Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 28, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/230/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210689
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210689.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, ul. Gr?sslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné
námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 27. 9. 2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti

zaplatiťsumu4.320,21eurztitulumajetkovejškodyasumu864,04eurztitulunemajetkovejujmy,všetko
v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že podal
návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na vymoženie pohľadávky priznanej exekučným
titulom, ktorým bol rozsudok rozhodcovského súdu, z dôvodu nesplnenia záväzku vyplývajúceho
zo zmluvy o úvere povinným N. H. (číslo exekučnej veci EX 3917/2008). Okresný súd Liptovský
Mikuláš v exekučnom konaní bol povinný rozhodnúť o následnej žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti. Exekučný súd však

rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (jej zamietnutím) až dňa 17. 1.
2011, v dôsledku čoho došlo k omeškaniu po uplynutí zákonom stanovenej doby viac ako 970 dní.
Prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu.
Neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu
majetkovej škody, predstavujúcu náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná

právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní. Žalobca si uplatnil aj
náhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,keďžemárnymuplynutímčasudošlokvyvolaniunasledovných
rizík: neskorým ukončením procedúry k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným, k insolvencii povinného. Neexistencia vnútroštátneho prostriedku nápravy v spojení s
absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolal u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a rovnosť v spoločnosti, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít, zánik už vytvorených

podnikateľských aktivít, hospodársku stratu, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy žalobca poukázal na judikatúruústavného súdu (vychádzajúc z doktríny ústavného súdu, teda 660 eur za rok : 12 mesiacov, t.j. 55 eur
mesačne). Žalobca podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný pozitívne nereagoval.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Žalobca síce uvádza kroky, ktoré podnikol
na odstránenie prieťahov v konaní, avšak formu žiadostí o informáciu o stave konania nie je možné
považovať za riadny prostriedok smerujúci k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba

predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody boli doručené žalovanému 23. 4. 2012. Žaloba bola podaná pred uplynutím šesťmesačnej lehoty,
v dôsledku čoho ide o predčasne uplatnený nárok. Žalobca napriek výzve ministerstva spravodlivosti
pri predbežnom prerokovaní nároku neposkytol súčinnosť, čím zmaril možnosť predbežne prerokovať
nárok. Žalobca nepreukázal predpoklady pre priznanie náhrady škody pre nesprávny úradný postup
podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Prax ukázala, že lehota

na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Prejavilo sa to vo
veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočným vznikom trov exekučného konania. Žalovaný poukázal
na rozsudok Európskeho súdneho dvora Asturcom C-40/08, ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej
podmienky v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému

a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritériá
zákonnosti. V dôsledku legislatívnej zmeny účinnej od 1. 6. 2011, pätnásťdňová lehota na vydanie
poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. V dôvodovej správe k
novelizovanému ustanoveniu exekučného poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého
ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom

Národná rada SR ako zákonodarný zbor. Podľa názoru žalovaného z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia
žiadosti o vydanie poverenia. Ak súd nepoverí exekútora vykonaním exekúcie, stanovená lehota neplatí
a ani sa nedá logicky predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces
posudzovania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. S

poukazom na žalovaným citovaným judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR vnútroštátny
súd má povinnosť ex offo preskúmavať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmavať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podľa rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02 pri posúdení, či došlo k porušeniu práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v
zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva,
pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy
je autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S
ohľadom na konkrétne okolnosti veci ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí

sa vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy
v zmysle článku 48 ods. 2 ústavy. Žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia, ako ani dôkaznú povinnosť
vo vzťahu k náležitostiam podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003. S poukazom na judikatúru
Ústavného súdu SR všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu.
Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka, právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu zo strany ústavného súdu. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej
činnosti žalobcu a s tým spojených okolností prípadu. V posledných rokoch zložky štátnej moci zamerali

svojupozornosťnaochranuspotrebiteľskýchpráv,pričomjevšeobecneznáme,žepotrebuochranypráv
spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie
rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca
inicioval. Žalovaný poukázal na list Európskej komisie Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť číslo
JUST/A3/RM/kb D (2010) 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi SR pri Európskej únii, v ktorom

Európskakomisiapoukázalanato,ževsúvislostispodnikateľskýmipraktikamižalobcudostalasťažnosti
od slovenských spotrebiteľov, ako aj slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov. Útvary Komisie
sa o uvedenom dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podaného
Krajským súdom v Prešove podľa článku 267 zmluvy. Problémy s uvedenými praktikami sa týkajúskutočnosti, že zmluvné podmienky boli stanovené prostredníctvom vopred formulovaných podmienok,
ktoré jednostranne určili veritelia. Tieto podmienky sú pre spotrebiteľa veľmi tvrdé a ich zjavným
cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv, ktoré vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

Jedným z osobitných aspektov je uplatňovanie nárokov zo strany nebankových inštitúcií, okrem iného
prostredníctvom systematického využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté,
a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec neuplatňujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Formulár
zmluvy spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. obsahuje podmienky, ktoré sa odchyľujú od kogentných
ustanovení noriem na ochranu spotrebiteľa. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom boli

neprimerane vysoké, v niektorých prípadoch takmer 100% ročne zo sumy získanej od spoločnosti.
Náklady na spracovanie zmluvy o úvere sa javili mnohonásobne vyššie ako poplatky, ktoré účtujú banky.
Dlžník je povinný zaplatiť v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov sankciu vo výške 91,25% ročne.
Možnosť splatiť veriteľovi dlžnú sumu pred termínom splatnosti, nemala zbavovať dlžníka povinnosti
zaplatiť poplatok vo výške 95,6% z úveru. Okresný súd Prešov, podľa článku v denníku SME zo dňa
16. 7. 2012, označil konanie žalobcu v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť. Z

článku vyplýva aj skutočnosť, že Asociácia organizácií splátkového predaja vylúčila žalobcu zo svojich
radov. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej
komisie. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. V takýchto prípadoch súdna moc musí pozornejšie
skúmať akékoľvek podanie žalobcu, najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade

žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v
exekučnom konaní). Uvedené má vplyv aj na otázku posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže
súdy museli obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú, s čím je spojená vyššia
časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S prihliadnutím na charakteristiku správania
sa žalobcu, je jeho nárok na náhradu škody voči štátu v rozpore s dobrými mravmi, keďže uplatnená

škoda mala žalobcovi vzniknúť pri spornej a negatívne posudzovanej podnikateľskej aktivite žalobcu.
Žalobca nepreukázal atribúty zodpovednostného vzťahu, vrátane príčinnej súvislosti, a to priameho a
bezprostredného vzťahu príčiny a následku vo vzťahu k vzniknutej škode žalobcovi. Žalobca si stav,
v ktorom sa ocitol zavinil sám, spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pričom v súčasnosti je
zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky v podobe majetkovej

škody alebo nemajetkovej ujmy.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 26. 07. 2013, č. konania 10C/230/2012-62
súd žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku podal
žalobca odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho zo dňa 18. 03. 2014, č.

konania 6Co/549/2013-99 súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa
právneho názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd nedoručil vyjadrenie žalovaného bezodkladne
druhej procesnej strane, t. j. žalobcovi v súlade s ust. § 114 ods. 2 vety druhej OSP. V ďalšom konaní
bude okresný súd povinný prioritne doručiť vyjadrenie žalovaného zo dňa 25. 07. 2013 žalobcovi a
opätovne vytýčiť termín pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov a ich zástupcov a po vykonanom

dokazovaní opätovne vo veci meritórne rozhodne.

Súd vykonal dokazovanie listinami a to pripojeným exekučným spisom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 8Er/261/2008 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z obsahu pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš 8Er/261/2008 bolo zistené,
že dňa 9. 6. 2008 bola doručená súdu žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v
Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu (SRS) vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti
povinnému N. H. pre vymoženie sumy 21.840,- Sk, úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej

sumy 21.600,- Sk od 22. 9. 2007 do zaplatenia a trov konania. Exekútorskému spisu bola pridelená
sp. zn. EX 3917/08. Návrh na vykonanie exekúcie v označenej exekučnej veci bol doručený súdnemu
exekútorovi dňa 2. 6. 2008. Prílohou žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol exekučný
titul a to rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 01221/08 zo dňa 14. 2. 2008. Výzvou
zo dňa 5. 8. 2008 exekučný súd vyzval zástupcu oprávneného na predloženie zmluvy o úvere a to

v lehote 10 dní, ktorej fotokópia bola doručená súdu dňa 13. 8. 2008. Uznesením Okresného súdu
Liptovský Mikuláš zo dňa 30. 12. 2008, č. k. 8Er/261/2008-12 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie úroku z omeškania vo výške 0,25
% denne z dlžnej sumy 21.600,- Sk od 22. 9. 2007 do zaplatenia. Uznesením Krajského súdu v Žilinezo dňa 30. 4. 2009, č. k. 7CoE/28/2009-29 bolo odvolanie žalobcu proti označenému rozhodnutiu
odmietnuté ako oneskorene podané. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 19. 11.
2009, č. k. 8Er/261/2008-33 súd zastavil exekučné konanie v časti o vymoženie úroku z omeškania vo

výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 716,99 eur (21.600,- Sk) od 22. 9. 2007 do zaplatenia. Okresný
súd Liptovský Mikuláš dňa 12. 2. 2010, sp. značka 8Er/261/2008, poveril súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave k vykonaniu exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného
titulu. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 26. 2. 2010, č. konania 8Er/261/2008 -
39 súd exekúciu zastavil. Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu podal oprávnený odvolanie,

ktoré vzal späť. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. 2. 2011, č. konania 8CoE/45/2011-78
bolo odvolacie konanie zastavené, z dôvodu späťvzatia odvolania oprávneným. Z obsahu odôvodnenia
rozhodnutia okresného súdu bolo zistené, že rozhodcovský súd neskúmal, či medzi účastníkmi konania
(exekučného) nejde o spotrebiteľský vzťah a opomenutím uvedenej skutočnosti vydal rozhodnutie, ktoré
je v rozpore s normami spotrebiteľského práva. Exekúcia sa vykonáva na základe rozhodnutia, ktoré
priznáva zákonom nedovolené plnenie.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti
účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní.
Žalovaný požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania.
Žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah

spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vyhlásiť rozhodnutie vo
veci a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania. Žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu požiadal o zrušenie termínu pojednávania až do konečného rozhodnutia v otázke nestrannosti
sudcu a zákonného sudcu. Navrhol prerušiť konanie a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na

zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Súd nepovažuje uvedené
tvrdenia žalobcu za dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania a rovnako ani nezistil iný dôležitý
dôvod odročenia súdneho pojednávania. Súd zdôrazňuje, že o žiadosti žalobcu, aby prejednávaná
vec bola prikázaná inému súdu (keďže sudcovia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sú vylúčení z

prejednávania a rozhodovania veci) bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Žiline
zo dňa 21. 3. 2013, č. konania 9NcC/322/2013-19 a uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa
18. 4. 2013, sp. značka 9NcC/353/2013-26. O vylúčení, resp. nevylúčení sudcov z prejednávania a
rozhodovania veci bolo rozhodnuté postupom podľa ustanovenia § 16 OSP. Podanie ústavnej sťažnosti
proti rozhodnutiu súdu o nevylúčení sudcov okresného súdu z prejednania a rozhodovania veci nemá

odkladný účinok. Súd preto nezistil žiadnu prekážku, ktorá bránila prejednaniu veci samej. Z iných
súdnych konaní, vedených na Okresnom súde Liptovský Mikuláš (sp. zn. 4C/208/2012, 4C/210/2012,
4C/154/2012) bolo zistené, že žalobca po právoplatnosti rozhodnutia súdov o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania, podáva v tom istom konaní obsahovo rovnaký návrh na prerušenie konania a to
krátko pred dňom pojednávania vo veci. Vyššie uvedené správanie žalobcu, s poukazom aj na skôr

uvedené skutočnosti (konštantná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR o žalobcom podaných
ústavných sťažnostiach) vzbudzuje dôvodné pochybnosti súdu, či má žalobca, ktorý inicioval konanie,
skutočný záujem na dosiahnutí účelu konania, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31. 12. 2012):

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (v znení do 31. 5. 2010):Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uznesenie je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov (v znení do 31. 5. 2011):

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uznesenie je prípustné
odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov (v znení do 17. 1. 2013):

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd žalobu
zamietol, keďže vykonaným dokazovaním nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobcu zaťažuje dôkazné
bremeno ohľadom preukázania všetkých atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom exekučným súdom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca
nepreukázal naplnenie základného prvku zodpovednostného vzťahu, ktorým je nesprávny úradný

postup. Tvrdenie žalobcu, že exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 17. 1. 2011 sa ukázalo ako zavádzajúce a nepravdivé. Z pripojeného
exekučného spisu jednoznačne vyplynulo, že exekučný súd rozhodol o čiastočnom zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia dňa 30. 12. 2008, z tohto dôvodu tvrdenie žalobcu o dátume rozhodnutia súdu 17. 1.
2011 je hrubo zavádzajúce. Zavádzajúce a nepravdivé je potom aj tvrdenie žalobcu o dobe omeškania

(viac ako 970 dní). Iné skutkové tvrdenia žalobca v žalobe neuviedol. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že
procesnáúpravaplatnáaúčinnávčaserozhodovaniasúduožiadostioudeleniapoverenianavykonanie
exekúcie (resp. v čase začatia exekučného konania), neurčovala žiadnu lehotu pre rozhodnutie súdu o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Z dikcie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že 15-
dňová lehota je stanovená zákonom len pre prípad vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný

súd exekúciu uznesením zo dňa 26. 2. 2010 zastavil.

So zreteľom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného
práva účastníka konania (na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov). Samotné nedodržanie

zákonnej lehoty nemožno vnímať izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne majú
vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. Preto je nevyhnutné
prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu. Opačný postup, t. j. selektovanie a vyhodnotenie
len jednej okolnosti bez posúdenia ďalších relevantných vo veci, vytvára skreslený, neúplný obrazskutočnosti. V prejednávanej veci je potrebné prihliadnuť aj na charakter procesného úkonu súdu
a to poverenia na vykonanie exekúcie, ktorým sa nekončí samotné exekučné konanie. Pre prijatie
záveru o porušení základného práva účastníka a o existencii zbytočných prieťahov exekučného súdu

nepostačuje len samotné prekročenie zákonom stanovenej lehoty, ale aj naplnenie ďalších podstatných
okolností prejednávanej veci. Medzi uvedené okolnosti je potrebné zaradiť okrem iného správanie
sa oprávneného, jeho súčinnosť, iné procesné prekážky, ďalší priebeh konania, postup exekútora a
exekučného súdu vo veci. Je známou skutočnosťou, že aplikácia práva Európskej únie v oblasti ochrany
spotrebiteľa (v dôsledku vstupu Slovenskej republiky do EÚ) zasiahla do dovtedajšej súdnej praxe

a významne ovplyvnila jej vývoj. Uvedenému sa nevyhlo ani exekučné konanie. V duchu existujúcej
judikatúry bolo a je povinnosťou exekučného súdu postupovať v exekučnom konaní v súlade s právnou
úpravou a zásadami na ochranu spotrebiteľa, opakovane judikovanými Európskym súdnym dvorom
(napr. vec C-40/08, C-76/10). Vzhľadom na nerovné postavenie spotrebiteľa ako jednej zo zmluvných
strán (slabšia vyjednávacia pozícia, úroveň informovanosti), článok 6 ods. 1 smernice 93/13 stanovuje,
že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Z judikatúry ESD vyplýva, že ide o kogentné

ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.
Tento nerovný stav možno odstrániť iba vonkajším pozitívnym zásahom vo vzťahu k účastníkom zmluvy.
Ochrane spotrebiteľa je preto potrebné venovať náležitú pozornosť aj v exekučnom konaní, s čím
je spojené adekvátne plynutie času. Vyššie uvedeným okolnostiam (venovanie náležitej pozornosti

ochrane spotrebiteľa) nasvedčuje skutočnosť, že neskoršia právna úprava v ustanovení § 44 ods.
2 exekučného poriadku vyňala rozhodcovské rozsudky zo zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na
vydanie poverenia od doručenia žiadosti súdneho exekútora. Pri posudzovaní žiadosti o udelenie
poverenia exekučný súd nepristupoval k jej vybaveniu formalisticky len za účelom dodržania zákonnej
lehoty na vykonanie procesného úkonu. Súčasne skúmal zákonnosť exekúcie. Uvedené okolnosti

sú objektívne spôsobilé vyvolať predĺženie zákonom stanovenej lehoty na vydanie poverenia. Preto
je potrebné starostlivo uvážiť a rozlíšiť, či k prípadnému nedodržaniu lehoty došlo zo subjektívnych
alebo objektívnych dôvodov. V prípade stretu záujmov je potrebné uprednostniť záujem na riadnom
výkone spravodlivosti, dodržiavaní zásad v oblasti ochrany spotrebiteľa vyplývajúcich i z komunitárneho
práva a zákonnosti exekúcie, hoci aj na úkor nedodržania zákonom stanovenej lehoty na vydanie

poverenia z objektívnych dôvodov. Nemožno tiež neprihliadať na skutočnosť, že predmetné exekučné
konanie bolo zastavené. Je preto relevantný výsledok exekučného konania, ktoré bolo zastavené
z dôvodu, že exekúcia sa vykonáva na základe rozhodnutia, ktoré priznáva zákonom nedovolené
plnenie. Ak aj čiastkový úkon nebol učinený zo strany súdu v zákonom stanovenej lehote, podstatný je
finálny výsledok exekúcie, ktorá bola zastavená pre jej nedôvodnosť. Ak je exekučné konanie vedené

nedôvodne (na základe exekučného titulu, ktoré priznáva zákonom nedovolené plnenie), nemožno
priznať súdnu ochranu za prípadné nedodržanie lehoty na vykonanie konkrétneho čiastkového úkonu.
Žalobca podaný riadny opravný prostriedok proti zastavujúcemu uzneseniu vzal späť, teda v dôsledku
jeho dispozitívneho procesného úkonu (späťvzatia odvolania) neumožnil posúdiť odvolaciemu súdu
vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu.

S poukazom na uvedené výkon práva žalobcu bol aj v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca v žalobe
uviedol nepravdivé skutkové tvrdenia (o dobe omeškania s rozhodnutím súdu o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia).

Keďže nebol splnený základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (nesprávny úradný postup), súd neskúmal splnenie ďalších atribútov (príčinná súvislosť,
vznik škody) ani sa nezaoberal vznesenou námietkou premlčania. Žalovaný nerozporoval podanie
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, v čase rozhodnutia súdu uplynula zákonom stanovená lehota
na jej vybavenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, má právo na náhradu trov konania voči
žalobcovi, v konaní neúspešnému. Súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania, keďže z obsahu
spisu nevyplývala a žalovaný si ju nevyčíslil.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.