Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 21, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/252/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113209690
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113209690.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: ESSOX
s.r.o., so sídlom Senovážné nám. 231/7, České Budějovice, Česká republika, IČO: 26764652, proti
odporkyni: R. J., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXXX/X, A., právne zastúpená JUDr. Rastislavom Skybom,
advokátom so sídlom A., S. X, o zaplatenie 123.816,-Kč s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/187/2013-49 zo dňa 16.októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie istiny 123,816,-Kč s

prísl. a zároveň navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia 696,20 eur
a iných trov konania vo výške 289,-eur.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania ustálil, že navrhovateľ odporkyni poskytol úver na základe
Zmluvy o úvere, ktorej predmetom bolo financovanie motorového vozidla AUDI A4 8D v obstarávacej
cene 190.000,-Kč. Odporkyňa zaviazala úver splácať v 48-ich splátkach po 6.712,-Kč, v ktorých bolo
zahrnuté havarijné poistenie vo výške 1.210,-Kč a zákonné poistenie 584,-Kč. Pretože sa odporkyňa
dostala do omeškania so zaplatením aspoň 3 splátok, podľa čl. VI. ods. 2 zmluvných podmienok došlo
k zosplatneniu všetkých záväzkov ku dňu 29.11.2008.

Navrhovateľ je spoločnosť so sídlom a registráciou na území Českej republiky. Odporkyňa je fyzickou
osobou, pre ustálenie právomoci možno ustáliť, že odporca má obvyklý pobyt na území Slovenskej
republiky. Predmetná úverová zmluva medzi pôvodným veriteľom a odporkyňou podľa údaja o mieste
uzatvorenia zmluvy bola uzatvorená na území Českej republiky, a preto súd s právomocou v Slovenskej
republike uplatnil hmotné právo platné v Českej republike, a to s poukazom na čl. 4 ods. 1 Dohovoru o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, podpísaný v Ríme dňa 19.6.1980. Odporkyni vznikli povinnosti
zo zmluvy o úvere podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka účinného pre Českú republiku (ďalej

len „ObZ“) s prvkami spotrebiteľského úveru podľa ustanovení zák.č. 321/2001 Zb. platného pre Českú
republiku.

Odporkyňa v konaní vzniesla dôvodnú námietku premlčania, v dôsledku ktorej nemohol plnenie uznať
podľa ust. § 388 ObZ. Priklonil sa k 4-ročnej premlčacej dobe podľa ust. § 397 ObZ, a to iba pre
subsidiárny charakter zák.č. 321/2001 Zb. „o některých podmínkách sjednávaní spotřebitelského úvěru“,
na základe ktorého ani v spotrebiteľských vzťahoch nedochádza k uzatvoreniu systematicky inéhoprávneho úkonu, než je rámcovo zmluva o úvere podľa ObZ. Každopádne k premlčaniu došlo, keď k
zosplatneniu celého úveru došlo dňa 29.11.2008, odkedy začala plynúť premlčacia doba a táto uplynula
dňa 29.11.2012. Konanie v predmetnej veci sa začalo doručením žaloby dňa 25.3.2013. Tiež podotkol,

že ak by sa uplatnila právna úprava o spotrebiteľských úveroch s vplyvom právnej úpravy premlčania
podľa Občianskeho zákonníka, tak nárok pri uplatnení trojročnej premlčacej doby by bol premlčaný už
skôr.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal tento zmeniť,
tak, že bude vyhovené jeho návrhu v celom rozsahu a bude mu priznaná náhrada trov konania.

Namietal, že sa súd nezaoberal otázkou, že pohľadávka vznikla z titulu úverovej zmluvy podľa
Obchodného zákonníka, ktorá je odplatnou zmluvou, preto nemôže obstáť argument odporkyne, že
považuje svoje záväzky za vyrovnané. Premlčanie bolo vyslovené bez ohľadu na možnosť spočívania
premlčacej doby s ohľadom nie len na rozhodcovské konanie, ale najmä prebiehajúce exekučné
konanie. Keď odporkyňa si neplnila svoje povinnosti, na základe rozhodcovskej doložky podal návrh

na vydanie rozhodcovského nálezu. Nemal možnosť domáhať sa svojho práva prostredníctvom
občianskoprávneho konania, nakoľko príslušnosť všeobecných súdov bola vylúčená rozhodcovskou
zmluvou. Odporkyňa nenamietala právomoc rozhodcu, a preto nemal dôvod domáhať sa svojho nároku
iným spôsobom. Vzhľadom na to je rozhodcovský nález verejnou listinou. V prípade, že je pohľadávka
následne v insolvenčnom konaní posúdená ako nevykonateľná, na beh premlčacej doby by mala mať

vyplv skutočnosť, že rozhodcovské konanie prebehlo, bol vydaný rozhodcovský nález. Návrh na vydanie
rozhodcovského nálezu bol podaný dňa 11.3.2010, rozhodcovský nález nadobudol právoplatnosť
dňa 6.1.2010 a dňa 16.12.2010 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 3.7.2013 nadobudlo
právoplatnosť uznesenie, ktorým bola exekúcia zastavená. Preto má za to, že premlčacia doba prestala
bežať 11.3.2010 a znovu začala bežať 7.10.2010 a následne prestala bežať dňa 16.12.2010 do

3.7.2013. Teda premlčanie neplynulo, nakoľko podaním návrhu na vydanie rozhodcovského nálezu
došlo k zastaveniu premlčacej doby a rovnako aj počas exekučného konania a po ich skončení v
konaní riadne pokračoval. Poukázal tiež na to, že námietka premlčania bola uplatnená v rozpore s
dobrými mravmi. Rozhodnutím došlo k porušenie zásady legitímneho očakávania, ktorého podstatou je
majetkový záujem. Odporkyňa vedela, že činil rôzne legálne kroky k vymoženiu svojho nároku.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v
rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti (§219 ods. 2 O.s.p.).

Z ustáleného skutkového stavu okresným súdom vyplýva, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa

28.8.2008 zmluvu o úvere. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa ako dlžníčka si neplnila svoju povinnosť, v
zmysle čl. VI. ods. 2 zmluvných podmienok došlo k zosplatneniu všetkých záväzkov odporkyne dňom
29.11.2008.

Okresný súd správne aplikoval na daný právny vzťah hmotné právo Českej republiky s poukazom na
čl. 4 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky podpísaný v Ríme dňa 19.6.1980, v

ktorom je upravené, že v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku
3 zmluva sa spravuje právny poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je však časť zmluvy
oddeliteľná od jeho zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovaťpodľa právneho poriadku tohto iného štátu. Zmluva o úvere bola uzavretá na území Českej republiky,
navrhovateľ ako poskytovateľ úveru je obchodná spoločnosť so sídlom na území Českej republiky, a
odporkyňa v čase uzavretia zmluvy o úvere sa zdržiavala na území Českej republiky.

Odporkyňa v odpore proti platobnému rozkazu vzniesla námietku premlčania. Predmetný odpor bol
navrhovateľovi zaslaný na vyjadrenie, ktorý si prevzal dňa 24.7.2013. Odporca na uvedené reagoval
podaním došlým súdu dňa 27.8.2013, v ktorom uviedol, že pred orgánmi činnými v trestnom konaní
Slovenskej republiky prebieha trestné konania bez bližšieho označenia, a preto došlo k spočívaniu
premlčacej doby. Následne bol navrhovateľ riadne predvolaný na pojednávanie konané dňa 16.10.2013

a v tomto písomnom predvolaní bol poučený v zmysle ust. § 120 ods. 1, 4 O.s.p. Vzhľadom k tomu,
že navrhovateľ svoju neúčasť náležite neospravedlnil, súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti a
bol vyhlásený rozsudok vo veci samej. Až dva dni po uskutočnenom pojednávaní a vyhlásení rozsudku
došlo súdu od navrhovateľa ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, ku ktorému zároveň pripojil kópiu
vyčísleniaškody prePolíciuČRzodňa4.9.2009.Následnevodvolanípoukazovalnaďalšieskutočnosti,
pre ktoré malo dôjsť k spočívaniu premlčacej doby - rozhodcovské a exekučné konanie.

Odvolateľ bol okresný súdom riadne poučený o dôkaznej povinnosti v rozsahu, ktorý sa týka času, do
ktorého možno predložiť alebo navrhnúť dôkazné prostriedky, dôsledku nesplnenia tejto povinnosti, t.j.
o tom, že na neskôr predložené alebo označené dôkazy a skutočnosti súd neprihliadne, nakoľko po
vyhlásení uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, už dokazovať nemožno a do úvahy prichádza len
postup účastníka v odvolacom konaní, významu a použiteľnosti neskôr predložených alebo označených

dôkazov a skutočností len v rozsahu a za podmienok uvedených v § 205a. Predovšetkým treba uviesť,
že splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť
napadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho
obsahom je významné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky
a skutočnosti, hoci objektívne existujú (tzv. neúplná apelácia).

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného v danej veci neboli zistené také vady konania, ktoré by mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Napriek tomu, že odvolateľ bol súdom riadne poučený
v zmysle ust. § 120 ods. 1, 4 O.s.p., bol mu včas doručený dňa 24.7.2013 odpor proti platobnému
rozkazu, v ktorom bola vznesená námietka premlčania, ani do dňa vyhlásenia rozsudku 16.10.2013
nepredložil relevantné dôkazy týkajúce sa plynutia premlčacej doby. Tieto začal produkovať až po
vyhlásení rozsudku, aj to len že si v rámci trestného konania uplatnil náhradu škody dňa 4.9.2009, avšak

netvrdil a ani ničím nepreukázal kedy a akým spôsobom bolo dané trestné konanie ukončené. V rámci
odvolania uvádzal ďalšie tvrdenia o spočívaní premlčacej doby, avšak tieto tvrdenia opätovne nepodložil
žiadnymi dôkazmi.

Zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom sa napáda rozhodnutie
vynesené v sporovom prvostupňovom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Účastník zásadne nemôže

uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v základnom
konaní pred súdom prvého stupňa. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd.Tento prístup je základom neúplného apelačného systému, ktorý nahradil v sporovom konaní predošlý
úplný apelačný systém, v ktorom sa bez obmedzenia pripúšťali tzv. nóva.

Podľa právnej teórie a ustálenej súdnej praxe treba ustanovenie „§ 205a ods. 1 písm. d/“ O.s.p. vykladať

tak,ževodvolacomkonanímožnoprihliadnuťnaskutočnostiadôkazy,ktoréexistovalipredrozhodnutím
súdu prvého stupňa a ktoré účastník, poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., neuplatnil alebo neoznačil
bez svojej viny, iba vtedy, ak sa preukáže, že účastník „objektívne“ nemohol o nich vedieť alebo ak z
procesného hľadiska inak nezavinil nesplnenie svojej povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti. O
taký prípad, ale v danej veci nešlo. Skutočnosti, ktoré navrhovateľ tvrdí po vyhlásení rozsudku okresným

súdom mu boli známe od samého počiatku, nakoľko bol sám ich iniciátorom.

V danom prípade nejde ani o jednu z uvedených zákonných podmienok § 205a ods. 1 O.sp., preto
odvolací súd nové skutočnosti uvádzané navrhovateľom nemohol posúdiť ako relevantné odvolacie
dôvody. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že navrhovateľ mal možnosť uvedené skutočnosti uplatniť riadne
pred okresným súdom.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. aplikujúc ust. § 142

ods. 1 O.s.p.. Odporkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, avšak trovy odvolacieho konania si
neuplatnila.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.