Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 19, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/177/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210467
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210467.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy
275 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol v
zákonomstanovenejlehoteožiadostisúdnehoexekútora vexekučnejvecizn.EX16854/2010ovydanie

poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku povinným
U. W.Ž., A.. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5371289. Vydanie medzitýmneho
rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením jeho práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase,
nutnosťou deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces a

nutnosťou deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Lipt. Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v
právo, právnej istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť žalobcovi
nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením týchto práv.
Rozsudkom vo veci samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej škody 125
eur a nemajetkovej ujmy 275 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený navrhol vykonanie
exekúcie voči povinnému U. W., A.. XX.XX.XXXX na vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č.

XXXXXXX. Súdny exekútor návrh zaevidoval pod č. EX 16854/2010 a požiadal Okresný súd Lipt.
Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tunajší okresný súd o tejto žiadosti rozhodol
25.02.2011 poverením súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Urobil tak po uplynutí zákonom
stanovenej doby, v omeškaní viac ako 5 mesiacov bez toho, aby existovala okolnosť umožňujúca
exekučnému súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi. Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003
Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania

tejto žaloby žalobca na podanú žiadosť pozitívne nereagoval. Výšku škody odôvodnil tým, že čiastka
70 eur predstavuje náklady vynaložené žalobcom na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40 eur sú náklady vynaložené na udržiavaniea správu informačného systému a 15 eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde. Požiadavku na nahradenie majetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil

tak, že nesprávny úradný postup okresného súdu má za následok zbytočné prieťahy spojené so
zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania poškodeného, že dôjde k vymoženiu pohľadávky. Došlo k vyvolaniu nasledovných
rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým

ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného. U žalobcu, resp. u členov riadiacich
orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov boli vyvolané pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Časové omeškanie v rozhodovaní exekučného
súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu aj na strane jeho

majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej
ujmymásvojzáklad vpožiadavkenaspravodlivéusporiadanievzťahov,dosiahnutiaadekvátnejnápravy
a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa

ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 eur.
Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55 eur
za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, sumu 275 eur za 5 celých mesiacov. V danej
veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 176 dní.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 9 NcC/47/2013-16 zo dňa 31.03.2013 rozhodol o vylúčení sudkyne

Okresného súdu Lipt. Mikuláš JUDr. Evy Uličnej z prejednávania a rozhodovania veci s tým, že
ostatní sudcovia tohto súdu z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení nie sú; uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 16.04.2013.

Žalovaný navrhol písomnou odpoveďou z 18.04.2013 zamietnutie žaloby, uplatniac si právo na náhradu

trov konania. Poukázal na zmätočnosť žaloby a uviedol, že žalobca nepriložil k žalobe jeden relevantný
dôkaz, preukazujúci existenciu exekučného konania, vznik škody a nemajetkovej ujmy. Nie je jasný titul
náhrady škody. Ani v rámci súčinnosti pri predbežnom prerokovaní nároku žalobca neuviedol, či využil
možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu
alebo možnosť podania ústavnej sťažnosti. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, pred uplynutím

zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003 Z. z. na predbežné prerokovanie nároku.
Žalobca označil ako nesprávny úradný postup rozhodnutie o poverení exekútora po zákonnej 15-dňovej
lehote. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu. Žalobca doposiaľ dôkazy, potrebné pre posúdenie
tejto otázky, nepredložil. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie

zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011
uvádza, že 15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41
ods. 2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery
nimi schválené). V znení znení účinnom pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Novelizácia

tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie rozhodcovckých súdov“ predstavovala len
explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho mylným interpretáciám. Súd ustanovenie
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06.2011 správne aplikoval aj na rozhodcovské
rozsudky. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný
súd SR nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Z
existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade škody v zmysle §
9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade, ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutívydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,
ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní), právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské
právaoporušeníprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov,alebovprávoplatnomrozhodnutí

Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani
povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku
premlčaniaprávananáhraduškodyprikaždomuplatnenomnárokužalobcu, priktoromdošlokuplynutiu
15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred

dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K vyčísleniu
škody uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že ide o paušalizáciu reálnych vecných nákladov. K výške
náhradynemajetkovejujmyžalovanýcitoval§17ods.2a§17ods.3zákonač.514/2003Z.z.apoukázal
na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické. Odškodnenie právnickej osoby
za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na pocity
fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú. Žalobca zánik podnikateľských aktivít

a plánov nekonkretizuje. Je potrebné prihliadať aj na dobré mravy a na poškodenú osobu. Vychádzajúc
zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom
okresného súdu.

Uznesenie tunajšieho okresného súdu zo dňa 29.04.2013 č. k. 8C/177/2012 o neprerušení konania bolo

potrvrdené uznesením odvolacieho Krajského súdu v Žiline č. k. 6 Co/185/2014-68 zo dňa 31.03.2014.

Na pojednávaní dňa 19.05.2014 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.
Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania, vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúce na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101

ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil,
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu medzitýmnym
rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemu

rozsudku. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo
rozsiahle dokazovanie. Navyše aj v návrhu výroku medzitýmneho rozsudku žalobca uvádza ďalšie
zavádzajúce tvrdenie o tom, že žalovaný je zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi tým, že exekučný
súd nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia, ale v žalobe samotnej tvrdí, že exekučný súd o tejto
žiadosti rozhodol oneskorene.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01.01.2013 (ďalej len Zákon) právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradnýmpostupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. V prejednávanom prípade súd v prvom rade skúmal splnenie základného predpokladu
uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v
zmysle §-u 15 ods. l zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 01.01.2013 predbežné prerokovanie
nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom
prípade Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca tvrdil, že tento zákonný postup dodržal písomnou

žiadosťou, potvrdenie o prijatí ktorej vystavil žalovaný. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené 23.04.2012, žaloba bola súdu doručená
27.09.2012, teda pred uplynutím lehoty 6 mesiacov, určených na uspokojenie nároku na náhradu škody
podľa § 16 ods. 1 Zákona. Obidve strany sporu súd musí upozorniť na skutočnosť, že v tomto súdnom
konaní je žalovaným štát - Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity (právnická osoba),

menom ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2
Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri postupe
podľa § 16 ods. 1 Zákona nekoná za štát, ale v rámci vlastných kompetencií zverených mu zákonom
koná vo vlastnom mene, na vlastný účet ako samostatná právnická osoba. Preto ak žalobca tvrdí,
že potvrdenie o prijatí písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vystavené žalovaným (t. j.

Slovenskou republikou) sa nachádza v súdnom spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš, nejde o prijatie
žiadosti orgánom určeným Zákonom na jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR). Je potom
bez právneho významu tvrdenie žalobcu, že žalovaný do dňa podania žaloby na žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku pozitívne nereagoval. Žalobca ani netvrdil, kedy sa v súdenom prípade obrátil
na Ministerstvo spravodlivosti SR ( nie na Slovenskú republiku) s písomnou žiadosťou o predbežné

prerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom
a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či nárok žalobcu na náhradu škody nebol uspokojený,
alebo bol uspokojený len čiastočne, alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škody
uspokojený nebude. Rovnako žalobca neoznačil dôkaz, ktorým by preukázal podanie písomnej žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku v súdenom prípade.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu
Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX
16854/2010. Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 10Er/1069/2010 je preukázané,
že ide o exekučnú vec súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka

62, ktorý jej pridelil sp. zn. EX 16854/10. Dňa 22.12.2010 bola tunajšiemu okresnému súdu doručená,
čo vyplýva z prezenčnej súdnej pečiatky aj z elektronického potvrdenia prijatia návrhu žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre tohto súdneho exekútora v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému U. W., A.. XX.XX.XXXX pre vymoženie 189,88 eur (5.720,32,-
Sk) s príslušenstvom na základe návrhu z 09.11.2010, ktorý bol k tejto žiadosti pripojený. Ako exekučný

titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava, z 30.07.2009, sp. zn. SR 01671/09, právoplatný
27.09.2010 a vykonateľný 30.09.2010. Tunajší okresný súd plniac si povinnosť skúmať v každom štádiu
konania jeho procesné podmienky vyzval výzvou zo dňa 05.01.2011 rozhodcovský súd o zapožičanie
rozhodcovského spisu zn. SR 01671/09. Tento orgán požiadal podaním súdu doručeným 10.01.2011

o predĺženie lehoty na splnenie tejto povinnosti a dňa 24.01.2011 uvedený spis súdu v elektronickej
podobe doručil. Následne exekučný súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie
dňa 25.02.2011 a uznesením zo dňa 28.02.2011 č. k. 10Er/1069/2010-18 zároveň exekúciu zastavil
pre rozpor so zákonom vydaného exekučného úveru; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.05.2011.
Z dôvodu hospodárnosti bolo uvedené uznesenie doručované právnemu zástupcovi oprávneného a

súdnemu exekútorovi spoločne, k ich doručeniu došlo u obidvoch dňa 17.03.2011. Exekučný súd
vydávaní poverenia striktne postupoval nielen podľa vnútroštátnej právnej úpravy, ale aj podľa noriem
komunitárneho práva. Konkrétne súd skúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do
01.06.2011 súlad exekučného titulu so zákonom a pre nedostatky exekučného titulu síce povereniena vykonanie exekúcie vydal, ale vzápätí exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
rozhodcovský súd v rozpore so spotrebiteľským právom a smernicou rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách neposúdil právny vzťah účastníkov ako spotrebiteľský,

pričom zmluva o úvere obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou je neprimerané úročenie
úveru. Rozhodcovský súd priznal zákonom nedovolené plnenie ( v spotrebiteľskej zmluve absentuje
údaj o RPMN, takže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov). Keďže exekučným titulom bolo
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, pri vydávaní poverenia súd postupoval so všetkou
opatrnosťou a po zistení vád exekučného titulu exekúciu zastavil. Týmto postupom súd poskytol ochranu

aj súdnemu exekútorovi a oprávnenému, a to ochranu pred vymáhaním a prijatím plnenia bez právneho
dôvodu, čím bolo predídené ďalšiemu súdnemu konaniu ( o vydanie bezdôvodného obohatenia), preto
nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. Aj keď v ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
účinného do 01.06.2011 rozhodcovský rozsudok nie je exprressis verbis uvedený ako exekučný titul, pri
ktorom neplatí 15-dňová lehota na vydanie poverenia, je potrebné považovať ho za takýto exekučný titul
(viď napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/279/2013 zo dňa 12.05.2014). Navyše, na okraj

súd poznamenáva, že nesúhlas s takýmto postupom súdu oprávnený podaním opravného prostriedku
proti uvedenému rozhodnutiu o zsatvení exekúcie neprejavil. Námietkou premlčania nároku sa súd pre
nedostatok skutkových tvrdení nemohol zaoberať.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V konaní

úspešný žalovaný síce v písomnom vyjadrení z 18.04.2013 navrhol prisúdenie náhrady trov konania,
ale v zákonnej lehote ich nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho
robí, ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.