo 620 m tak,
ako mal mať. Dokonca aj špic bol vymeraný. Za ním bola matka navrhovateľov, že by chceli pozemok

odkúpiť, teda pozemok od ich oplotenia, kde sa teraz nachádza terasa. Potom sa s mamou a otcom
navrhovateľov dohodli, že to zahradia zarovno s plotom ako to je. Plot sa vymeral, zakolíkoval, začali
sa stavať ploty, až potom sa robila chata. Bolo to presne vymerané na m2. Otec navrhovateľov im pri
stavbe plotu pomáhal. Lampa tam ešte nebola, pretože musel betónovať stĺp a nemal ho o čo uchytiť.
Svedkyňa R. U., matka odporkýň uviedla, že pod pozemkom bývala už ako malé decko. Otec jej muža

otec na toto chodil siať ovos. Hore už nie, pretože tam bol samý kameň. Keď sa zobrali v 1958, tak
manželov otec previedol pozemok ja jej manžela. Keď si chceli robiť záhradnú chatku, tak to dali potom
dievkam. Oceľový plot do polovice si zrobil pán Y., keď išiel robiť pán Y. altánok, tak sa jej pýtal, či si
môže dať altánok aj za ten plot. Navrhovateľom patrilo to čo je oplotené plus špic, kde je teraz postavený
altánok.

Podľa výpisu z LV č. XXX k. ú. L. ako podieloví spoluvlastníci pozemkov V. parc. č. XXX o výmere XXX
mX orná pôda, V. parc. č. XXX/X o výmere XXX mX trvalé trávne porasty a V. parc. č. XXX/X o výmere
XX m2 zast. plochy a nádvoria sú odporcovia 1/ až 3/ každý v podiele 1/3.
Podľa výpisu z LV č. XXX k. ú. L. zo dňa XX.X.XXXX, ako vlastník V. parc. č. XXX o výmere XXX mX
orná pôda, V. parc. č. XXX/X o výmere XXX mX trvalé trávne porasty a V. parc. č. XXX/X o výmere XX

m2 a stavby záhradnej chatky č. XXX na V. parc. č. XXX/X sú odporkyňa 2/ v podiele X/X a odporkyňa 2/
v podiele 2/3, pričom odporkyňa v 2/ rade nadobudla podiel o veľkosti 1/3 na základe darovacej zmluvy
pod V207/2013 zo dňa 28.5.2013.
Podľa výpisu z LV XXXX k. ú. L., ako podieloví spoluvlastníci pozemkov V. parc. č. XXX o výmer eXXXX
m2 orná pôda, KNC parc. XXX o výmere 562 m2 zast. plochy a nádvoria a KNC parc. č. XXX o výmere

XXX m2 trvalé trávne porasty sú navrhovatelia v 1/ a 2/ rade, každý v podiele 1.
V súvislosti s návrhom súd oboznámil aj protokol o vytýčení hranice medzi pozemkami 1XX, XXX, XXX,
XXX/X a XXX/X vrátane vytyčovacieho náčrtu a technickej správy k vytyčovaciemu náčrtu.
Súd ďalej zistil, že výzvami bez uvedeného dátumu vyhotovenia podanými na odoslanie na pošte L., boli
vyzvané odporkyne na odstránenie oplotenia v časti pozemku KN parc. č. XXX k.ú. L.. Súd oboznámil

aj odpoveď E. C. navrhovateľovi 2/, v ktorou uviedla, aby neodstraňovali plot pokiaľ si oni nezamerajú
pozemok.
Súd z listu Správy katastra Kysucké Nové Mesto na základe žiadosti právneho zástupcu navrhovateľov
zo dňa 25.5.2012 zistil, že v archíve správy katastra sa nenachádza GP, ktorým bola určená hranica
medzi pozemkami V. č. XXX a V. č. XXX/X k. ú. L., pričom pozemok KNC parc. č. XXX sa zapísal na

LV č. XXXX v zmysle zápisu rozhodnutia A99/02310-199/ROEP pre vlastníka Y. S. a U. v podiele 1/1
pod položkou výkazu zmien 233/00 a následne v zmysle darovacej zmluvy č. V XXX/XX PVZ 4/01 v
prospech vlastníkov Y. Daniela a Y. Y., každý v podiele 1.
Pozemok KN-C parc. č. XXX sa zapísal na LV č. XXX v zmysle osvedčenia o vl. práve NZ 522/94 pod
PVZ 20/95 pre vlastníka Ševčík Filip v podiele 1/1 a následne sa zapísal v zmysle darovacej zmluvy č.

NZ XXX/XX pod V 1717/94 PVZ 21/95 v prospech vlastníkov G. Dana, C. E. a R. R., každý v podiele 1/3.
Súd ďalej zistil, že Obecný úrad v L. zo dňa 2.11.1994 vydal k evidenčnému listu č. 285 EN parc. XXX
o výmere XXX m2 hlásenie zmien evidencie nehnuteľnosti v ktorom uviedol, že zmena sa zapisuje na
základe celkového vysporiadania pozemkov, ktorá nastala dňa 11.1.1994 s tým, že po zmene podľa
evidenčného listu č. XXX sú vlastníci S. U., R. U., rod. R..

Súd v konaní oboznámil aj kópiu GP č. 124/2012 zo dňa 29.10.2012 bez úradného overenia, ktorou bola
zameraná novovytvorená parcela KNC parc. č. XXX/X a následne v spojení so znaleckým dokazovaním
aj overenú kópiu GP dňa 15.11.2012 pod č. 431/12 Správou katastra Kysucké Nové Mesto, ktorého
správnosť merania osvedčil aj znalec.
Súd ďalej zistil, že v PK vl. č. 26 k. ú. L. boli vedené nehnuteľnosti G. sedenia v 1/8, kde v časti A PKV

bol vedený aj pozemok pod r.č. XX p.č. XXXX Roľa za Djeli o výmere 300 siah,
Súd ďalej zistil, že v PK vl. č. 5 k. ú. L. boli vedené nehnuteľnosti Urbárskeho sedenia v 1/16, kde v časti
A PKV bol vedený aj pozemok pod r.č. XX p.č. XXXX Roľa za Djeli o výmere 300 siah.
Súd ďalej zistil, že v PK vl. č. XXX k. ú. L. boli vedené nehnuteľnosti v časti A PKV bol vedený aj pozemok
pod r.č. XX Roľa za Djele o výmere X a XX m.

Vo všetkých vložkách bolo vedené podielové spoluvlastníctvo pre G. obce L., v neurčitom podiele /súdu
sa z dostupných údajov nepodarilo zistiť podiel náležiaci na predchodcov účastníkov S. Y., U. rod. U.
ako aj otca odporkýň S. U./, pretože niektoré vložky neobsahovali spoluvlastnícke podiely a zápisy.Podľa identifikácie správy katastra z 26.6.1999 bol pozemok C-KN parc. č. XXX zast. plochy o výmere
XXX m2 vedený na evidenčnom liste XXX pre S. Y. a KN-C XXX trvalé trávne porasty vedený na
evidenčnom liste XXX pre S. Y. vytvorené z pozemkov T. p.č. XXXX roľa, T. X p.č. XXXX roľa a T. XX

p.č. XXXX roľa.
Súd oboznámil aj KBV spisový materiál ObPÚ v Čadci ObPÚ-213/00055/002/A09 a to osobitne spis
A99/02310-199, z toho osobitne návrh S. Y. a U. Y. zo dňa XX.X.XXXX, ktorým žiadali o potvrdenie
nadobudnutia vl. práva vydržaním k nehnuteľnostiam PK vl. č. XXX ku PK parc. XXXX označenú v KN
stave XXX, PK vl. č. X a to PK parc. č. XXXX v KN stave XXX a T. XX ku PK parc. č. XXXX s uvedením, že

parcely sú užívané od roku XXXX, kedy ich dostal ústnou darovacou zmluvou od manželkinej matky U.
U., zápis komisie na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim k. ú. L., podľa ktorej komisia
po predložení dokladov výpis T. č. XXX, T. X a T. XX, identifikácie parciel, potvrdenie obce o prevode
a zápisnice z výsluchu svedkov doporučuje návrhu vyhovieť. Súd ďalej zistil, že rozhodnutím OÚ KNM
č.j. A99/02310-199 zo dňa 11.10.1999, ktorým potvrdil, že S. Y., nar. 9.9.1947 a Vlasta Mravcová, rod.
Ševčíkovádňom1.4.1984nadobudlivydržanímvl.právokpozemkomk.ú.L.podľaKNstavuKNparc.č.

XXX zast. plocha o výmere XXX mX, a KN parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 predtým
vedené v PK vl. XXX ako PK parc. XXXX, T. X ako PK parc. č. XXXX a PK vl. XX ako PK parc. č. XXXX,
súd oboznámil aj výpis PK vložky XXX k. ú. L., identifikáciu parciel zo dňa XX.X.XXXX, potvrdenie OÚ
L., že KN parc. č. XXX a XXX nie sú majetkom obce ani štátu a túto parcelu užíva S. Y. s manželkou.
G. skutočnosti potvrdili v zápisnici o výsluchu svedkov pre nadobudnutie vl. práva vydržaním v zmysle

ust. § X1 ods. 1 zák. č. XXX/XX Z. z. E. U. a Milan U..
Súd zistil, že ZP č. 5/2013 Ing. Vladimír Janík identifikoval a zameral časť pozemku V. parc. č. XXX
a KNC parc. č. XXX k. ú. L. označený v GP č. XXX/XXXX K.. C. T. a uviedol, že novovytvorené
parcely predstavujú pozemok ohraničený plotom ako súčasť záhrady prirodzene tvorenej s pozemkom
V. parc. č. XXX/X k. ú. L., pričom oplotenie medzi navrhovateľmi a odporkyňami prechádza bodmi

A,B,C,D,E,F,G podľa znaleckého nákresu vyznačeného červenou farbou a zároveň uviedol, že GP č.
24/2012 Ing. Róberta Pilarčíka je vyhotovený správne a súdu znalec predložil overené kópie GP v
siedmych vyhotoveniach.

V konaní sa navrhovatelia v 1/ a 2/ rade domáhali jednak určenia hranice pozemku a zároveň

odstránenia oplotenia. Predpokladom žaloby o určenie hranice pozemku je nespornosť vlastníckeho
práva susediacich pozemkov s tým, že spor je len o určenie hranice v ktorej sa pozemky zobrazené
parcelnými číslami v katastrálnej mape stretajú. Podmienkou odstránia stavby je preukázanie vlastníctva
navrhovateľov k pozemku, z ktorého sa domáhajú odstránenia stavby.
Zároveň vzájomným návrhom sa odporcovia v 1/ a 3/ rade domáhali určenia vlastníckeho práva k

pozemku každá v podiele 1/3 - iny nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. L. označenej geometrickým
plánom vyhotoviteľa GEOPLÁNY Ing. Róbert Pilarčík č. 124/2012 ako parcela registra CKN č. XXX/X
- trv. tráv. porast o výmere XXX m2.

Súd mal nepochybne preukázané, že plot rozhraničujúci pozemok KN-C parc. č. XXX o výmere 382 m2

trvalé trávne porasty k.ú. L. je umiestnený na uvedenej parcele a to na hranici medzi novovytvorenou
parcelou KN-C parc. č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 205 m2 a novovytvorenou KN-C prac.
č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 116 m2 k. ú. L..

Súd zistil, že rovnako ako právni predchodcovia navrhovateľov v 1/ a 2/ rade S. Y. a U. Y., rod. U. tak

aj právny predchodca odporkýň S. U. a R. U., rod. R., boli vedení ako vlastníci pozemkov na základe
osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva. Nakoľko sa viedol spor o vlastnícke právo k pozemku, ku
ktorému ako vlastníci pozemkov sú vedení navrhovatelia v 1/ a X/ rade, teda ku KN-C parc. č. XXX o
výmere XXX m2 trvalé trávne porasty k. ú. L., súd sa zameral z dôvodu vecnej legitimácie v konaní
práve na vlastnícke právo navrhovateľov.

W. v 1/ a 2/ rade odvodzujú svoje vlastnícke právo od ich právnych predchodcov na základe darovacej
zmluvy zo dňa 23.1.2001 pod V 818/2000. Nakoľko sú navrhovatelia v 1/ a 2/ vede vedení ako
vlastníci v evidencii katastra nehnuteľností, je daná ich aktívna legitimácia na domáhanie sa ochrany
vlastníckeho práva a zároveň pasívna legitimácia, pokiaľ sa vlastníckeho práva k pozemku ktorého
sú vedení ako vlastníci, domáhajú iné osoby. Nakoľko výrok rozsudku o určení vlastníckeho práva je

záväzný voči účastníkom a pre všetky orgány; vlastníckemu právu pri vzájomnom návrhu bránia práve
navrhovatelia, ktorí sú vedení ako vlastníci a nie osoby s držbou, súd nepovažoval za nevyhnutné, aby
okruh účastníkov konania tvorili všetky osoby, ktoré by podľa pôvodných zápisov mohli mať k pozemku
vlastnícke (spoluvlastnícke) práva (nástupcovia pôvodných PK vlastníkov). Výrok o vlastníckom právek pozemku sa netýka pôvodných vlastníkov a ich právo domáhať sa ochrany ich práva nie je dotknuté,
okruh týchto osôb nie je známy a navrhovatelia a ich právni predchodcovia neboli vedení ako držitelia
pozemku, ale ako vlastníci pozemku.

Zároveň sa súd zaoberal pri vzájomnom návrhu tým, či odporkyne majú naliehavý právny záujem na
podaní určovacej žaloby, pričom súd túto podmienku podľa § 80 písm. c/ O.s.p. mal preukázanú tým, že
bez určenia vlastníckeho práva je postavenie odporkýň neisté a zápis vlastníckeho práva nie je možné
dosiahnuť inak ako určovacou žalobou.

Súd zistil, že právni predchodcovia navrhovateľov boli zapísaní ako vlastníci pozemku na základe
vydržania podľa § 11 zák. č. 180/1995 Z.z. pri zostavovaní registra obnovenej evidencia práva k
pozemkom v k. ú. L..

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. správny orgán na návrh účastníka konania (ďalej len

"navrhovateľ") rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú
splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa.
Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z.z. správny orgán v rozhodnutí podľa odseku 1 uvedie deň, ktorým
navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním.
Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z.z. návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 možno podať len

na účely konania a najneskôr s podaním námietok (§ 7 ods. 2).
Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 180/1995 Z.z. návrh musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok
vydržania ustanovených osobitným predpisom, 19) pričom a) navrhovateľ si môže započítať aj čas pred
účinnosťou osobitného predpisu, b) prekážkou vydržania podľa tohto zákona nie je, ak pozemok bol v
užívaní poľnohospodárskej organizácie alebo lesnej organizácie podľa skorších predpisov alebo ak je

pozemok v čase podania návrhu v nájme.
Podľa § 11 ods. 5 zák. č. 180/1995 Z.z. navrhovateľ pripojí k návrhu dôkazy, ktoré má k dispozícii, alebo
označí iné dôkazy, ktoré sú mu známe.
Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 180/1995 Z.z. komisia posúdi návrh rovnako, ako ustanovuje § 7 ods. 3; so
svojím stanoviskom a s priloženými dôkazmi predloží návrhy správnemu orgánu na rozhodnutie.

Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 180/1995 Z.z. pri rozhodovaní podľa odseku 1 sa nepoužijú ustanovenia
osobitného predpisu.
Podľa § 11 ods. 8 zák. č. 180/1995 Z.z. správny orgán zamietne návrh na vydanie rozhodnutia podľa
odseku 1, ak a) nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva vydržaním podľa tohto zákona,
b) si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba alebo ak vlastnícke právo k

pozemku je predmetom konania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 11 ods. 9 zák. č. 180/1995 Z.z. proti rozhodnutiu podľa odseku 1 nemožno podať opravný
prostriedok. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa osobitného predpisu.
Podľa § 11 ods. 10 zák. č. 180/1995 Z.z. rozhodnutie podľa odseku 8 je konečné. Tým nie je dotknuté
právo navrhovateľa domáhať sa určenia vlastníctva na súde podľa osobitného predpisu.

Podľa § 11 ods. 11 zák. č. 180/1995 Z.z. nadobudnutie vlastníctva vydržaním na základe rozhodnutia
vydaného podľa odseku 1 sa zapíše do registra. Tým nie je dotknuté právo iných osôb domáhať sa
určenia vlastníctva na súde.

Konanie, ktorým bolo rozhodnuté o zápise vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov

navrhovateľov rozhodnutím Obvodného úradu Kysucké Nové Mesto č.j. A99/02310-199 zo dňa
11.10.1999, bolo administratívne konanie, ktorého účelom bolo zapísať vlastnícke práva k pozemkom v
rámci projektu obnovy evidencie vlastníckych práv. Konanie bolo vedené na základe návrhu S. a U. Y.
zo dňa 19.6.1999, ktorým žiadali o potvrdenie nadobudnutia vl. práva vydržaním k nehnuteľnostiam PK
vl. č. XXX ku PK parc. XXXX označenú v KN stave XXX, PK vl. č. X a to PK parc. č. XXXX v KN stave

XXX a T. XX ku PK parc. č. XXXX s uvedením, že parcely sú užívané od roku 1970, kedy ich dostal
ústnou darovacou zmluvou od manželkinej matky U. U..
V konaní nevystupovali ako účastníci pôvodní vlastníci, ich právni nástupcovia ani iné osoby, ktorých
práv sa mohlo rozhodnutie dotknúť. V konaní nevystupovali ani odporkyne, ani ich právni predchodcovia.
Zároveň súd nezistil, že by správny orgán vykonal akékoľvek dokazovanie na overenie si pravdivosti

tvrdení žiadateľov a výpovede svedkov okrem vyjadrenia obce. Pozemok, ku ktorému malo vzniknúť
vlastnícke právo vydržaním nebol ani zameraný. Súd nezistil ani vykonanie základného testu pre
splnenie nárokov z vydržania, a to skutočnú držbu, dobromyseľnosť a stým súvisiaci domnelý dôvod
nadobudnutia, uplynutie lehoty a pod..Preto aj s poukazom na ust. § 11 ods. 11 zák. č. 180/1995 Z.z. nemožno považovať rozhodnutie OÚ
KNM č.j. A99/02310-199 zo dňa 11.10.1999, ktorým bolo potvrdené, že S. Y., nar. X.X.XXXX a U. Y.,
rod. U. dňom X.X.XXXX nadobudli vydržaním vl. právo k pozemkom k. ú. L. podľa KN stavu KN parc. č.

XXX zast. plocha o výmere XXX mX, a KN parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 predtým
vedené v PK v. XXX ako PK parc. XXXX, PK v. X ako PK parc. č. XXXX a PK v. XX ako PK parc. č. XXXX
k.ú. L. za rozhodnutie, ktoré by bolo pre súd alebo ostatné osoby záväzné. C. má silu zodpovedajúce
zápisu vlastníckeho práva na liste vlastníctva, teda silu údaju na verejnej listine, ktorý je vyvrátiteľný.
W. v konaní nepreukázali iné dôvody ako tie, ktoré boli uvedené v administratívnom konaní. L. však

musí konštatovať, že vzhľadom k historickému vývoju úpravy vlastníckeho práva a najmä vydržania,
súd nemal preukázané splnenie podmienky nepretržitej a dobromyseľnej držby v rozhodnom období k
X.X.XXXX.

Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej

skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti".
Opakomovládaniavecidržiteľomjenečinnosťvlastníka.Vydržanietakhojínajmävadyalebonedostatok

nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným
držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo

30/2010).
Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola opätovne zavedená do nášho právneho
poriadku až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb, účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov
vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený
aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom.

Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. januára 1992,
boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná
novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu
nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j.
ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby

trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k
pozemku vydržaním.

K zákonným predpokladom vydržania patria:

Oprávnenosť držby - nadobúdateľ musí byť oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,
Nepretržitosťvydržacejdoby-ktorousarozumieneprerušovanýstavužívaniapredmetuvydržaniapočas
zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov.
Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže
započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je

pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.
Spôsobilý predmet držby - držiteľ môže mať danú vec vo vlastníctve, teda najmä sa nesmie jednať o
veci vymedzené v § 125 Občianskeho zákonníka.

Pre posudzovanie dobromyseľnosti vydržania je potrebné primerané použitie ustanovení Občianskeho

zákonníka o premlčaní na začiatok a trvanie doby potrebnej na vydržanie vlastníckeho práva. Tieto
ustanovenia z premlčania zásadne vylučujú premlčanie vlastníckeho práva, ale uplynutie rovnakej
doby, za splnenia zákonných podmienok, odôvodňuje záver o zániku vlastníckeho práva u doterajšieho
vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva u inej osoby než vlastníka. Po uplynutí vydržacej doby sa
oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok, teda rozhodnutia

súdu či iného orgánu, potreby legalizácie vyhlásením a pod..

Dobromyseľnosť subjektu spôsobilého nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním (spôsobilosť nadobúdať
práva a povinnosti - právna subjektivita) musí byť oprávnená so zreteľom na všetky okolnosti. Preoprávnenosť držby sa vyžaduje domnelý titul, teda dôvod od ktorého si odvodzoval držiteľ nadobudnutie
vlastníckeho práva. Bez založenia oprávnenosti držby, že teda držiteľ vzhľadom na všetky okolnosti po
celú dobu držby si myslel, že je vlastníckom veci, nemožno vec vydržať a to ani uplynutím vydržacej

doby.

Z uvedeného stručného prehľadu je úplne zrejmé, že rozhodnutie OÚ KNM č.j. A99/02310-199 zo dňa
11.10.1999, ktorým bolo tvrdené, že S. Y., nar. X.X.XXXX a U. Y., rod. U. dňom X.X.XXXX nadobudli
vydržaním vlastnícke právo k pozemkom k. ú. L. podľa KN stavu KN parc. č. XXX zast. plocha o výmere

XXX mX, a KN parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 (PK v. XXX ako PK parc. XXXX,
PK v. X ako PK parc. č. XXXX a PK v. XX ako PK parc. č. XXXX) je úplne mylné, pretože k uvedenému
dňu podľa vtedy platnej právnej úpravy vôbec nebolo možné vydržať vlastnícke práva, ale len právo
osobného užívania pozemku, čo vôbec nie je tento prípad a nemožno ho odvodzovať od prípadného
darovania pozemku.
T. predchodcovia navrhovateľov by mohli vydržať vlastnícke právo najskôr k 1.1.1992 a to aj so

započítaním predchádzajúcej držby ich a ich právnych predchodcov, pričom však preukázateľne k
tomuto dátumu neboli držiteľmi spornej časti odporcami ohradenej časti pozemku (ich predchodcami),
teda nemohli byť splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

Nakoľko S. Y., nar. X.X.XXXX a U. Y., rod. U. sa nestali vlastníkmi časti KN parc. č. XXX trvalé trávne

porasty o výmere XXX mX, ktorá je teraz zobrazená ako KN-C parc. č. Z. č. XXX/X - trvalé trávne porasty
o výmere XXX m2 k.ú. L., preto v rámci zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse
habet - nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, nemohli ani darovacou zmluvou previesť
na navrhovateľov v 1/ a 2/ rade vlastnícke právo k tejto časti pozemku.

Súd sa teda zaoberal tým, či práve odporkyne v 1/ až 3/ rade mohli nadobudnúť voči navrhovateľom v
1/ a 2/ rade vlastníckeho právo.

Súd mal v konaní zo znaleckého dokazovania preukázané, že pozemok CKN č. XXX/X - trvalé trávne
porasty o výmere XXX m2 k. ú. L., tvorí časť prirodzeného pozemku - záhrady pripadajúcej k pozemku

141/1 a záhradnej chatke užívanej odporcami. Plot prechádza náprotivnou časťou pozemku medzi
lomovými bodmi 1 a 4 geometrického plánu Ing. Róberta Pilarčíka, pričom ohliadkou súd zistil, že plot
je starší a oplocuje celý pozemok „záhrady“.

Pre určenie vlastníckeho práva vydržaním nie je podstatné, či výmera presne súhlasí, či vlastnícke právo

tomu, kto mal vydržať pozemok prislúcha aj vlastnícke právo k inej časti okolitých pozemkov a pod..
Pokiaľ dobromyseľnosť vyplývala z relevantných úvah a úkonov, je možné vydržať pozemok o väčšej,
ale aj menšej rozlohe, ako sa domnieval držiteľ, že skutočne vlastní (drží).

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že právni predchodcovia odporkýň - ich rodičia, si na

pozemku KN parc. č. XXX/X k. ú. L. postavili záhradnú chatku a pozemok oplotili. Pri stavbe záhradnej
chatkybolovykonanéšetreniemiestnoustavebnoukomisioupriktorejsaspolusprávnimipredchodcami
navrhovateľov (rodičmi navrhovateľky v 1/ rade), dohodli na určení hranice pozemkov, ktorou bolo
následne vedené oplotenie. Meranie bolo uskutočnené v roku 1994, keď začínal kataster nehnuteľností
(od 1.1.1993 platil zákon č. 266/1992 Zb.) a nebola ustálená ani jednotná prax katastrálnych úradov,

stavebných úradov a pod.. Vtedajšia stavebná komisia sa snažila postupovať v súlade s ust. § 66 vyhl.
č. 594/1992 Zb. ktorou sa vykonával zákon č. 266/1992 Zb., avšak súd nezistil, že by o návrhu bolo
vôbec rozhodnuté alebo bol prejednaný. Samotné rozhodnutie komisie skutočne však nemohlo založiť
nové právne vzťahy.

Súd však je názoru, že dohodou susedov o hranici pozemku, ktorá je nevyhnutná pre stavbu
oplotenia došlo aj k vymedzeniu vlastníckych práv (práve o ustálenie pomerov vlastníctva k určitej
časti pozemku sa účastníci snažili). Práve ius possidendi bolo najvýraznejším prejavom vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti a od práva vec držať ako vlastník sa odvíjali aj práva poberať z veci úžitky
(ius utendi et fruendi) a prípadne s vecou nakladať (ius disponendi). Teda dohodou „vlastníkov“ oboch

susediacich pozemkov pred stavebnou komisiou, ktorá „rozhodla“ aj o určení hranice a vymedzení
kadiaľ bude prechádzať stavba oplotenia. V tej istej dobe zároveň právni predchodcovia odporkýň sa
pokúšali usporiadať vlastnícke vzťahy vydaním osvedčenia o vlastníckom práve NZ-522/94 PVZ 20/95
s následným prevodom vlastníckeho práva darovaním na odporkyne v 1/ až 3/ rade darovacou zmluvouNZ 553/94 v 1717/94 pod PVZ 21/1995. Súd výpovede navrhovateľov a svedkov o tom, že vedeli že ich
pozemok je za oplotením „po lampu“, teda prakticky kopíruje geodetickú hranicu považoval za účelové,
pretože ak by právni predchodcovia skutočne boli názoru, že pozemok im patrí, tak by nesúhlasili so

zabratím časti pozemku a jej užívaním odporcami. Dokonca aj pri stavbe altánku pravdepodobne pred
geodetickým zameraním z ktorého zistili stav vymedzenia pozemku v údajoch katastra, sa dopytovali na
súhlas so stavbou altánku, ktorý fakticky susedil s oploteným pozemkom. Až do tejto doby súd žiadne
rušenie v držbe nezistil.
Súd je názoru, že ani právni predchodcovia navrhovateľov a odporcov nikdy nevykonali také úkony, aby

nadobudli vlastnícke právo k pozemkom prevodom, ale len ako podieloví spoluvlastníci a ako osoby
o ktorých sa tradovalo, že takýto pozemok vlastnia (možno aj na základe predchádzajúcich dohôd o
užívaní, keď pozemok sa stal súčasťou zastavaného územia obce a prestal slúžiť bývalým urbárnikom),
ale len jednoducho pozemok okupovali na základe domnienky o ich právach, vystavali na ňom
nehnuteľnosti a následne sa snažili vyporiadať vlastnícke práva osvedčeniami, pričom pozemnoknižní
spoluvlastníci (bývalí členovia urbáru) ani nevedia o tom, že mali podielové spoluvlastníctvo k danému

pozemku, resp. že bolo v ich prospech vedené.
Pokiaľ navrhovatelia namietali správnosť výsluchu svedkov na ohliadke, súd výsluch vykonával na
preukázanie skutočností na mieste samom, teda ako a kadiaľ boli vytyčované hranice pozemku,
vzájomné vyjadrenia a reakcie svedkov ako osôb znalých miestnych pomerov (obdoba konfrontácie),
teda výsluch spôsobom vypočutia na pojednávaní nebol pri ohliadne možný a výsluchu svedkov len

na pojednávaní by postrádal práve zobrazenie pomerov na mieste samom. Pritom skutočnosti zistené
výsluchom korešpondujú aj s inými zisteniami z ostatných dôkazných prostriedkov, ako aj vyjadrení
účastníkov, teda súd nezistil, že by svedkovia na pojednávaní vypovedali nepravdivo alebo že by boli
ovplyvnení výpoveďami iných osôb.

Súd mal teda v konaní preukázané, že držba odporkýň v 1/ až 3/ rade pozemku označeného
geometrickým plánom č. 124/2012 Ing. Róberta Pilarčíka vyhotovenom dňa 29.10.2012 ako KN-C
parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 trvalé trávne porasty k. ú. L. je minimálne od konca roku 1994,
kedy došlo k vymedzeniu pozemku s odporcami, následne vydaniu osvedčenia o vlastníckom práve a
darovaniu pozemku odporkyniam v podiele 1/3 každej z odporkýň. Všetky tieto skutočnosti skutočne

mohli u odporkýň vzbudiť dojem, že sú na základe darovania a predchádzajúcich úkonov ich právneho
predchodcu podielovými spoluvlastníčkami oploteného pozemku na ktorom postavili a skolaudovali
záhradnú chatku a v užívaní ktorého ich nik až do X011 nerušil. Teda najneskôr začiatkom roku 2005
vydržali spoločne vlastnícke právo k ohradenej časti pozemku zobrazeného ako ako KN-C parc. č. XXX/
X o výmere XXX m2 trvalé trávne porasty k. ú. L. teda každá z ich v X/X ako podielová spoluvlastníčka

odvodzujúcich podiel od veľkosti podielu vymedzeného v darovacej zmluve. Súd držbu, dobu držby,
dobromyseľnosť zo strany odporkýň v 1/ až 3/ rade považoval za preukázanú a nepochybnú, preto
vzájomnému návrhu vyhovel a rozhodol o vlastníckom práve odporkýň v 1/ až 3/ rade k spornej časti
pozemku zobrazeného geometrickým plánom č. 1X4/2012 Ing. Róberta Pilarčíka vyhotovenom dňa
29.10.2012 ako KN-C parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 trvalé trávne porasty k. ú. L.. Vzhľadom na

späťvzatie zo strany navrhovateľov v 1/ a 2/ rade voči odporkyni v 1/ rade súd konanie o návrhu
navrhovateľov v 1/ a 2/ rade o určenie hranice pozemku a odstránenie oplotenia zastavil a voči
odporkyniam v 2/ a 3/ rade návrh navrhovateľov zamietol. Vlastnícke právo odporkýň v 1/ až 3/ rade k
spornej časti nehnuteľnosti KN-C parc. č. XXX/X o výmere 205 m2 trvalé trávne porasty k. ú. L., (ktorá
nebola predmetom darovania odporkyňou v 1/ rade odporkyniam v 2/ a 3/ rade) je prekážkou určenia

hranice pozemku, ktorý nepatrí navrhovateľom (resp. nemajú za takéhoto skutkového stavu na danom
určení naliehavý právny záujem) ako aj odstránenia plotu, ktorý je možné odstrániť len z nehnuteľnosti
patriacich navrhovateľom.

Onáhradetrovkonaniasúdspoukazomnaust.151ods.3O.s.p.akoajskutočnosť,žesúdpripísomnom

vyhotovovaní rozsudku nemôže mať vedomosť o výške trov konania na pojednávaní, ktoré sa len bude
konať, rozhodol tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).