Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. apríl 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/40/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200863
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200863.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu Y. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX J., právne zastúpeného JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom
so sídlom Nám.sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu PZ v Prešove,
so sídlom Pionierska 33, 080 05 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného

zo dňa 28.08.2013 č. KRPZ-PO-KDI-3-76-002/2013-P na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej
časti rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ ODI v Poprade č.k.
ORP-73/DI-2-SK-2010 zo dňa 24. júna 2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a náhradu

trov konania.
Žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutie žalovaného, ktorý zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové
rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Poprade, ktorý zamietol návrh na obnovu konania a obnovu
konania vo veci priestupku zo dňa 09. februára 2010 nepovolil. Ďalej žalobca citoval ustanovenie § 32
ods. 1, 2, § 34 ods. 1 a § 40 ods. 1 Zákona o správnom konaní, pričom poukázal na obsah ustanovenia §
12 ods. 1 Zákona o priestupkoch a ustanovenia § 108 ods. 5 Zákona o cestnej premávke, ktoré žalovaný,

ako aj prvostupňový správny orgán podľa žalobcu porušil. Žalobca uviedol, že správne orgány sú pri
prejednávaní priestupkov povinné dbať na to, aby ich rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu a zároveň, aby bola na základe takto zisteného skutkového stavu preukázaná vina
obvineného nad rozumnú mieru pochybností.
Poukázal na postup správnych orgánov, ktorý predchádzal vydaniu napadnutých rozhodnutí. Žalobca
dňa 14.05.2013 doručil na ODI Poprad návrh na obnovu konania vo veci právoplatného rozhodnutia
priestupku, kde namietal tieto dôvody:

1. Správny orgán postupoval v rozpore s príslušným ustanoveniami zákona, keď rozhodoval
napriek tomu, že splnomocnený zástupca svoju neúčasť dňa 28.04.2010 ospravedlnil, s predmetným
ospravedlnením sa správny orgán nijako nevysporiadal a v neprítomnosti účastníka a jeho právneho
zástupcu rozhodol vo veci.
2. Správny orgán v čase rozhodovania prihliadal na evidenčnú kartu vodiča zo dňa 09.02.2010, kde
uvedená evidenčná karta vodiča obsahovala údaje, ktoré tam už nemali byť.

3. Na napádanom rozhodnutí správny orgán vyznačil právoplatnosť 17.02.2011. Najvyšší súd SR v
uznesení 10Sžd/27/2012 zo dňa 15.03.2013 zdôraznil, že právoplatnosť je nesprávne vyznačená a na
str. 4 konštatoval, že správne vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia je 18.06.2010. Keďže ideo skutočnosť, že priestupca má týmto rozhodnutím niečo vykonať, a to zaplatenie pokuty a uloženie
sankcie, je potrebné toto rozhodnutie zrušiť a nanovo rozhodnúť.
Žalobca ďalej v žalobe poukázal na obsah ustanovenia § 62 ods. 1 písm. a), c), e) Zákona o správnom

konaní. Zdôraznil, že správny orgán pred začatím priestupkového konania nijako neupovedomil
účastníka konania o tom, že začína voči nemu priestupkové konanie.
Žalobca žiadal zrušiť rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe písomným stanoviskom zo dňa 24. októbra 2013 vyjadril v tomto zmysle, že žiadal
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom poukázal na dôvody napadnutých rozhodnutí.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným mal súd preukázané, že rozhodnutím zo dňa
24. júna 2013 pod č.p. ORP-73/DI-2-SK-2010 rozhodlo Okresné riaditeľstvo PZ, ODI v Poprade ako
príslušný správny orgán podľa § 63 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov tak, že návrh Y. G. podaný prostredníctvom jeho právneho zástupcu JUDr. Marcela Kohúta,

advokáta zo dňa 13.05.2013 zamietol a obnovu konania nepovolil.
Výrok rozhodnutia odôvodnil prvostupňový správny orgán tým, že dňa 14.05.2013 bol na Okresný
dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Poprade doručený návrh Y. G. návrh na obnovu
konania vo veci právoplatného rozhodnutia o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky zo dňa 29.04.2010. Skutkovou podstatou priestupku sú okolnosti vedenia motorového vozidla

továrenskej značky Hyundai Santa Fe, TEČ: PP456AX dňa 09.02.2010 v čase o 11.45 hod. po ceste
1/67 v katastri obce P. časť G., okr. J. v čase zadržania vodičského preukazu, ktorý mu bol zadržaný
dňa 09.09.2009. Z výsledku vykonaného objasňovania, správy o výsledku objasňovania priestupku,
úradného záznamu, fotodokumentácie a následne vykonaného konania o priestupku bolo preukázané,
že žalobca viedol motorové vozidlo v čase zadržania vodičského preukazu, čím bol uznaný vinným zo

spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) Zákona
o priestupkoch, pričom za predmetný priestupok mu bola uložená pokuta vo výške 500,-EUR a zákaz
činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 24 mesiacov. Proti predmetnému rozhodnutiu nepodal žalobca
prostredníctvom jeho právneho zástupcu JUDr. Marcela Kohúta, advokáta odvolanie. Rozhodnutie o
priestupku nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2010.

Správny orgán poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove č. 1S/l06/2011 zo dňa 08.03.2012 bolo
o žalobe o preskúmaní zákonitosti postupu a rozhodnutia č. KRP-P-94/KD1-BCP-2011 vydaného KR PZ
Prešov v spojení s rozhodnutím č. k. ORP-73/DI-2/SK-2012 rozhodnuté tak, že konanie bolo zastavené.
Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10Sžd/27/2012 zo dňa 15.03.2013 bolo uznesenie
Krajského súdu v Prešove č. k. 1 S/l06/2011-36 potvrdené. Uvedené uznesenia nadobudli právoplatnosť

dňa 03.04.2013.
Prvostupňový správny orgán ako príslušný správny orgán preskúmal skutočnosti uvádzané v návrhu
na povolenie obnovy konania, kde nezistil skutočnosti na takýto postup. Dospel k presvedčeniu, že
vykonaným dokazovaním bol presne a úplne zistený stav veci a zhromaždené dôkazy boli postačujúce
pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým sa

účastník konania môže domáhať svojich práv a oprávnených záujmov a je určený predovšetkým na
nápravu skutkových omylov.
K tvrdeniu účastníka konania, že správny orgán postupoval v rozpore s príslušným ustanovením zákona,
keď rozhodoval napriek tomu, že splnomocnený zástupca svoju neúčasť dňa 28.04.2010 ospravedlnil.
S predmetným ospravedlnením sa správny orgán nijako nevysporiadal a v neprítomnosti účastníka

konania a jeho právneho zástupcu rozhodol vo veci. Prvostupňový správny orgán prejednal vec v
neprítomnosti obvineného a jeho právneho zástupcu z dôvodu, že žalobca sa na ústne pojednávanie
konané dňa 29.04.2010, na ktoré bol riadne predvolaný nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil.
Do ústneho pojednávania v danej veci nebolo prvostupňovému právnemu orgánu doručené žiadne
splnomocnenie na zastupovanie v danej veci. Ospravedlnenie právneho zástupcu obvineného z ústneho

pojednávania a žiadosť o odročenie pojednávania boli na ODI v Poprade doručené až dňa 30.04.2010,
o čom svedčí prezenčná pečiatka, t. j. po stanovenom termíne ústneho pojednávania o priestupku.
Zároveň poukázal na ďalší dôvod návrhu na obnovu konania s poukazom na citáciu ustanovenia §
108 ods. 5 Zákona o cestnej premávke, pričom dôvodil rozhodnutím o priestupku zo dňa 29.04.2010,kde pri určení druhu a výmery uložených sankcií správny orgán prihliadal okrem iného aj na osobu
páchateľa, na výpis z evidenčnej karty vodiča, pričom uviedol, že obvinený nie je častým porušovateľom
predpisovocestnejpremávke,pričomvposledných12mesiacochsadopustiljednéhomenejzávažného

porušenia. Z tohto odôvodnenia je zrejmé, že správny orgán prihliadal na výpis z evidenčnej karty
vodiča, kde do úvahy ako dôkazný prostriedok zobral jediný priestupok, ktorý bol spáchaný za
obdobie posledných 12 mesiacov. Z uvedenej skutočnosti, ako i samotného odôvodnenia predmetného
rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že správny orgán pri určení druhu a výmery sankcie vyhodnotil všetky
dôkazy jednotlivo, ako i v ich vzájomnej súvislosti a uloženie druhu a výmery sankcie nebolo vykonané

na základe len jedného dôkazného prostriedku.
Čo sa týka dôvodu, že správny orgán vyznačil právoplatnosť 17.02.2011 a Najvyšší súd SR v uznesení
10Sžd/27/2012 zo dňa 15.03.2013 zdôraznil, že právoplatnosť je nesprávne vyznačená, pričom
konštatoval, že správne vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia je deň 18.06.2010. Správny orgán k
tomuto zaujal stanovisko, že samotné vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia resp. jeho nesprávne
určenie dátum nebolo pochybením v zmysle určenej pätnásťdňovej lehoty na odvolanie, nakoľko nebolo

totiž pochybností o tom, že toto rozhodnutie je právoplatné a v určenej lehote nebolo napadnuté
odvolaním.
Záverom uviedol, že ak žalobca namieta, že mu ako účastníkovi konania nebolo do dňa 13.05.2013
doručené žiadne rozhodnutie pod č. k.: ORP-73/DI-2-SK-2010, správny orgán argumentoval tým,
že žalobca nepreberal poštové zásielky doručované prostredníctvom poštového podniku Slovenská

Pošta, a. s., preto doručenie rozhodnutia vykonal pracovník prvostupňového správneho orgánu ODI v
Poprade osobne. Zo záznamu zo dňa 02.02.2011 vyplýva, že žalobca bol osobne vyzvaný na prevzatie
rozhodnutia o priestupku č. p.: ORP-73/DI-2-SK-2010 zo dňa 29.04.2010, ktoré tento odmietol prevziať,
odmietol prevziať aj poštové poukážky na zaplatenie pokuty a trov konania napriek poučeniu podľa §
24 ods. 3 Zákona o správnom konaní.

Zákonnosť a opodstatnenosť rozhodnutia o zamietnutí obnovy konania potvrdzujú skutočnosti, ako i
listinné dôkazy nachádzajúce sa v priestupkovom spise. Pri rozhodovaní správny orgán vychádzal z
listinných dôkazov a podkladov, ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za
hodnoverné a presvedčivé.
V nadväznosti na uvedené je možno konštatovať, že prvostupňový správny orgán pri posudzovaní

dôvodov na povolenie obnovy konania dospel k záveru, že návrh podaný účastníkom konania nespĺňa
podmienky ustanovené zákonodarcom v § 62 ods. 1 písm. a, c, e) Zákona o správnom konaní,
nakoľko nevyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, pričom musí ísť o také dôkazy, ktoré by mohli
mať podstatný vplyv na rozhodnutie a navyše sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka
konania; obnovy konania sa nemôže úspešne dovolávať ten, kto si neúčasť alebo nedostatočnú účasť

na konaní zavinil sám; neboli spochybnené dôkazy, z ktorých správny orgán pri svojom rozhodovaní
ťažisko vo vychádzal a zároveň dôvody návrhu na obnovu konania boli už predmetom posúdenia v
uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10Sžd/27/2012 zo dňa 15.03.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 03.04.2013.

O odvolaní, ktoré obsahuje identické skutočnosti, ako sú uvádzané žalobcom v žalobe rozhodol odvolací
správny orgán - žalovaný dňa 28. augusta 2013 pod č.p.: KRPZ-PO-KDI3-76-002/2013-P tak, že

odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie ORPZ ODI v Poprade pod č.p.: ORP-73/DI-2-
SK-2010 dňa 24.6.2013 potvrdil.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na obsah rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu,
ktorýrozhodolonepoleníobnovyanávrhžalobcuzodňa13.mája2013zamietol.Žalovanýakopríslušný
druhostupňový správny orgán v zmysle ustanovenia § 58 ods. 1 Zákona o správnom konaní začal

dňa 2.8.2013 konanie o odvolaní, o doplnenom odvolaní zo dňa 8.7.2013. Pri vydávaní rozhodnutia
vychádzal z predloženého spisového materiálu, uznesení Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu
SR v uvedenej veci, spisového materiálu ODI v Poprade č.p.: ORP-DI-SK-38/2010 vrátane rozsudku
Krajského súdu v Prešove v uvedenej veci, ako aj ostatných písomností tvoriacich súčasť spisových
materiálov, resp. týkajúcich sa predmetnej veci.

Odvolací správny orgán poukázal na to, že námietky účastníka konania uvedené v odvolaní proti
rozhodnutiuonepovoleníobnovykonaniaužbolipredmetnompreskúmavaniavrámcimimoodvolacieho
konania, ako aj predmetom súdneho prieskumu Krajským súdom v Prešove a následne Najvyšším
súdom SR v zmysle žaloby podanej žalobcom, ktorých výsledkom bolo uznesenie Krajského súduv Prešove o zastavení konania č. 1S/106/2011 zo dňa 8.3.2012, ktoré bolo potvrdené uznesením
Najvyššieho súdu SR č. 10Sžd/27/2012 zo dňa 15.3.2013, pričom uvedené uznesenia nadobudli
právoplatnosť dňa 3.4.2013. Zároveň je potrebné uviesť, že úlohou správneho orgánu, ktorému bol

doručený návrh na povolenie obnovy konania je posúdiť, či dôkazy, resp. konkrétna skutočnosť
uvádzaná v návrhu je takej kvality, že by mala podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci a viedla by k
zásadnej zmene pôvodného rozhodnutia v porovnaní s výsledkami ostatných dôkazov a iných zistení
vykonaných v správnom konaní. Úlohou správneho orgánu rozhodujúceho o povolení alebo nepovolení
obnovy konania nie je vykonávať dokazovanie, ale len posúdiť kvalitu skutočností uvedených v návrhu

na obnovu konania v kontexte doterajších zistení a všetkých dôkazov, na základe ktorých správny orgán
vo veci rozhodol. Ak je skutočnosť, na základe ktorej by mal príslušný správny orgán povoliť obnovu
konaniavporovnanísostatnýmidôkazmi,zktorýchvychádzalorozhodnutiesprávnehoorgánuvrozpore
a tieto ostatné dôkazy skutočnosť uvedenú v návrhu na povolenie obnovy konania dostatočne vyvracajú,
nie je dôvod na obnovu konania, lebo uvádzaná skutočnosť alebo tvrdenie nemá dostatočnú silu na
zmenu rozhodnutia príslušného správneho orgánu. Na zákonnosť vydaného rozhodnutia o priestupku

pritom nemá žiaden vplyv ani skutočnosť, že na rozhodnutí o priestupku č.p.: ORP-73/DI-2-SK-2010
zo dňa 29.4.2010 prvostupňový správny orgán ODI v Poprade nesprávne vyznačil právoplatnosť, a
síce dňa 17.2.2011, pričom správne mala byť právoplatnosť vyznačená dňom 18.6.2010. Uvedené
nesprávne určenie a následne vyznačenie dátumu právoplatnosti pritom nebolo pochybením v zmysle
určenej pätnásťdňovej lehoty na podanie opravného prostriedku, nakoľko nebolo pochybností o tom, že

uvedené rozhodnutie je právoplatné a v určenej lehote nebolo napadnuté odvolaním.
Žalovaný tak po preskúmaní napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o nepovolení
obnovy konania v celom rozsahu, ako aj spisového materiálu týkajúceho sa danej veci nezistil žiaden
dôvod k obnove konania, nakoľko neboli naplnené zákonné podmienky vymedzené v ustanovení § 62
ods. 1 písm. a), c) ani e) Zákona o správnom konaní. Na základe vyššie uvedených skutočností KDI v

Prešove dospel k záveru, že rozhodnutie ODI v Poprade Č.p.: ORP-73/DI-2-SK-2010 zo dňa 24.6.2013
o nepovolení obnovy konania bolo vydané v súlade so zákonom a preto bolo potrebné rozhodnúť tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti právoplatných rozhodnutí tak
žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v správnom súdnictve preskúmavajú
súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických

osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 2, 3 O.s.p.).

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom
konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.Pre ďalší postup v konaní pre súd bolo rozhodujúce posúdiť, či žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím majú charakter procesného rozhodnutia,
týkajúceho sa vedenia konania, v dôsledku čoho by boli podľa § 248 písm. a) O.s.p vylúčené zo súdneho

prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.

Súd dospel pri preskúmaní napadnutých rozhodnutí k záveru, že nejde o procesné rozhodnutia, pretože
povolenie resp. nepovolenie obnovy konania má pre žalobcu hmotnoprávne účinky.

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v ustanovení § 62 až 64 upravuje obnovu konania. Obnova
konania je mimoriadnym spôsobom preskúmania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, ku
ktorému uplatneniu dochádza v prípade, ak v právoplatne skončenom správnom konaní nebol náležitým
spôsobom zistený skutočný sta veci alebo v prípade, ak neboli rešpektované procesné podmienky

ustanovené zákonom a vznikajú pochybnosti o objektivite konania.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, konanie pred správnym orgánom ukončené
rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak

a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli
sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;
b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak;
c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na
konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom

konaní;
d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak
sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;
e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo
trestným činom.

Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona, správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v
odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.

Podľa § 63 ods. 1 citovaného zákona, obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi

správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.

Podľa § 63 ods. 2 citovaného zákona, v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania
a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

Podľa § 63 ods. 3 citovaného zákona, návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v
lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od
právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie
lehoty (§ 28) nemožno odpustiť.

Z citovaných ustanovení zákona o správnom konaní je zrejmé, že obnova konania je mimoriadnym
opravným prostriedkom, ktorý môže uplatniť iba účastník konania a to návrhom, ktorý má náležitosti
upravené v § 63 ods. 2 Správneho poriadku a súčasne musí uviesť aj dôvod obnovy konania. Tento

dôvod nemôže byť hocijaký, ale len dôvod, ktorý upravuje Zákon o správnom konaní v ustanovení § 62
ods. 1 písm. a) až e).

Senát krajského súdu preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, ako aj postup,

ktorý predchádzal ich vydaniu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe a
dospel jednohlasne k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.Pri svojom závere vychádzal súd z obsahu predloženého administratívneho spisu, z ktorého mal
jednoznačne preukázané, že žalobca prostredníctvom advokátskej kancelárie JUDr. Marcela Kohúta
podal dňa 13. mája 2013 písomné podanie adresované Okresnému riaditeľstvu PZ ODI v Poprade

označené ako odvolanie - obnova konania. Návrh na obnovu konania odôvodnil tým, že s poukazom
na ustanovenie § 62 ods. 1 písm. a), c), e) návrh na obnovu konania je dôvodný, pretože:
1. Správny orgán postupoval v rozpore s príslušným ustanoveniami zákona, keď rozhodoval
napriek tomu, že splnomocnený zástupca svoju neúčasť dňa 28.04.2010 ospravedlnil, s predmetným
ospravedlnením sa správny orgán nijako nevysporiadal a v neprítomnosti účastníka a jeho právneho

zástupcu rozhodol vo veci.
2. Podľa ustanovenia § 108 ods. 5 Zák. o cestnej premávke v čase prejednávania priestupku sa údaje
o dopravných priestupkoch viedli v evidencii vodičov 5 rokov od vykonania sankcie za priestupok a po
uplynutí tejto doby sa mali tieto údaje natrvalo zničiť. Správny orgán v čase rozhodovania prihliadal na
evidenčnú kartu vodiča zo dňa 09.02.2010, kde uvedená evidenčná karta vodiča obsahovala údaje,
ktoré tam už nemali byť. Na základe toho správny orgán dospel k nesprávnemu hodnoteniu dôkazov

a určeniu výmery sankcie za uvedený priestupok nerešpektujúc § 34 ods. 1 Správneho poriadku, kde
na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a
ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Uvedené porušenie správnemu orgánu vytkol aj Krajský súd v
Prešove v rozsudku 1S/53/2011 zo dňa 08.11.2011.
3. Na napádanom rozhodnutí správny orgán vyznačil právoplatnosť 17.02.2011. Najvyšší súd SR v

uznesení 10Sžd/27/2012 zo dňa 15.03.2013 mala byť vyznačená právoplatnosť 18.06.2010. Keďže ide
o skutočnosť, že priestupca mal týmto rozhodnutím niečo vykonať, a to zaplatenie pokuty a uloženie
sankcie, je potrebné toto rozhodnutie zrušiť a nanovo rozhodnúť.

O návrhu na obnovu konania rozhodol prvostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím

dňa 24. júna 2013 pod príslušným č.p. ORP-73/DI-2-SK-2010. Voči predmetnému rozhodnutiu o
zamietnutí povolenia obnovy konania podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím zo dňa 28. augusta 2013 pod č.p. KRPZ-PO-KDI3-76-002/2013-P.

Čo sa týka prvotného konania o priestupku z predloženého priestupkového spisu, mal súd preukázané

zoSprávyovýsledkuobjasňovaniapriestupkuprotibezpečnostiaplynulosticestnejpremávkyzodňa09.
februára 2010, že žalobca viedol motorové vozidlo Hyundai Santa Fe, TEČ: PP456AX dňa 09. februára
2010 o 11:45 hod. po ceste 1/67 v smere od obce P. na J., pričom pri cestnej kontrole nemal pri sebe
doklady pre spísané na vedenie a premávku vozidla a následne lustráciou bolo zistené, že dňa 09.
septembra 2009 mu bol zadržaný vodičský preukaz pod č. R. XXXXXX a má uložený zákaz činnosti.

Týmto konaním sa dopustil porušenia ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona MN SR č. 8/2009 o
cestnej premávke a naplnil tak skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona SNR
č. 2/1990 Zb. o priestupkoch. Ďalšia jazda mu bola zakázaná, ako to vyplýva po poučení v zmysle §
60 ods. 2 Zákona o priestupkoch vodič do prvotnej správy uviedol, že ne nebude sa k uvedenému
priestupku vypovedať, je ochotný za uvedený skutok zaplatiť blokovú pokutu. Toto svoje vysvetlenie

podpísal vlastnoručným podpisom.

Ako vyplýva z úradného záznamu zo dňa 09.02.2010 spísaného mjr. JUDr. H. Y. a mjr. Mgr. J. R. v čase
o 11.35 hod. bol prijatý od ODOS OR PZ Poprad telefonický fonogram o tom, že do obce P. v smere
od J. jazdí osobné motorové vozidlo, ktorého vodič má zadržaný vodičský preukaz. Počas kontroly bol

vodič podrobený dychovej skúške. Tvrdil že vodičský preukaz má, ale si ho zabudol doma. Následne
lustráciou bolo zistené, že vodičský preukaz má vodič zadržaný a to odo dňa 09.09.2009.

Z evidenčnej karty vodiča s dátumom 09.02.2010 vyplýva, že záznamy o priestupkoch a trestných
činnostiach v cestnej premávke, ktoré sú evidované na tejto karte vodiča sú uvedené blokové pokuty,

priestupok zo dňa 09.06.2008, o ktorom rozhodol Mestská polícia Poprad a ďalej o zadržaní vodičského
preukazu ako záznam pod bodom 1 zo dňa 09.09.2009, kedy bol zadržaný VP vodičovi OR PZ Poprad
pod č. OR-10-280/DI-2-2009. Dôvodom zadržania bolo porušenie ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), § 4
ods. 2 písm. c), § 9 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. d) a f) zákona č. 8/2009 Z.z.
Ďalej sú v evidenčnej karte vodiča uvedené aj priestupky zo starého systému a to priestupky v čase

spáchania zo dňa 07.061988, 21.01.1987, ktoré aj podľa názoru súdu správny orgán v konaní vôbec
nezohľadňoval.Ďalej mal súd preukázané z priestupkového spisu, že predvolanie obvinenému na ústne prejedanie
priestupku zo dňa 10.03.2010 bolo doručené obvinenému z priestupku, t.j. žalobcovi dňa 18.03.2010.
Zároveň z úradného záznamu zo dňa 31.03.2010 spísaného nadpor. E. H. vyplýva, že dňa 31.03.2010

mu telefonicky volal JUDr. Kohút, právny zástupca obvineného, ktorý ho ospravedlnil z neúčasti na
pojednávaní dňa 31.03.2010, ako aj seba z dôvodu oneskoreného oznámenia o predvolaní na
pojednávanie zo strany obvineného. Zároveň právny zástupca uviedol, že splnomocnenie obvineného
doručí správnemu orgánu.

Z predvolania obvineného na prejednávanie priestupku zo dňa 12.04.2010 doručené obvinenému -
žalobcovidňa15.04.2010vyplýva,žeústneprejednaniepriestupkusauskutočnídňa29.04.2010o09.30
hod. v budove Okresného riaditeľstva PZ ODI v Poprade.

Zo zápisnice z pojednávania o priestupku v neprítomnosti obvinenného zo dňa 29.04.2010 pod č.p.
ORP-73/DI-2-SK-2010 vyplýva, že priestupok prejednal starší referent oddelenia bezpečnosti cestnej

premávky a DE ODI nadpor. E. H. bez prítomnosti obvineného, ktorý sa do otvorenia pojednávania
neospravedlnil a tohto sa nezúčastnil ani právny zástupca. Tento v telefonickom rozhovore dňa
31.03.2010uviedol,žepredložíplnomocenstvonazastupovanieobvineného,plnomocnestvodotermínu
29. 04.2010 nebolo predložené.

Ako ďalej vyplýva z písomného ospravedlnenia neúčasti na ústnom pojednávaní o konaní o priestupku
advokátkou kanceláriou JUDr. Marcela Kohúta zo dňa 28.04.2010, ktoré bolo podané na Pošte Poprad
1 dňa 28.04.2010 a doručené OR PZ Poprad nadpor. E. H. dňa 30.04.2010 a ktorého súčasťou je aj
plnomocenstvo udelené žalobcom Y. G. zo dňa 15.03.2010 na zastupovanie v predmetnej veci bolo
jednoznačne preukázané, že ospravedlnenie neúčasti tak obvineného, ako aj právneho zástupcu bolo

doručené prvostupňovému správnemu orgánu 30.04.2010, teda po vykonaní ústneho pojednávania.

Ako ďalej vyplýva z priestupkového spisu z úradného záznamu zo dňa 02.02.2011 napísaného por.
Bc. H. R. dňa 02.02.2011 doručoval na ulici D. v rodinnom dome č. XXXX/X Rozhodnutie o priestupku
pod č. ORP-73/DI-2-SK-2010, ktoré bolo vydané 29.04.2010 Y. G., nar. XX.XX.XXXX. Rozhodnutie o

priestupku, ako aj poštové poukážky na zaplatenia pokuta a trov konania dňa 02.02.2011 v čase o 12.00
hod. odmietol Y. G. prevzatia aj napriek poučeniu, že v zmysle § 24 ods. 3 Zákona o správnom konaní,
podľa ktorého ak bezdôvodne odoprie písomnosť prijať, tak písomnosť je doručená dňom keď sa jej
prijatie odoprelo.

Ďalej z priestupkového spisu mal súd preukázané, že žalobca prostredníctvom advokátskej kancelárie
JUDr. Marcela Kohúta podal žalobu dňa 05.08.2011 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného
č. KRP-P-94/KDI-PCP-2011 v spojení s rozhodnutím ORP-73/DI-2-SK-2010 zo dňa 29.04.2010 vydané
OR PZ ODI Poprad, ktorá bola vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 1S 106/2011.

Z priestupkového spisu mal ďalej súd preukázané, že písomným podaním zo dňa 02.08.2011 pod
č. KRP-P-94/KDI-BCP-2011 adresované KR PZ v Prešove JUDr. Marcelovi Kohútovi, advokátovi ako
upovedomenie o odvolaní voči právoplatnému rozhodnutie o priestupku s tým, že pisateľ ako príslušný
správny orgán podľa § 65 ods. 1 Zákona o správnom konaní obdržal prostredníctvom OR PZ ODI
v Poprade dňa 08.07.2011 podanie zo dňa 16.06.2011 označené ako mimoodvolacie konanie proti

rozhodnutiu o priestupku, ako aj spisový materiál týkajúci sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky. Ďalej z uvedeného upovedomenia vyplýva, že prvostupňový správny orgán ODI OR
PZ v Poprade vydal dňa 29.04.2010 rozhodnutie o priestupku, ktorým bol klient advokáta JUDr. Marcela
Kohúta uznaný vinným a bola mu uložená pokuta vo výške 500 Eur a zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu 24 mesiacov. Uvedené podanie zo dňa 16.06.2011 posúdil správny orgán s ohľadom

na skutočnosť, že uvedený návrh neobsahoval náležitosti ustanovené zákonom na obnovu konania ako
podnet na mimoodvolacie konanie podľa § 65 ods. 1 a nasledujúcich ustanovení Zákona o správnom
konaní. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a posúdení predmetného podnetu dospel k
správny orgán k záveru, že nie sú zistené podmienky na začatie konania podľa § 65 Zákona o správnom
konaní.

Ako ďalej vyplýva z priestupkového spisu návrhom na podanie protestu prokurátora zo dňa 09.05.2011
prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Marcela Kohúta sa žalobca domáhal toho, aby prokurátorpodal protest proti rozhodnutiu OR PZ v Poprade zo dňa 29.04.2010 sp. zn. ORP-73/DI-2-SK-2010 a
v prípade, že protestu nebude vyhovené aby podal správnu žalobu.

Z uznesenia Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 1 S 106/2011 - 36 zo dňa 08.03.2012 vyplýva,
že súd konanie vo veci zastavil s odôvodnením, že žaloba bola podaná voči listu žalovaného zo
dňa 02.08.2011 pod č. KRP-P-94/KDI-BCP-2011 vo veci odvolania voči právoplatnému rozhodnutiu o
priestupku označenom ako upovedomenie, ktorý nie je s poukazom na ustanovenie § 247 ods. 2 O.s.p.
preskúmateľné súdom, vzhľadom k tomu, že nejde o rozhodnutie správneho orgánu.

Ako krajský súd v odôvodnení konštatoval, že z obsahu spisu zistil, že prvostupňové rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť. Žalobca bol v prvostupňovom rozhodnutí riadne poučený o možnosti podania
odvolania proti tomuto rozhodnutiu a o tom, že návrh na preskúmanie je možné podať až po využití
riadneho opravného prostriedku. Aj podľa názoru krajského súdu bolo povinnosťou správneho orgánu,
ktorý vydal rozhodnutie o priestupku, doručiť toto rozhodnutie právnemu zástupcovi priestupcu, aj keď
plná moc na zastupovanie bola doručená po vydaní rozhodnutia, ale pred jeho doručovaním. Právnemu

zástupcovi žalobcu nič nebránilo v tom, aby po doručení rozhodnutia podal odvolanie. Ani žalobca,
ani jeho právny zástupca nevyužili právo na podanie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu,
preto toto rozhodnutie podľa § 247 ods. 2 nemôže byť predmetom preskúmania. Predmetom
preskúmania podľa piatej časti O.s.p. nemôže byť ani list žalovaného zo dňa 02.08.2011 KRP-P-94/
KDI-BCP-2011, pretože nespĺňa náležitosti (formálne ani obsahové) správneho rozhodnutia podľa § 46

a nasledujúcich Správneho poriadku. Súd v rámci preskúmavacieho konania na základe žaloby môže
preskúmať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu len v súvislosti s preskúmavaním zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu II. stupňa.

O odvolaní voči predmetnému uzneseniu Krajského súdu v Prešove rozhodol Najvyšší súd SR pod

sp. zn. 10Sžd 27/2012 zo dňa 15.03.2013, v ktorom rozhodnutí okrem iných skutočností poukázal
aj na to, že rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu v Poprade zo dňa 29.04.2010 sa stalo
právoplatným 18.06.2010, pretože posledný deň 15-dňovej lehoty na podanie odvolania pripadol na
piatok 18.06.2010. Potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove ako správne a v súlade so zákonom
keď konanie voči písomnému upovedomeniu zo dňa 02.08.2011 ako nedôvodné zastavil. Čo sa týka

vyznačenia právoplatnosti v tejto časti nepochybil krajský súd, pretože nebolo pochybností o tom, že
toto rozhodnutie je právoplatné a v určenej 15-dňovej lehote nebolo napadnuté odvolaním. Z tohto
zistenia správne a v súlade so zákonmi vychádzal aj krajský súd, a to bez ohľadu na to, či právoplatnosť
nadobudlo dňa 18.06.2010 alebo 17.02.2011, ako je na ňom nesprávne vyznačené. Táto skutočnosť aj
podľa Najvyššieho súdu SR nemala vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia.

Na základe vyššie uvedených skutočností aj podľa súdu neboli zo strany žalobcu splnené podmienky
na povolenie obnovy konania vo veci prejednania priestupku zo dňa 09.02.2010, ktorého sa žalobca
ako priestupca dopustil.

Podľa názoru súdu bolo jednoznačne v konaní prvostupňového správneho orgánu a žalovaného
preukázané, že žalobcom neboli predložené také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré mohli mať podstatný
vplyvnarozhodnutievovecipriestupkuatietonemoholvkonaníuplatniťbezzavineniaúčastníkkonania,

t. j. žalobca.

Z obsahu administratívneho spisu a jednotlivých písomných dôkazov hlavne zápisníc o podaní
vysvetlenia, úradných záznamov, ako aj zápisnice o ústnom prejednaní priestupku v neprítomnosti
obvineného vyplývajú skutočnosti, ktoré boli žalobcovi známe počas celého správneho konania a

ktoré mohol kedykoľvek v priebehu správneho konania aj uplatniť, a teda nie je naplnený dôvod obnovy
konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) Zákona o správnom konaní. Čo sa týka prejednania priestupku v
neprítomnosti priestupcu súd sa plne stotožnil s názorom správneho orgánu, pretože bolo vyslovene v
kompetencii priestupcu a jeho právneho zástupcu, aby sa z neprítomnosti ospravedlnili riadne a načas.
Ospravedlnenie doručené správnemu orgánu dňa 30.04.2010 ani súd nepovažuje za preukázanie

dôvodu na odročenie pojednávania o priestupku. V tejto súvislosti poukazuje súd na rozhodovaciu
činnosť NS SR v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. 10 Sžd 19/2012.Anidôvoduvedenýžalobcomvnávrhunaobnovukonaniapodľa§62ods.1písm.c)Zákonaosprávnom
konaní nebol naplnený, pretože aj podľa názoru súdu prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný
dostatočne zistili skutkový stav vo veci prejednania priestupku zo dňa 09.02.2010, vychádzali pri uložení

sankcie z priestupku, ktorého sa dopustil žalobca dňa 09.09.2009, o ktorom v čase vydania rozhodnutia
29.04.2010 nemal správny orgán vedomosť, že by tento priestupok bol anulovaný. Takže správny orgán
vychádzal zo správne zisteného stavu veci v súlade s ustanovením § 34 ods. 1 Správneho poriadku,
ak vychádzal z evidenčnej karty vodiča zo dňa 09.02.2010 a priestupku, ktorého sa žalobca dopustil v
posledných 12 mesiacoch pred dňom 09.02.2010.

Podľa názoru súdu však žalobcom nie je splnený ani dôvod na povolenie obnovy konania podľa § 62
ods. 1 písm. e) Zákona o správnom konaní, lebo rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako
pravdivé,ichdôveryhodnosťbolapreukázaná.Totižtoaplikáciatohtodôvoduvyžaduje,žemusíísťotaké
poznatky, ktoré správny orgán získal pri dokazovaní a ktoré či už úplne alebo čiastočne nezodpovedajú

skutočnosti a o nepravdivosti ktorých nikto nevedel. Takýmto dôvodom nie je nesprávne vyznačená
právoplatnosť na rozhodnutí o priestupku, ktorá ani podľa názoru NS SR nemala vplyv na zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 29.04.2010.

Za daných skutkových okolností by bolo absurdné povoliť obnovu konania, pretože by to bolo v rozpore
s účelom inštitútu obnovy konania. Žalobca pokiaľ mal možnosť sa účelne brániť riadnymi opravnými
prostriedkami v konaní o priestupku sa týmto neriadil, nepodal odvolanie voči prvostupňovému
rozhodnutiu správneho orgánu o priestupku zo dňa 29.04.2010 a následne jeho postupy, ktoré boli
vykonané ako mimoriadne opravné prostriedky v rámci konania, ďalej podaný protest prokurátorovi,

ústavná sťažnosť a následne podaná žaloba jednoznačne nepreukázali skutočnosti, ktoré žalobca tvrdí
aj v predmetnej žalobe a teda tvorí podstatu dôvodov pre obnovenie konania čo sa týka rozhodnutia o
priestupku zo dňa 29.04.2010.

Občiansky súdny poriadok v § 250i ods. 3 upravuje, že pri preskúmavaní zákonnosti a postupu
správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž 98-102/02, podľa ktorého správnym konaním sa nazýva postup
správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny

predpis. Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme
rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol
zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie
veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec - práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať
dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí zvlášť, ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť

spočíva na účastníkovi. Pri tomto zmysle konania dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu
v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť
rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré
nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.

Senát krajského súdu preskúmal podľa § 250j ods. 1 O.s.p. rozhodnutie žalovaného a predtým vydané
prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu v rozsahu a
z dôvodov uvádzaných v žalobe. Po jednohlasnej porade senátu dospel k záveru, že dôvody uvádzané

žalobcom v žalobe neboli dostatočné dôvodné, aby rozhodnutie zrušil, preto žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

Krajský súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. nakoľko žalobca v konaní
nemal úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania, preto
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.Senát krajského súdu sa na rozhodnutí uzniesol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.