Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2014

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 2T/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414010009
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Kňazúrová
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2014:5414010009.1

Rozhodnutie

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou v trestnej veci obžalovaného R.
Ľ., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa
20.05.2014 v Dolnom Kubíne, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. a) Tr. por. obžalovaného R. Ľ., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom K. R. Č..
XXX, živnostníka, ženatého, na slobode, o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej

prokuratúry v Dolnom Kubíne sp. zn. Pv 281/13 zo dňa 16.01.2014 pre skutok kvalifikovaný ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa06.02.2013okolo09.55hod.vobciOravskýPodzámokpredPizzeriouPIETROnapadolJ..J.Č.,nar.
XX.XX.XXXX tak, že mu lopatou hodil do tváre sneh, zhodil ho na zem, kde ho jedenkrát udrel lopatou
po šiji a jedenkrát kopol do krížovej časti chrbta, čím mu spôsobil pohmoždenie krčnej a driekovej oblasti
s poruchou zdravia 29 dní, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal dňa 16.01.2014 obžalobu voči obžalovanému pre
skutok tak, ako je opísaný vo výroku rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.03.2014 a 20.05.2014 súd vykonal dokazovanie v
nasledovnom rozsahu:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 163) uviedol, že je nevinný, využil svoje zákonné právo a vo

veci odmietol vypovedať. Z výpovede obžalovaného, ktorú postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku
prečítalprokurátorbolozistené,žeobžalovanýpoškodenéhoJ..J.Č.pozná,pretožesúsusedia.Skutok,
ktorý mu je kladený za vinu nespáchal, poškodený si ho vymyslel. Dňa 06.02.2013 v čase okolo 10.00
hod. bol vo svojej prevádzke v pizzerii, v kuchyni, následne obsluhoval zákazníčku. Vchod do pizzerie
má priamo z domu, pretože prevádzka je na prízemí domu, preto nebol na dvore ani pred domom.
Poškodený J.. J. Č. uviedol, že 06.02.2013 tesne pred 10.00 hod. išiel do obchodu kúpiť baterky.

Mal nezašnurované zimné topánky, tepláky, nejaké tričko a bundu. Bunda veľmi hrubá nebola. Išlo o
pracovnú bundu. Keď sa vracal z obchodu a prechádzal okolo pizzerie, ktorá je v jeho susedstve,
videl obžalovaného odhadzovať sneh a keď išiel okolo neho, tak tento ho udrel hliníkovou lopatou s
drevenou násadou po zátylku a sotil ho, na čo stratil rovnováhu a spadol na zem. On ho následne
jedenkrát kopol do oblasti krížov na čo zakričal, že do krížov nie, pretože v minulosti bol v tomto
mieste operovaný na chrbticu. Pocítil silnú bolesť, ktorá mu vyrazila dych. Následne sa nemohol ani

nadýchnuť a štvornožky sa doplazil domov, odkiaľ zavolal svojmu lekárovi, na čo mu on doporučil,
aby si zavolal záchranku. Na zem spadol následkom úderom lopatou do zátylku. Miesto, kde ho
obžalovaný napadol, je od jeho domu vzdialené asi 10 m. Od tohto incidentu sa nestalo, že by náhodne
niekde spadol. V minulosti boli s obžalovaným kamaráti a dobrí susedia. Niekedy zašli do jeho
pizzerie na pivo, avšak zrejme on nesúhlasil so všetkým, čo obecný úrad vykonáva a keďže on je
zamestnancom obce, mali aj nejaké nedorozumenia, takže sa s ním prestal stretávať a on sa mu neskôr

prestal aj zdraviť. V minulosti sa tiež stalo, že obžalovaný mu úplne opitý rozkopal drevené oplotenie
a spôsobil škodu. Bola privolaná aj hliadka PZ a bolo to riešené ako priestupok. Obžalovaný neboluznaným vinným zo spáchania priestupku, konanie bolo zastavené pre nedostatok dôkazov. Incident
06.02.2013 videli dvaja pracovníci, ktorí práve vykonávali aktivačné práce M. U. a H. X.. Domnieva sa,
že týchto svedkov podplatil obžalovaný, aby vypovedali v jeho prospech. V čase incidentu na hlave

čiapku nemal. Pod ľahšou pracovnou bundou mal oblečený lyžiarsky sveter. Vzhľadom na rozpory vo
výpovedi poškodeného na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní ohľadne jeho oblečenia bola
prečítaná výpoveď poškodeného z 18.11.2013 a tento bol vyzvaný na odstránenie rozporov vo svojich
výpovediach, pričom uviedol, že pravdou je to, čo vypovedal 18.11.2013, teda že oblečené mal tepláky a
sveter, bundu oblečenú nemal. Následne uviedol, že nemal vystavenú PN, pretože toto odmietol. Lekári

mu odporučili po tomto kľudový režim, bral lieky od bolesti a až neskôr na magnetickej rezonancii bolo
zistené, že platničku má mierne vysunutú, pričom po operácii a po absolvovaní kúpeľnej liečby to tak
nebolo. Tiež mu boli navrhnuté rehabilitácie po tomto incidente, tie tiež odmietol. Po tomto incidente
už lyžoval. 16.03.2013 sa zúčastnil na lyžiarskom preteku lyžiarov amatérov v Ski Racibor. Nie však
ako pretekár, ale ako spoluorganizátor. Pred tým, ako vôbec sa incident odohral, mu obžalovaný hodil
sneh do tváre, potom hneď ho udrel lopatou po zátylku ešte keď stál, takže keď ležal na zemi, už ho

iba jedenkrát kopol do oblasti krížov.
Znalec J.. W. Ď. pred súdom uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava odborného vyjadrenia č. 6/2013
ako aj jeho doplnku č. 1 a č. 2, ktoré v prípravnom konaní vypracoval. Nebola mu položená otázka
mechanizmu vzniku konkrétneho poranenia, teda pomliaždenia krčnej oblasti a pomliaždenia driekovej
oblasti. K tomu sa vyjadril, že zranenia mohli byť spôsobené podľa popisu poškodeného, ale mohli byť

spôsobené aj iným mechanizmom a to pôsobením násilia tupého predmetu, ale aj pádom na zem a to či
užtlakomaleboťahompredchádzajúcehotupéhopredmetu.Navznikkrvnýchpodliatinaleboviditeľných
znakov na koži má vplyv intenzita pôsobeného násilia, ale aj napríklad hrúbka oblečenia poškodeného v
zimnom období, takže podliatina ani nemusela byť v konkrétnom prípade na tele poškodeného viditeľná.
Doba liečenia zistených poranení je v rozmedzí jedného až troch týždňov a je závislá a limitovaná

klinickými vyšetreniami. Jednak vychádzal z predchádzajúceho vyšetrenia poškodeného na úrazovej
ambulancii, ale tiež aj z toho, že sedem mesiacov pred vznikom týchto poranení poškodený podstúpil
operáciu driekového stavca, čo s určitosťou malo vplyv na jeho hybnosť, avšak nikto nevie jednoznačne
posúdiť, aká bola jeho hybnosť pred vznikom poranenia a či bola obmedzená aj takúto dobu po operácii,
resp. či k obmedzeniu hybnosti došlo až následkom týchto poranení. Pri spisovaní odborného vyjadrenia

nemal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu a výsledky jednotlivých vyšetrení súvisiacich s operáciou
poškodeného v ÚVN Ružomberok. Pokiaľ v bode 7 na strane 5 odborného vyjadrenia uviedol, že
pomliaždenie krčnej a driekovej oblasti si všeobecne vyžaduje kľudový režim, tak je tam zároveň aj
uvedené, že sa nejedná o kľud na lôžku, ale o režim bez výraznejšej fyzickej námahy, teda napr. pacient
nemá dvíhať ťažké bremená, ťažko fyzicky pracovať, rúbať drevo, samozrejme ani vykonávať športovú

činnosť. Všetky príznaky, ktoré boli konštatované už pri prvotnom ošetrení J.. Š. mohli byť prítomné u
poškodeného aj pred vznikom týchto poranení, pretože pokiaľ je hybnosť istým spôsobom obmedzená
už od operácie, resp. po operácii nie je stopercentná na röntgenovom snímku je možné len vyčítať
napriamenie bedrovej chrbtice, teda vidieť nejaký spasmus svalstva, ale žiaden lekár nedokáže zistiť, či
ktomudošlovkrátkomčasovomúseku,alebojetonásledokprekonanejoperácie.Poškodenémunebola

vystavená PN, pretože ju odmietol, hoc aj jeho pracovná činnosť spočíva napríklad v sedení v úrade, toto
nepovažuje za kľudový režim, keďže napríklad bolesti mohol mať pri vstávaní, obliekaní, sedení, v rámci
chôdze, alebo pri sedení v motorovom vozidle. Lieky predpísané neurológom a úrazovým chirurgom sú
v takomto prípade štandardný liečebný postup.
Ďalej súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to zápisníc o

konfrontáciách z prípravného konania, zápisníc o výsluchu svedkov H. X., M. U. a J.. K., odborného
vyjadrenia na č.l. 68-78, správ o povesti a odpisu z registra trestov a zistil nasledovné skutočnosti:
J.. W. S. na žiadosť obhajoby vypracoval dňa 06.01.2013 odborné vyjadrenie č. 23/2013 a konštatoval,
že podľa zdravotnej dokumentácie boli u poškodeného 06.02.2013 zistené poranenia a to pohmoždenie
drieku a panvy, pohmoždenie záhlavovej oblasti, krčnej časti chrbtice. Z lekárskeho hľadiska sa jednalo

o ľahké poranenia, ktoré nastali tupým úderom, údermi do oblasti hlavy a driekovej časti chrbtice, pričom
ich intenzita nemohla byť veľká, pretože k poškodeniu celistvosti kože ani k zlomenine kostného skeletu
nedošlo. Ortopedické vyšetrenie uvádzalo subjektívnu bolestivosť poškodeného v mieste driekovej
chrbtice, v mieste predtým operovaného stavca. Potiaže poškodeného boli hlavne subjektívneho
charakteru, bez nálezu opuchu a modrín. V tomto prípade sa sumarizovali potiaže ako stav po operácii

zlomeného stavca, pričom zranenie bolo v omnoho väčšom rozsahu ako zranenie 06.02.2013. Tieto
obtiaže sú napokon charakterizované ako trvalé následky po úraze chrbtice a jej operácii.
Svedok H. X. vo výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že o nejakom incidente medzi obžalovaným
a poškodeným nič nevie, nič také nevidel. Začiatkom roka pracoval počas aktivačných prác pre obecna čistení komunikácie, odhadzovaní snehu, pričom pracoval spolu so M. U.. Cestu čistili cca 40 m od
pizzerie poškodeného, pričom tam videl stáť obžalovaného, aj poškodeného, nevie o čom sa rozprávali,
určite sa nebili. Obžalovaný nemal v ruke nič.

Svedkyňa M. U. výpoveď H. X. v celom rozsahu potvrdila, uviedla tiež, že videla obžalovaného vyjsť z
pizzerie, v ruke mal vrecko so smeťami. Žiaden konflikt medzi obžalovaným a poškodeným nevidela.
Svedok J.. J. v prípravnom konaní vypovedal, že poškodený u neho ako obvodného lekára s poranením
chrbtanebol,poškodenýmulentelefonovalanáslednebolodvezenýnaošetrenierýchlouzdravotníckou
pomocou.

Vykonané konfrontácie medzi M. U. a poškodeným, H. X. a poškodeným a medzi obžalovaným a
poškodeným neodstránila rozpory v ich tvrdeniach, všetci zotrvali na svojich pôvodných výpovediach.
Svedkovia U. a X. videli len sanitku pred domom poškodeného, žiaden incident, ani nepočuli prípadnú
hádku.
Z pripojeného aktuálneho odpisu z registra trestov a lustrácie v evidencii MS SR mal súd preukázané,
že obžalovaný momentálne nie je trestne stíhaný a v minulosti bol odsúdený Vojenským obvodovým

súdom v Banskej Bystrici dňa 15.07.1992, t.č. sa na neho hľadí ako keby odsúdený nebol.
Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo jednoznačne preukázať, či sa žalovaný skutok vôbec stal.
Prokurátor pri formulovaní opisu skutkového deja v podanej obžalobe vychádzal takmer výlučne z
výpovede poškodeného z prípravného konania. Obsahu výpovede poškodeného však protirečí jednak
výpoveď obžalovaného, ako aj výpovede svedkov.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že výrok o vine sa môže zakladať len na takých dôkazoch,
ktoré celkom vylučujú pochybnosť, či sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Všetky
okolnosti dôležité pre rozhodnutie musia byť spoľahlivo preukázané v súlade so skutočnosťou tak, aby
nevzbudzovali žiadnu pochybnosť. Zistením skutočného stavu veci teda nie je len zistenie
stupňa pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť

záveru, že dokazovaná okolnosť môže existovať, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného
záveru (Rt-40/1969).
Tu súd poukazuje na základnú zásadu trestného konania, v zmysle ktorej obžalovaný nie je povinný
dokazovať svoju nevinu. Účelom dokazovania teda nemá byť vyvrátenie (spochybnenie) neviny
obžalovaného. Pre odsúdenie obžalovaného musí byť jednoznačne preukázané, že sa skutok stal, že

je trestným činom a že ho spáchal obžalovaný, ktorý je zaň trestne zodpovedný.
V prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako jediný dôkaz, preukazujúci vinu
obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov (odborné vyjadrenie, znalecký posudok, stopy,
výpovede svedkov či listinné dôkazy a pod.), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický,
zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca

vyvrátený.
Výpoveď poškodeného nemožno považovať za takýto dôkaz. Obžalovaný tak v prípravnom konaní,
ako aj na hlavnom pojednávaní popieral, že by sa dopustil skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
poprel akékoľvek fyzické násilie voči poškodenému. Naopak jednotlivé výpovede poškodeného vyzneli
rozporne. Raz uvádzal, že mal v čase incidentu oblečené tepláky a sveter, inokedy aj bundu, raz

vypovedal, že ho obžalovaný napadol úderom lopatou do krku, v inej výpovedi sa mal incident odohrať
tak, že najskôr obžalovaný hodil poškodenému do tváre sneh, potom ho udrel zozadu po krku lopatou,
následkom čoho tento spadol na zem a napokon ho na zemi kopol do krížov. Napriek problémom, ktoré
poškodený podľa svojej výpovede mal (bolestivosť, nemožnosť riadneho pohybu, stuhnutosť), riadne
pracoval, odmietol ako liečenie a kľudový režim, tak aj rehabilitácie, 16.03.2013 sa zúčastnil lyžiarskych

pretekov v lyžiarskom stredisku Racibor ako spoluorganizátor. Svedkovia U. a X. popreli, že by videli
nejaký incident pred pizzeriou obžalovaného, výhľad na miesto mali dostatočný. Dôležitou skutočnosťou
pre rozhodnutie súdu bol aj výsluch znalca na hlavnom pojednávaní a jeho vysvetlenia mechanizmu
vzniku zranenia, ktorý potvrdil, že zranenia mohli byť spôsobené podľa popisu poškodeného, ale mohli
byť spôsobené aj iným mechanizmom a to pôsobením násilia tupého predmetu, ale aj pádom na zem

a to či už tlakom alebo ťahom predchádzajúceho tupého predmetu. Na vznik krvných podliatin alebo
viditeľných znakov na koži má vplyv intenzita pôsobeného násilia, ale aj napríklad hrúbka oblečenia
poškodeného v zimnom období, takže podliatina ani nemusela byť v konkrétnom prípade na tele
poškodeného viditeľná. Tu je potrebné uviesť, že poškodený tvrdil, že pri útoku obžalovaného mal
oblečený sveter aj bundu, v skutočnosti mal oblečený len sveter, čo sám vo výpovedi pred súdom potvrdil

a z čoho vyplýva, že prípadné poranenia kopom a lopatou by sa zrejme na koži prejavili modrinami
alebo odermi. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je tá, že sedem mesiacov pred vznikom týchto poranení
poškodený podstúpil operáciu driekového stavca, čo s určitosťou malo vplyv na jeho hybnosť, avšak
nikto nevie jednoznačne posúdiť, aká bola jeho hybnosť pred vznikom poranenia a či bola obmedzenáaj takúto dobu po operácii, resp. či k obmedzeniu hybnosti došlo až následkom týchto poranení. Všetky
príznaky, ktoré boli konštatované už pri prvotnom ošetrení J.. Š., mohli byť prítomné u poškodeného aj
pred vznikom týchto poranení, pretože pokiaľ je hybnosť istým spôsobom obmedzená už od operácie,

resp. po operácii, nie je stopercentná, na röntgenovom snímku je možné len vyčítať napriamenie
bedrovej chrbtice, teda vidieť nejaký spasmus svalstva, ale žiaden lekár nedokáže zistiť, či k tomu došlo
v krátkom časovom úseku, alebo je to následok prekonanej operácie.
Na základe uvedených skutočností možno síce konštatovať, že poškodený s obžalovaným mali medzi
sebou nezhody ohľadne susedských sporov a v čase, kedy sa mal stať skutok, ktorý sa kladie

obžalovanému za vinu, sa aj osobne stretli, čo potvrdili svedkovia U. a X., no nebolo preukázané, že by
obžalovaný použil voči poškodenému fyzické násilie. Naopak, práve rozporné výpovede poškodeného,
výpoveď obžalovaného, ako aj výpovede svedkov vyvrátili tvrdenia poškodeného.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku súd môže vykonávať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany
majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 2 ods. 19 Trestného poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí

alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní
vykonané, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Ak teda ani po vykonanom dokazovaní nemožno s určitosťou konštatovať, že k takému skutku, ako je

uvedený v obžalobe jednoznačne došlo, súd rozhodol o oslobodení obžalovaného podľa § 285 písm.
a) Tr. poriadku, aplikujúc pritom zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie odvolanie, a to v lehote pätnástich dní odo dňa oznámenia
rozsudku cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.