Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. apríl 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/212/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109225507
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8109225507.18

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: B. K., K..
XX.XX.XXXX, O. Ľ.T., S. XX, právne zastúpenej X.. P. W., U. W. W. B. V., T.. S. Č.. X, proti žalovaným:
X. H.. Q. E., K.. XX.XX.XXXX, O. O., I. XXXX/X, X. Ľ. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. Y. XX, X. P. E., K..
XX.XX.XXXX, O. Y. XXX, žalovaní v 1. a 3. rade právne zastúpení X.. X. Q., U. W. W. B. O., D. XX, v
konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k pozemku, parcela registra A.-S. Č.. XXX, orná
pôda o výmere X XXX Q.X, ktorý je zapísaný na LV č. XXX v katastrálnom území Y. a

vyporiadava spoluvlastníctvo tak, že

do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje pozemok, novovytvorená parcela D.-S. XXX/XX o výmere
X XXX Q.X, orná pôda, v katastrálnom území Ražňany,

do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 3. rade prikazuje pozemok, novovytvorená parcela
D.-S. XXX/XX o výmere XXX Q.X, orná pôda, v katastrálnom území Y., každému v 1/2-ici,

do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade prikazuje pozemok, novovytvorená parcela D.-S. XXX/XX
o výmere X XXX Q.X, orná pôda, v katastrálnom území Y.,

tak ako sú znázornené v geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX X. F., ktorý tvorí
neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku,

o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku v lehote 30 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby zrušil
podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k parcele A.-S. XXX, orná pôda, o výmere X XXX Q.X,
zapísanej na LV XXX v kat. úz. Y.. Vyporiadať podielové spoluvlastníctvo žiadala tak, že do jej výlučného
vlastníctva by bol prikázaný novovytvorený pozemok D.-S. XXX/X - orná pôda o výmera X XXX Q.X a
do podielového spoluvlastníctva právneho predchodcu žalovaných v 1. a 3. rade Q. E.Á. a žalovanej v
2. rade pozemok D.-S. XXX/X o výmere X XXX Q.X, právnemu predchodcovi žalovaných v 1. a 3. rade
v podiele 1/3 a žalovanej v 2. rade v podiele 2/3. Svoj návrh odôvodnila tým, že spoločné vlastníctvo
parcely A.-S. XXX/X, predovšetkým s právnym predchodcom žalovaných v 1. a 3. rade, spôsobuje medzi
ňou a právnym predchodcom žalovaných v 1. a 3. rade nezhody, najmä po tom, čo bol schválený územný

plán v obci a pozemky sú určené k zastavaniu a právny predchodca žalovaných v 1. a 3. rade svojimi
neopodstatnenými námietkami a nárokmi bráni vytvoreniu stavebných pozemkov.

Právny predchodca žalovaných v 1. a 3. rade uviedol, že s návrhom na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva tak ako bol uvedený v návrhu nesúhlasí. Súhlasil však s vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva po dĺžke, s tým, že si vybral, kde má byť jeho časť pozemku. Uviedol však, že si chcel
najprv uplatniť predkupné právo.

Žalovaná v 2. rade s návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva súhlasila a taktiež súhlasila
s rozdelením pozemku na jednotlivé parcely do výlučného vlastníctva účastníkov konania po dĺžke
pozemku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s J. XXX v kat. úz.. Y., pozemkovo-knižnou zápisnicou XXX,
geometrickým plánom zo dňa XX.XX.XXXX, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, výpisom z
LV č. XXX a XXXX v kat. úz. Y., znaleckým posudkom č. XX/XXXX X. F., kópiou územného plánu z
predmetnej časti obce v kat. úz. Y., geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, čestným
vyhlásením vlastníčky parcely A. S. XXX/X, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX
vyhlásil rozsudok, ktorým rozhodol, že podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k parcele A.-S.
XXX, orná pôda, o výmere X XXX Q.X, zapísanej na LV XXX v kat. úz Y. sa zrušuje a spoluvlastníctvo
bolo vyporiadané podľa geometrického plánu X. F. Č.. XX/XXXX tak, že podľa spoluvlastníckych podielov
bola časť pôvodnej parcely, v súčasnosti novovytvorená D.-S. V. XXX/XX, prikázaná do výlučného
vlastníctva žalobkyne, novovytvorená parcela D.-S. XXX/XX R. B. XXX Q.X bola prikázaná do vlastníctva
pôvodného žalovaného v 1. rade a do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade bola prikázaná
novovytvorená parcela D.-S. XXX/XX R. B. X XXX Q.X. Po vyhlásení rozsudku dňa XX.XX.XXXX zomrel
žalovaný v 1. rade. Jeho právni nástupcovia podali v zákonnej lehote odvolanie.

Krajský súd uznesením č. k. XCo XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil rozsudok a vec vrátil
súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení konštatoval, keďže ani v priebehu
odvolacieho konania doposiaľ nedošlo k skončeniu dedičského konania, že niet doposiaľ podkladov pre
konštatovanie, že žalovaní v 1. a 3. rade sú spoluvlastníkmi pozemku, ktorý pôvodne vlastnil žalovaný
v 1. rade, ich právny predchodca. V tomto konaní je preto potrebné vyčkať do právoplatného skončenia
konania o dedičstve k poručiteľovi Q. E..

Čo sa týka odvolacích námietok terajších žalovaných v 1. a 3. rade, Krajský súd poukázal na to, že
rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti sa uskutočnilo podľa dohody účastníkov a sú súhlasom účastníkov,
teda aj žalovaného v 1. rade. Následne ich námietka s možnosťou zriadenia vecného bremena teda
nebola riešená, keďže predmetné parcely sa mali využiť ako stavebné pozemky. Krajský súd zároveň
konštatuje, že nemajú vzniknúť nefunkčné pozemky, zároveň uviedol, že na rozdeľovaných pozemkoch
možno zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty, avšak treba spoľahlivo zisťovať, či parcela,
ktorá má byť prístupovou cestou, spĺňa požiadavky cesty, k čomu je potrebné zadovážiť príslušné
vyjadrenie stavebného úradu. Ak z existujúceho územného riešenia v obci je evidentné, že parcela
A.-S. XXX tvorí súčasť budúcich stavebných pozemkov s riešením prístupu priamo od komunikácie,
odvolací súd nevidel žiaden reálne existujúce dôvod pre zriaďovanie práva cesty v prospech odvolateľov,
teda žalovaných v 1. a 3. rade, po parcele žalobkyne. Zároveň odvolací súd skonštatoval, že nie je
možné zriadiť vecné bremeno ani po parcelách XXX/X, Y.. XXX, lebo tieto nie sú predmetom zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a preto je vylúčené, aby o takomto návrhu súd konal a
rozhodol. Krajský súd skonštatoval, že pokiaľ žalovaní budú žiadať, aby mali zabezpečený prístup k
vyčlenenej parcele, môže sa tak uskutočniť len z parcely vo vlastníctve žalovaných v 1. a 3. rade, teda
z výmere pripadajúcej na ich podiel, čo ich však ukracuje na výmere budúcej stavebnej parcely.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením osvedčenia o dedičstve v konaní XXD XXXX/XXXX, P. XXX/
XXXX po poručiteľovi Q. E. zo dňa XX.XX.XXXX, doložkou o vykonaní opravy tohto osvedčenia zo
dňa XX.XX.XXXX, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, vyjadrením obce Ražňany zo dňa
XX.XX.XXXX a zistil tento stav:

Účastníci konania sú podieloví spoluvlastníci parcely registra A.- XXX, orná pôda o výmere X XXX
Q.X, zapísanej na LV XXX v kat. úz. Y., a to žalobkyňa v 3/6-nách, žalovaní v 1. a 3. Rade, každý v
1/12-ine a žalovaná v 2. rade v 2/6-nách. Vzhľadom na prijatý územný plán v obci Y. a zámer zaradiť

parcely XXX U. XXX/X, ktoré susedia s parcelou A.-S. XXX do individuálnej bytovej výstavby, bola tu
snaha žalobkyne dohodnúť sa mimosúdne o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. K tejto
dohode však vzhľadom na snahu právneho predchodcu žalovaných v 1. a 3. rade o odkúpenie časti
podielu žalobkyne nedošlo. Predovšetkým medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaných v 1.
a 3. rade a v súčasnosti aj samotnými žalovanými v 1. a 3. rade z tohto dôvodu dochádzalo ku konfliktom
a následne žalobkyňa podala návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súde.
Pôvodne žiadala rozdeliť nehnuteľnosť pozdĺžne, s tým, že uvádzala, že časť nehnuteľnosti bola užívaná
jej právnymi predchodcami a vedľajšiu parcelu A.-S. XXX/X zapísanú na LV XXXX užíva jej rodinná
príslušníčka. Je teda logické, že sa pôvodne užívali tieto parcely spolu ako jedna. Obdobne to však tvrdil
aj žalovaný v 1. rade.

Neskôr sa účastníci dohodli na inom spôsobe rozdelenia nehnuteľnosti, tak ako to uviedol znalec vo
svojom znaleckom posudku ako návrh B a na základe neho bol následne vyhotovený geometrický plán
č. XX/XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Žalobkyňa a žalovaná v 2. rade uvádzali,
že budú súhlasiť s hocijakou polohou svojho pozemku, a teda rozhodnutie o tom kde bude pozemok
bolo predovšetkým vecou žalovaného v 1. rade, respektíve jeho zástupcu. Potom ako si žalovaný v
1. rade vybral miesto svojho pozemku, dohodli sa aj žalobkyňa a žalovaná v 2. rade. Na základe
geometrického plánu potom žalobkyňa do výlučného vlastníctva nadobudla novovytvorenú parcelu D.-
S. XXX/XX, pôvodný žalovaný v 1. rade D.-S. XXX/XX a žalovaná v 2. rade D.-S. XXX/XX, orné pôdy,
o výmere, ktoré zodpovedajú ich spoluvlastníckym podielom. Žalovaný v 1. rade nežiadal zriadenie
prístupovej cesty k jeho novovytvorenému pozemku.

Po tom čo žalovaný v 1. rade zomrel, jeho právnymi nástupcami sa stali terajší žalovaný v 1. rade
a žalovaný v 3.rade, každý v podiele jednej polovice. Právni nástupcovia v odvolaní konštatovali, že
umiestnením ich parcely D.-S. XXX/XX v strede pôvodného pozemku, kde nie je zriadená prístupová
cesta, sú značne znevýhodnení a je potrebné uvažovať o zriadení vecného bremena ku ktorejkoľvek
krajnej parcele. Žalovaný v 1. a 3. rade následne žiadali ignorovať doterajšie dokazovanie a vrátiť
sa k pôvodnému návrhu žalobkyne o rozdelení nehnuteľnosti. Podľa ich vyjadrenia by s takýmto
rozdelením súhlasili, samozrejme za predpokladu, že ich nehnuteľnosť po celej dĺžke parcely by bola
čo najbližšie k parcele A.-S. XXX/X, na ktorej je hlavná cesta. Celková šírka predmetného pozemku
je necelých XX,X m. Rozdelením nehnuteľnosti pozdĺžne, tak ako žiadali žalovaní v 1. a 3. rade, by
šírka ich pozemku bola niečo málo cez X metre a dĺžka asi XXX metrov. Žalovaný v 1. a 3. rade
na poslednom pojednávaní uvažovali, či by sa nemalo prerušiť konanie až do vytvorenia stavebných
parciel z predmetného pozemku. Žalobkyňa uviedla, že snahou žalovaných v 1. a 3. rade je úmyselne
odďaľovať rozhodnutie, keďže ešte pred začatím konania im nevyhovela ohľadom ich snahy odkúpiť
časť jej pozemku. Zároveň ponúkla žalovaním v 1. a 3. rade umiestnenie ich pozemku na kraji, nie v
strede ako v súčasnosti. Toto žalovaní odmietli.

Vlastníčka parcely A. S. XXX/X A. O.S. v Čestnom prehlásení uviedla, že súhlasí so zámenou pozemkov
zo žalovaným v 1. teraz aj 3. rade, tak aby mali priamy prístup k svojmu pozemku z cesty na parcele
XXX/X.

Podľa vyjadrenia obce Y. prístupové cesty k novovytvoreným parcelám D.-S. XXX/XX U. XXX/XX
nespĺňajú náležitosti prístupovej cesty.

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
vlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

V predmetnom konaní mal súd za nepochybne preukázané vlastnícke právo účastníkov konania v
príslušných podieloch k nehnuteľnosti A.-S. XXX zapísanej na LV XXX v kat. úz. Y.. Keďže bolo
preukázané, že k dohode ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pred konaním
nedošlo, mohol ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov podať návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva
na súde. Takýto návrh podala žalobkyňa. Súd bol pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva viazaný
spôsobmi vyporiadania, ktoré sú uvedené v § 142 ods. 1, druhá a tretia veta OZ. Prihliadajúc teda na
veľkosť podielov a účelné využitie veci - nehnuteľnosti, vzhľadom na existujúci územný plán v obci Y. a
zámer rozdeliť predmetné pozemky po dĺžke, za účelom individuálnej bytovej výstavby, mal súd za to,
že je najúčelnejšie takéto rozdelenie veci.

Pôvodne s takýmto rozdelením súhlasili aj účastníci konania a z tohto dôvodu bol následne aj vyhotovený
geometrický plán. Aj napriek súhlasu žalovaného v 1. rade v priebehu celého konania to bol on,
resp. jeho nástupca, terajší žalovaný v 1.rade, kto najviac odďaľoval rozhodnutie vo veci. Terajšie
vyjadrenia žalovaných na rozhodnutie podľa pôvodného návrhu, pričom v konaní bolo vykonané značné
dokazovanie úplne iným smerom, svedčí naďalej od tejto snahe.

Súd poukazuje na to, že žalovaní ani žalobkyňa na predmetných parcelách od šesťdesiatych rokov
minulého storočia nehospodárili a ani v súčasnosti nie je predpoklad, že by sa na týchto nehnuteľnostiach
mala vykonávať poľnohospodárska činnosť. Snahou tak žalobkyne ako aj žalovanej v 2. rade je umožniť
obci Y. vytvoriť stavebné pozemky, a následne jej obyvateľom vybudovať si na rozdelených pozemkoch,
spolu s vedľajším pozemkom, ktorý nie je predmetom konania, rodinné domy. Ako je zrejmé z návrhu
žalovaných v 1. a 3. rade, pokiaľ by súd vyhovel ich návrhu a nehnuteľnosť rozdelil po dĺžke, pričom
parcela žalovaných v 1. a 3. rade by bola v susedstve terajšej parcely XXX/X U. XXX, bolo by zrejmé, že k
individuálnej bytovej výstavbe by prísť nemohlo a novovzniknuté parcely tak žalobkyne ako aj žalovanej
v 2. rade by boli absolútne neúčelné aj nevyužiteľné. Je tu teda evidentná nástraha žalovaných v 1. a 3.
rade účelovo brzdiť túto individuálnu bytovú výstavbu, zrejme z dôvodu tak ako uviedla žalobkyňa, že
pôvodnému žalovanému v 1. rade neodpredala časť svojej parcely ešte ako ornú pôdu.

Súd nevidel dôvod zaoberať sa ani možným prerušením konania, do vytvorenia nových stavebných
parciel, keďže nové stavebné parcely budú môcť vzniknúť až následne po vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva v tomto konaní. Keďže žalovaní v 1. a 3. rade návrh na prerušenie konania nepodali,
súd o ňom nerozhodoval.

Čo sa týka snahy žalovaných v 1. a 3. rade o zriadenie prístupovej cesty k novovytvorenému pozemku,
súd poukazuje už na konštatovanie Krajského súdu, že prístupovú cestu nie je možné zriadiť po
nehnuteľnostiach, ktoré nie sú predmetom konania. Po vyžiadaní si stanoviská od obce Y. súd zistil, že
k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania ani v súčasnosti nevedie prístupová cesta. Rozdelením
nehnuteľnosti tak, ako je vo výroku tohto rozsudku, teda postavenie účastníkov zostáva nezmenené.
Ako konštatoval Krajský súd, prípadná prístupová cesta k strednému pozemku by prichádzala do úvahy
len vytvorením z podielov žalovaných v 1. a 3. rade, čím by sa ponížila výmera ich pozemku práve o
túto cestu. Keďže vytvorenie takejto cesty z podielu žalovaných v 1. a 3. rade okolo nehnuteľnosti či
už žalovanej v 2. rade, alebo žalobkyne by vyúsťovalo len k ďalšiemu pozemku, ktorý nemá charakter
prístupovej cesty, súd mal za to, že by to bolo neúčelné, vzhľadom na veľkosť podielu žalovaných v 1. a
3. rade, výsledok samotného riešenia, ako aj vzhľadom k tomu, že by bolo potrebné vyhotovovať nový
geometrický plán. Žalovaní v 1. a 3. rade by však prístup k pozemku nemali ani vtedy.

Čo sa týka návrhu žalovaných v 1. a 3. rade na zamietnutie žaloby, súd poukazuje na absolútne
nekonštruktívne konanie žalovaných v 1. a 3. rade, ktoré sa prejavilo aj na súde a podľa súdu nie je
možné v súčasnosti ponechávať účastníkov tohto konania v spoluvlastníckom vzťahu. Snahy žalovaných
v 1. a 3. rade neviedli k žiadnemu prijateľnému výsledku pre ďalších účastníkov a vzťahy medzi
nimi sú značne narušené. Akákoľvek dohoda pri zachovaní spoluvlastníctva v prípade rozdeľovania
nehnuteľností pre stavebné pozemky by teda neprichádzala do úvahy. Súd poukazuje na to, že snahy
žalobkyne o dohodu ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva siahajú už do roku
XXXX. Pôvodný žalovaný v 1. rade a terajší žalovaní v 1. a 3. rade však nedokázali prijať žiadne návrhy
tak, aby účastníci dospeli všestranne k prijateľnému výsledku. Súd poukazuje na to, že žalovaná v 2.

rade so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasila a bola schopná konštruktívne
vyjadriť svoj názor a dohodnúť sa na umiestnení svojho pozemku.

S poukazom na vyššie uvedené, teda súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podiel
pôvodného žalovaného v 1. rade súd ponechal v spoluvlastníctve terajších žalovaných v 1. a 3. rade.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na skutočnosť, že vo vzťahu k priznanému znalečnému podal ustanovený znalec odvolanie
a vec ohľadom znalečného doposiaľ nie je právoplatná, súd nemohol s konečnou platnosťou rozhodnúť
o trovách štátu, a následne ani o trovách konania. Z tohto dôvodu súd o trovách konania a o trovách
štátu rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.