Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/407/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240450
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112240450.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., so

sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova4,81109Bratislava,IČO:36864421,protižalovanému:Slovenskárepublika-Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaniach o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy pôvodne vedených H. Q. O. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC
XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX,
XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX takto

r o z h o d o l :

žaloby žalobcu vo veciach, ktoré boli pôvodne H. Q. O. vedené pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, XXC XXX/

XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC
XXX/XXXX, z a m i e t a,

náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a,

žaloby žalobcu vo veciach, ktoré boli pôvodne H. Q. O. vedené pod sp. zn. XXC XXX/XXXX T. XXC
XXX/XXXX v y l u č u j e na samostatné konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobnými návrhmi H. Q. O. doručenými 27.9.2012 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému

zaplatiť mu náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy kvantifikujúc ju diferencovane, nárok na
priznanie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy odôvodňujúc však zhodne oneskoreným rozhodnutím
súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného voči povinným.
V konaní pôvodne vedenom na H. Q. O. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v
exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom M. XXXX/XXXX proti povinnej F. J. žiadajúc
majetkovú škodu 958,45 eura a nemajetkovú ujmu 191,69 eura, v konaní pôvodne vedenom na H. Q. O.
pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom

pod číslom M. XXXX/XXXX proti povinnej F. F. žiadajúc majetkovú škodu 1 247,63 eura a nemajetkovú
ujmu 249,53 eura, v konaní pôvodne vedenom na H. Q. O. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na
oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom M. XXXX/XXXX proti povinnej A.
F.žiadajúcmajetkovúškodu1731,99euraanemajetkovúujmu346,40eura,vkonanípôvodnevedenom
na H. Q. O. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym
exekútorom pod číslom M. XXXX/XXXX proti povinnému J. A. žiadajúc majetkovú škodu 1 268,08 eura
a nemajetkovú ujmu 253,62 eura, v konaní pôvodne vedenom na H. Q. O. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX

poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom M. XXXXX/XXXX
proti povinnej T. U. žiadajúc majetkovú škodu 497,66 eura a nemajetkovú ujmu 99,53 eura, v konaní
pôvodne vedenom na H. Q. O. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci
vedenej súdnym exekútorom pod číslom M. XXXXX/XXXX proti povinnému U. U. žiadajúc majetkovúškodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 275 Eur, v konaní pôvodne vedenom na H. Q. O. pod sp. zn. XXC
XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom M.
XXXX/XXXX proti povinnému V. G. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 1 210 Eur,

v konaní pôvodne vedenom na H. Q. O. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v
exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom M. XXXXX/XXXX proti povinnej L. X. žiadajúc
majetkovú škodu 3 792,81 eura a nemajetkovú ujmu 758,56 eura, v konaní pôvodne vedenom na
H. Q. O. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym
exekútorom pod číslom M. XXXXX/XXXX proti povinnej L. E. žiadajúc majetkovú škodu 1 102,63 eura

a nemajetkovú ujmu 220,53 eura, v konaní pôvodne vedenom na H. Q. O. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX
poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom M. XXXX/XXXX
proti povinnej H.U. G. žiadajúc majetkovú škodu 2 810,30 eura a nemajetkovú ujmu 562,06 eura.

Uznesením sp. zn. XXC XXX/XXXX - X z 8.10.2012 H. Q. O. spojil na spoločné konanie veci vedené pod
sp. zn. XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC

XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX T. XXC XXX/XXXX s tým, že konanie
sa bude ďalej viesť pod spoločnou sp. zn. XXC XXX/XXXX.

Uznesením sp. zn. XNcC XX/XXXX - XX z 18.10.2012 A. Q. V. X. rozhodol tak, že sudcovia H. Q. O.
sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. XXC XXX/XXXX a vec prikázal

H. Q. X..

Z dôvodov, pre ktoré boli žaloby podané vyplýva, že škoda a nemajetková ujma mala žalobcovi byť
spôsobená nesprávnym úradným postupom H. Q. O., nakoľko súd nerozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti. Podľa

žalobcu veci pritom nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala sa taká spolupráca
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu. Majetková škoda, ktorá žalobcovi vznikla predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 Eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a

kontroloustavukonanianaexekučnomsúde15Eur.Čosatýkanáhradynemajetkovejujmyvpeniazoch,
poukázal žalobca na to, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania
a došlo k vyvolaniu viacerých rizík. Náhrada nemajetkovej ujmy má kompenzovať vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovania podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich

konečné vymoženie pohľadávky.

Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že návrhy žalobcu sú nedôvodné a potrebné je ich zamietnuť. Pokiaľ
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody s odkazom na zákon č. 514/2003 Z. z., predpoklady pre
náhradu škody nepreukázal. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky podmienky

súčasne, musí ísť o nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, musí vzniknúť škoda a
medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou musí byť
príčinná súvislosť. Tieto predpoklady žalobca nepreukázal, nepreukázal taktiež predpoklady pre to, aby
mala mu byť priznaná nemajetková ujma. Žalovaný poukázal na povahu a predmet konaní, v ktorých
malo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej

činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu, spojené s touto podnikateľskou činnosťou,
vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Kvôli predmetom záujmu M. A.
súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci.
Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky zneužívajúca slabé finančné a

právne vnímanie nízkopríjmových osôb. Jeho postupy nie sú v súlade s dobrými mravmi.
Čo sa týka žalobcom vyčíslenej škody a sumy náhrad nemajetkovej ujmy, žalovaný uviedol, že suma
náhrady majetkovej škody v každom zo žalobných návrhov vo výške 125 Eur je len sumou hypotetickou,
nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, nejde o skutočnú škodu, ktorá byžalobcovi bola vznikla. Taktiež sumy žiadaných náhrad nemajetkovej ujmy žalobca vyčíslil vychádzajúc
z rozhodnutí Ú. Q. Q. J., ktoré citoval. Úvaha žalobcu však nie je správna, pri rozhodovaní o výške
náhrady nemajetkovej ujmy je nevyhnutné zohľadniť špecifiká každej jednotlivej veci, aj to, o aký subjekt

ide pokiaľ tvrdí, že mu vznikla ujma, t. j. či ide o osobu fyzickú alebo právnickú. Žalovaný taktiež uviedol,
že tak u nárokov na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy neexistuje príčinná súvislosť.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobnému návrhu taktiež uviedol, že pri každom z uplatnených nárokov, pri
ktorom došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 alebo k zamietnutiu
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 (t. j. 3 roky predo dňom, kedy

boližalovanémudoručenéprvéžiadostiopredbežnéprerokovanienároku)vznášanámietkupremlčania;
žalobca k vyjadreniu žalovaného, ktoré mu bolo zaslané nezaujal žiadne stanovisko.

Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie na deň 29.5.2014. Žalovaný žiadal o ospravedlnenie
svojej neúčasti na pojednávaní s tým, aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti; o ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní žiadal taktiež žalobca žiadajúc súčasne o odročenie pojednávania z dôvodu

kolízie pojednávaní. Požiadavka žalobcu o odročenie pojednávania nespĺňala náležitosti uvedené v
ustanovení § 119 ods. 2 O. s. p. tým, že neobsahovala deň, kedy sa mal žalobca o dôvode pre odročenie
pojednávania dozvedieť. Taktiež nebola ničím preukázaná, preto súd jeho požiadavke o odročenie
pojednávania nevyhovel, o svojom rozhodnutí ho neinformoval z dôvodu, že požiadavka o odročenie
pojednávania bola súdu doručená v deň nariadeného pojednávania tesne pred jeho začiatkom. Súd vec

prejednal v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie listinami z exekučných spisov H. Q. O., pričom vo veci, ktorá bola pôvodne
H. Q. O. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu XEr XXX/XXXX žalobcu ako
oprávneného proti povinnej F. J. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

doručená 25.3.2011, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Pred rozhodnutím o
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia súd realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie
relevantnosti exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu preto 29.3.2011 žiadal o predloženie dokladov.
Následne 23.6.2011 uznesením rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia;
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 9.8.2012.

Vo veci, ktorá bola pôvodne H. Q. O. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu XEr XXX/
XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej F. F. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia doručená 28.4.2010, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Pred
rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia súd realizoval úkony, účelom ktorých
bolo zistenie relevantnosti exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu preto 19.7.2010 žiadal listinné

podklady. Ich zaslanie urgoval 3.11.2010. Stály rozhodcovský súd následne žiadal o zaslanie spisu
21.4.2011. Dňa 23.6.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia;
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.3.2012.
Vo veci, ktorá bola pôvodne H. Q. O. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr XXX/
XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnému J. A. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia doručená 10.5.2010, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok.
Pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia súd realizoval úkony, účelom
ktorých bolo zistenie relevantnosti exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu vyzval 19.5.2010 o podanie
správy. Následne 20.6.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia; rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 11.4.2012.

Vo veci, ktorá bola pôvodne H. Q. O. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr
XX/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej T. U. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia doručená 17.1.2011, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Pred
rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia súd realizoval úkony, účelom ktorých
bolo zistenie relevantnosti exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu 24.2.2011 vyzval oprávneného

k listinným podkladom. Taktiež vyzval stály rozhodcovský súd o zaslanie spisu. 24.2.2011 vyzval
súdneho exekútora o zosúladenie jeho podania. Po doručení žiadaných podkladov 27.6.2011 rozhodol
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
2.8.2011.
Vo veci, ktorá bola pôvodne H. Q. O. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr XXX/

XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnému U. U. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia doručená 29.12.2009, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Pred
rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia súd realizoval úkony, účelom ktorých
bolo zistenie relevantnosti exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu vyzval oprávneného k podaniuvysvetlenia a podkladu 14.1.2010, oprávnený reagoval 28.1.2010. Následne bolo poverenie vydané
9.4.2010. Rozhodnutím zo 17.10.2011 bola exekúcia zastavená; rozhodnutie o zastavení exekúcie
nadobudlo právoplatnosť 2.7.2012.

Vo veci, ktorá bola pôvodne H. Q. O. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu XEr XXX/
XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnému V. G. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia doručená 7.6.2010, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Pred
rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia súd realizoval úkony, účelom ktorých
bolo zistenie relevantnosti exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu vyzval oprávneného 19.7.2010 k

podaniu vysvetlenia a podkladov, oprávnený reagoval 12.8.2010. Následne súd 13.5.2011 zamietol
žiadosť súdneho exekútora v časti nároku a 27.10.2011 rozhodol o zastavení exekúcie.
Vo veci, ktorá bola pôvodne H. Q. O. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX žalobcu ako oprávneného
proti povinnej L. X. z exekučného spisu XEr XXX/XXXX zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia doručená 30.9.2010, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Pred
rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia súd realizoval úkony, účelom ktorých

bolo zistenie relevantnosti exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu vyzval oprávneného k podaniu
vysvetlenia a podkladov 22.10.2010, oprávnený reagoval 6.12.2010. Následne súd stály rozhodcovský
súd požiadal o zaslanie spisu, a to 20.4.2011. 21.6.2011 súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15.7.2011.
Vo veci, ktorá bola pôvodne H. Q. O. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr

XXX/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej L. E. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia doručená 23.12.2010, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok.
Súd vykonával rozsiahle šetrenie pobytu povinnej a následne 4.4.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.4.2011.

Na základe zisteného skutkového stavu súd, vychádzajúc z právnej úpravy platnej v rozhodnom období,
uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom aj len „zákon č. 514/2003“), štát zodpovedá za

podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa§4ods.1písm.a)zákonač.514/2003Z.z.,vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone
exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom

spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami
uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálne mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň
pozbavenia osobnej slobody.

Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení
nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

S účinnosťou od 1.1.2013 bol § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zmenený tak, že znie: Pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných
prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom

konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia M. Q. X. Ľ. X., ktorým sa rozhodlo, že bolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ú.
Q. Q.E. J. o ústavnej sťažnosti, ktorým Ú. Q. Q. J. konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov.

Zmena právnej úpravy realizovaná bola zákonom č. 412/2012 Z. z., pričom tento zákon prechodné
ustanovenia neobsahoval; nakoľko ide o ustanovenie s procesnoprávnym aspektom, súd nároky
uplatnené žalobcom posúdil v zmysle aktuálnej právnej úpravy, aj keď v čase, keď boli žalobné návrhy
podané, zákon č. 514/2003 Z. z. túto úpravu neobsahoval.

Žalobca žalobnými návrhmi uplatnil nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. argumentujúc nesprávnym úradným postupom H. Q. O. (zbytočnými prieťahmi,
nerozhodnutím v zákonom stanovenej lehote) v konkrétnych exekučných konaniach žalobcu ako
oprávneného voči povinným - dlžníkom z úverových zmlúv, ktoré s nimi uzavrel. Výšku majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy kvantifikoval ako následok toho, že exekučný súd - H. Q. O. nedodržal

zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu, v ktorej mal buď vydať poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi, ktorý o poverenie žiadal alebo jeho žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, predpokladom toho, aby bolo možné v konaní
pred súdom rozhodovať o náhrade škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho úradného

postupu, pre nedodržanie zákonnej lehoty alebo prieťahy v konaní je podanie sťažnosti na prieťahy v
exekučnom konaní, resp. podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní (§ 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.), rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia,
následkom ktorého sú prieťahy v súdnom konaní (§ 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.), rozhodnutie
M. Q. X. Ľ. X., z ktorého vyplýva, že porušené bolo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo rozhodnutie Ú. Q. Q. J. o ústavnej sťažnosti konštatujúce porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.

Žalobca v žalobách ani netvrdil, že disponuje rozhodnutím alebo konštatovaním kompetentného orgánu,
že v namietaných exekučných konaniach došlo k zbytočným prieťahom alebo že by niektorý sudca

rozhodujúci v exekučnej veci bol disciplinárne zodpovedný za prieťahy exekučných konaní. Žalobca
síce poukazoval na to, že v exekučných konaniach podával žiadosti s cieľom získať informácie o stave
exekučného konania, tieto jeho žiadosti nie sú však sťažnosťami, aké právna úprava predpokladá.
Pri absencii záväzného stanoviska, resp. rozhodnutia kompetentného orgánu o tom, že exekučný súdspôsobil zbytočné prieťahy v konaní je možné konštatovať absenciu podstatného predpokladu pre
posúdenie relevantnosti žalobami uplatnených nárokov.

Aj pri neexistencii zmeny právnej úpravy, ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., účinnej od
1.1.2013, je potrebné uviesť, že nároky uplatnené žalobcom posúdené by boli ako nedôvodné.
Ako vyplýva z exekučných spisov, vo všetkých prípadoch žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, pričom povinným v exekučnom
konaní bol spotrebiteľ. Slovenská právna úprava poskytuje subjektom majúcim v záväzkových vzťahoch

postavenie spotrebiteľa zvýšenú ochranu. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Exekučný súd je v každom štádiu exekučného
konania povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Pri zistení neexistencie
podmienok materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu musí na tieto zistenia
procesne reagovať. Vo všetkých exekučných veciach, na ktoré žalobca poukazoval žalobnými návrhmi,

exekučným titulom bolo rozhodcovské rozhodnutie. Súd v exekučnom konaní rozhodujúci musel
vychádzať nielen z príslušných ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zo zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a) a b),
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

V exekučných konaniach, z ktorých žalobca vyvodzoval svoje nároky, exekučný súd postupoval v
súlade s citovanou právnou úpravou, preto po doručení žiadosti exekútora o vydanie poverenia žiadal
rozhodcovský súd o predloženie listín, posúdenie ktorých považoval za potrebné v záujme skúmania, či
sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Táto povinnosť súdu akcentovaná
je aj v uznesení Ú. Q. Q. J. Q.. I.. D. Ú. XXX/XXXX-XX z 9.12.2010.

Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom s určitými špecifikami, na rozdiel od iných exekučných
titulov zákon oprávňuje, aby súdy v konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku toto konanie
zastavili na návrh alebo aj bez návrhu ak rozhodcovské konanie nemalo vôbec prebehnúť, pretože
predmetom sporu bola vec, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, alebo predmetom

sporu bola vec už rozhodnutá, tiež vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom alebo
je v rozpore s dobrými mravmi, alebo ním prisúdené plnenie je nemožné. Nie je podstatné, že nebola
podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku (uznesenie Z. Q. Q. J. Q.. I.. XCdo XXX/XXXX z
29.3.2011).

Výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, preto exekučný súd v exekučných
konaniach,naktoréžalobcapoukazoval,skúmalexekučnétitulyžalobcu,čímdĺžkaexekučnéhokonania
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania samotného poverenia nebola
takej povahy, aby bolo možné usúdiť, že vydanie poverení v exekučných konaniach vykazovalo znaky
prieťahov konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ú. Q. Q. J. D.. Ú.Q. XXX/

XXXX-XX zo 14.12.2012, kde Ú. Q. Q. J. konštatoval, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom autonómnym, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. Podľa Ú. Q. Q. J. doba rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľnou, ale

pokiaľ sťažovateľ (sťažovateľom v konaní pred ústavným súdom bol samotný žalobca) podával žiadosti
o udelenie poverení na vykonanie exekúcie hromadne v rovnakom čase, zaťažil tým všeobecný súd
väčším počtom podaní, vzhľadom na čo musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržanímna strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o žiadostiach exekútora bolo rozhodnuté s určitým
časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

Len v jednom z exekučných konaní, ktoré súd posudzoval došlo k omeškaniu v rozsahu väčšom
ako 13 mesiacov, konkrétne vo veci, ktorá bola pôvodne vedená H. Q. O. pod sp. zn. XXC XXX/
XXXX, čo vyplýva z exekučného spisu XEr XXX/XXXX. Je však potrebné uviesť, že na dĺžke trvania
rozhodovacieho procesu mal podiel jednak samotný oprávnený, ktorý na výzvu súdu nereagoval,
nespolupracoval a k podaniu žiadaných správ musel byť opakovane urgovaný.

Čo sa týka kvantifikácie majetkovej škody, je potrebné uviesť, že žalobca mal za to, že je potrebné,
aby súd žalovanému uložil nahradiť mu skutočnú škodu, ku ktorej došlo v dôsledku zmenšenia jeho
majetku. Pokiaľ žalobca mal za to, že náklady, ktoré vo vzťahu ku konkrétnym exekučným veciam
vyčíslil mu vznikli, súd mal jeho tvrdenia za nie relevantné. Informačné systémy, na ktoré žalobca
poukazoval vzhľadom na svoj predmet činnosti musí udržiavať tak či tak a náklady, ktoré vyčíslil, nemohli

byť priamo spôsobené tvrdeným oneskoreným konaním exekučného súdu. Žiadna priama príčinná
súvislosť z tvrdení žalobcu nevyplynula. Okrem toho, ak žalobca realizuje podnikateľskú činnosť spojenú
so značným rizikom, na čo sám poukázal, musí si byť vedomý, že pri jeho podnikateľskej činnosti
vzniknú riziká s dôsledkami z rizík vyplývajúcimi. Uvedené sa týka nielen žalobcom tvrdenej vzniknutej
majetkovej škody, ale aj nemajetkovej ujmy, ktorú požadoval.

Čo sa týka žalovaným vznesenej námietky premlčania, ktorá sa mala týkať nárokov, kde k zamietnutiu
žiadosti o udelenie poverenia došlo predo dňom 23.4.2009, je potrebné uviesť, že tieto časové súvislosti
sa netýkali žiadnej veci pôvodne vedených na H. Q. O., ktoré súd posudzoval, preto sa súd vznesenou
námietkou premlčania nezaoberal.

Z dôvodov, ktoré súd uviedol, žalobné návrhy žalobcu ako nedôvodné zamietol.

Veci, ktoré boli pôvodne H. Q. O. vedené pod sp. zn. XXC XXX/XXXX T. XXC XXX/XXXX vylúčil
na samostatné konanie z dôvodu, že nedisponoval exekučnými spismi, z ktorých by mohol zistiť

relevantnosť tvrdení žalobcu.

O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
Žalobca bol v konaniach neúspešný, nemá právo na náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Úspešný
žalovaný trovy nežiadal, ich náhradu si v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, preto mu

súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku s výnimkou výroku, ktorým súd rozhodol o vylúčení označených vecí na
samostatné konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti výroku, ktorým súd rozhodol o vylúčení označených vecí na samostatné konania odvolanie
prípustným nie je.