Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 5, 2014

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 4C/40/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312202335
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Kekeňák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6312202335.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom PhD., v právnej veci navrhovateľa F. X., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., K. XXX/XX, štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Viera Žembová,
AK so sídlom Brezno, ČSA 5 proti odporkyni P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., K. XXX/XX, štátna
občianka SR, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 14.03.2012 návrh, ktorým súd žiadal, aby zrušil platnosť
darovacej listiny uzavretej v roku 2008 - 2009 medzi ním a odporkyňou v Notárskej kancelárii JUDr.
Ježkovej v Brezne. Uviedol, že ide o darovanie rodinného domu v Z. č. XXX/XX. V súčasnej dobe sa

nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Sabinov a má podozrenie, že darovacia zmluva
bola podpísaná účelovo a pod psychickým nátlakom zo strany odporkyne, ktorá neskôr podala žiadosť
o rozvod ich manželstva.

Svoj návrh doplnil písomným podaním doručeným súdu dňa 05.04.2012, ktorým žiadal súd o zrušenie
darovacej zmluvy ohľadom rodinného domu v Z. č. XXX/XX a o vrátenie predmetu darovacej zmluvy
do svojho vlastníctva. Uviedol, že manželstvo uzavrel s odporkyňou v roku 1992. Spolu vychovávali
syna X., ktorý je už plnoletý. S odporkyňou viedol harmonický a usporiadaný život. Po svojich nebohých
rodičoch zdedil rodinný dom

v Z. č. XXX/XX, ktorý je predmetom darovacej zmluvy. Po dohode s odporkyňou, ktorej plne dôveroval a

ktorá mu bola celý život oporou, jej predmetný rodinný dom v roku 2008 daroval. V tej dobe bol trestne
stíhaný a vedel, že pôjde do výkonu trestu odňatia slobody. Odporkyni plne dôveroval a veril jej, že
sa o spoločný majetok bude starať. V roku 2011 nastúpil do výkonu trestu, pričom po 3 - 4 mesiacoch
mu odporkyňa oznámila, že podala žiadosť o rozvod a má nového partnera, s ktorým plánuje začať
nový život. Pri návšteve v apríli 2012 mu oznámila, že v rodinnom dome už bývať nechce a mieni ho
predať. Peňažné prostriedky získané z predaja domu si chce ponechať. Je presvedčený, že odporkyňa
ho chce pripraviť o rodinný dom, ktorý zdedil po svojich rodičoch. Zneužila jeho dôveru a zlé psychické

rozpoloženie pred nástupom do výkonu trestu.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 03.05.2012 konkretizoval, že hlavný dôvod, ktorý ho viedol
k podaniu návrhu na súd spočíva v tej skutočnosti, že má vážne pochybnosti o nakladaní a správe
rodinného domu v Z. zo strany odporkyne. Pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody sa totiž sodporkyňou dohodli, že rodinný dom daruje svojmu synovi X., ktorý by tak po ich smrti nemal problém
s bývaním. Odporkyňa ho však zámerne a účelovo prehovorila, aby predmetný rodinný dom daroval
jej. Sľubovala mu, že o tento majetok sa bude príkladne starať a spravovať ho. Podozrenie v ňom

utvrdilo oznámenie odporkyne pri návšteve v ÚVTOS Sabinov, že podala žiadosť o rozvod. Navrhla
mu, že ak bude s rozvodom súhlasiť, dom predá a dá mu polovicu finančných prostriedkov získaných
z jeho predaja. Má však napriek tomu dôvodné pochybnosti, že odporkyňa ho zavádza a nevyplatí
mu požadovanú čiastku. Odporkyňa má totiž nového priateľa. Rodinný dom je zaťažený úverom a
exekúciou. Z uvedeného dôvodu opätovne žiadal súd o zrušenie darovacej zmluvy.

Tunajší súd uznesením č.k. 4C 40/2012 - 20 z 31.05.2012 priznal navrhovateľovi oslobodenie od
súdnych poplatkov.

Tunajší súd uznesením č.k. 4C 40/2012 - 27 zo dňa 23.07.2012 zamietol návrh navrhovateľa na
nariadenie predbežného opatrenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.08.2012.

Odporkyni bol návrh na začatie konania a jeho doplnenie doručený do vlastných rúk dňa 17.09.2012.

V písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 26.09.2012 odporkyňa uviedla, že s návrhom nesúhlasí.

Žiadala, aby súd rozhodol, že predmetný rodinný dom vrátane pozemkov, na ktorých stojí, zostáva v jej
vlastníctve. Ako nepravdivé označila tvrdenie navrhovateľa, že s ňou viedol harmonický a usporiadaný
rodinný život. Nie je pravda, že mu bola celý život oporou. Ich manželstvo totiž už dlhšiu dobu neplnilo
svoj spoločenský účel; v súčasnej dobe sú v rozvodovom konaní. Návrh na rozvod podala po zrelej
úvahe. Z jej strany bolo spolužitie s odporcom chápané vyložene z ľútosti. Dôvody, pre ktoré sa rozhodla

podať návrh na rozvod manželstva spočívajú v citovom aj intímnom odlúčení a v nedostatku spoločných
záujmov. Zo strany navrhovateľa zažila fyzické a psychické týranie, ktoré vyústili v neprekonateľný
odpor k jeho osobe. Odpor vyvrcholil v období vyšetrovania trestného činu pytliactva a nedovoleného
ozbrojovania, za ktoré bol navrhovateľa právoplatne uznaný vinným. V období vyšetrovania tejto trestnej
činnosti zažívala zo strany navrhovateľa teror, ktorý sa v žiadnom prípade nedá nazvať pokojným

rodinným životom. Z vyšetrovania a prípadného odsúdenia mal navrhovateľ strach, začali sa uňho
prejavoval psychické problémy a nespavosť. Vyhrážal sa, že toho, kto ho udal, nájde a zabije. Z jeho
strany zažila žiarlivostné scény, prenasledovanie, špehovanie a kontrolu mobilného telefónu. Akúkoľvek
odbornú pomoc zo strany psychológov navrhovateľ odmietal. Naopak, psychologička F.. T. A. v B. B.
jej jednoznačne odporučila rozvod a potvrdila jej, že trpí syndrómom týranej ženy. Odporučila jej na istý

čas utiahnuť sa do psychiatrickej liečebne vo Veľkom Záluží. Iba z dôvodu starostlivosti o syna zostala
doma a snažila sa sama zvládnuť situáciu. Jej zdravotný stav sa však rapídne zhoršoval, začala veľa
fajčiť, bola jej odporučená aj medikamentózna liečba. Je pravda, že navrhovateľ zdedil dom po svojich
rodičoch. V uvedenom dome s ním bývala a zveľaďovala ho aj ona. V dome bývali od svadby v r. 1992 t.j.
20rokov.Zdedičstvaposvojichrodičochfinancovalajehorekonštrukciu,výmenuokien,dverí,tepelného

zdroja, interiéru, elektrických rozvodov, balkóna a v neposlednom rade financovala aj právnu pomoc
advokáta v čase vyšetrovania trestných činov navrhovateľa, ktoré trvalo približne 3 roky. Poukázala
na to, že navrhovateľ jej predmetnú nehnuteľnosť daroval z čisto sebeckých a praktických dôvodov
spočívajúcich v obave, aby v súdnych sporoch a následnom odsúdení, prípadne v rámci konania o
náhradu škody o dom neprišiel. Jednoznačne vyjadrila svoju vôľu rozviesť sa s navrhovateľom, ktorého

označila ako cudzieho človeka bez charakteru a morálneho kreditu. Rozpad manželstva si navrhovateľ
zavinil sám, svojou trestnou činnosťou a neúnosnou situáciou v spoločnom spolunažívaní. Potvrdila,
že v súčasnej dobe má iného partnera. Napriek tomu voči navrhovateľovi nepociťuje nepriateľstvo. Jej
úmyslom je v prípade, že dom zostane v jej vlastníctve, predať ho, kúpnu cenu rozdeliť na polovicu a
vyplatiť navrhovateľa. Následne z Z. odíde a začne žiť pokojný život, ktorý si zaslúži. Nesúhlasila preto

s vyjadrením navrhovateľa, že sa mala voči nemu správať v rozpore s dobrými mravmi.

Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 21.10.2013. Právna zástupkyňa navrhovateľa prítomná
na tomto pojednávaní uviedla, že navrhovateľ mieni upraviť svoj pôvodne podaný návrh tak, že sa
bude domáhať aby súd určil, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré daroval odporkyni, sú jeho výlučným
vlastníctvom. Podľa jej vyjadrenia doposiaľ prezentovaný petit nie je v súlade so zákonom tak, ako ho

má na mysli príslušné ustanovenie Obč. zákonníka. Navrhovateľ uviedol, že počas výkonu trestu odňatiaslobody odporkyňu vyzval na vrátenie daru tým spôsobom, že podal návrh na tunajší súd. Ešte počas
výkonu trestu odňatia slobody, keď bola odporkyňa u neho na návšteve, a to konkrétne dňa 01.04.2012,
ju ústne vyzval na vrátenie daru, pretože sa dozvedel o tom, že sú splnené skutočnosti zakladajúce jeho

nárok na vrátenie darovanej nehnuteľnosti. Odporkyňa mu povedala len toľko, že dom je prepísaný na
ňu, táto vec je skončená a že sa má vo výkone trestu obesiť a zdochnúť.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Doplnila, že v predmetnom rodinnom dome
v súčasnej dobe býva. Dom bude inzerovať na predaj, zabezpečí si iné ubytovanie a v prípade, že
dom sa jej podarí predať, polovicu utŕžených peňazí dá navrhovateľovi. Nevie si predstaviť, že by po

prepustení navrhovateľa z výkonu trestu odňatia slobody žila v Nemeckej, kam sa pravdepodobne vráti
navrhovateľ. Preto sa chce odtiaľ odsťahovať. Na otázku súdu konkretizovala svoje písomné vyjadrenie
v tom smere, že vyjadrením k návrhu, v ktorom uviedla, že navrhuje, aby súd rozhodol, že dom zostane
v jej vlastníctve, žiadala, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Poukázala opätovne
na to, že do domu vložila časť finančných prostriedkov, ktoré získala dedičstvom.

Súd pojednávanie odročil a navrhovateľovi umožnil upraviť pôvodne podaný návrh v zmysle jeho

prednesu učineného na pojednávaní.

Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu 04.11.2013 prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne upravil pôvodne podaný návrh tak, že žiadal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností vedených Okresným úradom Brezno, odborom katastra, pre okres Brezno, obec a
katastrálne územie Nemecká na LV č. XXXX ako pozemok parc. C. č. XXX o výmere XXX m2,

zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. C. č. XXX o výmere XXX m2, záhrada a rodinný dom
súp. č. XXX postavený na parc. C. č. XXX. V písomnom podaní poukázal na to, že ako darca uzavrel
dňa XX.XX.XXXX s odporkyňou ako obdarovanou darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod
vlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na odporkyňu. S odporkyňou boli v čase uzavretia
darovacej zmluvy manželmi. Predmet daru získal do svojho výlučného vlastníctva titulom dedenia po

svojich rodičoch. K predmetnému domu má aj citový vzťah, pretože v ňom vyrastal. Jeho matka splácala
pôžičku na tento dom až do svojej smrti. Iný majetok nevlastní. Poukázal na to, že dôvodom uzavretia
darovacej zmluvy bolo vedené trestné stíhanie voči jeho osobe a hrozba uloženia nepodmienečného
trestu odňatia slobody. Odporkyňa na neho pred uzavretím darovacej zmluvy dlhšiu dobu naliehala,
aby dom aj s pozemkami prepísal na ňu, čo odôvodňovala tým, že ak by sa niečo počas jeho pobytu

vo výkone trestu odňatia slobody stalo, bude jednoduchšie, ak bude mať ona právo disponovať s
predmetným rodinným domom. Ubezpečovala ho však, že dom nepredá a kým sa vráti z výkonu
trestu, ona na neho ako manželka počká. V dome budú žiť ako manželia aj potom. Vzhľadom na
to, že s darovaním váhal, odporkyňa sa mu začala vyhrážať samovraždou. Preto jej pod psychickým
nátlakom v dobrej viere svoj jediný majetok daroval s tým, že dom ostane v rodine a jemu ako manželovi

odporkyne ostane naďalej zachované právo doživotného bývania a užívania domu. Odporkyni, s ktorou
boli zosobášení 16 rokov dôveroval, že sa o dom riadne postará. Odporkyňa mu však dňa 01.04.2011
počas návštevy vo výkone trestu odňatia slobody osobne oznámila, že má priateľa, hodlá podať návrh
na rozvod manželstva a predmet daru predá. Ďalej mu povedala, aby sa obesil a zdochol, že ho mala
už dávno udať. Až vtedy sa dozvedel, že práve odporkyňa podala voči nemu trestné oznámenie, že je

neoprávneným držiteľom zbrane, hoci išlo iba o starú pušku po starom otcovi z druhej svetovej vojny.
Až vtedy sa dozvedel, že odporkyňa sa lieči na psychiatrii, čo mu predtým tajila. V uvedený deň, keď mu
tieto skutočnosti odporkyňa oznámila, jej povedal, aby mu darovaný dom vrátila. Následne sa zhoršil aj
jej vzťah k synovi X.. Odporkyňa oňho neprejavuje záujem ako matka, so synom sa vôbec nestretáva,
a to do konca ani na sviatky či na Vianoce. Poukázal na ust. § 630 Obč. zákonníka a uviedol, že svoje

právo ako darca vyplývajúce mu z ust. § 630 Obč. zákonníka uplatnil už ústnou výzvou na vrátenie
daru dňa 01.04.2011. Odporkyňa mu však ako obdarovaná odmietla dar vrátiť. V prípade, ak sa súd
nestotožní s jeho tvrdením, že dňa 01.04.2011 došlo k zrušeniu darovacej zmluvy, najneskôr doručením
návrhu odporkyni došlo k jej zrušeniu v dôsledku podanej žaloby ako jednostranného právneho úkonu.
V zmysle ust. § 630 Obč. zákonníka tak darovacia zmluva zo dňa 25.04.2008 týmto právnym úkonom

zanikla. Právna prax považuje takýto jednostranný právny úkon darcov za zvláštny prípad odstúpenia
od zmluvy. Poukázal v tej súvislosti aj na ust. § 48 Obč. zákonníka. Jednostranným právnym úkonom
odstúpil od predmetnej zmluvy, ktorá v dôsledku odstúpenia zanikla. Titulom zániku zmluvy sa obnovilo
jehovlastníckeprávokpredmetnýmnehnuteľnostiam.Odporkyňajepretopovinnávrátiťmudar.Doteraztak nespravila, preto je nútený uplatňovať si svoje právo prostredníctvom súdu. Ohľadom naplnenia
zákonnej podmienky pre vrátenie daru t.j. že odporkyňa sa k nemu správala tak, že hrubo porušuje
dobré mravy uviedol, že toto považuje za naplnené. Zákon o rodine totiž v § 18 uvádza, že manželia sú

povinní spolu žiť, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o
deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Toto zákonné ustanovenie predstavuje vyjadrenie základných
morálnych hodnôt v spoločnosti a korešponduje s tým, čo sa považuje za dobré mravy. Odporkyňa to
však v plnom rozsahu porušila a svojim konaním tak hrubým spôsobom porušila dobré mravy nielen
voči nemu ako bývalému manželovi, ale aj voči spoločnému synovi, ktorý je jeho najbližšou osobou.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 23.12.2013 uviedla, že s návrhom, aby súd určil
že predmetné nehnuteľnosti sú vlastníctvom navrhovateľa, nesúhlasí. Opätovne uviedla, že dôvodom
uzavretia darovacej zmluvy bolo trestné stíhanie vedené voči navrhovateľovi a hrozba, že mu súd uloží
trest odňatia slobody. Nie je pravda, že na navrhovateľa v tejto veci naliehala. Tiež nie je pravda, že
sa mu mala vyhrážať spáchaním samovraždy. Jedenkrát navštívila psychiatrickú ambulanciu F.. A. v B.
B. aj to iba z dôvodu, že už ďalej nedokázala znášať teror zo strany navrhovateľa. Sama lekárka jej

odporučila rozvod a stanovila diagnózu - syndróm týranej ženy. Odporučila jej tiež okamžité odlúčenie
od navrhovateľa a pobyt v liečebni v Záluží. Navrhovateľ vedel o jej návšteve psychiatrickej ambulancie.
Poprela, že by trpela nejakou duševnou poruchou, depresiou. Bola iba nervózna, trpela nespavosťou
a strachom pred agresiou navrhovateľa. Lekárska jej predpísala upokojujúce lieky. Nie je pravda, že
navrhovateľa udala na polícii, lebo vždy stála na jeho strane. Z peňazí, ktoré získala dedičstvom po

svojich rodičoch, mu platila právnika, aby sa vyhol odsúdeniu, príp., aby bol súdom uložený trest čo
najmiernejší. Mala strach, pretože navrhovateľ sa voči nej správal agresívne. Poukázala na to, že
navrhovateľ nebol odsúdený iba za to, že neoprávnene držal zbraň, ale aj za pytliactvo a za to, že bol
členom ozbrojenej zločineckej skupiny. Je možné, že v priebehu týchto udalostí sa zhoršil jej vzťah
aj so synom. Je to však bežné po rozvode rodičov. Poukázala v tej súvislosti na to, že syn Patrik

je už dospelý, má 21 rokov od 18-tich rokov žije so svojou priateľkou. Vzťahy sa zhoršili najmä po
intervenciách, ohováraní zo strany navrhovateľa a jeho sľuboch, že ak sa obráti proti matke, predmetnú
nehnuteľnosť okamžite prepíše na neho. Nie je pravda ani to, že so synom X. sa nestretáva, pretože
vždy keď niečo potrebuje, tak sa jej ozve. Pripustila, že navrhovateľ má morálne právo na nehnuteľnosť,
avšak dom, v ktorom spolu bývali 20 rokov počas trvania manželstva zveľaďovala aj ona. Z dedičstva

financovala rekonštrukciu domu. Dá sa povedať, že jej preto patrí morálne, ale aj materiálne právo na
tento dom. Navrhovateľ nemá prostriedky na vyplatenie jej podielu na rekonštrukcii domu; dom je preto
potrebné predať, aby sa z nich nestali bezdomovci. Opätovne uviedla, že v žiadnom prípade sa voči
navrhovateľovi a ani svojmu synovi nezachovala v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva bola uzavretá na
základe slobodnej vôle, nebola uzavretá v tiesni a ani za nevýhodných podmienok. Darca v nej vyhlásil,

že je oprávnený s predmetom zmluvy nakladať, jeho zmluvná voľnosť nie je obmedzená a tento právny
úkon urobil v predpísanej forme. Obidvaja účastníci zmluvy si ju riadne prečítali, jej obsahu porozumeli
a na znak súhlasu ju i podpísali.

Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 05.05.2014, na ktoré predvolal účastníkov konania, ako aj
svedkov, ktorých navrhli vypočuť.

Navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne pri výsluchu uviedol, že určenia vlastníckeho
práva vo svoj prospech k predmetným nehnuteľnostiam sa domáha v zmysle ust. § 630 Obč. zákonníka.
Zo strany odporkyne došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov tým spôsobom, že potom, ako
nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, si odporkyňa našla priateľa v októbri 2011, ktorý sa k nej už
v decembri 2011 nasťahoval. Následne na jar 2012 podala návrh na rozvod manželstva. Odporkyňa tak

porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej z ust. § 18 Zák. o rodine a tiež sa nezachovala v súlade so
zákonom aj k ich v tom čase maloletému synovi X.. Navrhovateľ zotrval na určení vlastnícke práva k
predmetnýmnehnuteľnostiamvosvojprospech,pričomjehoprávnazástupkyňauviedla,ževychádzajúc
z jej skúseností, ako aj z právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici, je takto formulovaný
petit návrhu v súlade so zákonom, ako aj judikatúrou súdov. Navrhovateľ uplatnil právo na vrátenie

daru dňa 01.04.2012. Vzhľadom na to, že odporkyňa mu odmietla dar vydať, resp. mu ho vrátiť, je
namieste domáhať sa určenia vlastníckeho práva určujúcou žalobou. Je si vedomý, že ústnu výzvu
na vrátenie daru zo dňa 01.04.2012 je ťažko preukázať a v prípade, ak táto skutočnosť preukázaná
nebude, má zato, že k požiadaniu o vrátenie daru došlo doručením predmetného návrhu na začatiekonania odporkyni do vlastných rúk. Naliehavosť právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiamvosvojprospechkonkretizovaltak,ženazákladedarovacejzmluvysúvsúčasnejdobe
predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV ako vlastníctvo odporkyne s tým, že on nemá inú možnosť ako

dosiahnuť zosúladenie právneho stavu so skutkovým stavom než podať návrh na určenie vlastníckeho
práva vo svoj prospech. Skutočnosť, že nehnuteľnosti sú zapísané na LV ako vlastníctvo odporkyne
tak sama osebe postačuje na odôvodnenie naliehavosti jeho právneho záujmu na určení vlastníctva
k nehnuteľnostiam. Poukázal tiež na to, že odporkyňa v súčasnej dobe v nehnuteľnostiach nebýva, a
teda nie je možné žalovať ju o vypratanie nehnuteľností. Požiadal súd, aby pripustil zmenu pôvodne

podaného návrhu v zmysle jeho podania doručeného súdu dňa 04.11.2013. Doplnil, že v prípade, ak
by predmetný súdny spor vyhral, dom predať nechce. V dome chce zostať bývať naďalej a chce ho v
budúcnosti nechať pre svojho syna X..

Odporkyňa uviedla, že v predmetnom rodinnom dome v súčasnej dobe nebýva. Bývala v ňom do
decembra 2013, teda do doby, keď bol navrhovateľ podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody. Následne sa presťahovala k svojmu priateľovi, u ktorého býva aj v súčasnej dobe. Doplnila, že v

prípade, ak predmetný rodinný dom a ostatné nehnuteľnosti zostanú naďalej v jej vlastníctve, chcela by
dom vrátane pozemkov predať a peniaze utŕžené z predaja rozdeliť medzi seba a navrhovateľa rovným
dielom.

Súd na pojednávaní za prítomnosti účastníkov rozhodol tak, že pripustil zmenu pôvodne podaného
návrhu v zmysle podania navrhovateľa zo dňa 04.11.2013, ktoré bolo súdu doručené ten istý deň.

Navrhovateľ pri výsluchu uviedol, že odporkyňa sa voči nemu zachovala v hrubom rozpore s dobrými
mravmi. Po nástupe do výkonu trestu odňatia slobody si našla priateľa, podala návrh na rozvod
manželstva a napokon sa s ním rozviedla. Odporkyňa sa poriadne nestarala ani o ich spoločného syna
X., ktorý je v súčasnej dobe už plnoletý a ktorý aj v dôsledku jej správania odišiel z rodičovského domu
bývať k svojej priateľke. Skôr sa starala o deti svojho priateľa. Do výkonu trestu odňatia slobody nastúpil

dňa 20.11.2011. Odporkyňa ho vo väznici navštívila 01.04.2012, kedy mu oznámila, že priateľka má už
od roku 2009 a plánuje s ním spoločnú budúcnosť. Doslova mu povedala, že nech v base zdochne a
zhnije, nechce s ním už mať nič spoločné. Dňa 14.02.2012 podala návrh na rozvod manželstva. On
žiadal, aby bol pri rozvodovom konaní osobne prítomný na pojednávaní, čo mu však nebolo umožnené
a bol vypočutý iba dožiadaným súdom. Súd v decembri 2012 ich manželstvo rozviedol; rozsudok

nadobudol právoplatnosť v januári 2013. Ohľadom dôvodov, pre ktoré sa rozhodol darovať nehnuteľnosti
odporkyni uviedol, že dňa 01.04.2008 bola v jeho dome vykonaná domová prehliadka, v rámci ktorej
mu bola nájdená nelegálne držaná zbraň. Darovacia zmluva bola uzavretá 25.04.2008, pričom od
01.04.2008 do 25.04.2008 sa mu odporkyňa v jednom kuse vyhrážala, že spácha samovraždu tak, že
buď užije lieky alebo skočí pod vlak. Robila to zrejme z dôvodu, že u neho bola nájdená v nelegálnej

držbe zbraň. Počas celého apríla 2008 sa mu odporkyňa vysmievala, urážala ho a vyhrážala sa mu
samovraždou. Podľa jeho názoru je odporkyňa psychicky chorá. Spočiatku zvažoval, že nehnuteľnosti
daruje svojmu synovi X., s čím však odporkyňa nesúhlasila. Povedala mu, že keď zostarnú, tak ich syn
strčí do domova dôchodcov. Naliehala na neho v tom smere, aby dom spolu s pozemkami daroval do
jej výlučného vlastníctva. Na jej žiadosť preto šli do Brezna na Notársky úrad JUDr. Marie Ježkovej, na

ktorom bola napísaná darovacia zmluva. Celé to prebehlo veľmi rýchlo, približne len 30 minút. Potom,
ako sa 09.12.2013 vrátil z výkonu trestu do svojho domu v Z. vo večerných hodinách, našiel v dome
odporkyňu s jej súčasným priateľom spať v obývačke. Preto ešte v ten deň zavolal svojmu synovi,
za ktorým aj šiel do Brezna, prespal v jeho prenajatom byte a 10.12.2013 sa vrátil naspäť domov do
Z., pričom odporkyňa tam už so svojim priateľom nebola. Vôbec nie je pravda, že by sa niekedy voči

odporkyni dopúšťal psychického týrania. Tiež nie je pravda, že odporkyňa trpí syndrómom týranej osoby.
Doplnil,žeprávoplatnebolodsúdenýprenedovolanéozbrojovanieapytliactvo.Súdupredložillisty,ktoré
mu odporkyňa písala počas doby, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorých v podstate vyplýva,
že mu opakovane písala ako ho ľúbi a počká na neho, kým sa vráti z väzenia. Predložil aj potvrdenie
svedčiace o tom, že od 28.07. do 04.08.2011 boli s odporkyňou na spoločnej dovolenke v Grécku, čo

vyvracia jej tvrdenie, že trpí syndrómom týranej osoby.Odporkyňa pri výsluchu uviedla, že tvrdenia navrhovateľa, že sa mala k nemu správať v rozpore s
dobrými mravmi, sa absolútne nezakladajú na pravde. Zotrvala na svojom tvrdení, že navrhovateľ sa
rozhodol darovať jej nehnuteľnosti z dôvodu, že mal obavy, že v prípade ak bude odsúdený, v rámci

konania o náhradu škody príde o tieto nehnuteľnosti, ktoré nadobudol dedičstvom po svojich rodičoch.
Pri domovej prehliadne v apríli 2008 boli u navrhovateľa nájdené nielen zbrane, ale aj parohy, kože z
divej mačky a divina. Na jeho naliehanie súhlasila, že on prepíše dom spolu s pozemkami darovacou
zmluvou na ňu. Bolo to tak spravené iba z dôvodu, že v prípade, ak bude navrhovateľ odsúdený, aby o
dom neprišiel. Nie je pravda, že na navrhovateľa naliehala, aby nehnuteľnosti prepísal na ňu a už vôbec

nie je pravda, že by sa mu mala kvôli tomu vyhrážať samovražednými sklonmi. Tiež nie je pravda, že
by sa v hrubom rozpore s dobrými mravmi mala zachovať voči spoločnému synovi X., ktorému platila
mobil a internet. X. odišiel z domu iba preto, že si našiel priateľku. Nie je pravda, že mimomanželskú
známosť nadviazala už v priebehu roka 2009 ako uviedol navrhovateľ. S priateľom sa spoznala až
25.11.2011. Vianoce v r. 2011 strávila osamote. Priateľ ju začal navštevovať až v januári a februári
2012 aj to najmä z dôvodu, že v dome má kúrenie na tuhé palivo a pracuje v pohostinstve a keďže sa

vracaladomovažvneskorýchvečernýchhodináchokolo22.00hodiny,jejpriateľjejprišieldomovzakúriť
okolo 16. - 17.00 hod. večer, aby mala doma teplo. Ohľadom manželského spolužitia s navrhovateľom
uviedla, že pracovala v Banskej Bystrici, domov prichádzala večer okolo 18.00 - 19.00 hod. Navrhovateľ
bol z práce doma už od 14.05 hodine. Napriek tomu jej s prácami v domácnosti žiadnym spôsobom
nepomohol; nepomohol jej ani s výchovou a učením v tom čase ešte maloletého X.. Všetka starostlivosť

o domácnosť a výchovu dieťaťa spočívala len na jej pleciach. Navrhovateľ sa k nej napriek tomu správal
ako k poslednej handre a slúžke, dopustil sa na nej opakovane aj fyzického násilia. Neustále ju ponižoval
a vulgárne jej nadával. Je v podstate rada, že s navrhovateľom sa rozviedla, pretože sa ho viac nemusí
báť. Mala totiž z neho strach. Stalo sa, že ju viackrát zbil, napr. jej oplieskal hlavu o záchodovú misu, hodil
ju do radiátora, alebo skrine. Z týchto dôvodov mu ešte pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody

povedala, že ďalšie spolužitie s ním si rozmyslí. Po premýšľaní dospela k zrelej úvahe, že spolužitie s
navrhovateľom nie je možné, a preto vo februári 2012 podala návrh na rozvod ich manželstva. Súd ich
manželstvorozviedolvdecembri2012.Násilnésprávanienavrhovateľavočisvojejosobenikdynehlásila
na polícii, pretože sa ho bála. Svedkom viacerých útokov navrhovateľa voči jej osobe bol aj syn X.,
ktorý bol v tom čase ešte maloletý. Keď bol navrhovateľ zavretý do basy, sám X. jej povedal, aby sa

s ním rozviedla. Tvrdenie navrhovateľa, že by mala trpieť samovražednými sklonmi, resp. psychickými
problémami sa nezakladá na pravde. Iba jedenkrát vyhľadala odbornú pomoc psychiatria v Banskej
Bystrici, k čomu ju však dohnalo práve správanie navrhovateľa. Toto sa zhoršilo najmä potom, ako bola
u nich doma vykonaná začiatkom apríla 2008 domová prehliadka. Navrhovateľ začal mať depresie, žil
v neustálom strachu. Raz dokonca došlo k takej hraničnej situácii, že keď ju navrhovateľ viezol v aute

ako spolujazdkyňu povedal jej, že keď už má odísť na druhý svet, tak si ju vezme so sebou, pričom
auto vo vysokej rýchlosti strhol do protismeru a chcel ich zabiť; iba v poslednej chvíli sa vyhol oproti
idúcemu vozidlu.

Svedok X. X. uviedol, že navrhovateľ je jeho otec, odporkyňa jeho matka. Vie, čo je predmetom konania.
Darovacia zmluva bola urobená pod nátlakom, keď zo strany jeho matky bolo vyhrážanie sa seba

poškodzovaním, pričom toto nevidel a ani nepočul na vlastné uši. Vie to iba z rozprávania svojho otca.
Otec mu povedal, že predmetné nehnuteľnosti daroval jeho matke, pretože sa mu vyhrážala, že si
ublíži a spácha samovraždu. Od otca sa tiež dozvedel, že matka nesúhlasila s tým, aby nehnuteľnosti
daroval jemu z dôvodu, že sa mala údajne vyjadriť v tom smere, že potom ich môže dať kedykoľvek
keď budú starí do domova dôchodcov. Spolužitie jeho rodičov nebolo ideálne; nebol priamym svedkom

fyzických potýčok otca voči matke. Ak aj niekedy malo ísť o fyzické potýčky, išlo iba o sotenie, čo aj
videl. V niektorých situáciách došlo aj k slovným vyhrážkam, avšak niekedy to tak v živote býva, že
ľudia si všeličo vykrikujú. Podľa jeho názoru za tým, že matka podala návrh na rozvod manželstva,
je jej frajer, ktorého si našla ešte niekedy pred decembrom 2012. Ešte niekoľko rokov predtým, ako
otec nastúpil do výkonu trestu, sa odsťahoval k svojej priateľke, s ktorou žije aj v súčasnej dobe v

spoločnejdomácnostiujejmatky.Svojhootca,ktorýbývavsúčasnejdobevrodinnomdomevNemeckej,
pravidelne navštevuje. Keď bol maloletý, s plnením školských povinností mu pomáhala mama. Podľa
jeho názoru si však obidvaja rodičia plnili každý svoje rodičovské povinnosti. Potom, ako jeho otec
nastúpil do výkonu trestu, mama si našla priateľa, ktorý začal čoraz častejšie chodievať k nim domov. V
podstate u nich začal bývať. Jemu sa to nepáčilo a mame to vyčítal. Napokon to skončilo tak, že sa s

jej priateľom pohádal. Približne mesiac až dva potom, ako otec nastúpil do výkonu trestu v októbri 2011,
zistil, že matka pravidelne udržiava kontakt so svojim terajším priateľom. V októbri 2011 študoval nastrednej škole v maturitnom ročníku, býval u svojej priateľky; finančne mu pomáhala jeho priateľka a jej
matka. V máji 2012 zmaturoval a hneď od júna nastúpil do zamestnania. Za celé toto obdobie mu matka
dala príležitostne nejaké peniaze, avšak nemôže povedať, že mu pravidelne prispievala na výživu a na

potreby spojené so školskou dochádzkou. Finančne ho zabezpečovala priateľka, s ktorou žil v spoločnej
domácnosti. Cez leto mal možnosť brigádnicky si privyrobiť. Do času kým nezačal pracovať, mama mu
platila telefón a internet. Fungovalo to tak, že keď potreboval finančnú výpomoc od matky, matka mu ju
poskytla. Inak bol výživou zabezpečený tým spôsobom, že mu ju zabezpečovala priateľka a jej matka.
Keď bol otec vo väzení, matka mu platila výživné, avšak nie vo všetkých prípadoch, ktoré vyplývajú z

predložených výplatných pások jeho otca počas výkonu trestu. Otec sa o neho staral tým spôsobom, že
keď niečo potreboval, tak mu to pomohol vybaviť.

Svedkyňa K. Q. uviedla, že je sestrou odporkyne. Vždy keď mala odporkyňa nejaké problémy, spolu sa o
nich rozprávali. Sú v dennom telefonickom kontakte. Zo strany navrhovateľa bol počas manželstva voči
odporkyni vyvíjaný teror. O tomto jej odporkyňa veľakrát telefonicky hovorila. Navrhovateľ ju pravidelne
častoval vulgárnymi nadávkami, voči odporkyni sa dopustil aj opakovaného fyzického násilia. Naposledy

sa stalo, že jej hlavu obúchal o WC misu. Odporkyňa mala z navrhovateľa a jeho správania strach. Z
toho dôvodu vyhľadala aj odbornú lekársku pomoc. K okolnostiam darovania nehnuteľností odporkyni
uviedla, že k darovaniu došlo vyslovene len na tom základe, že voči navrhovateľovi bolo vedené trestné
stíhanie a navrhovateľ sa bál, že v rámci konania o náhradu škody by mohol prísť o svoj majetok. Preto
domspoluspozemkamiprepísaldarovacouzmluvounaodporkyňu.Ododporkynevie,žedombychcela

predať a peniaze rozdeliť tak, aby polovica ostala jej a druhá polovica navrhovateľovi. Podľa jej názoru
má odporkyňa po toľkých rokoch, čo si s navrhovateľom vytrpela, morálny nárok na polovicu majetku.
Odporkyňa sa k svojmu synovi Patrikovi správala ako normálna matka, ktorá vždy stojí za svojim
dieťaťom. Väčšia časť starostlivosti o X. spočívala na odporkyni. Poukázala tiež na to, že odporkyňa
investovala nemalé finančné prostriedky získané z dedičstva do zveľadenia domu. Na otázku právnej

zástupkyne navrhovateľa svedkyňa uviedla, že odporkyňa si našla priateľa až potom, ako navrhovateľ
nastúpildovýkonutrestuodňatiaslobody.Ďalejuviedla,žedomácnosťúčastníkovkonanianavštevovala
v Nemeckej asi dvakrát za rok, pričom skutočnosti týkajúce sa ich spolužitia, sú jej napriek tomu dôverne
známe, pretože so svojou sestrou je v pravidelnom telefonickom kontakte. Práve z jej rozprávania môže
zodpovedne povedať, že u nich doma vládol zo strany navrhovateľa voči odporkyni doslova teror.

Navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhol doplniť dokazovanie výsluchom
svedkyne X. L., priateľky X. X., syna účastníkov konania, s ktorou tento žije v spoločnej domácnosti.
Súd však tento návrh na vykonanie dokazovania zamietol.

Navrhovateľ záverom poukázal na výsledky vykonaného dokazovania pričom uviedol, že správania,
ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, sa voči nemu odporkyňa dopustila tým spôsobom, že

bezprostredne potom, ako nastúpil do výkonu trestu, si našla priateľa, s ktorým začala spoločný život.
Vyústilo to napokon do rozvodu manželstva. Porušila tým povinnosť ustanovenú v § 18 Zák. o rodine.
Odporkyňa zanedbávala aj starostlivosť o syna X., ktorému nedávala peniaze na štúdium ani na výživu.
Tento v podstate ostal odkázaný výchovou a výživou na cudzích ľudí. Navrhovateľ preto zotrval na
písomne podanom návrhu a v prípade úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Odporkyňa záverom uviedla, že s návrhom nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. Náhradu trov konania si
neuplatnila. V spolužití s navrhovateľom sa nikdy nedopustila konania, ktoré by bolo v hrubom rozpore s
dobrýmimravmi.Povinnosťustanovenúv§18Zák.orodinespočívajúcuvskutočnosti,žemanželiamajú
žiť v láske a vernosti, porušil navrhovateľ. Jeho láska voči nej bola zameraná iba majetnícky. Nesúhlasila
s vyjadrením, že sa nedostatočne starala o výchovu a výživu syna X., ktorému vždy, keď za ňou prišiel,

dala peniaze, ktoré potreboval.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu a jeho doplnenia podaného na tunajšom súde dňa
05.04.2012, písomného podania navrhovateľa doručeného súdu 03.05.2012, uznesenia tunajšieho
súdu č.k. 4C 40/2012 - 27 zo dňa 23.07.2012, ktorým súd návrh navrhovateľa na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol, vyjadrenia odporkyne k návrhu zo dňa 26.09.2012, darovacej zmluvy

uzavretej medzi účastníkmi konania dňa XX.XX.XXXX, výpisu z LV č. XXXX, písomného podanianavrhovateľa označeného ako „Úprava návrhu o zrušenie darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX,
vyjadrenia odporkyne k tomuto podaniu datovaného dňom 16.12.2013, oboznámením listinných
dokladov predložených navrhovateľom na pojednávaní - listov písaných odporkyňou a výplatných pások

navrhovateľa, oboznámením pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 2P 23/2012, ako aj výsluchom
navrhovateľka, odporkyne a svedkov X. X. a K. Q..

Na základe vykonaného dokazovania zistil súd v podstatných okolnostiach tento skutkový stav:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností
vedených Okresným úradom Brezno, odborom katastra pre okres Brezno, obec a katastrálne územie
Z., zapísaných na LV č. XXXX ako pozemok parc. C. č. XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a

nádvoria, pozemok parc. C. č. XXX o výmere XXX m2, záhrada a rodinný dom súp. č. XXX postavený
na parc. C. č. XXX. Súčasne sa domáha aj priznania náhrady trov konania.

Vyššie uvedené nehnuteľnosti boli navrhovateľom darované odporkyni dňa XX.XX.XXXX darovacou
zmluvou, ktorá bola uzavretá v zmysle ust. § 628 a nasl. Obč. zákonníka. Predmetné nehnuteľnosti boli
pred darovaním vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, ktorý získal uvedené nehnuteľnosti dedičstvom.

V zmysle čl. III darovacej zmluvy na darovaných nehnuteľnostiach neviazli v čase darovania žiadne
ťarchy, vecné bremená a ani vecné práva v prospech tretích osôb. Obdarovaná (odporkyňa) vyhlásila,
že jej je stav predmetných nehnuteľností známy a v tomto stave ich aj preberá do svojho vlastníctva.
V čl. IV bod 4 zmluvy navrhovateľ ako darca vyhlásil, že je oprávnený s predmetom zmluvy nakladať,
jeho zmluvná voľnosť nie je ničím obmedzená a tento právny úkon urobil v predpísanej forme. Obidve

zmluvné strany zhodne vyhlásili, že darovaciu zmluvu uzavreli na základe slobodnej vôle. Zmluva nebola
uzavretá v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Zmluvu si prečítali, jej obsahu porozumeli
a na znak súhlasu ju dňa XX.XX.XXXX podpísali. Predmetná darovacia zmluva bola napísaná na
Notárskom úrade JUDr. Marie Ježkovej v Brezne.

Odporkyňa v súčasnej dobe v predmetných nehnuteľnostiach nebýva. Rodinný dom obývala do

decembra 2013, kedy sa navrhovateľ vrátil z výkonu trestu odňatia slobody.

Navrhovateľ sa domáha vrátenia predmetných nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva v podstate
na tom základe, že odporkyňa sa voči nemu a voči ich spoločnému synovi X. ako jeho manželka a matka
ich syna zachovala v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti daroval
odporkyni pod jej nátlakom, keď začiatkom apríla 2008 bola v jeho rodinnom dome a na priľahlých

nehnuteľnostiach vykonaná domová prehliadka, v rámci ktorej mu bola nájdená v nelegálnej držbe
strelná zbraň. Za trestný čin pytliactva a nedovoleného ozbrojovania bol napokon právoplatne súdom
odsúdený a nastúpil aj do výkonu trestu odňatia slobody. Ešte počas vyšetrovania uvedených trestných
činov odporkyňa na neho vyvíjala nátlak, hrozila mu, že si poškodí svoje zdravie, resp. že spácha
samovraždu, ak jej predmetné nehnuteľnosti nedaruje. Nesúhlasila s tým, že nehnuteľnosti daruje ich

spoločnému synovi X., čo odôvodnila tým, že ich syn ich bude potom môcť v starobe z domu vykázať a
umiestniť v domove dôchodcov. Nehnuteľnosti teda daroval odporkyni výlučne pod nátlakom z jej strany,
ktorému nedokázal odolať.

Odporkyňa sa potom, ako nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, voči nemu zachovala spôsobom,
ktorý je v hrubom rozpore s dobrými mravmi spočívajúcom v tej skutočnosti, že si našla priateľa, s

ktorým nadviazala vážny vzťah a začala s ním žiť v spoločnej domácnosti. Skutočnosť, že nadviazala
mimomanželskú známosť napokon vyústila do rozvodu manželstva. Dôvodí aj tým, že odporkyňa mu
namiesto podpory počas návštevy vo výkone trestu odňatia slobody povedala, že nech v base zdochne,
zhnije a nech sa tam radšej obesí. Poukázal tiež na to, že darované nehnuteľnosti mu napriek jeho
ústnej výzve učinenej počas návštevy odporkyne vo výkone trestu odňatia slobody odporkyňa nechce

dobrovoľne vrátiť. V hrubom rozpore s dobrými mravmi sa zachovala aj voči synovi X., o ktorého sa
riadne nestarala a ktorý tak bol výchovou a výživou odkázaný ešte počas stredoškolského štúdia na
svoju priateľku a jej matku.Svoj návrh opiera o vyššie uvedené skutočnosti pričom dôvodí, že nemôže žalovať o vypratanie
predmetných nehnuteľností, lebo odporkyňa ich v súčasnej dobe neobýva a zdržiava sa u svojho
priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Návrh preto postavil ako určovaciu žalobu, ktorou sa

domáha určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam prevedených darovacou zmluvou
na odporkyňu, vo svoj prospech, pričom naliehavosť daného právneho záujmu na určení vlastníckeho
práva odôvodnil skutočnosťou, že odporkyňa je v súčasnej dobe vedená ako vlastník predmetných
nehnuteľností zapísaných na príslušnom LV. Darované nehnuteľnosti mu odporkyňa dobrovoľne vydať
odmieta.

Zo skutočností zistených výsluchom odporkyne, ako aj zo skutočností uvedených v jej písomných
vyjadreniach vyplýva, že je pravdou, že uvedené nehnuteľnosti jej daroval navrhovateľ. Na rozdiel od
navrhovateľa však tvrdí, že dôvodom darovania nehnuteľnosti bola skutočnosť, že navrhovateľ jej ich
daroval výlučne z toho dôvodu, že potom, ako bolo voči nemu začaté trestné stíhanie a vznesené
obvinenie, začal mať strach, že v prípade ak bude odsúdený, budú nehnuteľnosti postihnuté exekúciou
v rámci konania o náhradu škody, resp. ich bude musieť predať, aby zaplatil svojich obhajcov, ktorí

ho obhajovali v trestnom konaní. Nie je pravda, že navrhovateľa nútila, aby jej nehnuteľnosti daroval.
Dôvodila,ženanehnuteľnostimáajmorálneprávo,lebosnavrhovateľomvpredmetnomrodinnomdome
strávila 20 rokov manželského života a nehnuteľnosti zveľadila aj zo svojich finančných prostriedkov,
ktoré získala dedičstvom. Na rozdiel od navrhovateľa popísala manželský život ako psychický teror
zo strany navrhovateľa. Počas trvania manželstva sa voči nej navrhovateľ opakovane dopustil aj

fyzických útokov. Poprela skutočnosť, že by sa nedostatočne starala o výchovu a výživu syna Patrika.
Priateľa si našla až potom, ako navrhovateľ nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody. Spolužitie s
navrhovateľom sa značne zhoršilo potom, ako mu bolo vznesené obvinenie pre podozrenie z trestného
činu pytliactva a nedovoleného ozbrojovania, pretože navrhovateľ začal mať strach, obavy, žil v strese,
čo sa odzrkadlilo aj na jeho správaní voči nej. Navrhovateľ bol podráždený, nemohol spávať, začal sa

vyhrážať, že si ublíži, raz sa dokonca stalo, že chcel spáchať samovraždu a povedal jej, že si ju vezme
so sebou. Navrhovateľ ju počas manželstva mnohokrát častoval vulgárnymi nadávkami, nestaral sa o
domácnosť a ani o výchovu X.. V súčasnej dobe odporkyňa v predmetnom rodinnom dome nebýva,
vysťahovalasaznehovdecembri2013potom,akosanavrhovateľvrátilzvýkonutrestuodňatiaslobody.
Odporkyňa teda nesúhlasí s návrhom a navrhuje také riešenie, aby bol rodinný dom spolu s pozemkami

predaný a utržená suma bola rozdelená na dve časti; polovicu finančných prostriedkov dobrovoľne vydá
navrhovateľovi.

Z pripojeného spisu tun. súdu sp. zn. 2P 23/2012 súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo
rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2P 23/2012 - 63 zo dňa 14.12.2012. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 22.01.2013. Súd neupravoval vzťahy účastníkov konania k X. X., pretože tento bol

v čase rozvodu už plnoletý.

Návrh na rozvod manželstva podala na tunajšom súde dňa 14.02.2012 navrhovateľka P. X., rod. F.,
pričom návrh odôvodnila v podstate tým, že jej manžel (v rozvodovom konaní odporca) nastúpil dňa
20.10.2011 do výkonu trestu odňatia slobody, keď rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T
115/2009 zo dňa 14.04.2010 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To

194/2010 zo dňa 07.07.2011 mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. S odporom nežijú
v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, neriešia spolu žiadne veci týkajúce sa rodiny. Všetky
záležitosti zabezpečuje sama zo svojich finančných prostriedkov. Intímne sa s odporcom nestýkajú od
januára 2010; ich manželstvo je dlhodobo a vážne rozvrátené a neplní svoj spoločenský účel. Je pod
neustálym tlakom, čo zle vplýva na jej psychiku, ako aj na syna X. X..

Z rozsudku tunajšieho súdu vyplýva, že súd dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že medzi
účastníkmi konania došlo k trvalému a vážnemu rozvratu manželstva. Navrhovateľka trvala na podanom
návrhu na rozvod manželstva, nevidela žiadnu možnosť obnoviť manželské spolužitie s odporcom, ku
ktorému cíti už len odpor. V decembri 2011 nadviazala mimomanželský vztah, v ktorom je šťastná
a spokojná. Fyzické a psychické násilie, na ktoré navrhovateľka poukazovala a ktorého sa mal

dopúšťať voči jej osobe odporca, nebolo podľa záverov rozsudku súdu dostatočne preukázané, keďsyn účastníkov konania Patrik X. pri výsluchu uviedol, že podľa jeho názoru to nebolo takého vážneho
charakteru, ako uviedla navrhovateľka.

Odporca, ktorý s rozvodom manželstva nesúhlasil, neuviedol podľa súdu žiadne relevantné skutočnosti,

ktoré by boli dôvodom pre zamietnutie návrhu. Súd preto dospel k záveru, že manželstvo účastníkov
konanianeplnížiadnuzosvojichspoločenskýchfunkciíajeužibaformálnymzväzkom.Manželstvopreto
ako nefunkčné rozviedol. Ako dôvody rozvratu manželstva ustálil nezhody medzi manželmi vyplývajúce
z ich rozdielnych názorov na spoločný život, ale aj skutočnosť, že navrhovateľka má nový vzťah, ktorý
má v úmysle zachovať.

Súd pri rozhodovaní o predmetnom návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona:

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa§628ods.1Obč.zákonníka,darovacouzmluvoudarcaniečobezplatneprenechávaalebosľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, darovacia zmluva
musí byť písomná, ak je predmetnom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci ak nedôjde k odovzdaniu a

prevzatiu veci pri darovaní. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, neplatná je darovacia zmluva, podľa
ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

Podľa § 630 Obč. zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu
alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Ustanovenie § 630 Obč. zákonníka umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže

darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca tak môže
urobiť vtedy, keď sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim
dobré mravy. Formuláciu, že „obdarovaný sa správa“, nemožno vysvetľovať tak, že porušovanie dobrých
mravov musí trvať ešte aj v čase výzvy na vrátenie daru. Darca sa preto môže domáhať vrátenia daru
aj v prípade, keď rušivý stav už netrvá, ale k porušeniu dobrých mravov došlo v minulosti. Toto právo

darcu však podlieha premlčaniu vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď darca
mohol právo uplatniť po prvý raz (§ 101).

Obč. zákonník neupravuje, čo treba považovať za rodinu. Zo zákona o rodine by bolo možné vyvodiť,
že pod pojmom „rodina“ treba rozumieť manžela, rodičov a deti (§ 19 Zák. o rodine). Za členov rodiny
darcov v zmysle ust. § 630 Obč. zákonníka treba považovať tie fyzické osoby, ktoré sú k darcovi s

prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci v pomere príbuzenskom alebo obdobnom, ak darca ujmu
spôsobenú niektorej z nich obdarovaným, pociťuje ako ujmu vlastnú.

Uvedené zákonné ustanovenie za právne relevantné považuje iba také správanie obdarovaného, ktoré
sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu. K zániku darovacieho
vzťahu podľa § 630 Obč. zákonníka dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči

obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojim správaním voči darcovi alebo voči členom jeho
rodiny.

Hrubým porušením dobrých mravov sa pritom rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich
sústavné porušovanie (R 61/1997). Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká iba pri prostej
nevďačnosti obdarovaného voči darcovi a ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany

obdarovaného (R 88/1998).

Na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc pri rozhodovaní o predmetnom návrhu z vyššie
citovaných ustanovení zákona, súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Navrhovateľovi sa vpredmetnom konaní nepodarilo preukázať, že sa odporkyňa voči nemu, ako aj voči ich spoločnému
synovi zachovala tak, že jej správanie by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Medzi účastníkmi konania ako medzi bývalými manželmi došlo počas trvania manželství,

jako aj po jeho zániku rozvodom, k vzájomným nedorozumeniam spočívajúcim najmä v rozdielnych
názoroch na manželské spolužitie, v rozdielnosti pováh, ako to napokon konštatoval tunajší súd v
rozvodovom rozsudku. Problémy v manželstve účastníkov konania boli dlhodobého charakteru a nastali
ešte předtím, ako sa navrhovateľ rozhodol ako darca darovať predmetné nehnuteľnosti odporkyni
ako obdarovanej. Skutočnosť, že odporkyňa si našla mimomanželskú známosť, ktorá prerástla do

vážneho vzťahu, keď odporkyňa žije so svojim partnerom v spoločnej domácnosti aj v súčasnej dobe,
nebola podľa názoru súdu jedinou a hlavnou príčinou rozvratu vzťahu medzi účastníkmi konania
jako manželmi. Preto toto jej správanie nemožno kvalifikovať v danom prípade, prihliadajúc na ďalšie
okolnosti spolužitia, ako konanie, ktoré by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi a zakladalo by tak
nárok navrhovateľa ako darcu na vrátenie daru. O uvedenom svedčí aj výpoveď svedka X. X., syna
účastníkov konania, ktorého súd vypočul na základe návrhu navrhovateľa. Z výpovede tohto svedka

nevyplývajú jednoznačne skutočnosti tvrdené navrhovateľom spočívajúce v tom, že odporkyňa ako
jeho matka mala jeho výchovu a výživu zanedbávať tým spôsobom, že ostal odkázaný výlučne na
pomoc cudzích osôb. Naproti tomu, z výpovede svedkyne K. Q., sestry odporkyne, vyplýva, že táto
dôverne pozná situáciu medzi účastníkmi konania a opísala ju tak, že práve navrhovateľ sa správal
počas trvania manželstva voči odporkyni tým spôsobom, že ju neustále ponižoval, vulgárne jej nadával

a dokonca sa voči jej osobe opakovane dopustil aj fyzických útokov. Vo svetle týchto skutočností
preto nemožno konanie odporkyne, ktorá sa rozhodla podať návrh na rozvod manželství, hodnotiť ako
porušenie povinností stanovených v ustanovení § 18 Zák. o rodine, na porušenie ktorého sa odvoláva
navrhovateľ. Navrhovateľ nepreukázal v konaní žiadnym spôsobom ani skutočnosť, ktorú tvrdil, a síce
že k darovaniu predmetných nehnuteľností odporkyni pristúpil výlučne na základe jej naliehania a tlaku,

ktorý mala odporkyňa vyvíjať na jeho osobu. Súd sa priklonil pri rozhodovaní k názoru odporkyne
v tom smere, že k darovaniu predmetných nehnuteľností zo strany navrhovateľa na odporkyňu ako
obdarovanú došlo práve z dôvodu, že navrhovateľ si bol vedomý, že je voči jeho osobe vedené trestné
stíhanie pre úmyselné trestné činy pytliactva a nedovoleného ozbrojovania, a práve z tohto dôvodu,
v snahe vyhnúť sa prípadnému uspokojovaniu nárokov na náhradu škody, resp. v snahe vyhnúť sa

tomu, aby bol jeho majetok postihnutý exekúciou, sa rozhodol predmetné nehnuteľnosti darovať ako
ich výlučný vlastník odporkyni. Uzavretá darovacia zmluva má všetky náležitosti stanovené zákonom;
bola uzavretá na Notárskom úrade, pričom obidve zmluvné strany zhodne vyhlásili, že zmluvu uzavreli
na základe svojej slobodne prejavenej vôle, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok,
jej obsahu porozumeli, na znak čoho ju dobrovoľne podpísali. Na základe takto uzavretej darovacej

zmluvy teda došlo k platnému prevodu vlastnického práva k v zmluve špecifikovaným nehnuteľnostiam
z navrhovateľa ako darcu na odporkyňu ako obdarovanú. Navrhovateľ v konaní nepreukázal žiadne
relevantné skutočnosti svedčiace o tom, že odporkyňa sa mala k nemu a k ich spoločnému synovi
správať tak, že tým hrubo porušila dobré mravy.

Súd preto návrh ako nedôvodný zamietol, pričom konštatuje, že vykonaným dokazovaním tak, ako je

uvedené vyššie, je podľa názoru súdu skutkový stav preukázaný v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie
o podanom návrhu. Návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne X. L., priateľky
X. X., preto zamietol.

Podľa § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, lebo súd jeho návrh zamietol.

Odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania ako úspešnému
účastníkovi v spore ani nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v 2
vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô
ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).