Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4C/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233334
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4112233334.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul.č.25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598 zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421 proti odporcovi: Slovenská republika v mene
ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky , Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy z dôvodu, že bol účastníkom exekučného konania, v ktorom ako povinná vystupovala R. M.,
nar.XX.X.XXXX, pričom súdny exekútor predložil Okresnému súdu Nitra návrh na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak exekučný

súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 10.3.2011 (konanie začalo dňa 12.7.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 241 dní), čo je možné charakterizovať ako nesprávny úradný postup vzniknutý

nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov ako aj vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok a tento postup bol
príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na
strane navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu v celkovej výške 125
eur predstavujúcu náklady na správu pohľadávky v sume 70 eur, na udržiavanie a správu informačného
systému v sume 40 eur a na administratívne spracovanie textov ako aj na poštovné a telekomunikačné
výdaje v sume 15 eur a zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 444,40

eura, čo predstavuje sumu 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu vychádzajúc
z predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu SR, podľa ktorých by náhrada mala predstavovať sumu
660 eur ročne a to za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu
pohľadávky cestou exekúcie.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa aj v ďalších konaniach tunajšieho súdu domáhal voči odporcovi
rovnakého nároku i keď v každom konaní bola jeho výška iná, ale z dôvodu hospodárnosti súd podľa §112ods.1OSPspojilnaspoločnékonanievecivedenépodsp.zn.4C/13/2013,4C/18/2013,4C/20/2013,
4C/21/2013,4C/22/2013,4C/23/2013,4C/26/2013,4C/27/2013,4C/28/2013,4C/30/2013stým,žeďalej
sa konanie vedie pod sp.zn.4C/13/2013.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že žiada návrh zamietnuť, pričom vzniesol
vo veci viaceré námietky týkajúce sa procesného postupu navrhovateľa a okrem toho namietal, že v
konaní súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a ani žiadnym predchádzajúcim rozhodnutím
nebola konštatovaná existencia prieťahov v konaní s tým, že pokiaľ malo ku škode dôjsť pred

dňom 23.4.2009 tak vznáša námietku premlčania uplatneného nároku. Okrem toho namietal samotné
vyčíslenie materiálnej škody ako aj nemajetkovej ujmy a keďže nebolo preukázané splnenie základných
zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003
Z.z., tak považuje návrh za právne neopodstatnený. Potvrdil, že dňa 23.4.2012 mu od navrhovateľa boli
doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom navrhovateľ bol vyzvaný
na doplnenie týchto žiadosti, ale na výzvy nereagoval a žiadosti nedoplnil a teda neposkytol žiadnu

súčinnosť pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody a z toho dôvodu nárok navrhovateľa
nebol ani predbežne prerokovaný.

Vzhľadom k tomu, že v konaní sp.zn.4C/13/2013, v ktorom bola na spoločné konanie spojená aj vec
sp.zn.4C/18/2013 sa nepodarilo zabezpečiť príslušný exekučný spis týkajúci sa povinnej R. M., tak súd

vec sp.zn.4C/18/2013 vylúčil na samostatné konanie.

Právny zástupca navrhovateľa žiadal pojednávanie stanovené súdom na deň 15.4.2014 odročiť z
dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorého náplňou práce je v rámci zastupovania
navrhovateľa účasť na pojednávaniach a predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti

zamestnanca C. L.Ú. s tým, že tento je neschopný práce od 28.3.2014, avšak uvedenej žiadosti
o odročenie pojednávania súd nevyhovel s poukazom na ust. § 119 ods.3 OSP, nakoľko zo strany
právneho zástupcu navrhovateľa nebolo doložené vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný
stav zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia
zdravotného stavu a okrem toho dôvody žiadosti sa netýkali priamo právneho zástupcu navrhovateľa,

ale jeho koncipienta, ktorý bol splnomocnený na zastupovanie v konaní iba na pojednávaní dňa
11.3.2014 v zmysle § 16 ods.2 Zákona č.586/2003 Z.z. o advokácii a plná moc na zastupovanie na
pojednávaní dňa 15.4.2014 pre koncipienta nebola zo strany právneho zástupcu navrhovateľa doložená.
Súd nemohol akceptovať žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania, pretože
nie je možné túto žiadosť odôvodniť práceneschopnosťou zamestnanca právneho zástupcu, pretože

splnomocnenie na zastupovanie v konaní bolo podpísané navrhovateľom pre právneho zástupcu čiže
advokáta a iba jeho práceneschopnosť by mohla byť dôvodom pre odročenie pojednávania, ale takým
dôvodom nemôže byť práceneschopnosť jeho zamestnanca. Právny zástupca navrhovateľa, ktorý mal
vedomosťopráceneschopnostisvojhozamestnancaod28.3.2014maldostatokčasovéhopriestoru,aby
zastupovanie zabezpečil buď svojou osobnou účasťou na pojednávaní, prípadne udelením substitučnej

plnej moci pre iného advokáta alebo iného svojho koncipienta a preto na základe uvedeného súd podľa
§ 101 ods.2 OSP pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa.

Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, vyjadrením odporcu, ktoré bolo predložené v konaní
sp.zn.4C/13/2013 a s exekučným spisom Okresného súdu Nitra sp.zn.17Er/6/2010 ako aj ostatným

spisovým materiálom a zistil, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Nitra pod sp.zn.17Er/6/2010
bola dňa 8.1.2010 súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci
oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnej Božena Lakatošová, nar.11.4.1975 (EX 13788/09) pre
vymoženie 414,12 eura s prísl. spolu exekučným titulom, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Bratislava sp.zn.SR 16102/09. Dňa 12.1.2010 bolo vyšším súdnym úradníkom vydané poverenie

na vykonanie exekúcie a v ten istý deň bolo zaslané súdnemu exekútorovi.

Podľa § 3 ods.1 písm.d/ Zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods.2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa § 9 ods.1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods.2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“ ) s príslušným orgánom podľa §

4 a 11.

Podľa § 16 ods.1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 19 ods.1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 44 ods.1 Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení účinnom do 31.5.2010, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ods.2 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnenej z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle §

514/2003 Z.z. nie je dôvodný a preto ho súd zamietol.

Je nesporné, že navrhovateľ sa domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu
nesprávneho úradného postupu súdu, ktoré malo spočívať v tom, že v exekučnom konaní súd
postupoval tak, že spôsobil zbytočné prieťahy, avšak tento dôvod na uplatnenie náhrady škody v zmysle

zákona č.514/2003 Z.z. nebol súdom vôbec zistený, nakoľko v exekučnom konaní Okresného súdu
Nitra sp.zn.17Er/6/2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu dňa
8.1.2010 a vyšším súdnym úradníkom bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané dňa 12.1.2010,
teda v zákonnej lehote 15 dní v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.5.2010.
Uvedený postup súdu bol teda v súlade so zákonom a zo strany exekučného súdu neboli v konaní

spôsobené žiadne zbytočné prieťahy a preto nie je daný základ nároku navrhovateľa na uplatnenie
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a preto súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol. Keďže
nebol zistený základ nároku, tak nebolo potrebné vykonať dokazovanie ohľadom výšky náhrady škody
tak ako bol vyčíslená zo strany navrhovateľa.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1 O.s.p., tak že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli
a odporca si ani žiadne trovy neuplatnil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .

Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .